Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/258/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu žalobcu GAZA OIL, s.r.o., so sídlom Košice, Magnezitárska 7, IČO: 36 195 600, zastúp. JUDr. Ing. M. A., advokátom, so sídlom E., D. XXX, proti žalovaným 1/ U.S. Transport s.r.o., so sídlom Streda nad Bodrogom, Hlavná 50/488, IČO: 45 487 600 a 2/ S. N., nar. XX.X.XXXX, bytom E., D. XXXX/XX, obaja žalovaní zastúpení KAIFER advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Košice, Fibichova 11, o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu 45C/33/2011-541 z 26.4.2017 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie.

Priznáva žalovaným náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) v poradí druhým uznesením priznal žalovaným 1/ a 2/ proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak po tom, čo rozsudkom 45C 33/2011-370 z 10.2.2015 (právoplatným 21.3.2015) zamietol žalobu o určenie neúčinnosti viacerých právnych úkonov v celom rozsahu a vyslovil, že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Uznesením 45C 33/2011-383 z 21.4.2015 súd prvej inštancie žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému 1/ a žalovanému 2/ na účet ich právneho zástupcu trovy konania v sume 7.669,84 € do 15 dní od právoplatnosti uznesenia. Po odvolaní sa žalobcu proti tomuto uzneseniu Krajský súd v Košiciach zrušil uznesenie súdu prvej inštancie rozhodnutím 11Co 260/2015-407 z 23.5.2016 a vrátil mu vec na ďalšie konanie s tým, aby súd prvej inštancie posúdil prípadné použitie § 150 O.s.p. (výnimočné nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa) a dopad prípadného nepriznania náhrady trov konania žalovaným na ich majetkové pomery a po zistení všetkých okolností a podmienok pre použitie § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku opätovne rozhodol o trovách konania (aj odvolacieho).

3. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že tento po vrátení veci odvolacím súdom adresoval obom stranám sporu výzvu v súvislosti s aplikáciou § 257 Civilného sporového poriadku (do 30.6.2016 išlo o § 150 O.s.p.).

4. Žalobca do rozhodnutia súdu svoje majetkové pomery nepreukázal. Súd z účtovnej uzávierky žalobcu za rok 2015 (dostupnej na internetovej stránke zverejňujúcej účtovné závierky, ktorú naviac predložili aj žalovaní) zistil, že žalobca disponuje vlastným imaním 112.000 € a neobežným majetkom v hodnote 249.481 €. Výnos žalobcu z hospodárskej činnosti predstavoval 1.972 962 € a výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti 21.416 €. Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie pred zdanením bol 14.026 € a po zdanení 8.416 €. Podľa účtovnej uzávierky za rok 2016 vlastné imanie žalobcu predstavovalo

117.654 € a disponoval neobežným majetkom v hodnote 249.481 €. Výnos žalobcu z hospodárskej činnosti prestavoval 1.620 511 € a výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti 21.006 €. Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie pred zdanením bol 14.430 eur a po zdanení 9.131 €.

5. Žalovaný 1/ (podľa daňového priznania za rok 2015) mal daňovú stratu 8.333,76 € a výsledok hospodárenia 10.966,89 €. Súd z účtovnej uzávierky žalovaného 1/ za rok 2015 zistil, že disponuje vlastným imaním 15.388 € a neobežným majetkom v hodnote 12.400 €. Výnos z hospodárskej činnosti prestavoval 80.277 € a výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti bol 10.654 €. Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie pred zdanením bol 10.967 € a po zdanení 11.927 €. Žalovaný 2/ preložil súdu daňové priznanie za rok 2015, z ktorého vyplýva, že základ dane predstavoval 3.783,35 € a daňový preplatok 180,60 €. Podľa pracovnej zmluvy z 11.11.2016 jeho mesačný príjem predstavuje 500 € (brutto). Je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v rozsahu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území O., evidovaných katastrálnym odborom na LV č. XXXX ako byt č. XX na 8. poschodí, vo vchode č. XX, v bytovom dome D. XX, XX, XX v E., súpisné č. XXXX na parcele registra C č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach o veľkosti 1995/100000. Ďalej je podielovým spoluvlastníkom v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1995/100000 na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území O., evidovaných katastrálnym odborom na LV č. XXXX ako parcela registra C č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXmX. Tieto sú zaťažené záložným právom v prospech Všeobecnej úverovej banky a.s., v prospech ktorej zároveň uhrádza splátky hypotéky 175 € mesačne.

