Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_52Csp-35-2021.pdf
PDF · 72.74 KB
Case nature
Area
Subarea
52Csp/35/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v spore žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, IČO: 31 383 408, právne zast.: Mgr. Miroslav Vilím, Michalská 9, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: A. V., X.. XX. XX. XXXX, X. L. R. XX, XXX XX L., Š. J.: N., o zaplatenie 37,04 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu dňa 03. 12. 2021 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu istiny 37,04 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy istiny od 15. 05.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania.
2. Žalobca ako rozhodujúce skutočnosti uviedol, že so žalovaným uzavrel poistnú zmluvu č. XXX/XXXXXX-X, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom táto bola uzavretá na dobu neurčitú s ročným poistným obdobím. Platba poistného bola dohodnutá v štvrťročných splátkach v sume 27,55 eur. Začiatok poistenia bol dohodnutý na deň 13. 07. 2018. Žalovaný uhradil poistné za obdobie 13. 07. 2018 - 12. 01. 2019. Poistná zmluva zanikla dňa 14. 05. 2019 z dôvodu nezaplatenia poistného v zákonom stanovenej lehote. S poukazom na § 11 ods. 10 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov žiadal žalobca zaplatenie poistného za obdobie od 13. 01. 2019 do 14. 05. 2019, a to v sume 37,04 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 15. 05. 2019 a náhradu trov konania.
3. Predmetom konania je pohľadávka žalobcu proti žalovanému, vyplývajúca zo zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným ako fyzickou osobou a žalobcom ako dodávateľom, ktorá tak má charakter spotrebiteľského právneho vzťahu v zmysle § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, pričom preukázanie okolností popierajúcich zjavný spotrebiteľský charakter tohto právneho vzťahu zaťažuje v konaní žalobcu.
4. Žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu uviedol bydlisko žalovaného na adrese Z. XX, XXX XX Y.. Súd lustráciou cez register obyvateľov nezistil žiadnu adresu pobytu žalovaného na území Slovenskej republiky. Dožiadaním na Úrad hraničnej a cudzineckej polície bolo zistené, že žalovaný mal na území Slovenskej republiky povolený prechodný pobyt v období od 17. 01. 2018 do 21. 08. 2020 na adrese R. XXXX/XX, XXX XX L.. Z uvedenej lustrácie vyplýva, že žalovanému ku dňu 21. 08. 2020 skončil povolený prechodný pobyt. Z odpovede Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odbor štátneho občianstva vyplýva, že žalovanému nebolo udelené štátne občianstvo Slovenskej republiky.
5. Podľa § 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
6. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
7. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
8. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
9. Podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o MPS"), ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
10. Podľa § 37a písm. d) zákona o MPS, právomoc slovenského súdu je daná aj vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky.
11. Z obsahu podanej žaloby jednoznačne vyplýva, že sa jedná o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a žalovaný je spotrebiteľom. Súd nemá preukázané, že žalovaný mal v čase podania žaloby na začatia konania na súde t. j. dňa 03. 12. 2021 bydlisko na území Slovenskej republiky a ani preukázané, či sa žalovaný v čase začatia konania skutočne zdržiaval na území Slovenskej republiky, čím by bola založená právomoc slovenského súdu na konanie o žalobe žalobcu. Súd zisťoval bydlisko žalovaného na území SR, a to opakovanými lustráciami a opakovaným šetrením cez príslušný orgán, ktorým bolo MV SR, Oddelenie cudzineckej polície, pričom zistil, že žalovaný mal na území SR povolený prechodný pobyt odo dňa 17. 01. 2018 na adrese R. XXXX/XX, XXX XX L., ktorý však bol žalovanému administratívne ukončený ku dňu 21. 08. 2020. Od tohto dátumu nemá súd ničím preukázané bydlisko žalovaného na území SR (napr. zistením adresy, alebo miesta, na ktorej/om by sa na území Slovenskej republiky zdržiaval), t. j. nemá preukázané, že sa žalovaný v čase podania žaloby, t. j. dňa 03. 12. 2021, skutočne na území SR zdržiaval (mal bydlisko), aj po tom, čo mu bol ukončený administratívne povolený pobyt.
12. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd musí konštatovať, že nemá právomoc v spore konať, nakoľko bydlisko žalovaného ako spotrebiteľa na území Slovenskej republiky v čase podania žaloby a začatia súdneho konania nemá preukázané. Právomoc slovenského súdu nie je možné v predmetnom spore založiť ani na žiadnom ustanovení zákona o MPS a ani na základe žiadnej medzinárodnej zmluvy.
13. Vzhľadom na to, že nedostatok právomoci súdu na konanie je neodstrániteľnou podmienkou konania, súd konanie v súlade s § 9 CSP zastavil.
14. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
15. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods.1 CSP. V predmetnom spore došlo k zastaveniu konania z dôvodu nedostatku právomoci súdu a teda žalobca procesne zavinil zastavenie konania. Avšak s poukazom na skutočnosť, že žalovanému žiadne trovy nevznikli a v danom štádiu konania ani nemohli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.