Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12CoP-9-2018.pdf
PDF · 99.13 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/9/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Janky Benkovičovej, v právnej veci starostlivosti o maloletého W. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny A., dieťaťa rodičov - matky D. W., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom X. V. XXXX/XX, XXX XX A. - V., prechodným pobytom R. XX, XXX XX A., a otca V. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom XX. P. XX/XX, XXX XX S., v konaní o návrhu matky o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloletého, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. 8P/140/2017-78 zo dňa 16. 11. 2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Brezno p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. 1. Okresný súd Brezno ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie" event. „prvoinštančný súd") rozsudkom zo dňa 16. 11. 2017 zmenil rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 7C/35/2005-105 zo dňa 15. 01. 2008 tak, že s účinnosťou od 17. 07. 2017 sa výživné na maloletého zvyšuje na 180,- Eur mesačne, ktoré je otec maloletého (ďalej len „otec") povinný platiť vždy do 15-teho dňa každého mesiaca dopredu k rukám matky maloletého (ďalej len „matka") (I. výrok). Keďže za obdobie od 17. 07. 2017 do 16. 11. 2017 otcovi vznikol dlh na zročnom výživnom vo výške 431,90 Eur, prvoinštančný súd uložil otcovi povinnosť zaplatiť tento dlh k rukám matky do 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia (II. výrok). Vo zvyšku návrh matky zamietol (III. výrok). Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (IV. výrok). 1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd konštatoval, že návrhom doručeným súdu dňa 17. 07. 2017 sa matka maloletého domáha zvýšenia výživného na 250,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.07.2017. Svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo výživné na maloletého určené v roku 2008. Odvtedy náklady spojené s výchovou maloletého podstatne vzrástli. Zároveň prvoinštančný súd poukázal na to, že otec vo vyjadrení k návrhu matky uviedol, že zvýšenie výživného na 250,- Eur mesačne je pre neho likvidačné . 1. 3. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd poukázal na vykonané dokazovanie, z ktorého zistil nasledujúci skutkový stav: „Maloletý je narodený mimo manželstva. Okresný súd Brezno rozsudkom č. k. 7C/35/2005-105 zo dňa 15. 01. 2008, právoplatným 26. 03. 2008v a určil, že otcom maloletého je V. B., nar. XX.XX.XXXX. Zároveň súd upravil aj výkon rodičovských práv a povinností k maloletému tak, že ho zveril do osobnej starostlivosti matky, jeho otca zaviazal prispievať na neho výživným. V súčasnosti otec na výživu maloletého mesačne prispieva sumou 82,98 Eur, dopláca dlžné výživné mesačne sumou 33,19 Eur. Pri určení pôvodnej sumy výživného matka maloletého bola bez príjmu, živil ju jej vtedajší partner a otec maloletého pracoval v spoločnosti P. s.r.o. S. s priemerným
čistým mesačným zárobkom 10.000,- Sk/cca 330,- Eur. V súčasnosti má maloletý XX rokov. Je zdravý. Navštevuje X.ročník Základnej školy na W. X v A.. S jeho školou sú bežné výdavky. Na začiatku školského roka na ZRPŠ zaplatil 10,- Eur, za školské pomôcky a potreby dal 50,- Eur, za pracovné zošity 30,- Eur a tiež mu matka kúpila veci na telesnú výchovu. Maloletý do školy chodí peši. Stravoval sa v školskej jedálni, kde sa mesačne platilo 20,- Eur, avšak vzhľadom k tomu, že to matke finančne nevychádzalo teraz sa stravuje doma. Mimo školy sa venuje H. - je registrovaný vo H. K. W., kde sa ročne platí členské 