Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-279-2016.pdf
PDF · 150.73 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/279/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v spore žalobcu: I., v zast. AENEA Legal s.r.o., Jozefská 3, Bratislava, proti žalovanému v I/ rade: KX., žalovanému v II/ rade: O., zastúpený v konaní splnomocnenou zástupkyňou
- žalovanou v I/ rade H., v konaní o zaplatenie 4.631,60 eur s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Miriam Pintovou, takto
rozhodol:
I. Žalovaní v I/ a II/ rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 4.631,60 eur , nesplatený zmluvný úrok vo výške 988,02 eur, nesplatený úrok z omeškania vo výške 47,73 eur, zmluvnú pokutu vo výške 561,93 eur , zmluvný úrok vo výške 11,5 % ročne zo sumy 4.631,60 eur od 18.8.2014 do zaplatenia , 8,15 % úrok z omeškania ročne zo sumy 4.631,60 eur od 18.8.2014 do zaplatenia, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v I/ a II/ rade v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 7.10.2016 žiadal, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovaných v I/ a II/ rade žalobcovi zaplatiť sumu vo výške 4.631,60 eur spolu s nesplateným zmluvným úrokom ku dňu 14.7.2014 vo výške 988,02 eur, zmluvným úrokom vo výške 11,5 % p.a. od 18.8.2014 do vo výške 4.631,60 eur do zaplatenia, nesplateným úrokom z omeškania z nesplatených splátok vo výške 47,73 eur, úrokom z omeškania vo výške 8,15 % p.a. od 18.8.2014 vo výške 4.631,60 eur do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 561, 93 eur a náhradu trov konania. V žalobe žalobca uviedol, že so žalovaným v I/ a II/ rade uzavrel Zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru č. 402/77/1997, na základe ktorej bola žalovanému v I/ a II/ rade poskytnutá podpora vo forme úveru vo výške 9.472,81 eur ( 195.000,- Sk), pri základnej úrokovej sadzbe 3 % p.a. s dobou splatnosti 30 rokov, pričom im bol zároveň poskytnutý nenávratný príspevok vo výške 1.958,44 eur ( 59.000,- Sk). Žalobca zaslal žalovaným dňa 11.7.2013 Výzvu na úhradu, v ktorej vyzval žalovaných v I/ a II/ rade, aby uhradili svoj dlh na omeškaných splátkach. Výzvou na úhradu boli žalovaní v I/ a II/ rade vyzvaní na úhradu sumy 544 eur, ktoré predstavujú celkovo 10 omeškaných splátok v jednotnej výške 54,40 eur, ktorá výzva bola žalovaným v I/ a II/ rade zasielaná na adresu trvalého pobytu O. Žalovaní mali zlú platobnú disciplínu aj naďalej, mesačné splátky neuhrádzali pravidelne a v dohodnutej výške, pričom v niektorom mesiaci hradili časť splátky, čím sa dostali do omeškania so zvyšnou časťou splátky, násl. neskôr uhradili vyššiu čiastku, ktorá sa započítala s niektorými dlžnými splátkami s ktorými už žalovaní boli v omeškaní. Žalovaní mali pri výške mesačnej splátky 54,40 eur ročne uhradiť sumu 652,80 eur, pričom rozdiel medzi tým, čo mali žalovaní v I/ a II/ rade uhradiť a čo v skutočnosti uhradili ako ďalej uviedol žalobca v žalobe je vyznačený vždy na konci rokov podľa „ histórie splácania“, t.j. histórie pohybov na účte. Žalobca ďalej uviedol, že splátky sa menili v dôsledku konštantného porušovania zmluvne zakotvených povinností
a to nezriaďovaním záložného práva v prospech žalobcu. Na základe porušovania povinností sa tiež v zmysle zmluvných ustanovení uvedených pri prípad porušovania povinností zvyšovala aj úroková sadzba. Žalovaní v I/ a II/ rade boli k dátumu 14.7.2014 v omeškaní s 22 splátkami ( predstavuje mesiace 08/2010, 10/2009, 11/2009, 12/2009 , 08/2012, 11/2012, 12/2012, 02/2013, 04/2013, 05/2013, 07/2013, 08/2013, 09/2013, 10/2013, 11/2013, 12/2013, 01/2014, 02/2014, 03/2014, 04/2014, 05/2014, 06/2014, v ktorých boli žalovaní v I/ a II/ rade v omeškaní s uhradením pravidelných mesačných splátok ), čím došlo k splneniu podmienky ustanovenia článku VIII bod 8.4 Zmluvy o úvere oprávňujúcej žalobcu k odstúpeniu od Zmluvy o úvere. Žalobca ďalej uviedol, že poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 4 Obo 54/2007 zo dňa 17.6.2008, ktorý sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového súdu, že pokiaľ bolo v úverovej zmluve dohodnuté splácanie úveru v splátkach, nejedná sa o čiastkové plnenie podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka, ale o jedno plnenie, ktorého úhrada bola dohodnutá v splátkach a preto za lehotu splatnosti považuje lehotu na splatenie celého úveru a preto v danom prípade premlčacia doba začína plynúť po lehote splatnosti celého úveru. Žalobca ďalej uviedol, že má za to, že vzťah založený medzi žalobcom a žalovanými je obchodnoprávnym vzťahom a to konkrétne vzťahom zo zmluvy o úvere, ktorá je ako zmluvný typ upravená v ustanoveniach § 497 a nasl. O.Z. Vzhľadom k zlej platobnej disciplíne sa žalovaní v I/ a II/ rade dostali ku dňu 14.7.2014 do omeškania s úhradou 22 mesačných splátok, t.j. spolu vo výške 1.196,80 eur. Medzi žalobcom a žalovanými v I/ a II/ rade bol pre prípad omeškania s úhradou pravidelných mesačných splátok dojednaný spôsob odstúpenia od zmluvy o úvere v článku VIII bod 8.4 Zmluvy o úvere nasledovne: „ Ak je dlžník v omeškaní so splátkami úveru po dobu dlhšiu ako šesť