Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3Cob-44-2017.pdf
PDF · 90.65 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/44/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu: Štefan Ondejko - ANELA, 072 61 Porúbka č. 107, IČO: 34 830 022, právne zastúpeného: JUDr. Miroslavom Vidovencom, advokátom, Nám. Osloboditeľov 1, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: Michal Širochman - ŠIRO, 072 55 Svätuš 1, IČO: 32 678 258, zastúpenému: JUDr. Mikulášom Pavlíkom, advokátom, Š. Kukuru 14, 071 01 Michalovce, v konaní o zaplatenie 11.022,40 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 12Cb/1/2009-411 zo dňa 31.10.2016 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému 100% vynaložených trov konania. II. Žalovanému p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému 100% vynaložených trov konania. Súčasne zaviazal žalobcu zaplatiť na účet Okresného súdu Michalovce trovy štátu vo výške 304,28 eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu 11.022,40 eur (pôvodne 332.061,00 Sk) so 6% úrokom z omeškania od 1.1.2006 do zaplatenia. V žalobe žalobca uviedol, že so žalovaným dňa 19.7.2004 podpísal zmluvu o dielo, podľa ktorej pre žalovaného vykonával subdodávateľské práce na stavbe „Nadstavba bytovej jednotky Renault I. etapa“ objekt Dacia-prístavba v hodnote 230.892,00 Sk, s termínom ukončenia 30.8.2004. Tieto práce boli následne vyfakturované a žalovaným aj vyplatené. Pri ukončovaní prác ho žalovaný navštívil priamo na stavbe so žiadosťou, aby v prácach ďalej pokračovali. Predmetom dohody bolo vyfrézovanie starého asfaltu a uloženie zámkovej dlažby. Dohodli sa aj na cene dodávky, pretože žalovanému vypracoval cenovú ponuku. Požadoval od neho spísanie riadnej zmluvy o dielo, tento však stále odkazoval na iný termín a práce na ktorých sa dohodli postupovali. Práce sa začali vykonávať 14.9.2004 a to demontážou starého asfaltu. Žalobca nakupoval materiál, pričom žalovaný mu poskytoval na nákup materiálu zálohy. Práce boli ukončené 29.10.2004. Žalovaný dielo prevzal. Následne žalovanému 29.11.2005 vyfakturoval vykonané práce faktúrou č. 6/2005 na celkovú vyfakturovanú sumu 332.061,00 Sk s DPH. Faktúru doručil spolu so súpisom vykonaných prác a dodávok, s krycím listom a s rozpočtom. Žalovaný mu prostredníctvom právneho zástupcu faktúru vrátil s odôvodnením, že bez predloženia prvotných dokladov nie je možné k požiadavke dávať kvalifikované stanovisko. Zároveň mu žalovaný vrátil faktúru a pripojené doklady. Cenu za dielo mu nezaplatil.
3. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21.12.2015 zisťoval, či stavebné práce boli realizované žalobcom ako subdodávateľom v prospech žalovaného a či spoločnosť Winkler s.r.o. zaplatila žalovanému.
4. Vzhľadom k tomu, že žiadny doklad o úhrade prác vykonaných žalobcom - vyfrézovanie pôvodného asfaltového koberca, odstránenie asfaltovej drte, pokládka zámkovej dlažby a dažďových žľabov v konaní na súde predložený nebol a údaj v hlavnej knihe o plnení 644.223,10 Sk nepovažoval za doklad o zaplatení, keďže nepreukazuje prijatie peňažného plnenia žalovaným, žalobu zamietol.
5. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie ust. § 536 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka, § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka a ust. § 255 ods. 1 CSP.
6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť a žalobcovi priznať náhradu trov konania, alternatívne rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Mal zato, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam t.j. je daný odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm.f/ CSP; ďalej súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia a preto je daný odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, ako aj odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm.a/ až h/ CSP. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 14.10.2014, ktorým súd prvej inštancie uznal nárok žalobcu v plnom rozsahu. Tento rozsudok súdu prvej inštancie už vychádzal z doplneného dokazovania, na ktoré poukázal predtým odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 24.9.2013. Pokiaľ podstata sporu tkvie v preukázaní skutočností, či medzi žalobcom a žalovaným existovala ústna dohoda, na základe ktorej žalobca zrealizoval predmetné práce, ktorých úhrada je predmetom tohto sporu je potrebné poukázať na doteraz vykonané dokazovanie, ktoré prvoinštančný súd výstižne zhrnul vo svojom skoršom rozsudku zo dňa 14.10.2014 ale aj v napadnutom rozsudku hlavne v bode 20. Predmetná dohoda medzi účastníkmi bola podľa názoru odvolateľa v konaní preukázaná množstvom dôkazov, ktoré pri hodnotení dôkazov jednotlivo ale aj vo vzájomných súvislostiach túto skutočnosť potvrdzujú.