35,- Eur. V súvislosti s tréningami maloletý minie cca 18,- Eur. Maloletý cez H. sezónu každý druhý týždeň hráva mimo A.. Keď hrá na Slovensku stravu a pitný režim mu zabezpečuje klub, keď hrá v H. matka mu musí zaplatiť poplatok - do H. chodí na 3 dni, poplatok predstavuje 50,- Eur. Hrať do H. chodí raz ročne. Maloletému klub zabezpečuje oblečenie za cca 225,- Eur, z tejto sumy jeho matka musí uhradiť sumu 110,- Eur. Matka maloletému tiež musí kupovať K., C. a S. - v súčasnosti mu kúpila 3 párny K., 3 páry C. a jeden pár S.. Je vo veku kedy veľmi rýchle rastie. V súvislosti s H. raz ročne navštevuje športového lekára v A. A., za zdravotnú prehliadku platí 16,- Eur. Vzhľadom na rýchly rast užíva K., za cca 23,- Eur mu vydrží 3 mesiace. Matka maloletému za mobil mesačne platí 10,- Eur a poistku 29,- Eur. V súčasnosti matka maloletému často musí meniť oblečenie a obuv, nakoľko teraz meria XXX cm a váži XX kg. Tomu zodpovedá aj stravovanie maloletého." Ďalej prvoinštančný súd konštatoval, že „matka maloletého je slobodná. Má priateľa, s ktorým vedie spoločnú domácnosť, prispieva jej na spoločnú domácnosť 150,- až 200,- Eur mesačne. Je nemajetná. Pracuje v F. R. s priemerným čistým mesačným zárobkom 455,87 Eur. Poberá prídavky na syna. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Má v podnájme 2- izbový byt, v ktorom býva spolu so synom a s priateľom. Má P., lieky ju mesačne vyjdu cca 4,- Eurá. Medzi jej mesačné výdavky patrí nájom 280,- Eur všetko spolu. Do práce chodí peši. V práci sa stravuje väčšinou z toho čo si donesie z domu. Za mobil mesačne dá 28,- Eur. Otec maloletého je slobodný. Žije s družkou V. E., s ktorou žil už pri pôvodnom určení výživného na maloletého a tiež s jej dvoma dcérami v rodinnom dome matky družky Y. A., v tomto dome býva aj táto matka družky. Všetci sa skladajú na výdavky súvisiace s bývaním. Pracuje v D. W. s.r.o. ako Y. s priemerným čistým mesačným zárobkom 702,69 Eur. Jeho zdravotný stav vyžaduje pravidelné užívanie liekov, za ktoré mesačne dopláca 20,- Eur. Celá jeho výplata ide na spoločný účet s družkou a z toho sa platia výdavky súvisiace s bývaním, ako aj vedením spoločnej domácnosti. Do práce chodí peši, za stravu v práci si platí cca 17,- Eur. Za mobil mesačne dá 50,- Eur, z toho 30,- Eur je paušál - mobil užíva celá rodina. Mesačne si platí poistku 15,- Eur. Má viac pôžičiek od nebankoviek a aj dlh na poistnom, ktoré neplatil v čase keď bol nezamestnaný, tiež má dlh za pokuty za dopravné priestupky. Momentálne má dve exekúcie pre A. C. 15,- Eur mesačne a pre K. W. 15,- Eur mesačne. Spolu s družkou prispieva na inkaso za dom 100,- Eur mesačne a 800,- Eur ročne na drevo." 1. 4. Po uvedení zákonných v znení ustanovení § 121 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „CMP"), § 26, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine") a čl. 5 základných zásad Zákona o rodine, prvoinštančný súd uviedol, že z vykonaného dokazovania „zistil, že matka maloletého podala návrh odôvodnene, nakoľko od poslednej úpravy výživného rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 7C/35/2005-105 zo dňa 15.01.2008 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane všetkých účastníkov. Maloletý je o cca 10 rokov starší, v súčasnosti navštevuje X. ročník základnej školy v mieste bydliska, zaujíma sa o H. - je registrovaný vo H. klube, má zdravotné problémy. S týmto všetkým súvisí podstatné zvýšenie výdavkov na výchovu, výživu, vzdelanie, všestranný rozvoj a starostlivosť o zdravie maloletého. Matka maloletého pri poslednej úprave výživného bola bez príjmu, podporoval ju jej priateľ. V súčasnosti je zamestnaná s priemerným čistým