mesiacov, aj po zaslaní písomnej upomienky veriteľom, veriteľ si vyhradzuje právo požadovať okamžité vrátenie celého zostatku úveru vrátanie prislúchajúceho úroku, ako aj zaplatenie pokuty vo výške 10 % z tejto dlžnej sumy do termínu 30 dní odo dňa písomného vyzvania dlžníka veriteľom“. Uvedené dojednanie predstavuje miernejšiu úpravu možnosti odstúpenia od Úverovej zmluvy podľa § 506 O.Z. zo strany žalobcu. Žalobca odstúpil od Zmluvy o úvere podaním zo dňa 16.7.2014, čím sa celý dlh stal splatným. Odstúpenie bolo zaslané žalovaným v I/ a II/ rade na adresu trvalého pobytu, pričom zásielka bola neprevzatá v odbernej lehote. V Odstúpení boli žalovaní vyzvaní, aby dlžnú sumu uhradili v lehote 30 dní od doručenia odstúpenia. Vzhľadom k Odstúpeniu zo dňa 16.7.2014 a k ustanoveniu článku VIII ods. 4 ods. 8.4 Zmluvy o úvere nárok žalobcu na vrátenie poskytnutého úveru zo Zmluvy o úvere vrátane príslušenstva voči žalovaným pozostáva z nesplatnej istiny vo výške 4.631,60 eur, nesplateného zmluvného úroku ku dňu 14.7.2014 ( dátum odstúpenia ) v zmysle ustanovenia článku IV Zmluvy o úvere vo výške 988,02 eur, nesplatného úroku z omeškania z nesplatených splátok splatných pred odstúpením vo výške 47,73 eur a zmluvnej pokuty vo výške 561,93 eur. Žalobca ďalej uviedol, že v súvislosti so zasielaním Odstúpenia dáva do pozornosti súdu, že výzva na úhradu bola žalovaným zasielaný skôr, ako samotné odstúpenie, ktoré bolo doručené riadne avšak nebolo prevzaté v odbernej lehote a to znamená, že žalovaní sa pred zaslaním samotného odstúpenia mali možnosť dozvedieť o tom, že sú v omeškaní s úhradou pravidelných mesačných splátok vyplývajúcich z ustanovenia článku IV ( splácanie úveru). Napriek doručenému odstúpeniu nedošlo zo strany žalovaných k úhrade 6.229,28 eur ( celková suma uvedená v odstúpení). Žalobca ďalej uviedol, že v zmysle § 506 O.Z. je oprávnením veriteľa požadovať vrátenie dlžnej sumy aj s úrokmi. Požiadavka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky (dlžnú sumu) vyplýva zo zmluvy o úvere. Aj povinnosť platiť úrok z nevrátenej časti úveru vyplýva zo Zmluvy o úvere a trvá, resp. pokračuje aj po účinnosti odstúpenia veriteľa od Zmluvy. Žalobca ďalej uviedol, že žalobcovi vznikol aj nárok na zmluvnú pokutu v zmysle článku VIII ( sankcie) bod 8.4 Zmluvy o úvere : Ak je dlžník v omeškaní so splátkami úveru po dobu dlhšiu ako šesť mesiacov, aj po zaslaní písomnej upomienky veriteľom, veriteľ si vyhradzuje právo požadovať okamžité vrátenie celého zostatku úveru vrátanie prislúchajúceho úroku ako i zaplatenie pokuty vo výške 10 % z tejto dlžnej sumy do termínu 30 dní odo dňa písomného vyzvania dlžníka veriteľom“. V zmysle ustanovenia bodu 8.4 Zmluvy o úvere tak bola zmluvná pokuta vypočítaná nasledovne : ( nesplatená istina + nesplatený zmluvný úrok ) x 0,1 + suma zmluvnej pokuty. Žalobca ďalej uviedol, že v danom prípade sa nejedná o spotrebiteľsko-právny vzťah, keďže v zmysle § 1 ods. 3 písm. p/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom nie sú : úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov pre obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, alebo bezúročný úver, alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie, ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie, ako úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu“. Ako príklad osobitného predpisu, na ktorý sa citované ustanovenie vzťahuje, sú uvedené napr. zákon č. 200/1997 Z.z. o Študentskom pôžičkovom fonde, zákon č. 607/2003 o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov, ktorý bol zrušený a nahradený zákonom č. 150/2013 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ Zákon o šfrb“). Zákonodarca týmto
negatívnym vymedzením subsumoval zákon o šfrb do skupiny osobitných predpisov na základe ktorých poskytované úvery nespadajú do kategórie „ spotrebiteľský úver“, t.j. úver poskytovaný žalobcom nie je spotrebiteľským úverom, ktorý uvedené tvrdenie žalobcu potvrdzuje aj ustanovenie § 24a/ zákona o spotrebiteľských úveroch: „ na úvery na opravu, rekonštrukciu alebo modernizáciu spoločných častí , spoločných zariadení a príslušenstva domu poskytované vlastníkom bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom sa vzťahujú ustanovenia § 2 , § 4 ods. 1 písm. a/ -d/, f/-n/ a s/ , ods. 2 a ods. 7 - 13, § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ - b/, f/, g/ i/ -k/, m/ - r/, ú/, v/, x/, § 11 ods. 1 , § 12 , 19, 23, 25a/, pričom takíto dlžníci vykonávajú svoje práva v súvislosti s uvedenými úvermi spoločne prostredníctvom správcu alebo spoločenstva vlastníkov a veriteľ plní povinnosti voči takýmto dlžníkom tak, že ich plní voči správcovi alebo voči spoločenstvu vlastníkov., to neplatí, ak ide o úvery poskytované Štátnym fondom rozvoja bývania podľa osobitného predpisu“. Žalobca v žalobe ďalej uviedol k odstúpeniu od Zmluvy, že odstúpenie bolo zasielané žalovaným na adresu trvalého pobytu a bolo uložené na pošte dňa 18.7.2014 a od uvedeného okamihu sa tak zásielka dostala do sféry ich dispozície a na základe zdôvodnenia tak začali tieto úkony pôsobiť voči žalovaným v I/ a II/ rade.