6. Po právnom posúdení podľa § 262 ods. 1, 2, § 255 ods. 1, § 257 súd prvej inštancie vychádzajúc z novej právnej úpravy účinnej od 1.7.2016, t.j. § 262 ods. 1 rozhodoval najskôr o nároku na náhradu konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia vyšší súdny úradník, a to v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP. Konštatoval, že súlade so zásadou úspechu podľa § 255 ods. 1 boli v konaní úspešní žalovaní 1/ a 2/, keď žaloba proti nim bola zamietnutá, a preto im patrí nárok na náhradu trov konania. Následne súd skúmal okolnosti prejednávanej veci v súvislosti s uplatnením § 257 a argumentoval, že z hľadiska celkom výnimočnej aplikácie ustanovenia § 257 pri rozhodovaní o trovách konania vyhodnocoval predovšetkým skutočnosť, že neúspešný žalobca ako veriteľ disponuje (resp. disponoval v čase uskutočnenia úkonov, ako aj v čase podania žaloby a rozhodovania súdu) vymáhateľnou pohľadávkou, došlo k zmenšeniu majetku dlžníka žalobcu, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky žalobcu, keď tento dlžník nedisponuje iným majetkom, z ktorého by pohľadávka mohla byť uspokojená, žalované subjekty mali z úkonov dlžníka prospech v zmysle ustanovenia § 42b Občianskeho zákonníka, k odporovaniu došlo v prípade štyroch napádaných právnych úkonov až po márnom uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty, piatym žalobcom napádaným právnym úkonom už nedošlo k zmenšeniu majetku dlžníka. Z tohto podľa súdu je zrejmé, že jeho úvaha o prípadnom nepriznaní nároku na náhradu trov v spore úspešnej strane je odôvodnená predovšetkým okolnosťami prípadu (veci samej), keď jadro aplikácie § 257 nie je o posúdení pomerov strany, ale v takých okolnostiach prípadu, keď na základe skutkového stavu, z ktorého je zrejmý rozpor s normami spoločnosti nie je možné v medziach, ktoré stanovil súdu žalobca, učiniť spravodlivosti zadosť. Ak o taký prípad ide, je potrebné ďalej skúmať príčiny takého výsledku konania. Ak ho zavinil výhradne samotný žalobca bez dôvodov, na ktoré je možné prihliadnuť ako na celkom výnimočné, nie je podľa názoru súdu dôvod postihovať úspešnú stranu sporu nepriznaním nároku na náhradu trov konania. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa vyžadované týmto ustanovením. Poukázal pritom na to, že z odôvodnenia právoplatného rozsudku je zrejmé, že žalobca právo, ktoré uplatnil na súde v čase jeho uplatnenia už nemal, keďže bolo prekludované (t.j. zaniklo). Dôvodom vyústenia súdneho sporu s nepriaznivým výsledkom pre žalobcu bola jeho nedostatočná bdelosť, a v takom prípade za taký výsledok sporu nemôžu okolnosti od vôle žalobcu nezávislé, resp. ani ťažko odvrátiteľné. Preto žalovaným patrí nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi. Súd napokon prihliadol aj na majetkové pomery strán sporu, dôvodiac, že tieto zohrávajú úlohu akejsi poistky toho, že s prihliadnutím na sociálny aspekt strán sporu (tak ako uvádza uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 8. 12. 2011, č. k. II. ÚS 563/2011-14) nedôjde k nespravodlivému rozhodnutiu, pokiaľ ide o náhradu trov konania. Po predložení relevantných dokladov zo strany žalovaného, resp. po oboznámení sa súdu s verejne dostupnými informáciami ohľadne pomerov žalobcu, ktorý je právnickou osobou, dospel k záveru, že ani tieto neodôvodňujú nepriznanie náhrady trov konania žalovaným. Žalobca je právnickou osobou vykonávajúcou podnikateľskú činnosť, pričom z účtovných závierok za roky 2015 a 2016 nezistil, vzhľadom na majetok žalobcu, jednotlivé jeho zložky, výsledok hospodárskej činnosti, žiaden dôvod pre nepriznanie náhrady trov konania žalovaným.