mesačným zárobkom 455,87 Eur. Počet vyživovacích povinností sa u nej nezmenil. Otec maloletého v čase poslednej úpravy výživného už žil s družkou V. E. - M. a s jej dvoma dcérami. V čase poslednej úpravy výživného dosahoval priemerný čistý mesačný zárobok cca 330,- Eur, v súčasnosti tento jeho zárobok je 702,69 Eur. Počet vyživovacích povinností sa u neho nezmenil." Následne uviedol: „Na základe zistených skutočností v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrhu matky sčasti vyhovel a výživné na maloletého zvýšil na sumu 180,- Eur mesačne. Výživné v takejto výške súd považuje za primerané tak vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého, ako aj vzhľadom na možnosti, schopnosti jeho otca, s prihliadnutím na možnosti, schopnosti a osobnú starostlivosť matky o maloletého. Okrem odôvodnených potrieb maloletého súvisiacich s jeho školou a účasti vo futbalovom klube súd prihliadol aj k tomu, že je vo veku rapídneho rastu, kedy jeho matka potrebuje častejšie pre neho kupovať oblečenie, obuv, kupovať mu výživové doplnky a tiež strava maloletého je náročná. Podľa matky strava maloletého na deň vyjde cca 8,- Eur, čo za mesiac predstavuje cca 240,- Eur. Pri možnostiach a schopnostiach otca maloletého súd prihliadol k tomu, že maloletý je jeho jediným biologickým synom, otec okrem maloletého inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec žije dlhoročne vo vzťahu s M. V. E. a
jej dvoma dcérami, ku ktorým však po právnej stránke nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. Dokonca príjem otca maloletého ide na spoločný účet s touto družkou a zo spoločných peňazí sa uhrádzajú exekúcie družky otca maloletého mesačne vo výške 155,- Eur. Súd má za to, že toto je výdavok otca maloletého, ktorý nie je nevyhnutné vynaložiť. Tiež svedčí o nezodpovednom prístupe otca maloletého to, že sám podľa svojho tvrdenia má dlžoby aj pre niekoľko dopravných priestupkov, tiež dlhuje poisťovni za neplatenie poistného v čase keď bol nezamestnaný a tiež cez poisťovňu sa rieši jeho zodpovednosť za vzniknutú škodu pri nehode, ktorú on spôsobil." 1. 5. V súvislosti s rozhodnutím o dlhu na zročnom výživnom prvoinštančný súd uviedol: „Súd zvýšil výživné na maloletého s účinnosťou od 17. 07. 2017, t. j. odo dňa kedy matka maloletého doručila súdu návrh - kedy sa začalo konanie o zvýšenie výživného. Od tohto dňa do dňa vyhlásenia rozhodnutia (16. 11. 2017) mal otec na výživu maloletého zaplatiť spolu 801,29 Eur (alikvotná časť za júl 81,29 Eur + 4 mesiace x 180,- Eur). Za uvedené obdobie otec zaplatil na maloletého spolu 369,39 Eur (alikvotná časť za júl 37,47 Eur + 4 mesiace x 82,98 Eur). Rozdiel v uvedených sumách 801,29 Eur
- 369,39 Eur je 431,90 Eur, táto suma predstavuje dlh na zročnom výživnom. Vzhľadom na pomery všetkých účastníkov súd zaviazal otca tento dlh zaplatiť k rukám matky maloletého do 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia." 1. 6. Keďže matka maloletého sa domáhala určenia vyššieho výživného, prvoinštančný súdy jej návrh vo zvyšku zamietol. 1. 7. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou § 52 CMP.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že nakoľko má finančné problémy už teraz, 180 Eur výživné na maloletého je príliš vysoké. Uvedomuje si, že maloletý je vo vývoji a potrebuje oblečenie a obuv, tak isto aj športové vybavenie, no on je ochotný prispievať na jeho náklady polovičnou sumou. Žiadal, aby súd prihliadol aj na jeho problémy, nakoľko neplatením exekúcií mu vzniknú ďalšie úroky z omeškania.
3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že s jeho odvolaním nesúhlasí a trvá na rozhodnutí prvoinštančného súdu.
