Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/118/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobkyňa Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému A. L., U.. XX.XX.XXXX, F. R. Z. L. XX, XXX XX Z., o zaplatenie 865,18,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 5Csp/22/2016-80 zo dňa 15. mája 2017, takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 708, § 710 zákona č. 513/1991 Zb. , § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, § 54 ods. 1, 2, § 48 ods. 1, 2, § 451, § 457, § 107 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, §5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 civilný sporový poriadok.

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou dňa 22.07.2016 žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 865,18,- Eur s úrokom 28% ročne od 01.10.2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Po oboznámení sa z listinnými dôkazmi zistil, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 19.04.2013 Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej bol žalovanému zriadený osobný účet č. 1121522002/5600. Súčasťou zmluvy bola tiež dohoda o vydaní a používaní platobnej karty na základe ktorej žalobkyňa poskytol žalovanému na účet peňažné prostriedky, ktoré mohol čerpať do výšky poskytnutého limitu. Žalovaný sa zaviazal čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte. V zmluve nebolo dojednané povolené prečerpanie. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu, kde na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Ďalej mal za preukázané, že žalobkyňa listom zo dňa 16.09.2014 odstúpila od zmluvy o bežnom účte. Uviedol, že nebol dôvod považovať obchodnoprávnu úpravu za výhodnejšiu ani z pohľadu možnosti splácania úveru pri zachovaní zmluvy, keďže úprava zmluvnej klauzuly o odstúpení predpokladala zároveň zosplatnenie úveru. Zmluvná podmienka, ktorá pri odstúpení od zmluvy zaväzuje

spotrebiteľa na úhradu nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, potom táto zmluvná podmienka nie je vyvážená a naopak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Dohoda o odstúpení zaväzuje žalovaného platiť úroky aj za obdobie, ktoré ešte len má nastať v budúcnosti. Teda odstúpením od zmluvy má veriteľ zachované všetky svoje práva, kým spotrebiteľ žiadne. Žalobcovi aj v tomto prípade vznikol len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z predmetného záväzkového vzťahu so žalovaným, ktoré premlčuje v dvojročnej premlčacej dobe. Žalovaný posledné reálne čerpanie z účtu vykonal dňa 04.02.2014 a po tomto dátume už nerealizoval žiadne výbery z účtu. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že žalobkyňa svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy bol oprávnený uplatniť súdnou cestou už dňa 05.02.2014 s tým, že týmto dňom začala plynúť dvojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 05.02.2016. Zo strany žalobkyne bola žaloba podaná dňa 22.07.2016, teda po uplynutí zákonnej premlčacej doby. Súd s poukazom na ustanovenie § 5b zákon č. 250/2007 Z. z. musel prihliadať na premlčanie, keďže v predmetnej veci ide o spotrebiteľský vzťah. Z uvedeného dôvodu súd žalobu žalobkyne vrátane požadovaného úroku zamietol. Trovy konania úspešnému žalovanému nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