7. Prihliadajúc aj na pomery žalovaných tak, aby ani na ich strane nedošlo k neprimeranému zásahu do ich majetkovej sféry nepriznaním náhrady trov konania, súd uviedol, že žalovaný 1/ je v strate a žalovaný 2/ je fyzickou osobou s minimálnym príjmom, ktorá nevlastní majetok väčšej hodnoty, resp. je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré sú zaťažené záložným právom. Nepriznanie nároku na náhradu trov konania by podľa názoru súdu negatívne zasiahlo ich majetkovú sféru ako strán sporu, naviac trovy, ktoré žalovaným vznikli, boli účelne vynaložené v súvislosti s obranou proti nedôvodnej žalobe,

8. Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a rozhodol, že trovy konania nepriznáva žiadnej zo strán alebo trovy konania priznáva žalovanému 1/ a žalovanému 2/, pričom úkony podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vyčísli a prizná konkrétne podľa ustanovenia § 11 ods. 1 cit. vyhlášky. Vytýkal súdu, že z napadnutého uznesenia nie je jasné, z akého výpočtového základu bude vychádzať pri konkrétnom výpočte trovy konania - či to bude podľa hodnoty veci ako to vyčíslil právny zástupca žalovaných, alebo v súlade s ust. § 11 ods. 1, kedy základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Vyjadril presvedčenie, že súd by mal postupovať podľa cit. ust. § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., pričom zdôraznil, že predmetom konania bola odporovateľnosť právneho úkonu. Zopakoval skutočnosti, ktoré uviedol v odvolaní proti v poradí prvému uzneseniu súdu prvej inštancie o náhrade trov konania sp. zn. 45C 33/2011-383 z 21.4.2015 - dal do pozornosti samotný spor, jeho podstatu a okolnosti, keď počas konania sudca predniesol právny názor, v ktorom dal za pravdu žalobcovi a uznal, že morálne a eticky došlo k machináciám a rôznym úkonom, ktorými bol žalobca ukrátený, ale vzhľadom na iné procesné okolnosti nemohol súd rozhodnúť inak ako žalobu zamietnuť, že v danej veci ide presne o prípad, v ktorom by mal konajúci súd zohľadniť ustanovenie § 257 CSP, brať do úvahy prístup žalovaného k sporu, predkladanie dôkazov a postupné odkrývanie všetkých súvislostí veci, citoval z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 9/2009, podľa ktorého „v preskúmavanej veci podal navrhovateľ návrh na určenie neúčinnosti právneho úkonu. Hodnotu predmetu navrhovateľom požadovaného určenia nemožno vyjadriť v peniazoch...“ a „nemožno prehliadať, že návrhom na určenie neúčinnosti právneho úkonu sa má (a môže) iba odstrániť existujúca právna neistota v otázke týkajúcej sa jednej stránky právneho úkonu (v otázke jeho účinnosti alebo neúčinnosti), podaným návrhom sa teda nemá (a ani nemôže) priamo priznať právo, hodnota ktorého je vyjadriteľná v peniazoch“, že aj samotný súdny poplatok v danom spore bol vo výške 99,50 €, t.z. vo výške určenej v prípade, ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi, že zo strany žalovaného 1/ a 2/ došlo k účelovému rozdeľovaniu jednotlivých úkonov, v snahe navýšiť celkové trovy právneho zastúpenia v konaní. Niektoré úkony konajúci súd už nepriznal, ale niektoré sú účelovo rozdelené, aj keď ide o totožné vyjadrenie k veci, či už v mene žalovaného 1/ alebo žalovaného 2/, že v uvedenom konaní by sa mala zohľadniť aj otázka dobrých mravov. Dôvodil, že ak sa prieči výkon určitého práva dobrým mravom, musí to byť súdom vo vzájomnom konaní subjektov občianskoprávnych vzťahov vždy zistené podľa objektívneho kritéria, s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam konkrétneho prípadu , vrátane doby, miesta, ako aj postavenia subjektov. Záver, že výkon práva je v rozpore s dobrými mravmi musí teda vyplývať z konkrétnych zistení.

