Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/106/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobcu: P. J., Z.. X. X. XXXX, B. Ť. XX, XXX XX B., právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Pochom, advokátom, so sídlom Hviezdoslavova 3, 085 01 Bardejov, proti žalovaným: 1/ D.. P. B., Z.. XX. X. XXXX, B. Q.O. XX, XXX XX B., 2/ F.. T. B., Z.. XX. XX. XXXX, B. Q. XX, XXX XX B., obaja právne zastúpení JUDr. Matúš Hribom, advokátom, so sídlom Na hradbách 5, 085 01 Bardejov, o náhradu škody, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaným v 1. a 2. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa X.X.XXXX domáhal od žalovaných vydania hnuteľnej veci, a to jeleních parohov a zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že rodinný dom v obci X., okres B. v spoluvlastníckom podiele 1/8 nadobudol dedením po nebohom otcovi. Zároveň zdedil aj jelenie parohy v podiele 1. Svojej sestre T. C. kúpnou zmluvou sp. zn. Z. XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX predal svoj podiel 1/8 k domu v obci X. s tým, že touto zmluvou nepreviedol na sestru svoj podiel k jelením parohom. Následne sa žalobca dozvedel, že jeho mama, F. J., darovala svoj podiel k domu dcére, T. C., taktiež bez podielu na jeleních parohoch. Po vyžiadaní listín z katastra nehnuteľností žalobca zistil, že P. C. kúpnou zmluvou zo dňa X.X.XXXX predal dom s nehnuteľnosťami okolo domu v obci X. žalovaným, avšak jelenie parohy jednak v predmetnej kúpnej zmluve absentujú a jednak ani nemohli byť predmetom kúpnej zmluvy. Podľa žalobcu je zrejmé, že jelenie parohy, ktoré nadobudol po nebohom otcovi, mu ako spoluvlastníkovi v podiele 1 patria. Uvedené parohy boli súčasťou predaného domu, čo pri osobnom stretnutí potvrdil žalovaný v 1. rade, ktorý uviedol, že jelenie parohy zostali v rodinnom dome, niektoré z nich vyhodil, nakoľko k tomu nemá vzťah. Vzhľadom na to, že sa jelenie parohy nachádzajú u žalovaných žiadal o ich vydanie.

3. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe namietal skutočnosť, že predmet, ktorého vydania sa žalobca domáha nie je možné identifikovať a zo samotnej žaloby neplynie, na základe akých dôvodov a z akých dôkazov vyplýva pasívna legitimácia žalovaných, teda na akom základe dospel žalobca k záveru, že bližšie neidentifikované parohy sa nachádzajú v dispozičnej sfére žalovaných. V zmysle čl. III. posledná veta Kúpnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX bolo predmetom kúpy okrem nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX a XXX, k. ú. X., všetko zariadenie a vybavenie rodinného domu. Žalobcovia boli od počiatku dobromyseľnými, že hnuteľné veci nachádzajúce sa v dome vrátane parohov nadobudli spolu s nehnuteľnosťou do svojho vlastníctva. Z opatrnosti preto poukázali na ustanovenie § 134 ods. 1

Občianskeho zákonníka s tým, že hnuteľnú vec nadobudli vydržaním, teda dobromyseľnou držbou počnúc 3.5.2013 do 3.5.2013, čo by platilo aj pre akékoľvek parohy, ktoré sa v nehnuteľnosti nachádzali. Osvedčenie o dedičstve sp. zn. L. XXX/XX vydané notárom JUDr. Hamarom nebolo žalovaným nijakým spôsobom oznámené. V prípade nestotožnenia sa súdu s argumentáciou o vydržaní hnuteľnej veci, tak potom mali žalovaní za to, že z postupnosti prevodov je zrejmé právne nástupníctvo žalovaných ako spoluvlastníkov 3 parohov, ktorí tento podiel nadobudli kúpou od P. C..

