Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Uznesenie_11Co-111-2018.pdf
PDF · 91.01 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/111/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513, zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, proti žalovanej K. T., nar. XX.X.XXXX, bytom H. Z., D. XXX, za účasti združenia Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom Prešov, Nám. legionárov 5, IČO: 42 343 828, zastúpeného JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, so sídlom Košice, Urbánkova 6, o zaplatenie 447,21 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku17C 433/2014-66 z 19.9.2017 v spojení s opravným uznesením 17C 433/2014-77 z 25.1.2018 Okresného súdu Košice - okolie
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením 17C 433/2014-77 z 25.1.2018 v napadnutom výroku o trovách Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa "POS", so sídlom Prešov, Námestie Legionárov 5, IČO: 42 343 828.
Žiadnej zo strán ani združeniu ani Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa "POS nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 31,54 € s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 17,52 € až do zaplatenia a s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 14,02 € od 18.6.2011 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol, stranám navzájom náhradu trov konania nepriznal a priznal združeniu Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ (ďalej tiež len „združenie“) nárok na náhradu trov konania vo výške 85,88 %.
2. Súd takto rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia pohľadávky zo zmluvy o pripojení č. 1196061001, uzatvorenej podľa zákona o elektronických komunikáciách medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovak telekom, a.s. a žalovanou zo dňa 26.2.2010 pozostávajúcej z neuhradených cien za služby elektronickej komunikácie spolu v sume 31,54 € a zmluvnej pokuty v sume 415,67 €. Pohľadávku žalobca nadobudol postúpením od spoločnosti Slovak Telekom, a. s. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2013.
3. Súd prvej inštancie právne posúdil vzťah strán ako záväzkový zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb podľa ust. § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, z ktorého vyvodil právnu povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi za poskytnuté telekomunikačné služby vyúčtovanú cenu v celkovej sume 31,54 €. Za omeškanie žalovanej so zaplatením tejto peňažnej sumy zároveň priznal žalobcovi tiež úroky z omeškania s použitím ust. § 517 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších zmien a doplnkov, vo výške vyplývajúcej z ust. § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších zmien a doplnkov. V časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol žalobu v sume 415,67 € s prísl. na
podklade záveru, že spôsob, akým právny predchodca žalobcu faktúrou č. 8728898857 zo 17.6.2011 žalovanej vyúčtoval zmluvné pokuty v sume 199 € za Magio Sat, v sume 150 € za Magio box, v sume 20 € za diaľkový ovládač, v sume 19,95 € za kartu, v sume 29,95 € za ostatné príslušenstvo, v kontexte jej úpravy v zmluve, neumožňuje zistiť, za porušenie akej právnej povinnosti má žalovaná zmluvnú pokutu žalobcovi zaplatiť a z tohto dôvodu súd prvej inštancie uplatnenie práva na zaplatenie zmluvnej pokuty považoval za neplatný právny úkon.
4. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie väčším procesným úspechom žalovanej v spore, ktorý by jej zakladal nárok na pomernú náhradu trov konania ale vzhľadom na to, že jej žiadne trovy nevznikli, súd stranám náhradu trov konania nepriznal.
5. Rozhodnutie o trovách bývalého vedľajšieho účastníka Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, odôvodnil tým, že v zmysle § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré nastali pred účinnosťou Civilného sporového poriadku (1.7.2016) zostávajú zachované, pričom čo sa náhrady trov konania týka, vedľajší účastník zdieľa osud strany, popri ktorej bol v konaní účastný. Preto aj keď inštitút vedľajšieho účastníka dňom 1.7.2016 zanikol, práva, ktoré mu vznikli do tohto dňa, zostali mu zachované. Preto priznal združeniu pomernú časť náhrady trov vo výške 85,88 %.
