Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-398-2017.pdf
PDF · 98.42 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/398/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., so sídlom Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 44 518 684, proti žalovanému: Z. V., J.. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, H., o vypratanie bytu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku č.k. 28C/357/2015-94 z 29.5.2017 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II rozsudkom č.k. 28C/357/2015-94 z 29.mája 2017 uložil žalovanému povinnosť vypratať byt č. 20 na K. Č.. XX I. H. do 60 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a povinnosť nahradiť žalobcovi 100 % trov konania (II. výrok). Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému vypratať predmetný byt s odôvodnením, že Mesto Košice žalovanému tento byt prenechalo na dočasné užívanie na dobu neurčitú Zmluvou o nájme náhradného bytu zo dňa 9.12.2013, avšak nakoľko si žalovaný neplnil povinnosti (neplatil nájomné a úhrady za služby s nájmom spojené) Mesto Košice nájomnú zmluvu listom doručeným žalovanému dňa 15.7.2014 vypovedalo. Žalovaný po skončení nájmu uplynutím výpovednej doby predmetný byt neopustil a bez právneho dôvodu ho užíva od 1.5.2015. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil Zmluvu o výkone správy majetku Mesta Košice č. 1336/2008 s dodatkami, uznesenie z 20. rokovania Mestského zastupiteľstva v Košiciach zo dňa 30. - 31. októbra 2008, Zmluvu o nájme náhradného bytu zo dňa 9.12.2013 spolu s evidenčným listom, výpoveď z nájmu zo dňa 5.6.2014 spolu s doručenkou osvedčujúcou doručenie výpovede a prehľad nedoplatkov žalovaného. Súd prvej inštancie zohľadnil aj stanovisko žalovaného, ktorý uplatnený nárok neuznal. Nepoprel pritom skutkové tvrdenia žalobcu o okolnostiach vzniku a zániku nájmu bytu, netvrdil ani iný právny dôvod, oprávňujúci ho byt užívať, poukázal iba na to, že k vzniku nedoplatku, pre ktorý prenajímateľ skončil nájom bytu, došlo z dôvodu stavu hmotnej núdze a neplatenie nájomného zavinil podľa názoru žalovaného aj žalobca, keď mu odmietol vystaviť potvrdenie potrebné pre priznanie štátneho príspevku na bývanie.
2. Súd prvej inštancie vec správne posúdil podľa § 123, § 126, § 685 ods. 1, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka spolu s čl. 7 ods. 5, Čl. 21, Čl. 20 Ústavy SR a Čl.8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj podľa § 712a ods. 3, 5 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy posúdil uplatnený nárok žalobcu ako dôvodný. Vo svojich úvahách vyšiel z preukázania tvrdenia žalobcu o skončení nájomného vzťahu žalovaného a Mesta Košice výpoveďou, ktorá podľa zistenia súd bola žalovanému riadne doručená a ten ani neuplatnil
jej neplatnosť na súde a ani nesplnil podmienky podľa ust. § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka pre zánik účinkov výpovede, uplatnenej voči nájomcom v hmotnej núdzi (či už zaplatením dlžného nájomného alebo uzavretím dohody o spôsobe jeho úhrady). Nakoľko žalovaný netvrdil a ani vykonaným dokazovaním súd nezistil ani inú právnu skutočnosť, s ktorou by zákon ako následok spájal vznik práva žalovaného sporný byt užívať súd prvej inštancie uzavrel , že žalovaný byt užíva bez právneho dôvodu, neoprávnene tým zasahuje do výkonu vlastníckeho práva Mesta Košice, ochrany ktorého sa preto žalobca ako správca jeho bytového fondu, s oprávnením vyplývajúcim so zmluvy o výkone správy (konkrétne časti III dodatku č. 3 k tejto zmluve) domáhal v zmysle ust. § 126 Občianskeho zákonníka plne dôvodne. Žalovanému pritom podľa posúdenia súdu neprináleží pri vyprataní bytu ani bytová náhrada, keďže k skončeniu nájmu z dôvodu podľa ust. § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka došlo opakovane a žalovaný, keďže je v súčasnosti zárobkovo činný nie je v stave hmotnej núdze a tak mu ani prístrešie podľa ust. § 712a ods. 5 Občianskeho zákonníka pri vyprataní bytu nepatrí. Vo svojich úvahách súd prihliadal tiež na to, že byt, ako v čase uplatnenia nároku na súde tak aj v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia dlhodobo predstavoval pre žalovaného obydlie, rešpektovanie práva ku ktorému požíva ochranu ako Ústavou SR tak aj z Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V tejto súvislosti súd upriamil pozornosť na to, že Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre chráni právo na rešpektovanie obydlia, vyplývajúce z Čl.8 Dohovoru, s dôrazom na faktický stav, bez ohľadu napríklad tiež i na to, či dotknutá osoba má alebo nie k obydliu legálny vzťah (por. napr. rozhodnutie ESĽP vo veci McCann v. Spojené kráľovstvo č. 19009/04) a vyžaduje, aby zásah do tohto práva bol nie len legálny, ale tiež i nevyhnutný na dosiahnutie legitímneho cieľa (por. napr. rozhodnutie ESĽP vo veci Stanková v. Slovensko). Premietnuté na daný prípad, Mesto Košice ako vlastník bytu požíva ústavnú ochranu vlastníckeho práva, imanentnou súčasťou ktorej je i zákonom stanovené (§ 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka ) právo domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje; v prípade nehnuteľných vecí i ich vypratania. Súd konštatoval, že zásah do práva žalovaného na rešpektovanie obydlia, keďže právo tento byt užívať mu nesvedčí, tak nepochybne legálny základ má. Otáznym tak zostalo, či žalobca ochranou vlastníckeho práva prostredníctvom zásahu do práva na rešpektovanie obydlia sledoval legitímny cieľ a či pre jeho dosiahnutie bol tento zásah nevyhnutný. Ťažiskovou v úvahách súdu v tomto smere bola skutočnosť, na ktorú správne poukázal žalobca, že byt o vypratanie ktorého šlo, predstavoval bytovú náhradu za iný byt, právo nájmu ktorého žalovanému zaniklo z toho istého dôvodu ako k predmetnému bytu. Týmto dôvodom bolo dlhodobé neplatenie nájomného, následkom čoho sa v oboch prípadoch naakumulovali nedoplatky na niekoľko tisícové sumy. Žalovaný netvrdil a z vykonaného dokazovania pritom nevyplynula taká skutočnosť, ktorá by viac ako 10 rokov sústavného neplnenia základnej povinnosti nájomcu žalovaným ospravedlňovala, zvlášť ktorá by bola spôsobilá v akomkoľvek smere zmierniť kritický pohľad na to, že žalovaný sa z prvého prípadu nijak nepoučil a v bezprecedentnom úplnom neplatení nájomného pokračoval za situácie, že v okolnostiach prípadu predstavovalo prenechanie sporného bytu skutočne nadštandardnú bytovú náhradu, poskytnutie ktorej bolo determinované len v tom čase starostlivosťou o maloleté dieťa. Za takúto skutočnosť súd nepovažoval nezamestnanosť žalovaného za situácie, že tento netvrdil jej objektívny základ. Dôvodom viac ako 13 rokov trvajúcej nezamestnanosti žalovaného totiž nemôže byť len jeho vek, ako to žalovaný prezentoval, čoho dôkazom nakoniec je, že i v súčasnosti si žalovaný pracovné uplatnenie našiel. V tejto súvislosti súd neuveril tvrdeniu žalovaného, že dôvodom jeho dlhodobej nezamestnanosti bolo tiež, že zamestnávatelia u ktorých sa uchádzal o prácu ho považovali za Róma ako neuveril tiež ani jeho nepreukázanému tvrdeniu o tom, že zamestnanec žalovaného od neho žiadal úplatok za vystavenie potvrdenia pre účely príspevku na bývanie. Žalovaný je v súčasnosti pracovne činný, nemá v starostlivosti ani v opatere inú osobu, netvrdí zdravotné obmedzenie a ani inú skutočnosť, ktorá by mu bránila zabezpečiť si bytovú potrebu inak. Za tohto stavu, podľa úvahy súdu nemožno (už opätovný) výkon práva žalobcu považovať za nemorálny a spravodlivo možno i uprednostniť ochranu jeho vlastníckeho práva (Mesta Košice), majúcu presah aj v preventívnom odrádzaní od neplatenia iných nájomcov a v možnosti poskytnutia uvoľneného bytu na to odkázaným obyvateľom mesta, ktorí sú pripravení riadne si plniť povinnosti nájomcu, pred právom na rešpektovanie obydlia žalovaného a preto súd uložil žalovanému byt bez ďalšieho vypratať, na splnenie ktorej povinnosti, so zreteľom na predpoklad časovej náročnosti zabezpečenia si náhradného bývania a sťahovania, súd v súlade s ust. § 232 ods. 3 posledná veta C.s.p. určil žalovanému dlhšiu lehotu 60 dní. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., pričom úspešnému žalobcovi priznal v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p. plnú náhradu trov konania. V súlade s ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
3. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom opakovane uviedol, že bol v hmotnej núdzi a bytový podnik Mesta Košice mu odmietol dať potvrdenie na príspevok na bývanie, pýtali od neho 100 € a keďže ich nepriniesol pracovníčka BPMK mu potvrdenie nedala. Ďalej uviedol, že teraz je zamestnaný, nájom platí a je ochotný splácať nedoplatok za nájomné po 20 €. Má nízky príjem a z výplaty mu strhávajú platby na exekúcie aj pre BPMK. Nesúhlasil s vyprataním bytu.
4. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu poukázal na to , že žalovaný neuviedol žiadne odvolacie dôvody ani žiadne skutočnosti, ktoré by obstáli proti tvrdeniam žalobcu a predloženým dôkazom. Žalobca považuje návrh žalovaného, že bude splácať nedoplatok v mesačných splátkach po 20 € za neprijateľný a nedôveryhodný. Poukázal na výšku nedoplatkov, ktoré eviduje u žalovaného na predmetnom byte v sume 3.405,58 € a v sume 4.559,50 € na byte, v ktorom býval žalovaný predtým. Ak by žalobca pristúpil na návrh splácania dlhu vo výške 20 € mesačne, žalovaný by svoj dlh len na istine splácal viac ako 30 rokov. Tvrdenie žalovaného o ochote splácať dlh v splátkach považuje žalobca za nedôveryhodné aj s poukazom na to, že žalobca doposiaľ nezačal takýmto spôsobom postupovať. Žalobca zdôraznil aj tú skutočnosť, že predmetom konania je vypratanie bytu, nie úhrada dlžného nájomného, pričom ani vyporiadanie celého dlhu by nebolo dôvodom na nevyhovenie návrhu na vypratanie, pretože k zániku nájomného vzťahu došlo platne uplynutím výpovednej lehoty a v súčasnosti žalovaný užíva byt protiprávne. Žalobca sa ohradil aj proti tvrdeniu žalovaného o požiadavke zamestnancov žalobcu na úhradu čiastky 100 € za potvrdenie na príspevok na bývanie, ktoré nie je pravdivé. V tejto súvislosti však žalobca zdôraznil aj to, že nárok na príspevok na bývanie má občan v hmotnej núdzi, ak je vlastníkom bytu alebo nájomcom bytu, avšak žalovaný po uplynutí výpovednej lehoty už nebol nájomcom predmetného bytu, preto nespĺňal podmienku na získanie príspevku na bývanie.
5. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP .
6. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní pred termínom vyhlásenia na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 219 ods. 1, 3 CSP).
7. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:
9. Žalovaný podané odvolanie odôvodnil tým (vychádzajúc z obsahu odvolania), že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam t.j. podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.
10. Ani jeden z týchto uplatnených dôvodov nie je daný.
11. Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods1 písm f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd naopak neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§ 191 ods 1,2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim zust. § 192,193 a 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
12. K odvolaciemu dôvodu podľa ust.§ 365 ods1 písm h) CSP odvolací súd poukazuje na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav, ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
13. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania, t.j. nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods1 písm h) CSP. Zároveň nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods. 1 písm f) CSP (ktorý niekedy priamo súvisí s odvolacím dôvodom podľa ust.§ 365 ods1 písm. h) CSP, ak súd v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nevykoná dokazovanie v potrebnom rozsahu a neprihliadne na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak). V tomto konkrétnom prípade súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods 1,2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.
14. Správne súd prvej inštancie uzavrel, že došlo k skončeniu nájomného vzťahu žalovaného a Mesta Košice výpoveďou, ktorá podľa zistenia súdu bola žalovanému riadne doručená, žalovaný neuplatnil jej neplatnosť na súde a ani nesplnil podmienky podľa ust. § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka pre zánik účinkov výpovede, uplatnenej voči nájomcom v hmotnej núdzi (zaplatením dlžného nájomného alebo uzavretím dohody o spôsobe jeho úhrady). Nakoľko žalovaný netvrdil a ani vykonaným dokazovaním súd nezistil žiadnu inú právnu skutočnosť, s ktorou by zákon ako následok spájal vznik práva žalovaného sporný byt užívať, za správny považuje odvolací súd aj záver o tom, že žalovaný byt užíva bez právneho dôvodu. Zároveň prvoinštančný súd neopomenul prihliadnuť tiež na to, že byt, ako v čase uplatnenia nároku na súde tak aj v čase vydania tohto rozhodnutia dlhodobo predstavoval pre žalovaného obydlie. Súd sa vysporiadal aj s rešpektovaním práva obydlia, ktoré požíva ochranu ako Ústavou SR tak aj z Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom správne uzavrel, že v danom prípade (z dôvodov ktoré jasne vysvetlil a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje) nemožno (už opätovný) výkon práva žalobcu považovať za nemorálny a spravodlivo možno i uprednostniť ochranu jeho vlastníckeho práva.
15. Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku v ktorých sa súd prvej inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, vrátane všetkých tvrdení a námietok strán sporu (teda aj námietok žalovaného, na ktoré žalovaný opakovane poukazuje aj v odvolaní). Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a odkazuje naň. Skutočnosti uvádzané žalovaným v odvolaní už boli predmetom prieskumu súdu prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal.
16. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že postupu prvoinštančného súdu v konaní, ani jeho rozhodnutiu nie je možné vytknúť pochybenia zakladajúce záver o naplnení niektorého z odvolacích dôvodov a napadnutý rozsudok preto ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil.
17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP. Neúspešnému žalovanému nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania vznikol úspešnému žalobcovi, preto mu odvolací súd priznal tento nárok v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 262 ods. 2 CSP).
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).