4. Na pojednávaní konanom dňa 1.6.2016 súd podľa § 95 ods. 1 O.s.p. pripustil zmenu žaloby v znení: „žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 330 Eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.“

5. Prvostupňový súd rozsudkom sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX súd žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 82,50 Eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovaným trovy konania vo výške 50,41 Eur, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaných.

6. Proti rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní. Namietali, že sa súd nedostatočne vyrovnal s nadobúdacím titulom svedčiacim žalovaným vo vzťahu k jeleniemu parožiu a to aj v súvislosti s ich nadobudnutím právnym predchodcom. V tomto smere poukázali na znenie čl. III. kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, v zmysle ktorého prevodom bolo aj všetko vybavenie a zariadenie domu. Keďže súd nevykonal výsluch svedka P. C., nemohol ani zistiť okolnosti rozhodujúce pre posúdenie plynutia vydržacej doby a splnení podmienok nadobudnutia vlastníctva vydržaním. Do vydržacej doby je možné započítať dobu držby ich právneho predchodcu. Súd dospel k nesprávnemu záveru o nedobromyseľnosti ich právneho predchodcu. Pre prerušenie plynutia vydržacej doby je rozhodujúca vedomosť držiteľa o skutočnostiach, ktoré spochybňujú jeho právny vzťah k veci, čo v danom prípade možno konštatovať až doručením žaloby žalovaným. Žalobca od nadobudnutia hnuteľnej veci, t.j. 13 rokov neoslovil ani jedného z právnych predchodcov žalovaných. Sám žalobca nespochybňoval predaj všetkého zariadenia nehnuteľnosti. Ak by aj nedošlo k nadobudnutiu vlastníctva k veci v celom rozsahu, žalovaní sa nepochybne stali spoluvlastníkmi veci. Preto bolo možné vyporiadať právne vzťahy medzi sporovými stranami podľa zásad konaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, prípadne o nakladaní so spoločnou vecou. Súd nijakým spôsobom nezistil, kto škodu na veci spôsobil. Na strane žalovaných nie je daná pasívna legitimácia. Súd v odôvodnení uvádza, že došlo k zničeniu veci, čo však nebolo tvrdené ani jednou zo sporových strán. Nebola ustálená ani protiprávnosť konania žalovaných, čo má za následok, že nemožno uvažovať ani o kauzálnom nexuse. Naviac náhrada škody sa určuje z ceny veci v čase jej poškodenia. Žalovaní namietali aj nesprávnosť výroku o náhrade trov konania. Navrhli rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že počas toho, ako jeho mama bývala v dome v obci Petrová už ako vdova, nemal dôvod parohy si privlastniť. Vo februári 2013 sa dozvedel, že dom bol predaný v roku 2010. V tomto mesiaci následne kontaktoval žalovaného a oznámil mu, že je podielovým spoluvlastníkom parožia a požiadal ho o ich vydanie. Žalovaný mu oznámil, že parožie je poškodené. Sestra T. C. počas svojho života nenadobudla ani darovacou zmluvou od mamy žiadny jej spoluvlastnícky podiel na paroží. P. C. predal rodinný dom žalovaným a v dome nechal aj parožie, keďže buď bol v domnienke, že všetko je vyporiadané, alebo si myslel, že parožie je zariadením domu, alebo mu jeho matka zatajila, že žalobca je vlastníkom parožia v podiele 1. Pri prehliadke parožia žalobca zistil, že tieto sú vážne a trvalo poškodené, stratili hodnotu. P. C. nie je znalý vlastníckych pomerov k parožiu. Súd prvej inštancie rozhodol správne. Navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

8. Krajský súd uznesením sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX odmietol odvolanie proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a zrušil rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi 82,50 Eur a v súvisiacom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uznesenia okrem iného uviedol, že posúdenie otázky dobromyseľnej držby a jej trvania, posúdenie vlastníckeho práva k parohom je smerodajné pre rozhodnutie vo veci samej, pričom táto otázka nebola v konaní náležite súdom zodpovedaná. V rozhodnutí ďalej absentuje skutkové aj právne posúdenie veci vo vzťahu k zodpovednosti žalovaných za škodu vzniknutú na parohoch. Z rozhodnutia nemožno zistiť akým

spôsobom a na základe akých skutkových okolností mal súd prvej inštancie preukázané naplnenie predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaných za škodu (porušenie povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody). Uložil súdu prvej inštancie opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby v časti o zaplatenie sumy 82,50 Eur, pričom v rozhodnutí sa vyrovnať so všetkými podstatnými argumentmi strán sporu.