6. Rozsudok vo výroku o trovách konania priznaných združeniu napadol žalobca včas podaným odvolaním z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a navrhol, aby ho odvolací súd v tejto časti zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní žalobca polemizoval so záverom súdu prvej inštancie o splnení zákonných podmienok pre priznanie nároku na náhradu trov konania združeniu. Zastával názor o neúčelnosti trov vynaložených združením v súvislosti s jeho zastúpením v konaní advokátom. Argumentoval, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter veci a ochranu práv žalovanej súdom z úradnej moci, združenie svojou účasťou nemohlo výsledok konania vôbec ovplyvniť. Žalobca akcentoval, že už samotný účel, pre ktorý spotrebiteľské združenia podľa zákona vznikajú, predpokladá spôsobilosť združenia presadzovať a chrániť záujmy spotrebiteľov bez právnej pomoci advokáta. Preto zastúpenie združenia advokátom v konaní, v ktorom nedošlo z jeho strany ku konkrétnej a vecnej argumentácii nad rámec ochrany, ktorú spotrebiteľovi poskytuje súd z úradnej moci, nespĺňa podľa odvolateľa pre priznanie náhrady predpoklad účelnosti vynaložených trov konania.
7. Výroky rozsudku, ktorým bola žalovanej uložená peňažná povinnosť a ktorým bola žaloba v prevyšujúcom rozsahu zamietnutá neboli odvolaním napadnuté; v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť v zmysle ust. § 367 ods. 2 a ods. 3 C.s.p. a preto nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.
8. Žalovaná a združenie boli v odvolacom konaní nečinní.
9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas (§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
10. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (CSP), ktorým došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016, Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V súlade s ust. § 470 ods. 1 CSP odvolací súd po účinnosti tohto zákona vo veci postupoval podľa nového procesného predpisu pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali dovtedy, v zmysle ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP. Zachovanie právnych účinkov procesných úkonov a ich následkov na právne postavenie všetkých subjektov konania navzájom, predurčilo podľa úvahy odvolacieho súdu kontinuálne zachovanie účasti združenia v konaní aj po zmene procesnej úpravy; síce už nie s rovnakými procesnými právami a povinnosťami ako dovtedy, keďže vedľajšie účastníctvo inštitucionálne zaniklo a združenie sa konania nezúčastnilo v novom procesnom postavení intervenienta alebo osobitného subjektu, keďže na to neboli splnené procesné podmienky, avšak bezozvyšku pri zachovaní všetkých práv a povinností vo vzťahu k trovám konania, vynaložených alebo vyvolaných združením ešte v procesnom postavení vedľajšieho účastníka. To inak povedané znamená, že vo vzťahu k trovám konania účasť združenia v konaní pokračuje aj po účinnosti novej procesnej úpravy.
11. Žalobca svojimi odvolacími námietkami v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP nastolil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť právneho posúdenia súdom prvej inštancie otázky splnenia zákonných predpokladov pre priznanie nároku na náhradu trov konania združeniu z hľadiska potrebnosti a účelnosti jeho zastúpenia v konaní advokátom. Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval, teda v skutkových okolnostiach z právnej normy vodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.
12. Podľa ust. § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Obdobne stanovovala potrebnosť a účelnosť vynaložených trov ako podmienku pre ich priznanie tiež predchádzajúca procesná úprava (§ 142 ods. 1 O.s.p.).
13. Podľa ust. § 24 veta prvá O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.
14. Podľa ust. § 25 ods. 1 veta prvá O.s.p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.
15. Podľa ust. § 93 ods. 2, 3 a 4 veta prvá a veta druhá O.s.p., v znení účinnom v čase vstupu združenia do konania, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. (3) Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. (4) V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba.
16. Z citovaných ustanovení nepochybne vyplývala právna možnosť vstupu občianskeho združenia na ochranu práv spotrebiteľa do konaní, predmetom ktorých boli nároky zo spotrebiteľských vzťahov i právo dať sa zastúpiť v konaní pred súdom advokátom. Treba v tejto súvislosti pripomenúť, že právo každého na právnu pomoc tiež v konaní pred súdmi vyplýva z čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, pričom na poskytovanie právnej pomoci sú povolaní predovšetkým advokáti (por. nález ÚS SR II. ÚS 148/06 z 12.4.2007, uznesenie NS SR 2 Cdo 93/2009 z 29.7.2010). Proti vstupu združenia ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného spotrebiteľa postupom podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p. do konania, ani k jeho zastúpeniu v konaní advokátom a ani vo vzťahu k uplatneniu náhrady trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom v štandardnej procesnej situácii teda nemožno mať žiadne výhrady.