4. V zákonnej lehote podal odvolanie žalobkyňa, a to v celom rozsahu. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. h) a písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Uviedol, že z citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“) vyplýva, že ani odstúpenie od zmluvy o bežnom účte v prípade, že sa tento dostane do nepovoleného prečerpania, nie je dôvodom na to, aby banke súd odmietol priznať akékoľvek ďalšie plnenie nad rámec istiny. Občiansky zákonník totižto umožňuje zmluvne dohodnúť, že zmluva sa odstúpením nezrušuje od počiatku, čo reflektujú aj príslušné VOP. Tvrdenie, že v prípade odstúpenia od zmluvy nemá veriteľ nárok na žiadne plnenia od spotrebiteľa, okrem peňažných prostriedkov, ktoré boli spotrebiteľovi poskytnuté, nemá oporu v zákone. Oporu v právnych predpisoch nemá ani argument súdu, že dojednanie vo VOP o tom, že odstúpením zmluva zaniká ku dňu doručenia odstúpenia je neplatné z dôvodu, že odporuje zákonu alebo dobrým mravom. Uviedol, že aj v prípade zániku zmluvy na základe odstúpenia od zmluvy jednou zo zmluvných strán, banka má nárok na odplatu za poskytnuté služby. V podmienkach odstúpenia od zmluvy o bežnom účte, je finančnou službou, ktorú banka klientovi poskytovala, vedenie platobného účtu a služba umožnenia prekročenia. Za poskytnuté služby má veriteľ nárok na odplatu, ktorá je tvorená poplatkom za vedenie účtu a poplatku za prostriedky poskytnuté formou prekročenia. Uviedol, že v zmysle § 33 ods. 4 zákona o platobných službách, ak ide o pravidelne účtované poplatky za platobné služby, používateľ platobných služieb je povinný uhradiť poskytovateľovi platobných služieb len ich pomernú časť prislúchajúcu do skončenia platnosti rámcovej zmluvy. Uviedla, že v prípade, ak by pri odstúpení od zmluvy pripustili zánik zmluvy od počiatku, došlo by k odlišnej situácii, kedy by bolo možné vysporiadať platobné operácie vykonané na danom účte, banka by nemala nárok na zaplatené poplatky spojené s vedením platobného účtu poskytovaním služieb viazaných na tento účet a klient by bol povinný vrátiť úroky pripísané na účet z jeho zostatku, a to v zmysle ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak je zmluva neplatná alebo ak bol zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa jeho názoru je nepochybné, že odstúpením od zmluvy sa táto nezrušila od počiatku, ale doručením odstúpenia, a to v zmysle bodov VOP a je teda daná relevantnosť obchodných podmienok banky a podmienok odstúpenia od zmluvy, a z tohto dôvodu nie je teda možné považovať uplatnenú pohľadávku za premlčanú tak, ako to uviedol súd prvej inštancie. Uviedol, že ak by súd považoval za začiatok plynutia premlčacej doby zníženie limitu prečerpania (22.09.2014), takéto nazeranie by znamenalo, že pohľadávky žalobcu bola na súde uplatnená ešte pred uplynutím premlčacej doby, a nie je teda možné stotožniť sa s tvrdením, že ide o premlčanú pohľadávku. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zároveň mu priznal náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 19.04.2013 Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, predmetom ktorej bolo zriadenie osobného účtu č. 1121522002/5600 v mene EUR, s mesačnou frekvenciou výpisov, s doručovaním výpisov poštou. Súčasťou predmetnej zmluvy bola aj Zmluva o vydaní a používaní platobnej karty typu Maestro, s denným limitom vo výške 1.000,- Eur, ďalej Zmluva o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva. Ďalej boli obsahom spisu Sadzobník poplatkov a VOP. Z výpisu účtu za obdobie od 29.08.2014 do 30.09.2014, bol dňa 30.09.2014 vykonaný bezhotovostný prevod a vyrovnanie zostatku a zatvorenie účtu. Ďalej bolo uvedené, že výška limitu povoleného prečerpania platná od 22.09.2014 je 0,- Eur. Listom zo dňa 02.09.2016, doručeným súdu prvej inštancie dňa 07.09.2016 bolo žalobkyňou špecifikované podanie, ku ktorému pripojila výpisy z účtov žalovaného (č.l. 25 až 50). Z výpisu z účtu za obdobie od 01.02.2014-28.02.2014 (č.l. 41) vyplýva, že žalovaný dňa 04.02.2014 vybral v hotovosti sumu vo výške 50,00,- Eur, teda v uvedený deň bola uskutočnená posledná reálna účtovná operácia zo strany žalovaného. Listom zo dňa 16.09.2014 žalobkyňa oznámila žalovanému, že z dôvodu vykazovaného debetného zostatku na jeho účte v aktuálnej výške 845,84,- Eur, dňom doručenia uvedeného oznámenia odstupuje od príslušnej zmluvy o uvedenom účte. Zároveň predmetným listom vyzvala na úhradu debetného zostatku/zostávajúceho debetného zostatku po započítaní pohľadávky v lehote 12 dní odo dňa doručenia predmetného oznámenia.

9. Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“) v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti.

10. Podľa ustanovenia § 2 písm. b) bod 1., Zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec.

11. Podľa ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa účinného v času rozhodovania súdu prvej inštancie, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

12. Podľa ustanovenia § 107 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

13. Podľa ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

14. Podľa ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

15. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

16. Odvolací súd sa najprv zaoberal námietkou žalobcu, že v predmetnej veci ide o nesprávne právne posúdenie. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7Cdo 7/2010).

17. Z obsahu spisu, odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.

18. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval opodstatnenosť a dôvodnosť žalobkyňou uplatnenej pohľadávky voči žalovanému, ktorá vznikla v súvislosti so Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb založeným dňa 19.04.2013, a to zriadeným osobného účtu.

19. Odvolací súd mal za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa 19.04.2013 uzatvorená Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, pričom v zmysle záverečných ustanovení zmluvy boli súčasťou predmetnej zmluvy aj VOP žalobkyne a Sadzobník žalobkyne. Predmetná zmluva bola uzavretá v súlade s § 269 ods. 2 a § 708 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. a § 43 b ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nie je sporné, že ide o vzťah spotrebiteľský, pretože Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, v ktorej vystupuje žalobkyňa v postavení dodávateľa v rámci predmetu svojej obchodnej podnikateľskej činnosti a žalovaný v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Na predmetnú zmluvu je preto potrebné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách.