9. Po rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorý odmietol odvolanie vo vzťahu k výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ostal predmetom konania nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 82,50 eur s tým, že bolo potrebné rozhodnúť aj o trovách celého konania.

10. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 29.6.2018, na ktorom žalobca navrhol pripustiť zmenu žaloby tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní vydať mu jelenie parohy do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

11. Súd uvedený návrh zamietol s odkazom na aplikáciu § 143 ods. 1 a doteraz vykonané dokazovanie. Mal pritom na zreteli aj to, že nepripustením zmeny žaloby zásadne neovplyvní postavenie žalobcu. Žalobca z procesného hľadiska je zodpovedný za to, čo uplatnil vo vzťahu ku rozhodovacej činnosti súdu. Žalobca pôvodne žaloval o vydanie hnuteľnej veci, následne na pojednávaní konanom dňa 1.6.2016 žiadal pripustiť zmenu žaloby z dôvodu poškodenia veci a žiadal priznať nárok na náhradu škody. Po pripustení zmeny žaloby na pojednávaní konanom dňa 1.6.2016 a rozhodnutí odvolacieho súdu, na ďalšom nariadenom pojednávaní konanom dňa 29.6.2018 opäť žiadal pripustiť zmenu žaloby s tým, že napriek tomu, že sú parohy poškodené, žiada ich vydanie. Podľa názoru súdu mal žalobca v predmetnej veci dostatočný časový priestor, aby na základe skutkových dôvodov a ním tvrdených skutočností, si ujasnil, aký nárok požaduje. Nie je účelom ustanovenia § 143 ods. 1 meniť na každom pojednávaní žalobcom právo, ktoré si uplatňuje.

12. Žalobca na nariadenom pojednávaní uviedol, že pri prejednávaní dedičstva dňa XX. XX. XXXX mu boli zo strany rodinných príslušníkov parohy zatajené. Aj pri druhom prejednávaní dňa X. X. XXXX boli parohy zatajené. Poukázal na osvedčenie o dedičstve zo dňa XX. X. XXXX, keď už hodnota dedičstva bola 1.013.857,- Sk. Sestra a jeho rodinní príslušníci mu veci ohľadom parohov zatajili.

13. Na nariadenom pojednávaní dňa 29.6.2018 súd oboznámil uznesenie odvolacieho súdu a doplnil dokazovanie výsluchom žalovaných a svedka P. C. ako aj oboznámením ďalšieho obsahu spisu.

14. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. L. XXX/XX plynie, že po poručiteľovi X. J., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX jelenie parohy v zostatkovej hodnote 10.000 Sk nadobudli F. J. v podiele 3 a žalobca v 1 bez povinnosti F. J. vyplácať náhradu za dedičské podiely T. C. a P. J., pretože títo sa vzdali svojho podielu v prospech preberateľky bez náhrady. Z tohto osvedčenia vyplýva zároveň, že P. C. nebol účastníkom dedičského konania po poručiteľovi - otcovi žalobcu, v ktorom žalobca nadobudol vlastnícke právo k parohom v podiele 1/4.

15. Z kúpnej zmluvy sp. zn. Z. XXX/XXX, Z. XXX/XXXX napísanej v B. dňa X.X.XXXX notárom JUDr. Jánom Hamarom na notárskom úrade JUDr. Jána Hamaru vyplýva, že predávajúci P. J. previedol na svoju sestru T. C. spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam v k.ú X..