2. Okresný súd Levice dňa 13.10.2016 pod č.k. 12C/279/2016 - 68 vydal platobný rozkaz z dôvodu, že platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovaným, Okresný súd Levice uznesením č.k. 12C/279/2016
- 88 zo dňa 22.2.2017 v zmysle § 266 ods. 3 CSP platobný rozkaz zrušil. Žalovaní uznesením č.k. 12C/279/2016 - 102 boli vyzvaní na vyjadrenie k predmetnej žalobe. Vo vyjadrení žalovaná v I/ rade, zároveň splnomocnená zástupkyňa žalovaného v II/ rade, na základe splnomocnenia zo dňa 11.6.2017 ( čl. 118) uviedla, že žaloba bola podaná účelovo a tendenčne, smerovaná iba v prospechu veriteľa a je nezrozumiteľná. Vo vyjadrení ďalej uviedla, že žalobca sa domáha zaplatenia celkovej sumy 24.631,60 eur s príslušenstvom, ktoré sa skladá z nesplateného zmluvného úroku ku dňu 14.7.2014 vo výške 988,02 eur, zmluvného úroku vo výške 11,5 % ročne od 18.8.2014 s nesplatenej istiny vo výške 4.631,60 eur , ktorú žalobca nijako nešpecifikuje, pričom žalobca operuje dátumom prevzatí odstúpenia ku ktorému nedošlo, nesplatených úrokov z omeškania z nesplatených splátok splatných pred odstúpením vo výške 47,70 eur, s tým, že má za to, že úrok z omeškania sa počíta od dátumu odstúpenia od Zmluvy, úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne od 18.8.2014 z nesplatenej istiny vo výške 4.631,60 eur do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 561,90 eur, ktorú popiera, čo do jej oprávnenosti, a žalobca nešpecifikuje na akom základe je tento nárok. Ďalej uviedla, že je nesporné, že medzi so žalobcom žalovaní v I/ a II/rade uzavreli 12.5.1997 Zmluvu o pomoci vo forme úveru nenávratného príspevku č. 402/77/1997 ako účelový úver určený na stavbu nehnuteľností, úver vo výške 195.000,- Sk, pri základnej úrokovej sadzbe 3 % s lehotu splatnosti 30 rokov, nenávratného príspevku vo výške 59.000,- Sk. Nikde nie je uvedené, či 3 % úroková sadzba je denná, týždenná, mesačná alebo ročná. Ďalej uviedla, že nie je chybou žalovaných, ale chybou dodávateľov, že termíny neboli plnené včas, ktoré nemali možnosť ovplyvniť a už samotný termín nenávratný príspevok je zavádzajúci, nepreskúmateľný a nedávajúci prehľad o danej zmluve. V Zmluve sú v prevažnej miere zakotvené len povinnosti žalovaných, nie práva na rozdiel od žalobcu, čo zakladá nerovnomerné podmienky vzťahu oboch strán. Ďalej uviedla, že žalobca nikde nešpecifikuje, koľko zo strany žalovaných bolo uhradené a ako platby boli započítané na jednotlivé položky. Uviedla, že do istiny sú zahrnuté už úroky, poplatky, sankcie, RPMN atď., ktoré nie sú špecifikované, nie je ani doložené z akých položiek a súm sa suma vlastne skladá. Uviedla, že žalobca v priebehu zmluvy svojvoľne a bezdôvodne navyšoval mesačné splátky aj úrokové sadzby. Ďalej vo vyjadrení uviedla, že výzvami, ktoré boli doručené so žalobou síce žalobca žalovaných vyzýva na zaplatenie plátok úveru, s ktorými boli žalovaní v omeškaní a následne listom zo dňa 16.7.2014 odstúpil od Zmluvy ku dňu 14.7.2014 a uplatnil si následne aj vyrovnanie vo výške 6.229,28 eur, pričom tento list doručený žalovaným nebol. Žalobcom nie je nikde dokladované zosplatnenie úveru a osobné prevzatie predmetných výziev žalovanými. Žalobca tak nepreukázal doručenie odstúpenia od Zmluvy, keďže odstúpenie od Zmluvy je jednostranným právnym úkonom k účinnosti ktorého treba aby došiel dlžníkovi, pričom dôkazné bremeno je na strane žalobcu. Podľa Zmluvy mohol žaloba od Zmluvy odstúpiť po 6 nezaplatených splátkach, v decembri 2012, čo neurobil, nie až 14.7.2014. Z tohto dôvodu žalovaná v I/ rade vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu. Ďalej uviedla, že čo sa týka zmluvnej pokuty, táto je neprimerane vysoká, je v rozpore s dobrými mravmi. Poznamenala, že žalobca nikdy nevyzval žalovaných na úhradu zmluvnej pokuty, pričom tak mohol urobiť ešte v decembri 2012. Zároveň uviedla, že na rozdiel od žalobcu má za to, že ide o spotrebiteľský vzťah, vec by mala byť riešená podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, zároveň uviedla, že dôvod uplatneného nároku žalobcu nepopiera, popiera iba nárokovú výšku a v prípade, že by súd mal za to, že žalobca je dôvodná, žiadala, aby bolo povolené uhradiť žalovanú pohľadávku žalobcu v mesačných splátkach po 50 eur.
3. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných uviedol, že žalovaní v I/ a II/ rade namietajú, že neprevzali odstúpenie od Úverovej zmluvy. Poznamenal, že v danom prípade ide o obchodnoprávny vzťah a to konkrétne vzťah zo Zmluvy o úvere, ktorá je ako zmluvný typ upravená v ustanoveniach § 497 a nasl. O.Z. Opätovne uviedol, že medzi žalobcom a žalovanými pre prípad omeškania s úhradou pravidelných mesačných splátok v súlade so zmluvou o úvere bol dojednaný spôsob odstúpenia zmluvy o úvere a to v článku VIII bod 8.4. Uvedené dojednanie však predstavuje miernejšiu úpravu možnosti odstúpenia od Úverovej zmluvy. Podľa § 506 Obchodného zákonníka zo strany žalobcu, ktorý obsahuje osobitný spôsob odstúpenia od úverovej zmluvy. Uviedol, že žalobca odstúpil od Zmluvy o úvere a to podaním zo dňa 16.7.2014, čím sa celý dlh stal splatným. Ako už uviedol, odstúpenie od Zmluvy bolo doručované na adresu trvalého pobytu žalovaných, na ktorej adrese sa aj reálne zdržiavali, resp. túto adresu mali žalovaní uvedenú ako adresu trvalého pobytu, keďže zásielky sa nevrátili späť z dôvodu, že by bol adresát neznámy. Žalobca neeviduje zo strany žalovaných žiadne oznámenie o zmene adresy trvalého pobytu, resp. oznámenie o zmene korešpondenčnej adresy žalovaných. Samotní žalovaní si pred podaním žaloby na nimi uvedenej adrese zásielky riadne preberali a teda aj samotný žalobca s nimi prostredníctvom tejto adresy udržiaval písomný styk. Právny zástupca vo vyjadrení ďalej uviedol, že čo sa týka doručovania, nevyžaduje sa pri hmotnoprávnych úkonoch skutočné doručenie a prevzatie písomnosti zachytávajúcej právny úkon. Právna teória aj súdna prax takúto možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také prípady, kedy doručením listu či telegramu obsahujúceho prejav vôle, do bydliska alebo sídla adresáta, či do jeho poštovej schránky, poprípade i hodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takejto zásielky tak nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačujúce je, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah, čo uviedol aj Najvyšší súd v uznesení sp. zn. 5Cdo /129/2010 ako aj ďalšie súdne rozhodnutia. V zmysle týchto prejav vyjadrený jednostranným právnym úkonom pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Právny zástupca uviedol, že účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime občianskeho práva, resp. celkovo v oblasti súkromného práva, predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t.j. že sa dostane do sféry jeho dispozície a už týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Uviedol, že je rozhodujúce, že rozhodujúce je objektívne hľadisko, t.j. že sa preukáže, že adresát mal možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho takýto prejav beh ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Dôjdením prejavu vôle dispozičnej sféry adresáta sa završuje proces účinného doručenia právneho úkonu a od tohto okamihu je právny úkon pre konajúci subjekt záväzný a nemožno ho jednostranne odvolať. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení uviedol, že v súvislosti so zasielaním odstúpenia od Zmluvy dáva do pozornosti, že výzva na úhradu bola žalovaným zasielaná skôr, ako samotné odstúpenie, ktoré bolo doručené riadne, avšak nebolo prevzaté v odbernej lehote a samotní žalovaní v I/ a II/ rade mali možnosť pred odstúpením od Zmluvy dozvedieť sa o tom, že sú v omeškaní s úhradou pravidelných mesačných splátok. Právny zástupca ďalej uviedol, že napriek doručenému odstúpeniu nedošlo zo strany žalovaných k uhradeniu sumy 6.229,28 eur, ktorá suma bola uvedená v odstúpení. Ďalej uviedol, že žalobcovi, ako už uviedol v žalobe, vznikol nárok na zmluvnú pokutu a to v zmysle článku VIII bod 8.4 Zmluvy o úvere, ktorá zmluvná pokuta celkovo bola vypočítaná z nesplatnej istiny + nesplatený zmluvný úrok x 0,1, t.j. nesplatená istina 4.631,60 eur + 988,02 eur x 0,1 = 561,93 eur. Žalobca vzhľadom na povahu úverového vzťahu a výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, ako aj nenávratného príspevku, samotnú úrokovú sadzbu ako aj lehotu splatnosti úveru, túto výšku zmluvnej pokuty považuje za primeranú a žiadnym spôsobom neodporujúcu dobrým mravom. Poznamenal, že žalovaní podpísali Zmluvu, kde výslovne uviedli, že Zmluvu si prečítali, s jej obsahom súhlasia, pričom súčasťou tejto Zmluvy bolo aj zmluvné dojednanie týkajúcej sa zmluvnej pokuty a žalovaní toto ustanovenie nikdy nenamietali. Skutočnosti o neurčitosti tohto ustanovenia a neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty uviedli až potom, čo žalobca uplatnil svoj nárok súdnou cestou a teda toto tvrdenie považuje za účelové. Žalobca ďalej uviedol, že čo sa týka zmluvného úroku, ktorý žalovaní namietali, ktorý bol pôvodne zmluvne dojednaný vo výške 3 % ročne, pričom žalovaní namietali, že žalobca si svojvoľne zvyšoval výšku úrokovej sadzby a rovnako aj výšku mesačných splátok. K tomuto vyjadreniu žalovaných žalobca zaslal súdu rozhodnutie o zvýšení mesačnej splátky zo dňa 3.7.2008, rozhodnutie o zvýšení mesačnej splátky zo dňa 21.1.2004, rozhodnutie z 1.10.2004 o zvýšení úrokovej sadzby na 7,5 % ročne, rozhodnutie zo dňa 2.10.2001 o zvýšení úrokovej sadzby na 5,5 % ročne, oznámenie zo dna 22.4.2008 o zvýšení úrokovej sadzby, rozhodnutie zo dňa 24.9.2007 o zvýšení úrokovej sadzby
na 11,50 % ročne, výzvou na doručenie kolaudačného rozhodnutia (oznámenie o zvýšení úrokovej sadzby) a rozhodnutie zo dňa 12.5.2004 o zvýšení úrokovej sadzby na 8 % ročne. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že tvrdenie žalovaných o svojvoľnom zvyšovaní úrokovej sadzby nie je ničím podložené, nakoľko k zvýšeniu týchto úrokových sadzieb došlo v každom prípade samotným konaním žalovaných, resp. porušením zmluvných podmienok zo strany žalovaných. Zároveň uviedol k vyjadreniu žalovaných, že doba splatnosti úveru bola zmluvne stanovená na 30 rokov v zmysle článku III. ods. 1 písm. a/. Žalobca si v tejto súvislosti dovoľuje uviesť, že chybou v písaní došlo k nesprávnemu uvedeniu 3%, kde má byť správne uvedené 3 % ročne. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca požaduje 3 % ( resp. 11 %), ročný zmluvný úrok, túto skutočnosť považuje len za chybu v písaní. Zároveň uviedol, že súdu už bola doručená aj história splácania z ktorej je zrejmé, že žalovaní uhrádzali čiastkové úhrady tak, ako istiny aj príslušné úroky a z uvedeného vyplýva tak zostatková suma istiny ako aj zostatková suma úrokov. Pokiaľ ide o námietku k premlčaniu vznesenú žalovanými, Obchodný zákonník obsahuje vlastnú zákonnú úpravu premlčacej doby podľa § 387 a nasl. Obchodného zákonníka a táto úprava sa tak použije v prípade ako lex specialis vo vzťahu k všeobecnej úprave obsiahnutej v Občianskom zákonníku ako lex generalis. Žalobca uviedol, že žalovaným bolo, ako už opätovne poznamenal odstúpenie od Zmluvy zo dňa 16. 7.2014 zasielané poštou, pričom žalovaní si zásielku v odbernej dobe neprevzali. Žalovaní sa dostali do omeškania s úhradou uplatneného nároku dňa 18.8.2014, t.j. od 18.8.2014 ( prvý deň omeškania). Premlčacia doba 4 ročná tak začala plynúť od 18.8.2014. Žalobca ďalej uviedol, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský vzťah, ako už špecifikoval v žalobe, Úverová zmluva uzatvorená so žalovanými nie je zmluvou spotrebiteľskou, z tohto dôvodu aj táto námietka žalovaných nie je dôvodná. Žalobca uviedol, že zmluva o poskytnutí podpory nie je zmluvou spotrebiteľskou, nie je ani typovou a formulárovou zmluvou, vzťah medzi žalobcom a žalovanými je obchodnoprávnym vzťahom, právny vzťah založený zmluvou o poskytnutí podpory sa spravuje ustanoveniami zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy o poskytnutí podpory nezaniká nárok žalobcu na zaplatenie zmluvných úrokov, odstúpením od zmluvy o poskytnutí podpory sa zmluva nezrušuje od počiatku, nedochádza k bezdôvodnému obohateniu, výška zmluvnej pokuty je primeraná s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovacej povinnosti, žalobca v konaní nevystupuje ako dodávateľ v zmysle Občianskeho zákonníka ani nekoná v rámci obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, tvrdenie o svojvoľnom navyšovaní splátok a úrokov je nepodstatné, nárok žalobcu nie je premlčaný. Úrokové sadzby v čase poskytnutia úveru sa pohybovali 16-21 %. Z uvedeného vyplýva osobitné charakter poskytnutého úroku, nakoľko tento bol poskytnutý s úrokovou sadzbou len vo výške 3 % ročne.
4. Vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu bolo doručované žalovanej v I/ rade, zároveň splnomocnenej zástupkyni žalovaného v II/ rade, v zmysle uznesenia č.k. 12C/279/2016-150 na vyjadrenie v lehote 15 dní. Vyjadrenie spolu s uznesením a prílohami bolo žalovanej v I/ rade doručené dňa 20.10.2017, doručenka čl. 152.
5. Žalovaná sa k vyjadreniu vyjadrila vo vyjadrení čl. 161- 163, v ktorom uviedla, že odstúpenie od Zmluvy nebolo urobené účinne, nakoľko žalobca nepreukázal doručenie odstúpenia a to z dôvodu, že na adrese uvedenej žalobcom sa nezdržujú, pričom žalovaní nevedeli o predmetnom konaní a o konaní sa dozvedeli až po doručení uznesenia Okresného súdu s výzvou na vyjadrenie vo veci samej. Zároveň uviedli, že trvajú na námietke premlčania, trvajú na neprimerane vysokej zmluvnej pokute, ktorá bola dojednaná v rozpore s dobrými mravmi, trvajú na tom, že sa jedná o spotrebiteľsko- právny vzťah. Vo vyjadrení uviedla žalovaná v I/ rade, že žiada žalobu zamietnuť, príp. uzatvoriť so žalobcom zmier s úhradou splátok po 50 eur mesačne.
6. Súd vytýčil vo veci pojednávanie , na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu, žalovaná v I/ rade zároveň splnomocnená zástupkyňa žalovaného v II/ rade, neúčasť ospravedlnila, nepožiadala o odročenie termínu pojednávania z dôležitého dôvodu. právny zástupca žalovaného uviedol, že trvá na žalobe v zmysle písomného podania, aj s poukazom na písomné vyjadrenia, ktoré boli súdu doručované, uviedol, že má za to, že nárok je v celom rozsahu dôvodný, pričom k námietkam žalovaných sa žalobca vyjadril ku každej námietke jednotlivo s náležitým odôvodnením, poukázal na to, že podľa posledného vyjadrenia žalovaných, žiadali títo žalobu zamietnuť, zároveň uviedli, že v prípade, že by mal súd za to, že je daný dôvod nároku a jeho výška, žiadali žalovanú pohľadávku s príslušenstvom uhradiť v splátkach po 50 eur. Právny zástupca uviedol, že ako vyplýva aj z platobnej disciplíny žalovaných, žalovaní sa prestali kontaktovať so žalobcom, bolo možné prípadne sa s nimi aj dohodnúť ohľadne splátok, avšak čo sa týka navrhnutej výšky splátky 50 eur, túto považoval za neprimerane nízku, vzhľadom
na výšku žalovanej pohľadávky, aj na skutočnosť, že od podania predmetnej žaloby a jej doručenia nedošlo ani k čiastočnému plneniu zo strany žalovaných, kedy by ich dlh znížil. Poznamenala, že v prípade, že by aj rozsudok nadobudol právoplatnosť, stále je daná možnosť žalovaným dohodnúť si so žalobcom splátkový kalendár, s preukázaním ich sociálnych pomerov, pričom zároveň uviedol, že čo sa týka navrhnutej výšky splátok, žalovaní nijakým spôsobom nepredložili dôkazy o ich nepriaznivých sociálnych, zárobkových pomeroch, ktoré by odôvodňovali povolenie splátok.
7. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav: Dňa 12.5.1997 ( čl. 12- 14 spisu) žalobca a žalovaní uzavreli Zmluvu o poskytnutí podpory vo forme: úveru nenávratného príspevku podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a podľa ustanovení zákona Národnej rady SR č. 124/1996 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania a následných predpisov vo forme úveru. Na základe uvedenej Zmluvy a to článku III bola žalovaným ako dlžníkom poskytnutá podpora formou a/ úveru vo výške 195.000,- Sk, pri základnej úrokovej sadzbe 3 % s lehotou splatnosti 30 rokov, b/ nenávratného príspevku vo výške 59.000,- Sk. Podľa článku V bod 1 Zmluvy dlžník sa zaväzuje splatiť veriteľovi celý úver so základnou úrokovou sadzbou vo výške 3 % na účet banky a zároveň sa zaväzuje splácať úver a úrok pravidelnými mesačných splátkami, ktoré zahrňujú istinu aj úrok vždy do 15 dňa nasl. kal. mesiaca počas celej doby splácania úveru. Podľa článku V bod 2 Zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru a nenávratného príspevku ( ďalej len „Zmluvy“ ) prvá až 359 mesačná splátka je stanovená čiastkou vo výške 823 Sk. Posledná, t.j. 360 splátka je stanovená výškou 510 Sk. Podľa článku VIII bod 3 Zmluvy, ak dlžník v stanovených termínoch mešká so zaplatením troch po sebe idúcich (nasl.) splátkach alebo nezaplatí niektorú zo splátok na základe upomienky poslanej veriteľom po dobu dlhšiu ako tri mesiace, veriteľ je oprávnený zastaviť čerpanie úveru v banke. V prípade, že poskytnutý úver nebol ešte dočerpaný, veriteľ je oprávnený zvýšiť základnú úrokovú sadzbu pre celú časť nesplateného úveru o 0,5 %. Toto právo si veriteľ môže uplatniť pri každom opakovanom porušení podmienok uvedený v zmluve dlžníkom pri splácaní úveru veriteľom. Podľa článku VIII bod 4 ak je dlžník v omeškaní so splátkami úveru po dobu dlhšiu ako šesť mesiacov, aj po zaslaní písomnej upomienky veriteľom, veriteľ si vyhradzuje právo požadovať okamžité vrátenie celého zostatku úveru vrátane prislúchajúceho úroku, ako i zaplatenie pokuty vo výške 10 % z tejto dlžnej sumy do termínu 30 dní odo dňa písomného vyzvania dlžníka veriteľom.