9. Žalovaní 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že dôvody odvolania sú neopodstatnené, napadnuté uznesenie je vecne správne, súd rozhodol o trovách konania na základe správneho právneho posúdenia veci ako aj na základe náležite zisteného skutkového stavu, preto navrhli potvrdiť napadnuté uznesenie. Upriamili pozornosť na to, že žaloba vo veci samej bola zamietnutá v celom rozsahu, teda oni mali vo veci plný úspech, a preto im podľa § 255 ods. 1 patrí náhrada trov konania. Zotrvali na tom, že osobné, majetkové a zárobkové pomery strán sporu (ktoré bližšie špecifikovali vo vyjadrení zo 16.1.2017), a ani správanie a postoj žalobcu v spore, neodôvodňujú záver, že v by v predmetnej veci mali existovať dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré by bolo potrebné v zmysle ust. § 257 výnimočne prihliadnuť. Poukázali v tejto súvislosti na ustálenú judikatúru všeobecných súdov, napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 M Cdo 24/2011. Stotožnili sa so záverom súdu prvej inštancie, že v

prejednávanej veci nie sú dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, neexistujú žiadne výnimočné okolnosti, pre ktoré by im súd, ako strane úspešnej v spore, nemal priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu. Pokiaľ žalobca poukazoval (bezpredmetne), že súd mal zohľadňovať prístup žalovaných k sporu, predkladanie dôkazov a postupné odkrývanie všetkých súvislostí, toto dôvodenie žalobcu neobstojí popri správnom závere súdu prvej inštancie, ktorý jednoznačne uzavrel v odôvodnení svojho právoplatného rozsudku, že žalobca právo, ktoré uplatnil na súde, v čase uplatnenia už nemal, keďže bolo prekludované. Naviac tieto tvrdenia žalobcu žalovaní považujú za nepravdivé a účelové a zdôraznili, že práve žalobca v priebehu sporu niekoľkokrát menil žalobu a proti takto meneným a účelovým novým tvrdeniam sa žalovaní museli vždy nanovo brániť. Sám žalobca svojimi podaniami a spôsobom vedenia sporu, spôsobil stav, že súd žalobu v celom rozsahu zamietol, pričom žalovaní boli nútení vynaložiť za účelom svojej obrany trovy právneho zastúpenia, ktoré by nemuseli vynakladať, keby sa nestali stranou v spore na základe žaloby. Je preto vylúčené, aby v súlade s požiadavkou spravodlivého a zákonného rozhodovania veci, pri rozhodovaní o trovách tohto konania súd aplikoval ust. § 257 CSP. Súd správne posúdil, že ich majetková sféra by bola dotknutá výnimočným nepriznaním náhrady trov konania tak žalovanému 1/ ako aj žalovanému 2/, ktoré museli vynaložiť za účelom obrany v konaní, v ktorom na predpokladaný neúspech žalobcu viackrát upozornili ako aj na účelovosť vždy menených tvrdení a zmien žalobných návrhov žalobcom.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a stotožniac sa s napadnutým uznesení a jeho odôvodnením dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

11. Ustanovenia § 255 až § 261 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 upravujú predpoklady, za splnenia ktorých majú strany sporu (alebo tretie osoby) právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania, ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

12. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (§ 255 ods. 2 .