17. Posudzovaný prípad však nemožno nevnímať v kontexte ďalších stoviek, možno tisícov konaní, do ktorých vedľajší účastníci podľa predchádzajúcej procesnej úpravy vstupovali. Pre túto kategóriu vstupov vedľajších účastníkov do konaní bolo príznačné, že spotrebiteľské združenia vstupovali do konaní v krátkom časovom úseku, hromadne, bez akejkoľvek nadväznosti na osobu žalovaného ako spotrebiteľa alebo na povahu spotrebiteľského sporu, len podľa jediného kritéria, ktorým bola osoba žalobcu (pozn. odvolacieho súdu: mimo žalobcu napríklad tiež všeobecne známi iní poskytovatelia služieb elektronickej komunikácie, poskytovatelia spotrebiteľských úverov alebo ich singulárni nástupcovia). Signifikantné ďalej bolo, že spotrebiteľské združenia do týchto konaní vstupovali neadresne, oznámením o vstupe do konania so žiadosťou o doručenie žaloby a jej príloh bez akejkoľvek znalosti predmetu konania, len predpokladajúc podľa osoby žalobcu, že sa jedná o spotrebiteľský spor, často aj do už právoplatne skončených sporov a neraz i do konaní, do ktorých už na ochranu spotrebiteľa vstúpilo iné združenie. I účasť týchto spotrebiteľských združení v konaniach mala celkom zrejme jednotiace atribúty. Obrana vedľajšieho účastníka v týchto konaniach spočívala obvykle len v paušálnej námietke premlčania uplatneného práva bez jej odôvodnenia v okolnostiach konkrétneho prípadu a bez akejkoľvek nadväznosti na postoj žalovaného k plneniu prípadne premlčaného dlhu a takisto v neadresnom (bez akejkoľvek špecifikácie) poukazovaní na spotrebiteľský charakter veci a na nutnosť skúmať prítomnosť neprijateľných podmienok bez akýchkoľvek konkrétností vzťahujúcich sa len na ten-ktorý prípad, s tým
že zväčša sa táto časť obrany obmedzovala len na citácie noriem spotrebiteľského práva. Nemožno prehliadnuť ani, že v každom konaní, do ktorého takto spotrebiteľské združenia vstupovali sa nechali zastupovať advokátom bez zreteľa na právnu či skutkovú náročnosť sporu a v každom konaní si uplatňovali náhradu trov právneho zastúpenia. Vo svetle týchto skutočností sa prirodzene javí a možno podľa úvahy odvolacieho súdu i rozumne vyvodiť, že ústredným účelom vstupu združení na ochranu spotrebiteľa do týchto konaní nebolo ani tak pomôcť konkrétnemu spotrebiteľovi, alebo skupine spotrebiteľov, prípadne napomôcť riešeniu konkrétneho spotrebiteľského problému alebo ich okruhu, ako skôr vytvoriť priestor pre poskytovanie právnych služieb advokátom, náhradu odmeny a hotových výdavkov za ktoré si vedľajší účastník uplatňoval, pričom ochrana spotrebiteľského práva, o ktorom vedľajší účastník v čase vstupu do konania nepochybne nemal ani najmenšiu vedomosť, tak nevyhnutne bola prostriedkom a nie účelom tohto procesu. Vstup spotrebiteľského združenia do konania s primárne iným cieľom ako chrániť práva spotrebiteľa nezodpovedá účelu sledovaného v ust. § 93 ods. 2 O.s.p. a ako taký predstavuje podľa posúdenia odvolacieho súdu zneužitie procesného práva, ktorému nemožno poskytnúť ochranu. Trovy vynaložené v súvislosti s procesnými úkonmi, ktorými dochádza k zneužitiu práva nevyhnutne nespĺňajú požiadavku účelnosti podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (§ 251 CSP). Pre úplnosť je potrebné dodať, že práve tieto hromadné, nekontrolované a nekoordinované vstupy spotrebiteľských združení do konaní viedli zákonodarcu najprv k sťaženiu podmienok ich vstupu do konaní a nakoniec vyústili v novej úprave do právneho stavu, keď o účasti (pribratí) spotrebiteľského združenia v konaní už rozhoduje súd.