7. Ide predovšetkým o nasledovné dôkazy a skutočnosti:
- t.j. že žalobca vykonával práce na objekte autosalón RENAULT - DACIA Winkler od počiatku iba v podobe subdodávky pre žalovaného;
- po ukončení prvej etapy žalobca po dohode so žalovaný v prácach riadne pokračoval, čo nespochybňuje žiadna zo strán;
- žalobca vyhotovil aj rozpočet, ktorý pred začatím prác ukázal žalovanému, ktorý ho konzultoval s p. Winklerom ako investorom, ktorý ho odsúhlasil a tak došlo k započatiu stavebných prác;
- svedkyňa Ing. Arch. M. V. ako stavebný dozor jednoznačne uviedla, že práce na pokládke zámkovej dlažby a s ňou súvisiacich prácach konzultoval žalovaný so žalobcom;
- z príjmového dokladu zo dňa 13.9.2004 vyplýva, že žalobca od žalovaného prijal sumu 230.000,00 Sk ako zálohu na stavbu Winkler - Dacia, čo korešponduje so započatím stavebných prác 14.9.2004 podľa stavebného denníka;
- popis ohľadne rozsahu a druhu vykonávaných prác zachytených v stavebnom denníku korešpondujú s výpoveďou žalobcu;
- svedok Ing. P. K. potvrdil, že žalovaný v čase vykonávania predmetných prác na stavbu chodil a dotazoval žalobcu ako práce napredujú, pričom svedok potvrdil, že žalobca práce vykonával pre žalovaného;
- svedok p. Winkler potvrdil, že sa žalobca na prácach zúčastňoval on však jednal len so žalovaným a ktorému za tieto práce i zaplatil;
- súdnoznaleckým dokazovaním bola tiež preukázaná hodnota žalobcom vykonaných prác, ktorých úhrada je predmetom sporu so záverom, že žalobcom uplatnený nárok neprevyšuje všeobecnú hodnotu stavebných prác určenú znalkyňou, t.z. cena prác, ktorú požaduje žalobca je adekvátna;
- faktúra zo dňa 30.9.2004 fakturovaná žalovaným spoločnosti Winkler s.r.o. obsahuje údaj o dodávke prác, kde je uvedená prístavba ale aj spevnené plochy teda práce, ktoré vykonával žalobca, ktorých preplatenia sa domáha proti žalovanému.
8. Pokiaľ súd po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu zo dňa 21.12.2015 vykonal dokazovanie zamerané na predloženie dokladov spoločnosťou Winkler s.r.o. o platbách pre žalovaného, v bode 28. a 29 napadnutého rozsudku sa zmieňuje o tom, že z hlavnej účtovnej knihy spoločnosti Winkler s.r.o. vyplýva, že zo strany Winkler s.r.o. bolo v roku 2004 uhradených pre žalovaného celkovo 644.223,10 Sk. Podľa odvolateľa, ak teda žalobcovi bolo zo strany žalovaného uhradených 410.332,17 Sk (115.000,00 Sk + 230.000,00 Sk + 65.332,17 Sk) za práce vykonávané žalobcom predtým na základe zmluvy z 19.7.2004 je zrejmé, že žalovaný musel obdŕžať od spoločnosti Winkler s.r.o. aj úhradu prác, ktoré vykonával žalobca od 14.9.2004, inak by zisk žalovaného na subdodávke žalobcu na prácach vykonaných predtým predstavoval 57%, čo nie je reálne. Aj z porovnania dohody medzi Winkler s.r.o. a žalovaným z 19.7.2004 na prvú etapu a porovnania zmluvy na rovnaký predmet medzi žalovaným a žalobcom je zrejmé, že žalovaný takýto zisk nevykazoval (iba 7%).
9. Ďalej odvolateľ uviedol, že je nesporná skutočnosť, že tak práce dohodnuté na základe zmluvy zo dňa 19.7.2004 v prvej etape ako aj práce nasledujúce, ktorých úhrada je predmetom tohto sporu prebiehali kontinuálne, preto si aj všetky zúčastnené strany t.j. investor, žalovaný, žalobca navzájom vo svojich zmluvných vzťahoch fakturovali tieto práce viacerými faktúrami, teda nie iba jednou faktúrou. Preto aj faktúra z 30.9.2004, ktorou investor Winkler s.r.o. realizoval úhradu žalovanému sa nemusí týkať v celom rozsahu úhrady prác, ktoré vykonával žalobca od 14.9.2004, avšak z jej znenia kde sú označené aj spevnené plochy je zrejmé, že touto platbou boli žalovanému hradené aj práce, ktoré vykonal žalobca, a ktoré sú predmetom tohto sporu. Aj keby žalovanému neboli uhradené zo strany spoločnosti Winkler s.r.o. všetky práce, ktoré vykonal žalobca, je zrejmé že mu minimálne časť týchto prác uhradená bola, čo opäť potvrdzuje a preukazuje skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným na predmet sporu bola uzavretá ústna dohoda, inak by žalovaný takúto úhradu od spoločnosti Winkler s.r.o. prijať nemohol.
