Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_21Co-132-2017.pdf
PDF · 86.31 KB
Case nature
Area
Subarea
21Co/132/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne: W. Z., bytom XXX XX S. D. č. XX, zastúpená JUDr. Lenkou Balogovou, advokátkou, Kukučínova 7, 040 01 Košice proti žalovanému: Dobson Limit s.r.o., Revoluční 1403/28, Nové Město, 110 00 Praha, IČO: 044 12 893, zast. L.I.B. legal s.r.o., Pribinova 25, 810 11 Bratislava, IČO: 47 237 546, o určenie neplatnosti zmlúv, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 3C/189/2016 - 111 zo dňa 22.02.2017 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
Obsah napadnutého rozhodnutia
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej „súd prvej inštancie“) vo výroku I. určil, že Úverová zmluva č. XXX/XX zo dňa 01.12.2015 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným, je neplatná, vo výroku II. určil, že Zmluva o záložnom práve č. XXX/XX zo dňa 01.12.2015 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným, je neplatná a vo výroku III. priznal žalobkyni trovy konania v celom rozsahu, o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Citoval ustanovenia § 3 ods. 1, § 39, § 41, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1,2,3 a 5, § 54 ods. 1 a 2, § 107 ods. 1 až 3, § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia § 1 ods. 2, § 2 ods. 1 písm. a), b) a g), § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a ustanovenia § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
3. Z vykonaného dokazovania zistil, že žalobkyňa uzavrela s veriteľom Tatra credit a.s. úverovú zmluvu č. XXX/XX zo dňa 21.11.2014 na sumu 7.000 eur a následne v ten istý deň uzavrela žalobkyňa s veriteľom Tatra kredit a.s., zmluvu o záložnom práve č. 110/14, kde najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa zabezpečujú pohľadávky, predstavuje sumu 33.000 eur. Ďalej zistil, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 01.12.2015 úverovú zmluvu č. XXX/XX podľa ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 15.500 eur s dobou platnosti 1 mesiac. V tejto úverovej zmluve je uvedený spôsob zabezpečenia úveru zriadením záložného práva k nehnuteľnosti v hodnote 36.000 eur. V ten istý deň žalobkyňa a žalovaný uzavreli zmluvu o záložnom práve č. 198/15, kde je uvedené, že pohľadávka veriteľa z úverovej zmluvy voči dlžníkovi so splatnosťou úveru 01.01.2016, tak najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa zabezpečuje pohľadávka, predstavuje sumu 36.000. Konštatoval, že Zmluva o úvere, ako aj o zriadení záložného práva č. 198/15, sú vopred predformulované a napísané drobným písmom, ktoré sú prakticky pre žalobkyňu nezrozumiteľné. Z uvedeného dôvodu neboli medzi žalobkyňou a žalovaným individuálne prejednané. Žalobkyňa vkladaním a znovu vyberaním finančných prostriedkov, ktoré jej dali pracovníci žalovaného, sa prakticky dostala do situácie, kde pre sumu 15.000 eur, uvedenú v úverovej zmluve a v zmluve o zriadení záložného práva č. 198/15 zo dňa 01.12.2015, ktorú nikdy v hotovosti
žalobkyňa nedostala od žalovaného, došlo k tomu, že žalovaný začal realizovať dražbu nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na LV č. XXX k.ú. S. D.. Pokiaľ ide o preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobkyne uviedol súd prvej inštancie, že žalobkyňa (spotrebiteľ) má naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky a teda určení neplatnosti časti úverovej zmluvy pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy, týkajúcej sa odplaty za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru. Postavenie žalobkyne ako spotrebiteľa sa stane istejším a nebude vystavená sankciám za nezaplatenie odplaty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 OZ). Dospel záveru, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nemala možnosť podmienky, ktoré boli urobené na pretlači zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného práva, žiadnym spôsobom ovplyvniť, prípadne zmeniť alebo niečo namietať. Žalobkyňa bola skutočne v tiesni a peniaze potrebovala na splatenie predchádzajúcich úverov s tým, že žalovaný požadoval od žalobkyne neprimerané protiplnenie.
Obsah odvolania
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Považoval odôvodnenie napadnutého rozsudku zo strany súdu prvej inštancie za nedostatočné, čo spôsobuje nepresvedčivosť samotného súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí dostatočným spôsobom nevyrovnal s najzásadnejšími argumentačnými námietkami žalovaného a vo svojom rozhodnutí vôbec neuviedol dôvody pre odmietnutie týchto argumentov a ani ich inak presvedčivo nevyvrátil či prinajmenšom nespochybnil. Napríklad z rozsudku vôbec nevyplýva, ako sa súd prvej inštancie vyrovnal so zásadnou námietkou žalovaného, že v prípade úveru poskytnutého na základe Úverovej zmluvy č. XXX/XX nejde o spotrebiteľsky úver na ktorý sa vzťahujú ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože poskytnutý úver bol bezúročný a bez ďalších poplatkov a súčasne splatnosť bola dohodnutá na jeden mesiac, na dobu nepresahujúcu tri mesiace. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku pomerne rozsiahlym spôsobom cituje ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, z čoho vyplýva, že na právny vzťah strán sporu aplikoval zákon o spotrebiteľských úveroch, avšak vôbec nezaujíma stanovisko k vyššie uvedenej zásadnej námietke žalovaného. Považoval konštatovanie súdu, že žalovaný požadoval od žalobkyne neprimerané protiplnenie sú v zjavnom rozpore s listinnými dôkazmi, ktoré predložili strany sporu, a to samotnou úverovou zmluvou z ktorej vyplýva, že úver, ktorý žalovaný žalobkyni poskytol bol bezúročný a bez poplatkov. Napadnutý rozsudok neobsahuje žiadne stanovisko súdu prvej inštancie k jednotlivým vykonaným dôkazom. K otázke splnenia podmienok žaloby uviedol, že v predmetnom prípade nemožno požadovať určenie, že Úverová zmluva č. XXX/XX zo dňa 01,12.2015 a Zmluva o záložnom práve č. XXX/XX zo dňa 01.12.2015 sú neplatné, keďže zmluvy a iné právne úkony - ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 OZ), pričom nová právna úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva), čomu v tomto prípade nie je. Žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je potrebné považovať za vadný. Výrok súdneho rozhodnutia o neplatnosti úverovej zmluvy vôbec nerieši otázku, aký je dlh žalobkyne oči žalovanému. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie ako vecne nesprávne a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne zmenil tak, že žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietne a zaviaže žalobkyňu na náhradu trov celého konania.