18. Je potrebné poznamenať, že do konaní vstupovali tiež spotrebiteľské združenia, ktoré v procesnom postavení vedľajšieho účastníka aktívne a vecne v okolnostiach prípadu hájili záujmy konkrétneho spotrebiteľa. Tejto skupine spotrebiteľských združení rozhodne nemožno uprieť, že cieľom ich účasti v konaní skutočne bola ochrana práv spotrebiteľa. Ani tu však nemožno prehliadnuť niekoľko momentov. Predovšetkým je potrebné mať na zreteli, že i tieto spotrebiteľské združenia do konaní vstupovali z vlastnej iniciatívy, čo vo vzťahu k trovám konania znamená, že na rozdiel od strán sporu mali na výber, či trovy vynaložia alebo nie. Do úvahy treba vziať tiež skutočnosť, že u spotrebiteľských združení sa už z podstaty a cieľa ich existencie objektívne predpokladá väčší stupeň vedomostí a zručností v oblasti spotrebiteľskej ochrany než u iných fyzických právnických osôb. To v konečnom dôsledku podľa úvahy odvolacieho súdu znamená, že účelnosť trov vynaložených spotrebiteľským združením na zastúpenie advokátom nebude daná jednak v skutkovo a právne takmer identických veciach (por. uznesenie NS SR 6 MCdo 9/2013 z 20.6.2014) a jednak v prípadoch, ktoré z radu obvyklých a všeobecne dostupných riešení opakujúcich sa spotrebiteľských otázok nijak nevybočujú. Naopak, nevyhnutnosť právnej pomoci bude opodstatnená v skutkovo a právne netypických a náročných prípadoch, vtedy, ak si to vyžiada zložitý priebeh konania alebo ťažká dôkazná situácia. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na záver ÚS SR prijatý v jeho náleze sp. zn. II. ÚS 78/03, podľa ktorého v súvislosti s rozhodovaním o nepriznaní náhrady trov právneho zastúpenia uplatňuje súd zákonom daný priestor pre zváženie účelnosti vynaložených trov konania a nezasahuje do podstaty a zmyslu základného práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR.
19. V posudzovanom prípade združenie do konania vstúpilo na základe oznámenia, ktoré bolo doručené súdu dňa 12.11.2014. Podľa obsahu oznámenia združenie v tom čase nemalo vedomosť o tom, čo je predmetom konania ani v akom štádiu sa konanie nachádza. Združenie zastúpené advokátom požiadalo o doručenie žaloby a jej príloh. Potiaľ sa procesný postup združenia nijak neodlišoval od už zmienených prípadov účelových vstupov spotrebiteľských združení do konaní. Po doručení žaloby však združenie vo svojom vyjadrení k nej z 9.2.2015 v okolnostiach konkrétneho prípadu skutkovo a právne argumentovalo proti uplatnenému nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty na obranu žalovanej a jeho úvahy v konečnom dôsledku vyústili do záveru o neplatnosti dohody o zmluvnej pokute z dôvodu jej neprijateľnosti podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka. Skutková a právna argumentácia združenia našla svoje vyjadrenie v odôvodnení napadnutého rozsudku a nad akúkoľvek pochybnosť sa ňou súd prvej inštancie vo svojich úvahách i inšpiroval.
20. Za tohto stavu, majúc pritom vo svojich úvahách na zreteli už zmienené východiská, dospel odvolací súd k záveru, že pokiaľ združenie vynaložilo na jeho zastupovanie v konaní advokátom trovy, tieto spĺňajú parametre potrebnosti a účelnosti vyžadované zákonom pre možnosť priznania ich náhrady. Preto odvolací súd posúdil rozhodnutie o trovách konania súdu prvej inštancie ako vecne správne a ako také ho postupom podľa ust. § 387 CSP potvrdil.
21. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. V súlade s citovaným ustanovením zákona vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v ňom plne procesne úspešnému žalovanému a združeniu. Nakoľko však podľa obsahu spisu žiadnemu z nich v odvolacom konaní trovy nevznikli a ich vynaloženie nemožno ani rozumne predpokladať, odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žiadnej zo strán ani združeniu nárok na ich náhradu nepriznal.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 C.s.p. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 C.s.p.