8. Podľa článku VIII bod 5 Zmluvy, v prípade, že dôjde zo strany dlžníka k neumožneniu vykonania vopred ohlásenej fyzickej kontroly stavby, resp. kontroly využívania jej účelu pracovníkmi veriteľa ako i pracovníkmi odboru bytovej politiky príslušného okresného úradu, dlžník bude písomne upozornený na neplnenie si zmluvných povinností. Ak dlžník aj po tomto upozornení zabráni alebo znemožní výkon kontroly, veriteľ uplatní voči dlžníkovi sankciu formou zvýšenia základnej úrokovej sadzby pre celú časť nesplateného úveru o 0,1 %. Túto sankciu môže veriteľ voči dlžníkovi uplatniť opakovane pri každom ďalšom porušení niektorej zo zmluvných povinností uvedených v tejto zmluve. Podľa článku VIII bod 6 v prípade, keď dlžník predá stavbu uvedenú v článku II bod 1 tejto Zmluvy v prípade realizácie alebo ju v lehote kratšej ako 5 rokov od ukončenia stavby prestane užívať na bývanie pre seba, resp. príslušníkov svoje rodiny, ej povinný najneskôr do 30 dní zaplatiť nesplatenú časť úveru vrátane prislúchajúcich úrokov, ako i pokutu vo výške 10 % z tejto dlžnej sumy a vrátiť nenávratný príspevok v plnej výške v prípade, keď bol tento poskytnutý. Podľa článku VIII bod 7 Zmluvy pri nedodržaní lehoty výstavby dlžníkom určenej podľa § 9 vyhlášky MV VP SR č. 203/1996 Z.z. uplatní veriteľ voči dlžníkov i sankciu vo forme zvýšenia úrokovej sadzby pre celú časť nesplatného úveru k tomuto termínu o 0,5 % za každých začatých 6 mesiacov ( pol roka) omeškania dokončenia stavby. Na základe rozhodnutia Štátneho fondu rozvoja bývania zo dňa 2.10.2001 čl. 15 počnúc dňom 3.7.1997 sa úroková sadzba 3 % zvýšila o 2,5 % s tým, že týmto dňom boli dlžníci povinní zaplatiť zvýšený úrok na sadzbu 5,5 % zo zvyšku poskytnutého úveru. doba splatnosti zostala nezmenená. Na základe ďalšieho rozhodnutia zo dňa 12.5.2004 bola úroková sadzba počnúc dňom 3.7. 1997 zvýšená o 5 % na úrok 8 % zo zvyšku poskytnutého úveru ( čl. 16). Na základe rozhodnutia zo dňa 24.9.2007 bola úroková sadzba zvýšená o 8,5 % na zvýšený úrok 11, 5% zo zvyšku poskytnutého úveru ( čl. 17). Dôvodom vydania tohto rozhodnutia bolo, že na základe podpísanej zmluvy boli dlžníci povinní predložiť právoplatné kolaudačné rozhodnutie, pričom lehota na ukončenie výstavby bola daná 24 mesiacov od dátumu podpísania zmluvy, pričom došlo k porušeniu záväzku zo strany dlžníkov v zmysle ustanovenia článku 7 zmluvy. Na základe rozhodnutia
- zvýšenie mesačnej splátky bolo dlžníkom oznámené, že sa úroková sadzba zvyšuje na sumu 11,5 %, počnúc dňom 1.9.2008, kedy sa splátka zvýšila na sumu 1.639,- Sk ( čl. 18). Žalobcovia v I/ a II/ rade boli výzvou ( čl. 20) vyzvaní na uhradenie sumy 544 eur v lehote do 7 dní od doručenia predmetnej výzvy, s tým, že v prípade, že na uvedenú výzvu nebudú žalovaní reagovať, dlžná suma
nebude vyrovnaná v stanovenej lehote veriteľ odstúpi od zmluvy a bude porušovať jednorázovo vrátenie celej dlžnej sumy, t.j. zostatok neuhradenej istiny, zostatok nesplatného úroku ako aj zmluvne dohodnutú pokutu. Predmetná výzva bola žalovaným doručovaná na adresu uvedenú v úverovej zmluve, ktorá ako vyplýva z predložených doručeniek bola uložená na poštovom úrade na prevzatie predmetnej zásielky v odbernej lehote, ktorú žalovaní v I/ a II/ rade neprevzali. Žalobca s poukazom k uvedenej výzve dňa 16.7.2014 odstúpil od Úverovej zmluvy č. 402/77/1997 ( čl. 215), pričom v uvedenom odstúpení uviedol, že žalovaní si neplnili svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o poskytnutí podpory č. 402/77/1997 a ku dňu 14.7.2014 majú 22 dlžných splátok, čo celkovo predstavuje sumu 1.196,80 eur. V uvedenom písomnom odstúpení veriteľ v súlade s článkom VIII ods. 8 bod 4 dlžníkom oznámil, že od predmetnej Zmluvy odstupuje a zároveň si uplatňuje voči dlžníkom vyrovnanie celého dlhu vo výške 6.229,28 eur, ktorá pozostáva zo zostatku nesplatnej istiny 4.631,60 eur, zostatku nesplateného úroku 988,02 eur, zmluvne dohodnutej sankcie 10 %, 561,93 eur a úroku z omeškania vo výške 47,73 eur. Odstúpenie od Zmluvy bolo doručované obom žalovaným ( čl. 26-28) na adresu trvalého pobytu, resp. adresu uvedenú v Úverovej zmluve, s tým, že ako bolo preukázané z doručeniek vrátených žalobcovi z poštového úradu, odstúpenie od zmluvy bolo uložené na poštovom úrade, pričom zásielka sa žalovanému vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote.