5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobkyňa. Považovala rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správe a vychádzajúce zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. V priebehu konania sa žalovaný k podanej žalobe nevyjadril a nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Na pojednávaní dňa 23.01.2017 nevyužil právo klásť otázky žalobkyni a teda tvrdenia žalobkyne nespochybnil. S ohľadom na uzatváranie napadaných zmlúv a ich obsah mala za nepochybné, že nemožno výkonu práv z týchto úkonov priznať silu platných právnych úkonov, keď ich jediným cieľom bolo obísť zákon a v rozpore s dobrými mravmi získať majetok žalobkyne. Navrhla potvrdiť rozsudok prvej inštancie a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania.
Hodnotenie odvolacieho súdu
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), účinného od 1.7.2016, preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s §
379 a § 380 C.s.p., účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre jeho potvrdenie a ani zmenu .
7. Medzi stranami sporu v konaní pred súdom prvej inštancie boli právne úkony ktorých určenia neplatnosti sa domáha žalobkyňa Úverová zmluva č. XXX/XX a Zmluva o záložnom práve č. XXX/ XX, uzavreté dňa 01.12.2015 medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného (Tatra credit, a.s.). Žalobkyňa v žalobe žiadala určiť neplatnosť predmetných zmlúv v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 37, § 39, § 39a, § 54 OZ).
8. Odvolateľ v podanom odvolaní okrem iného namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, keď súd prvej inštancie nedal stranám sporu odpoveď na podstatné otázky a nevyrovnal sa s argumentačnými námietkami žalovaného.
9. Porušením práva na spravodlivý súdny proces sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv strany sporu, ktoré jej poskytujú predpisy upravujúce civilný proces. O procesnú vadu, ktorá má za následok nesprávny procesný postup v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva.
10. Základný rámec práva na spravodlivé súdne konanie, použiteľný pre civilné konanie, je obsiahnutý v článku 6 ods. 1 Dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Jednotlivé čiastkové práva, ktoré tvoria obsah práva na spravodlivý proces, je možné vyvodiť predovšetkým z rozhodovacej činnosti ESĽP. Patrí sem najmä právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie veci. V rámci posledné spomínaného práva je možné zdôrazniť princíp rovnosti strán, princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti konania a právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
11. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
12. Podľa aktuálne účinného § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.
13. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 C.s.p. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 C.s.p., je nepreskúmateľné.
14. Preskúmaný rozsudok súdu prvej inštancie v danej veci však tieto požiadavky nespĺňa.
15. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie citoval ustanovenia § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, 2 a 5 a § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, avšak vyvodil z nich iba to, že zmluva o úvere a zmluva o záložnom práva nie sú individuálne dojednané a žalobkyňa nemohla žiadnym spôsobom zmeniť podmienky zmlúv. Neskúmal však spotrebiteľský charakter zmlúv, ani existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. Rovnako citoval ustanovenia § 1 ods. 2, § 2 ods. 1 písm. a), b) a g), § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ale nevyvodil žiadny záver o poskytnutom úvere ako spotrebiteľskom úvere v zmysle predmetného zákona a ne/existencii obligatórnych náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z odôvodnenia rozsudku nie je taktiež známe konkrétne dôvody pre ktoré súd prvej inštancie citoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení a lehotách premlčania práva na vydanie práva z bezdôvodného obohatenia, keď uvedenými skutočnosťami sa vôbec nezaoberal. V tomto prípade vyznieva odôvodenie rozsudku zmätočne.
16. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť akými právnymi úvahami sa riadil súd prvej inštancie, keď dospel k záveru o rozpore odplaty za poskytnutý úver s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Súd nezdôvodnil žiadnym spôsobom svoj záver o neprimeranosti protiplnenia, ktoré požadoval žalovaný od žalobkyne. Súd prvej inštancie uvedené skutočnosti len konštatoval a z právneho hľadiska sa s nimi vôbec nevyrovnal. Takéto odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nespĺňa podľa názoru odvolacieho súdu náležitosti požadované v ust. § 220 ods. 2 C.s.p.
17. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné.
18. Keďže vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým ukracuje strane sporu právo kvalifikovane sa proti nemu v odvolacom konaní brániť, pričom tento nedostatok nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods.1 písm. b) C.s.p. rozsudok, zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).
19. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby, vyrovnať sa s dôvodmi pre ktoré považuje žalobkyňa napadnuté právne úkony za neplatné a s obranou žalovanej strany. Po opätovnom posúdení veci súd prvej inštancie rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavkám stanoveným v ust. § 220 ods. 2 C.s.p.
20. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie ako o trovách prvoinstančného tak i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p. v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).