4. Kolízny opatrovník maloletého vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že má za to, že prvoinštančný súd riadne zistil skutkový stav veci, prihliadol na aktuálne potreby maloletého, ako aj na možnosti a schopnosti obidvoch rodičov a rozhodol v záujme maloletého dieťaťa. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie prvoinštančného súdu v plnom rozsahu potvrdil.
5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka maloletého k jeho odvolaniu uviedol, že naďalej trvá na odvolaní, nakoľko výživné na maloletého určené prvoinštančným súdom je neprimerane vysoké a potreby maloletého sú vysoko nadštandardné.
6. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky k jeho odvolaniu uviedol, že naďalej trvá na odvolaní. Uviedol že „bolo zamlčané, že od 1. 6. 2013 do 28. 2. 2016 si matka prevzala sumu 3.100 Eur ako omeškané výživné na maloletého", ktoré on do dnešného dňa exekučne spláca. Trvá na tom, že zvýšenie výživného je neprimerane vysoké.
7. Matka v reakcii na vyjadrenie otca uviedla, že s jeho vyjadrením nesúhlasí. Nepopiera, že zameškané výživné za obdobie od XX. X. XXXX do 15. 1. 2008 v sume 3.100 Eur bolo zaplatené. Otec má exekúciu len na mesačné výživné 89 Eur. Na výživnom má dlh za obdobie od 15. 1. 2008 do 14. 6. 2013.
8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej aj „CSP"), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
9. 1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 9. 2. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.
11. 1. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že boli splnené zákonné podmienky na uvedené zvýšenie výživného, pretože primárnou zákonnou podmienkou pre určenie (eventuálne zvýšenie) výživného je zabezpečenie oprávnených potrieb oprávnenej osoby, teda v tomto prípade maloletého. Je nesporné, že jeho oprávnené potreby od predchádzajúcej úpravy výživného, teda od roku 2008 vzrástli, čo je objektívne dané jednak všeobecným nárastom všetkých nákladov, ale nárast nákladov na jeho výživu a na uspokojenie jeho osobných potrieb sa prirodzene prejavil i v súvislosti s jeho vekom a školským zaradením. Určená výška výživného zohľadňuje i to, že osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje a i v minulosti zabezpečovala výhradne len jeho matka, a že táto jej osobná starostlivosť fakticky predstavuje naturálny ekvivalent materiálnej hodnoty, čiastočne zodpovedajúci tomu, čo je otec povinný mu poskytovať vo forme výživného. Odvolací súd uvádza, že z prvoinštančným súdom presne citovaného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že pri určovaní výšky výživného je potrebné predovšetkým brať ohľad na potreby oprávneného, teda v tomto prípade na oprávnené potreby maloletého. Miera týchto potrieb je rôzna podľa okolností prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa jeho veku, školského zaradenia, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, jeho kultúrno-spoločenských potrieb, športových záujmov a podobne. U povinnej osoby (teda v tomto prípade u otca) sú rozhodujúce jej reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné. 11. 2. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie zohľadnil všetky vyššie uvedené relevantné aspekty, keď o návrhu matky maloletého rozhodol tak, že tento návrh čiastočne akceptoval a s účinnosťou od 17. 07. 2017 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému zo sumy 82,98 Eur mesačne nad sumu 180,- Eur mesačne. Takto určené výživné zabezpečuje pokrytie základných potrieb maloletého a zároveň zohľadňuje reálne možnosti a schopnosti otca. Zákonná úprava kladie dôraz na povinnosť každého rodiča upraviť si svoje osobné a zárobkové pomery tak, aby v prvom rade bol schopný plniť si riadne a včas vyživovaciu povinnosť voči svojim nezaopatreným potomkom. V tomto prípade sa odvolací súd stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživne v prvoinštančným súdom určenej výške. V konečnom dôsledku, otec ani v odvolaní neuviedol žiadne konkrétnej okolností a skutočností, ktoré by mu v tom objektívne bránili.
12. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods.1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
13. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 52 CMP a preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).