9. Žalobca predložil súdu listinný dôkaz preukazujúci platobnú disciplínu žalovaných v I/ a II/ rade ako históriu pohybov na účte žalovaných (čl. 31- 33) a ( čl. 49-66). Z predloženého listinného dôkazu história pohybov na účte bolo preukázané ( čl. 49 - 66), že žalovaní v I/ a II/ rade boli ku dňu 14.7.2014 v omeškaní s 22 splátkami, čím došlo v zmysle citovaného článku VIII bod 8.4 k splneniu podmienky oprávňujúceho žalobcu k odstúpeniu Zmluvy o úvere. V zmysle zmluvných podmienok a teda porušení povinnosti zo strany dlžníkov, t.j. žalovaných v I/ a II/ rade žalobca odstúpil od Úverovej zmluvy č. 402/77/1997 a to písomným odstúpením od Úverovej zmluvy čl. 25. Odstúpenie od Zmluvy, ktoré je jednostranným právnym úkonom žalobca v zmysle Zmluvy odstúpenie od Úverovej zmluvy doručoval ako bolo preukázané, žalovaným v I/ a II/ rade na adresu ich trvalého pobytu, resp. pobytu uvedeného v predmetnej zmluve. Ako bolo preukázané priloženými doručenkami, poštová zásielka bola na poštovom úrade uložená, takže jednoznačne sa tento úkon dostal do dispozičnej sféry žalovaných v I/ a II/rade a preto sa súd nestotožňuje sa vyjadreniami žalovaných v I/ a II/ rade, že nedošlo k účinnému odstúpeniu od Zmluvy. Žalovaní v I/ a II/ rade v prípade, že zmeny adresu svojho pobytu, resp. korešpondenčnú adresu , mali túto skutočnosť oznámiť žalobcovi, t.j. veriteľovi, pričom počas celého zmluvného vzťahu od začiatku uzatvorenia predmetnej zmluvy, tieto skutočnosti, t.j. zmenu adresy nijakým spôsobom žalovaní žalobcovi neoznámili a z tohto dôvodu teda súd považuje tvrdenie žalovaných za neúčinné doručenie odstúpenia od Zmluvy za účelové a právne irelevantné.
10. Žalovaní v I/ a II/ rade namietali, že predmetná Zmluva podlieha súdnej kontrole, nakoľko táto je podľa ich názoru zmluvou spotrebiteľskou. Žalovaní poukázali na zákon 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru súdu považuje aj toto tvrdenie žalovaných za irelevantné, nakoľko túto Zmluvu nie je možné považovať za spotrebiteľskú v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zmluvu síce uzavrel žalobca so žalovanými ako spotrebiteľmi, avšak sám žalobca pri uzatváraní Zmluvy nevystupoval v pozícii dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobca totiž pri uzatváraní a plnení Zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podnikaním sa v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Žalobca nie je podnikateľom podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka a tiež nevykonáva svoju činnosť samostatne, za účelom dosiahnutia zisku. Žalobca je podľa § 1 ods. 3 zákona č. 607/2003 Z.z, finančnou inštitúciou slúžiacou na implementáciu nástrojov finančného inžinierstva podľa osobitného predpisu. Správu žalobcu vykonáva Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, pričom prostriedky fondu bolo možné použiť len na účely uvedené v § 4 ods. 1 zákona č. 607/2003 Z.z. Činnosť žalobcu teda nebola vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku. To, že daná Zmluva uzatvorená medzi stranami sporu nie je zmluva spotrebiteľská, podporuje aj fakt, že samotná Zmluva predstavuje pomoc a podporu v sociálne a finančne znevýhodneným občanom a nie je potrebné v tomto prípade osobitne chrániť žalovaných, ako slabšiu stranu. Súd sa stotožňuje s vyjadrením žalobcu, že predmetný úver bol v čase poskytnutia poskytnutý za nízky úrok, ktorý by neposkytla žiadna iná banka, alebo iný finančný ústav na finančnom trhu, ako bolo preukázané a zrejmé z úrokových sadzieb poskytovania úverov peňažnými ústavmi v čase uzatvorenia Úverovej zmluvy. Nakoľko súd vyhodnotil a nesúhlasil tak s vyjadrením žalovaných, že Zmluva uzatvorená medzi stranami sporu nie je zmluvou spotrebiteľskou, predmetnú Zmluvu o úvere tak súd posúdil tak, ako uviedol aj žalobca a
to podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, s tým, že sa jedná jednoznačne o obchodný záväzkový vzťah bez ohľadu na povahu účastníkov, s poukazom na ustanovenie § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka.
11. Podľa 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 1 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 150/2013 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania (ďalej len ako „zákon o ŠFRB"), Štátny fond rozvoja bývania^} je právnická osoba so sídlom v Bratislave (ďalej len „fond"). Financovanie priorít štátnej bytovej politiky schválených vládou Slovenskej republiky (ďalej len „vláda") pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu sa uskutočňuje prostredníctvom fondu. Na účely tohto zákona je fond finančnou inštitúciou slúžiacou na implementáciu finančných nástrojov podľa osobitného predpisu.)
15. Podľa § 2 zákona o ŠFRB, správcom fondu je Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo"), Štatutárnym orgánom fondu je generálny riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej len „minister").
18. Podľa § 3 zákona o ŠFRB, príjmami fondu sú a)splátky istiny úverov poskytnutých z fondu, b)splátky úrokov z úverov poskytnutých z fondu, c)výnosy zo sankcií uložených fondom, d)výnosy z prostriedkov fondu uložených v Štátnej pokladnici okrem výnosov z prostriedkov poskytnutých fondu zo štátneho rozpočtu,) e)príjmy z výťažku pri výkone exekúcie, príjmy z výťažku pri výkone dobrovoľnej dražby, f)zostatky prostriedkov fondu k 31. decembru predchádzajúceho rozpočtového roka a zostatky prostriedkov poskytnutých fondu zo štátneho rozpočtu, ak spĺňajú podmienky podľa osobitného predpisu,) g)zostatky nevyčerpanej podpory vrátenej žiadateľom o podporu (ďalej len „žiadateľ") okrem zostatkov vrátenej nevyčerpanej podpory poskytnutej z prostriedkov štátneho rozpočtu v prechádzajúcich rokoch, h)výnosy z účtov zriadených fondom pre žiadateľov v banke podľa S 5 ods. 5 na realizáciu finančných operácií okrem výnosov z prostriedkov poskytnutých fondu zo štátneho rozpočtu,) i)dary, j)dotácie zo štátneho rozpočtu,) k)finančné prostriedky Európskej únie, l)iné príjmy, ak tak ustanovuje osobitný predpis.)
19. Podľa § 4 ods. 1 zákona o ŠFRB, Prostriedky fondu možno použiť na a)štátnu podporu poskytovanú na účel uskutočnenia pomoci štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu (ďalej len „podpora"), b)výdavky súvisiace s činnosťou fondu.
20. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
21. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§_476), zmluvy
o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
22. Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka, Strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a $ 262 ods. 2, § 263 až 272, S 273 ods. 1, $ 276 až 289, 301, 303, 304, §306 ods. 2 a 3, §308, § 311 ods. 1, §312,313, § 321 ods. 4, §324, 340a, 340b, 341, 365, 369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, §488, 493, 499, § 509 ods. 1, §592, 597, §655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. la 2, §711, 720, 725, 729, 743 a 771c.
23. Podľa § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka, Strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú formu právneho úkonu.
24. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
25. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
26. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, Dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
27. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, Ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
28. Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, Odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.
29. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
30. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
31. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky z 23. januára 2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013
32. Vzhľadom na vykonané dokazovanie považoval súd žalobu za dôvodnú. Medzi žalobcom a žalovanými došlo dňa 12.5.1997 k uzavretiu Zmluvy o poskytnutí podpory uzavretej podľa zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania č. 402/77/1997 vo forme úveru, na základe čoho boli žalovaným poskytnuté finančné prostriedky vo výške 195.000,- Sk, so základnou úrokovou sadzbou 3 % ročne, s dobou splatnosti na 30 rokov. Žalovaní sa zaviazali, že dlh budú splácať v pravidelných mesačných splátkach. Zároveň bol žalovaným poskytnutý nenávratný príspevok vo výške 59.000,- Sk. Ako bolo
preukázané súdu, žalobca zaslal žalovaným výzvu na úhradu a to dňa 11.7.2013, a vyzval žalovaných pred odstúpením od zmluvy, k úhrade sumy vo výške 544 eur, ktorá predstavuje celkovo 10 omeškaných splátok vo výške mesačnej splátky 54,40 eur. Žalovaní tak mali pri výške mesačnej splátky 54,40 eur ročne uhradiť sumu 652,80 eur, čo je zrejmé aj z histórie výpisu účtu, preukazujúcej platobnú disciplínu žalovaných. Ku dňu odstúpenia od Zmluvy, ku dňu 14.7.2014 tak celkovo žalovaní nesplatili dohodnutý zmluvný úrok a to v zmysle citovaného ustanovenia článku IV zmluvy o úvere vo výške 988,02 eur, ako správne vyčíslil žalobca. Žalovaní zároveň od 18.8.2014 , t.j. od dátumu prevzatia odstúpenia od zmluvy + lehota 30 dní boli povinní zaplatiť aj zmluvný úrok naposledy upravený v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia o zvýšení úroku vo výške 11,5 % ročne z nesplatnej istiny, t.j. z nesplatnej istiny vo výške 4.631,60 eur. Zároveň sa žalovaní dostali do omeškania z nesplatených splátok splatnými pred odstúpením od Zmluvy, t.j. nesplateným úrokom z omeškania z týchto nesplatených splátok vo výške 47,73 eur. V zmysle Zmluvy, v prípade porušenia povinností , ku ktorým zo strany žalovaných aj došlo, si žalobca správne uplatnil aj zmluvnú pokutu vyčíslenú vo výške 561,93 eur, ktorá bola vyčíslená a to z nesplatnej istiny vo výške 4.631,60 eur + nesplatného zmluvného úroku vyčísleného vo výške 988,02 eur x 0,1 a to v zmysle článku 8 ( sankcie bodu 8.4 Zmluvy o úvere). Čo sa týka zmluvnej pokuty žalovaní namietali, že Zmluva o úvere v časti zmluvnej pokuty je neplatná, nakoľko táto je podľa názoru žalovaných v rozpore s dobrými mravmi). Súd s poukazom na výšku poskytnutého úveru ako aj s poukazom na dobu splatnosti uvedeného úveru mal za to, že dojednaná zmluvná pokuta bola dojednaná v súlade so zákonom a preto súd sa nestotožnil s vyjadrením žalovaných, že táto výška zmluvnej pokuty bola dojednaná v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka a že by v tejto časti mala byť Zmluva o úvere neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ako uvádzali žalovaní. Súd poukazuje a stotožňuje sa s vyjadrením žalobcu, že od začiatku samotného zmluvného vzťahu, teda od roku 1997, kedy bola predmetná Zmluva uzavretá, že žalovaní nijakým spôsobom jednotlivé ustanovenia predmetnej Zmluvy nenamietali, nespochybňovali, nenamietali žiadne zo zmluvných podmienok a z tohto dôvodu aj tieto námietky, ktorými argumentovali žalovaní, až po podaní predmetnej žaloby považoval súd za účelové. Žalovaní zároveň namietali, že daná pohľadávka je premlčaná, s poukazom na uplynutie premlčacej lehoty, s ktorým vyjadrením opätovne súd nesúhlasil, nakoľko v danom prípade, v zmysle § 397 Obchodného zákonníka pod ktorý právny predpis súd podriadil predmetnú Zmluvu premlčacia doba je 4 ročná. Žalovaní sa dostali do omeškania s úhradou uplatneného nároku a to dňa 18.8.2014, takže 4. ročná premlčacia doba začala plynúť od tohto termínu, t.j. od 18.8.2014, a ku dňu podania predmetnej žaloby dňa 7.10.2016 premlčacia doba neuplynula. Z tohto dôvodu aj v tejto časti a to vznesenej námietky premlčania považoval súd vyjadrenie žalovaných za nedôvodné.
33. Žalovaní vo svojich vyjadreniach argumentovali a to že nárok uznávajú, následne udávali, že uznávajú nárok čiastočne a v prípade, že by mal súd za to, že nárok žalobcu by bol dôvodný, žiadali, aby súd im povolil žalovanú pohľadávku s príslušenstvom uhradiť v splátkach vo výške 50 eur mesačne. Žalovaní však žiadnym spôsobom, tak, ako uviedol aj žalobca nepreukázali svoje súčasné zárobkové pomery, od podania predmetnej žaloby nedošlo z ich strany ani len k čiastočnej úhrade a z tohto dôvodu súd zaviazal žalovaných v I/ a II/ rade zaplatiť žalobcovi dôvodne uplatnenú pohľadávku s príslušenstvom uhradiť v lehote do troch dní od právoplatnosti predmetného rozsudku v zmysle § 232 ods. 3 CSP.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní procesne úspešný v celom rozsahu priznal náhradu trov konania voči žalovaným v I/ a II/ rade v rozsahu 100 % , o ktorej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie, po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre ( § 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení
- Exekučný poriadok).