16. Z kúpnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že P. C. predal žalovaným nehnuteľnosti na LV č. XXX a LV č. XXX, okrem pozemkov aj rodinný dom s príslušenstvom s.č. XX, postavený na parcele č. CKN XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 578 m2 v kat. úz. X., zapísané na LV pod B2 s tým, že v zmysle poslednej vety článku III. zmluvy predmetom prevodu je všetko zariadenie a vybavenie rodinného domu. Rozhodnutím Správy katastra Bardejov zo dňa XX.X.XXXX bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe spomenutej kúpnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX.

17. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní uviedol, že kúpnu zmluvu uzatvárali ako bežní ľudia bez žiadneho právneho vedomia. O žalobcovi sa dozvedel až tri roky po tom, čo ten dom kúpili. Kúpili dedinský dom zariadený nábytkom, oblečením, parôžkami, soškami, tam, kde sa žilo dlhé roky. Rozhodli sa dom rekonštruovať. Všetko zariadenie domu vyniesli von. Prišli murári. Ľudia z obce si mohli zobrať čo chceli. Parohom nevenovali pozornosť. Pre nich to boli bezcenné veci, rovnako ako stará skriňa. Rekonštruovali to cez leto v roku 2010. To, čo ostalo, odložil do kôlne. Medzi tými vecami ostalo aj zopár paroží. O

poškodení parohov sa dozvedel až po tom, čo sa o vec začal zaujímať žalobca. Vtedy zistil, že sú parohy poškodené. Mal za to, že dom nadobudol v dobrej viere, boli v podstate až štvrtí vlastníci v poradí. Chceli si kúpiť chalupu, rýchlo sa to zbehlo, zmluvu podpísali v realitnej kancelárii a ihneď prevzal nehnuteľnosť. Vôbec parohom nevenoval pozornosť pri upratovaní.

18. Žalovaná v 2. rade na pojednávaní uviedla, že vyhliadli si iný dom v X., avšak poobede im volal syn, že je v ponuke drevenica, o ktorú hneď prejavili záujem. Po obhliadke išli do realitnej kancelárie a tam uzatvorili zmluvu. Pre záujem ďalších záujemcov ešte museli navýšiť cenu. K uzatvoreniu zmluvy došiel pán C. so svojou mamou. Pani im povedala, aby sa o chalupu dobre starali, aby sväté obrazy a ostatné veci tam nechali. Niekoľkokrát ich potom aj na chalupe navštívila. Zrealizovali úplnú rekonštrukciu chalupy. Z dôvodu, že ich oslovil žalobca, že je vlastníkom, navštívila jeho matku v domove dôchodcov a tá jej povedala, že si priala, aby parohy ostali v dome a že vlastníkom je vnuk. To bolo po tom, čo žalobca podal žalobu. Poprela to, aby sa dožadovala 3 podielu na parohoch, ktoré zostali doma. Predávajúci im povedal, že všetko čo je v dome, je jej, tak si to aj tak predstavovala. Dokonca tam bol aj cirkulár, lopaty, fúriky, drevo a povedali, že všetko je ich.