20. Odvolací súd dodáva, že je teda nepochybné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, pričom aj zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka možno považovať za spotrebiteľskú. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa správne na posúdenie právneho vzťahu aplikoval ustanovenia na ochranu spotrebiteľa.

21. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 19.04.2013 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Súd prvej inštancie preto správne vec právne posúdil, keď na predmetný prípad aplikoval predovšetkým ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Odvolací súd poukazuje aj na to, že ani samotná žalobkyňa v podanom odvolaní nenamietala spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy.

22. K námietke žalovanej, ktorou napáda právne názory ohľadom odstúpenia od zmluvy a následného zrušenia zmluvy odvolací súd uvádza, že v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa zmluva ruší od začiatku, pričom moment zrušenia zmluvy zákonodarca v zmysle zásady zmluvnej voľnosti ponecháva aj na dohodu zmluvných strán. Podľa názoru odvolateľa v dohode o tomto neskoršom momente zrušenia zmluvy v dôsledku odstúpenia od zmluvy došlo inkorporovaním takéhoto ustanovenia do všeobecných obchodných podmienok. Odvolací súd dáva do pozornosti vyššie citované ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Dojednaním obsiahnutým vo VOP došlo podľa názoru odvolacieho súdu došlo k odchýleniu v neprospech spotrebiteľa a takéto dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

23. Pokaľ ide o samotné VOP a jej jednotlivé dojednania, odvolací súd je toho názoru, že zakotvenie tak podstatnej zmluvnej podmienky, akým je odstúpenie od zmluvy a jej zrušenie do textu všeobecných obchodných podmienok, o aký prípad ide v prejednávanej veci, je nekalou obchodnou praktikou už len z dôvodu, že tieto podmienky sú uvádzané husto písaným textom na 39.stranách, pričom spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy reálne nemá ani najmenšiu možnosť sa s takýmito podmienkami oboznámiť a uvedomiť si ich dôsledky. Preto takémuto konaniu dodávateľa nemožno priznať právnu ochranu, nakoľko takýmto konaním si môže dodávateľ vymôcť aj podmienky, ktoré výrazne zhoršujú postavenie spotrebiteľa oproti dodávateľovi. Preto vychádzajúc z vyššie uvedeného na základe odstúpenia od zmluvy, ku ktorému došlo zo strany žalobkyne ako dodávateľa dňa 03. 08. 2015 sa predmetná zmluva v zmysle vyššie citovaného ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka zrušila od začiatku.

24. Odvolací súd zdôrazňuje, že už v minulosti použil na účely posúdenia dôsledkov odstúpenia od zmluvy v právnom vzťahu právnu úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku (porov. rozsudky vo veciach sp. zn. 6Co/81/2012, 6Co/113/2010, 6Co/218/2012, 6Co/224/2012). Niektoré rozsudky pritom boli podrobené kontrole ústavnosti. Ústavný súd Slovenskej republiky takýto postup neoznačil za ústavne nekonformný (napr. vec I. ÚS 402/2013) a pritom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu (dualistická právna úprava odstúpenia a premlčania).

25. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že k uplynutiu premlčacej doby nedošlo, odvolací súd uvádza, že Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na premlčanie aplikovať vyššie citované ust. § 107 Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna dvojročná premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie. Žalobou sa možno domáhať práva na súde len v prípade plynutia oboch dôb, tak objektívnej ako aj subjektívnej. Ak sa však skončí plynutie niektorej z nich, dôjde k premlčaniu práva, a to aj napriek tomu, že druhá premlčacia doba ešte neuplynula.

26. Správnym je aj záver súdu prvej inštancie, že s prihliadnutím na platby vykonané žalobcom v prospech žalovaného by v danom prípade išlo o vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, avšak so zreteľom na to, že posledné plnenie žalovanému bolo poskytnuté dňa 04.025.2014 a žaloba bola podaná neskôr ako dva roky od tohto dňa, t.j. 22.07.2016, je tento nárok na vydanie bezdôvodného obohatenie v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčaný. V uvedenom prípade teda došlo k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby, teda došlo k premlčaniu práva žalobkyne.

27. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdzuje.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p. v spojení s stanovením § 262 odsek 2 C.s.p. tak, že v konaní bol plne úspešný žalovaný, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozsudku nie je možné podať odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).