10. Preto má žalobca za to, že uniesol dôkazné bremeno. Skutočnosť či medzi účastníkmi došlo k dohode nemožno odvodzovať iba od toho či tretí subjekt, s ktorým žalobca nebol v zmluvnom vzťahu uhradil žalovanému všetky práce, ktoré vykonal žalobca. Už samotná skutočnosť, že uhradil časť týchto prác, ktorá bola nesporne preukázaná, čo vyplýva z faktúry 2004039 z 30.9.2004 (pozn. znenie spevnené plochy), preukazuje aj v spojení s ďalšími dôkazmi existenciu dohody medzi účastníkmi.
11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že súhlasí v celom rozsahu s rozsudkom súdu prvej inštancie a preto ho navrhol ako vecne správny potvrdiť.
12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd podľa § 34 zák.č. 160/2005 Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) prejednal odvolanie žalobcu, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
13. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%. Základnou odvolacou námietkou žalobcu je tvrdenie, že v IV. Q. 2004 po ukončení uzavretej zmluvy o dielo zo dňa 19.7.2004 žalobca vykonal pre žalovaného aj ďalšie práce na stavbe, ktoré neboli predmetom zmluvy o dielo. Jednalo sa podľa žalobcu o vyfrézovanie starého asfaltu a uloženie zámkovej dlažby. Uvedené práce sa začali realizovať dňa 14.9.2004. Dňa 29.11.2005 vystavil za vykonanie uvedených prác žalobca žalovanému faktúru č. 6/2005 na sumu 11.022,40 eur (332.061,00 Sk s DPH).
15. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcom dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a na tieto dôvody odkazuje.
16. Samotné odvolacie dôvody uvedené žalobcom v odvolaní nie sú dané. Navyše žalobca argumentuje v odvolaní skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie.
17. Z obsahu spisu mal odvolací súd nesporne za preukázané, že žalobca vykonal pre žalovaného v IV. Q. 2004 naviac stavebné práce na objekte Renault - Dácia v Michalovciach, za ktoré uhradil žalovaný žalobcovi zálohu vo výške 7.634,60 eur (230.000,00 Sk). Podľa znaleckého posudku zo dňa 15.7.2012 č. 4/2012 tržná hodnota stavebných prác vykonaných v IV. Q. 2004 predstavuje sumu 12.495,55 eur s DPH (376.440,82 eur). Podľa dohody medzi žalobcom a žalovaným cena predstavovala 11.022,40 eur.
18. Odvolací súd poznamenáva, že sám žalobca v odvolaní uvádza, že mu bola vyplatená žalovaným záloha vo výške 7.634,60 eur (230.000,00 Sk) na druhú etapu prác.
19. Podľa znaleckého posudku predstavuje cena za zámkovú dlažbu Premac 60 mm (4.005,97 eur = 120.683,86 Sk) a v súpise vykonaných prác zo dňa 29.11.2005 je uvedená cena dlažby 4.894,77 eur (147.460,00 Sk), ktorá cena bola premietnutá aj do faktúry č. 6/2005 zo dňa 29.11.2005.
20. Odvolací súd mal za preukázané, že žalobca vykonal pre žalovaného v IV. Q. 2004 naviac stavebné práce pozostávajúce z frézovania starého asfaltu a uloženia zámkovej dlažby. Na uvedené práce mu bola poskytnutá záloha v sume 7.634,60 eur (230.000,00 Sk). Žalovaný poskytol žalobcovi zálohy aj na kúpu materiálu (zámkovej dlažby) čo potvrdil sám žalobca v konaní na súde prvej inštancie.
21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo preto povinnosťou žalobcu uviesť a preukázať za aké práce a materiál je povinný na základe vystavenej faktúry č. 6/2005 zaplatiť žalovaný ešte sumu 11.022,40 eur, ktorá suma je predmetom sporu.
22. Podľa vyjadrení žalobcu uvedených v spise, žalovaný poskytoval žalobcovi na nákup materiálu zámkovej dlažby zálohy.
23. Odvolací súd uvádza, že v sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia a aj dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá túto povinnosť nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdenia je vzájomná väzba. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech.
24. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno na tvrdenia uvádzané v žalobe, z ktorých vyvodil uplatnený nárok.
25. Odvolanie žalobcu je formulované všeobecne - výsledky hodnotenia dôkazov umožňovali okresnému súdu prijať záver o zamietnutí žaloby, keďže dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
26. Poukazujúc na uvedenú skutočnosť, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, ako vecne správny potvrdil.
27. Výrok rozsudku, ktorým bol žalobca povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Michalovce trovy štátu vo výške 304,28 eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia nebol odvolaním žalobcu napadnutý ako to vyplýva z dôvodov odvolania, preto tento výrok nadobudol právoplatnosť a nebol odvolacím súdom preskúmavaný.
28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 296 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, preto súd priznal úspešnému žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania.
29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).