19. Svedok P. C. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že je synovcom žalobcu. Pri predaji domu povedal žalovaným, že im predáva všetko, dom, pozemok a celé zariadenie domu. Vedel o parohoch, ale nevedel, že boli predmetom dedičského konania. Dom zdedil po mame a po roku sa so sestrami rozhodli, že ten dom predajú. Babka v roku 2000 darovala ich mame a celý čas to vlastnila mama. Mama sa o babku starala. Ostatní synovia, teda aj žalobca, o ňu nemali záujem. Babka darovala dom mame so všetkým a synov vyplatila, čiže všetko patrilo mame. Mama dala bratom po 25.000 korún každému za časť, ktorú zdedili po dedovi a oni to dali mame. Ďalší syn P. dostal lesy, ktoré mu babka dala a ostatní sa vypísali a žalobcovi babka dala 50.000 korún za to, že nič nedostal. Babka mu tie peniaze nechcela dať, ale ju napadol. Následne pre pokoj v rodine ho vyplatili a 9 rokov až do jej smrti ich neotravoval. Za celý rok po tom, čo bol dom prevedený na neho, ho žalobca nekontaktoval s tým, že by mu niečo chýbalo. Až po predaji to začal tvrdiť. Ohľadom predaja domu uviedol, že sa dohodli s rodinou B. na obhliadke domu. Došiel tam aj s babkou. Potom, čo došlo k predaju vecí, sa dohodli ešte na jednom dni, kedy si babka prišla, pred rekonštrukciou, po nejaké veci. Zobrali si nejaké osobné veci, sväté obrazy, obraz, na ktorom bol dedko vojak. Zobrali teda len veci, ktoré potrebovali. Ostatné tam všetko nechali, lebo o to nemali záujem. Babka bola veľmi rada, že to kúpili a že sa o to budú starať. Keď babka a mama žila, celý čas hovorili, že dom so všetkým je ich. Stále hovorili, že bratia boli vyplatení po 25.000. Babka stále hovorila, že každému niečo dala. Mamke dom so všetkým, žalobca dostal 50.000 a jeho brat 25.000 a lesy. Všetko, čo bolo písané na mamu, prešlo na nich, na deti.

20. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

21. Podľa § 130 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

22. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

23. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

24. Podľa § 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

25. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

26. Zo záverov nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo 16. marca 2016 okrem iného plynie, že „aj keď Občiansky zákonník explicitne neupravuje všeobecný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka iba na základe dobrej viery nadobúdateľa, s výnimkou vydržania nemožno bezvýnimočne tvrdiť - ako to konštatovali všeobecné súdy - že samotná absencia vlastníckeho práva prevodcu (dominum auctoris) povedie automaticky k neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva. V tomto smere musí dôjsť aj k určitému posunu v doterajšej judikatúre ústavného súdu v riešení otázky „nemo plus iuris“ (I. US 50/2010) o nové interpretačné závery, či vývoj sociálnej reality najmä v zmysle zásadnej ochrany tej osoby, ktorá robila právny úkon s dôverou v určitý - jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav. Navyše, ak bol potvrdený údajmi z verejnej štátom vedenej evidencie a najmä, keď ho potom aprobuje aj príslušný organ verejnej moci [kataster nehnuteľností, súd a pod.]. Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istým svojím vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu (porovnaj aj R 14/2009). Otázkou dobrej viery takého nadobúdateľa vlastníckeho práva sa tak všeobecné súdy musia vždy riadne zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou. Ústavný súd z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany musí tak postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostavajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv (čo platí aj pre tento prípad), treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutne zvažovať všeobecne súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní. K rovnakým záverom došla aj naša predvojnová judikatúra či neskoršia jurisprudencia (rozhodnutie č. 10750 - „poctivé nadobudnutie nahradzuje len nedostatok vlastníctva predchodcu, nie však ostatné podmienky platnej zmluvy..“, či rozhodnutie č. 9836 alebo Luby, Š. Nadobudnutie vlastníctva od nevlastníka. Vyber z diela a myšlienok. Bratislava : Iura edition, 1998, s. 449), ako aj zahraničná právna úprava (napr. čl. 1153 talianskeho Codice civile, maďarsky občiansky zákonník, 5. Kniha, 2. časť, titul V, kapitola IX, čl. 5:39, alebo komentár k čl. 169 civilného kódexu Poľskej republiky, C. H. Beck 2014, s. 366, či k § 367 rakúskeho občianskeho práva, Springer Verlag, 2010 Wien, s. 133, alebo Tegl, P.: Niektoré teoretické problémy nadobúdania od neoprávneného, Právní rozhledy č. 10/2009, s. 344, či „Spôsob, akým vec opustila sféru vplyvu vlastníka, ako kritérium dôležite pre ochranu nadobúdateľa pri nadobúdaní od neoprávneného“, Právní rozhledy č. 4/2016, s. 120n. a pod), preto ústavný sud nevidí dôvod sa k nim opäť neprihlásiť a prevziať ich tak, že ak sťažovateľ pri nadobudnutí nehnuteľnosti evidovaných v katastri nehnuteľnosti konal v dobrej viere v konštitutívny akt štátu (v tomto prípade dvojnásobný - opatrenie konkurzného sudu a rozhodnutie o povolení vkladu), mal by požívať ústavnú ochranu. Obdobnou problematikou sa zaoberal aj Ústavný sud Českej republiky (napr. III. US 415/15 op.) a v ostatnom náleze sp. zn. III. US 247/14 z 28. januára 2016 zhrnul svoju doterajšiu judikatúru s jasným záverom o originálnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom, ktorému treba poskytnúť ústavnoprávnu ochranu, ak odvodzoval svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľnosti od právneho úkonu, ktorý by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným. Nevyhnutným predpokladom pre tento originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je dobrá viera nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné súdy povinné dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti každého prípadu. Potom už zistenie, že osoba bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie ochrany jej vlastníckemu právu. Ústavný sud sa domnieva, že toto pravidlo možno použiť aj pre riešenie skutkovo podobných prípadov na území Slovenska, lebo nám dáva rozumný zmysel na usporiadanie celej matérie, pri rovnakom právnom základe (č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení).“

27. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že jelenie parohy boli predmetom dedičského konania po poručiteľovi X. J., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX. Jelenie parohy v zostatkovej hodnote 10.000 Sk nadobudli F. J. v podiele 3 a žalobca v 1 bez povinnosti F.J. J. vyplácať náhradu za dedičské podiely T. C. a P. J., pretože títo sa vzdali svojho podielu v prospech preberateľky bez náhrady. Zároveň je zrejmé, že účastníkom tohto dedičského konania nebol P. C.. Svedok P. C. potvrdil, že nehnuteľný a hnuteľný

majetok nadobudol od svojej matky v roku 2009 bez tiarch. Rovnako tak potvrdil, že nemal vedomosť o tom, že by parohy boli predmetom dedičského konania. Pri predaji domu povedal žalovaným, že im predáva všetko, dom, pozemok a celé zariadenie domu.

28. Dôvody pasivity vo vzťahu k predmetu vlastníctva po dobu temer 13 rokov žalobca relevantným spôsobom neodôvodnil, pričom následný záujem prejavil až po viacerých prevodoch vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

29. Podľa názoru súdu záleží na objektívnom spoločenskom posúdení, či niekto s ohľadom na zvyklosti, skúsenosti a všeobecné názory nakladá s vecou. Podľa názoru súdu však nemožno považovať za riadny výkon vlastníckeho práva a nakladanie s vecou taký stav, kedy sa vlastník veci akýmkoľvek spôsobom nezaujíma o vec, o ňu sa akokoľvek nestará, neopatruje ju a nerealizuje oprávnenia vyplývajúce z vlastníckeho práva (zdôrazniac, že temer 13 rokov), za relevantný záujem vlastníka o svoje vlastníctvo, resp. o preukázanie realizácie corpus possessionis; teda v danom prípade že by žalobca realizoval svoju moc nad vecou, fakticky ju ovládal, s ňou nakladal ako s vlastnou. Zo samotného vyjadrenia žalobcu k odvolaniu žalovaných plynie, že tento neprejavoval relevantný záujem o svoje vlastníctvo, keď až vo februári roku 2013, sa dozvedel o predaji domu, v ktorom parohy umiestnené.

30. Práve naopak vykonaným dokazovaním preukázané skutočnosti týkajúce sa prevodu vlastníckeho práva na žalovaných, a to usudzujúc z vôle prevodcu, ako aj dobrej viery žalovaných, ktorí kupovali nehnuteľnosť so všetkým zariadením, sú skutočnosťami vonkajšieho sveta, z ktorých možno usudzovať dobromyseľnosť žalovaných. Práve objektívne skutočnosti vonkajšieho sveta preukazujú to, že držba žalovaných bola oprávnená. Vychádzajúc aj zo záverov nálezu Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo 16. marca 2016, na ktoré odkázal druhostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, možno vyvodiť, že pri kolízii dvoch právnych princípov, ku ktorej došlo v danom prípade (princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má)), pri potrebe zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutne zvažovať všeobecne súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru. Pokiaľ žalovaný temer 13 rokov nejavil relevantný záujem o predmet svojho vlastníctva, nemožno túto skutočnosť, priznať na ťarchu žalovaných, ktorí v dobrej viere kupovali nehnuteľnosť spolu so zariadením. Aj ostatné okolnosti ohľadom nadobudnutia vlastníckeho práva k veci svedčia v prospech žalovaných, ktorí nemohli vedieť o tom, že vec mala byť vo vlastníctve žalobcu a rovnako tak nemali vedomosť o tom, že v rodine žalobcu došlo k nespokojnosti so závermi dedičského konania a vôľou rodičov žalobcu. Žalovaní od počiatku sporu tvrdili, že nemali vedomosť o tom, že by boli parohy vo vlastníctve žalobcu. Aj z ich konania pri rekonštrukcii rodinného domu, kedy nemali vedomosť ani o hodnotnosti tejto hnuteľnej veci, je potrebné vyvodiť pravdivosť tohto skutkového tvrdenia, ktoré nerozporoval v konečnom dôsledku ani žalovaný. Podľa názoru súdu nemožno žalovaným na ťarchu pripísať tú skutočnosť, že medzi dedičmi nebohého X. J. došlo k nezhodám.

31. Práve naopak spôsob panstva nad vecou, teda realizácia oprávnení žalovanými (rekonštrukcia nehnuteľnosti, odstránenie prebytočných vecí, spôsob nakladania s vecami tvoriacimi zariadenie a vybavenie rodinného domu) a ich právnym predchodcom preukazujú skutočnosť, že zo strany žalovaných išlo o oprávnenú držbu.

32. Fakticky vec ovláda ten, kto podľa všeobecných názorov a skúseností vykonáva, tzv. panstvo nad vecou. V danom prípade u žalovaných boli naplnené predpoklady oprávnenej držby a to vôľa vec nakladať ako s vlastnou, teda animus possidendi a faktické ovládanie veci (corpus possessionis). Fakt, ktorý potvrdzuje skutočnosť vonkajšieho sveta, ktorým bola dobromyseľnosť žalovaných prejavená navonok, potvrdil výsluch svedka Jána Chovanca, ktorý po zákonnom poučení o trestných následkoch krivej výpovede zreteľne uviedol poznajúc pomery, keďže žalobca je jeho rodinným príslušníkom, že nehnuteľnosť predával spolu so všetkých zariadením a vybavením, pričom nehnuteľnosť nadobudol v roku 2009 obdobne so všetkým zariadením a vybavením.

33. V konaní žalobca nepreukázal objektívnu skutočnosť, ktorá mala narušiť dobrú vieru žalovaných, ktorí nadobudli dom so zariadením. Rovnako tak nerozporoval skutočnosť tvrdenú svedkom P. C., ktorý potvrdil, že bol dobromyseľným v tom, že nehnuteľnosť a hnuteľný majetok nadobudol v celosti a bez tiarch od svojej matky v roku 2009 (viď vyjadrenie k odvolaniu žalovaných). Žalovaní nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX nehnuteľnosti na LV č. XXX a LV č. XXX, okrem pozemkov aj rodinný dom s príslušenstvom s.č. XX, postavený na parcele č. CKN XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 578 m2 v kat. úz. X., zapísané na LV pod B2 s tým, že v zmysle poslednej vety článku III. zmluvy predmetom prevodu je všetko zariadenie a vybavenie rodinného domu. Z uvedeného plynie, že žalobcovia nadobudli hnuteľné veci vydržaním, dobromyseľnou držbou uplynutím vydržacej doby, ktorá v danom prípade plynula najneskôr od 3.5.2010 do 3.5.2013, ak by aj do úvahy nebola braná dobromyseľnosť právnych predchodcov žalovaných, minimálne Jána Chovanca, ktorý nadobudol nehnuteľnosť spolu s vybavením v roku 2009 a taktiež bol dobromyseľným v tom, že vlastní zariadenie a vybavenie domu a nemal vedomosť o tom, že by akákoľvek (nielen žalovaná) hnuteľná vec tvoriaca zariadenie a vybavenie domu mala byť vo vlastníctve tretej osoby.

34. Pokiaľ by aj súd pripustil, čo preukázané nebolo, že parohy nenadobudli do vlastníckeho práva žalovaní, nemožno mať za preukázané splnenie podmienok vzniku zodpovednosti žalovaných za škodu. Na to, aby vznikol konkrétny zodpovednostný vzťah, musia byť splnené určité predpoklady. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody (damnum emergens) alebo ušlého zisku (lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný.

35. Žalobca vyvodzoval svoj nárok na zaplatenie peňažnej pohľadávky z tvrdenej okolnosti, že mu vznikla škoda vo forme skutočnej škody, ktorá sa mala prejaviť v zničení predmetu jeho vlastníctva. Žalobca však v konaní nepreukázal, že by ich konaním došlo k poškodeniu jeleních parohov, a teda, že by boli v konaní pasívne legitimovanými. Vykonané dokazovanie nepreukázalo, že by žalovaní spôsobili na hnuteľnej veci škodu, resp. nebolo preukázané, že by ich protiprávnym konaním došlo k poškodeniu veci a že práve takýmto konaním došlo k vzniku škody.

36. V sporovom konaní je to žalobca, kto je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré opiera svoj návrh, pričom podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Splnenie dôkaznej povinnosti ešte neznamená unesenie dôkazného bremena, ak splnenie tejto povinnosti nevedie k preukázaniu jej tvrdení. Ak teda účastník konania, ktorý splnil povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú, navrhnutými i vykonanými dôkazmi nepreukázal nepochybne skutočnosti ním tvrdené, znáša procesnú zodpovednosť za nedokázanie tvrdených skutočností, to jest neunesenie tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu dôkazné bremeno má, určujú normy hmotného práva a v zásade ho má ten, v koho záujme je dokazovanie určitej skutočnosti. Procesný neúspech v spore postihuje v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy, alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Dôkazné bremeno postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí, teda spravidla žalobcu. Na základe hore uvedeného dospel k záveru, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol, a teda nepochybne dokonca nesplnil ani bremeno tvrdenia, keď skutkovo nevymedzil, kto škodu spôsobil, akým protiprávnym konaním žalovaných malo dôjsť k vzniku škody na hnuteľnej veci. K prenosu bremena dôkazu a pendlovaniu dôkazného bremena na žalovaných môže dôjsť až vtedy, pokiaľ súd na základe dôkazu podaného stranou zaťaženou „abstraktným dôkazným bremenom“ získal presvedčenie o existencii určitých skutočností, čo sa v danom prípade len domnienkou žalobcu o zavinení žalovaných nestalo. Inak povedané, žalobca nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci ním tvrdenú skutočnosť o poškodení parohov žalovanými. Žalobcom predložené dôkazy nepreukazujú inú a pre konanie zásadnú ním tvrdenú skutočnosť, a to, že by žalovaní akýmkoľvek spôsobom zasahovali do parohov tak, že by ich poškodili. Z uvedeného je teda zrejmé, že v konaní by neboli preukázané ani základné predpoklady pre priznanie náhrady škody.

37. S ohľadom na uvedené súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

38. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže úspešnými v danom prípade boli žalovaní v celom rozsahu, súd im priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. O výške týchto trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov (§ 362 ods. 1 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).