13. Z citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku o náhrade trov konania vyplýva, že v sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu, je okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov konania. Súd skúma úspech vo veci vždy čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Zásada úspechu sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli (trovy, ktoré sú preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené) v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej.

14. Žalovaní boli v konaní nepochybne plne procesne úspešní, keď súd v celom rozsahu zamietol žalobu. Z uvedeného dôvodu správne súd žalovaným priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % (§ 255 ods. 1 .

15. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. Súčasná právna úprava teda umožňuje úspešnému účastníkovi v spore nepriznať náhradu trov konania iba z dôvodov uvedených v ust. § 257 CSP.

17. Odvolací súd zdôrazňuje, že zo slovného znenia teraz platného a účinného ustanovenia § 257 vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného

zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 17/2009, sp. zn. 5 Cdo 67/2010, či sp. zn. 3 M Cdo 46/2012) ani dnes ustanovenie § 257 nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.

18. Výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva. Ústavný súd SR v náleze zo 17. decembra 2004, sp.zn. II. ÚS 31/04-30, okrem iného, uviedol: „Pri tomto výklade je potrebné venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy). Aj tieto výnimky sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa § 150 O.s.p. (v súčasnosti § 257 CSP, pozn. odvolacieho súdu).“

19. Ústavný súd v Náleze z 1. septembra 2012 sp.zn. I. ÚS 119/2012 uviedol, že otázka náhrady trov konania dosahuje ústavnoprávnu dimenziu vtedy, pokiaľ by v procese interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu zo strany všeobecného súdu bol obsiahnutý prvok svojvôle alebo extrémny rozpor s princípom spravodlivosti (napr. v dôsledku prepiateho formalizmu), či celkom nedostatočného odôvodnenia vydaného rozhodnutia. Takýto postup všeobecného súdu nemôže byť tolerovaný, lebo predstavuje v konečnom dôsledku zásah do základného práva účastníka na súdnu ochranu, na majetku a v konečnom dôsledku aj na právnu pomoc.

20. Z obsahu spisu v prejednávanej veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania dôkladne zaoberal prípadným použitím ustanovenia § 257 CSP, komplexne zohľadňoval pomery žalobcu, dopad nepriznania náhrady trov (úplne alebo čiastočne) žalovaným na ich majetkové pomery a svoje úvahy a z nich plynúce závery zrozumiteľne, jasne, dostatočne a logicky vysvetlil. Na zistený skutkový stav súd aplikoval správne zákonné ustanovenia, ktoré aj správne vyložil.

21. Odvolací súd sa preto stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie i zákonu zodpovedajúcimi dôvodmi uznesenia, na ktoré v celom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 .

22. Odvolateľ neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by preňho ako žalobcu privodili priaznivé rozhodnutie o náhrade trov konania. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu k odvolateľovi. Naviac odvolateľ súdu prvej inštancie vytýkal v odvolaní absenciu skutočností (napr. z akého výpočtového základu bude vychádzať pri konkrétnom výpočte trovy konania), ktoré neboli a ani nemohli byť predmetom napádaného rozhodnutia, pretože pri rozhodovaní o náhrade trov konania je súd povinný rozhodnúť najprv o samotnom nároku na náhradu trov konania podľa § 255 (ako to správne urobil súd aj v tejto veci) a o výške náhrady trov až následne podľa § 262 ods. 2 rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Až v uznesení vydanom súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 sa budú riešiť otázky (niektoré), nastolené žalobcom v odvolaní.

23. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. V súlade s citovaným ustanovením zákona vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v ňom plne procesne úspešným žalovaným, preto im súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspešný nebol (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 .

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .