Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoE-87-2018.pdf
PDF · 107.59 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/87/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu Mgr. Erika Németha a JUDr. Martiny Balegovej, v exekučnej veci oprávneného: GE Money, a.s. „v likvidácii", so sídlom Bottova 7, Bratislava, IČO: 17 324 220, zastúpený: MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, Bratislava, IČO: 36 715 662, proti povinnému: Y. V., narodená dňa XX.XX.XXXX, zomrela dňa XX.XX.XXXX, T. XXX, K., o vymoženie pohľadávky vo výške 1.695,68 eura s príslušenstvom a trov konania, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 8Er/534/2008 - 34 zo dňa 20. septembra 2013, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 8Er/534/2008 - 34 zo dňa 20. septembra 2013 r u š í a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 8Er/534/2008 - 34 zo dňa 20. septembra 2013 exekúciu pod sp. zn. 8Er/534/2008 vedenú u súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku, exekútorský úrad Ul. 29. augusta 2, Bratislava, pod EX 357/2008 vyhlásil za neprípustnú a konanie zastavil (I. výrok). Súd prvej inštancie ďalej rozhodol, že o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora rozhodne v osobitnom uznesení (II. výrok). Uvedené rozhodnutie napadol oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolaním.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 39, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 103 Občianskeho súdneho poriadku.
3. Súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na to, že exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, zmluvu o úvere č. 1030715319 zo dňa 25.1.2007 uzavretú medzi oprávneným a povinným vrátane Obchodných podmienok úverových produktov (ďalej len „obchodné podmienky“) a zistil nasledovné skutočnosti: medzi oprávneným a povinným bola uzatvorená vyššie uvedená úverová zmluva, ktorou sa oprávnený zaviazal povinnému poskytnúť úver vo výške 1.062,21 eur (32.000,-- Sk) a povinný sa zaviazal uvedený úver oprávnenému vrátiť, a to v pravidelných mesačných splátkach v počte 36 po 47,10 eur (1.419,-- Sk), pričom konečná výška úveru pri dodržaní všetkých splátok predstavovala sumu 1.695,68 eur (51.084,-- Sk). Podľa predmetnej zmluvy o úvere, ktorú uzavrel oprávnený s povinným, a ktorá bola podkladom pre rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní, sa veriteľ (oprávnený), ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, zaviazal poskytnúť dlžníkovi (povinnému), ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, úver v celkovej výške 32.000,-- Sk a dlžník sa zaviazal celkovo zaplatiť čiastku 51.084,-- Sk. Súd preto dospel k záveru, že daný právny vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, pretože sa vymáha plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje právny režim zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie preskúmal predloženú úverovú
zmluvu vrátane obchodných podmienok, pričom zistil, že v časti V. Spoločné a záverečné ustanovenia, bod 5.38 Rozhodcovská doložka sa zmluvné strany dohodli, že všetky medzi nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov na základe zmluvy alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zánik zmluvy, predložia na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. podľa jeho základných vnútorných predpisov. Súd prvej inštancie skúmal, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej doložky (jej včlenením do formulára zmluvy alebo do všeobecných obchodných podmienok), nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť, kto s konečnou platnosťou ich spor rozhodne. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že nešlo o individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré by povinný, teda spotrebiteľ, bol zvlášť upozornený, ktoré by bolo s povinným zvlášť dojednané, on by bol s týmto ustanovením zmluvy súhlasil a prejavil by svoj súhlas podpisom. Podpis na úverovej zmluve nemožno, podľa názoru súdu prvej inštancie, považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred svojich práv, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tým, že takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri preskúmavaní sa súd zameral aj na zistenie, či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, a preto súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku odvolaním napadnutého uznesenia.
4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
5. Oprávnený v podanom odvolaní uviedol, že dáva súdu prvej inštancie do pozornosti dôvodovú správu Národnej rady Slovenskej republiky k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej postup exekučného súdu nie je správny. Uviedol, že cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. V zmysle uvedenej dôvodovej správy je teda predmetná rozhodcovská doložka v zmysle zákona a neprieči sa dobrým mravom, keďže nebráni dlžníkovi, aby svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde a zároveň umožňuje veriteľovi, aby si uplatnil svoje práva voči dlžníkovi na príslušnom rozhodcovskom súde v zmysle tejto rozhodcovskej doložky. Oprávnený poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9CoE/18/2010, v ktorého odôvodnení súd uviedol, že rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul bol do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedený
účinnosťou zákona o rozhodcovskom konaní. Pokiaľ sa zákonodarca rozhodol zaviesť do právneho poriadku rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, nepochybne tým prejavil svoj záujem o posilnenie možnosti riešenia sporov medzi účastníkmi právnych vzťahov predovšetkým mimosúdnym spôsobom. Až s účinnosťou od 01.01.2008 novelou Občianskeho zákonníka bola zapracovaná do ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) ako neprijateľná podmienka aj rozhodcovská doložka. Ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka sa však výlučne vzťahujú na tam uvedené spotrebiteľské zmluvy, medzi ktoré úverové zmluva nepatrila. V období do 31.12.2007 sa totiž vzťahovali ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné ostatné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka ako aj na zmluvu podľa § 55. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a zákone o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka dať do súladu svoju zmluvu s ustanoveniami § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka v lehote troch mesiacov. Novelizovaným ustanovením § 52 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa ani platnosť úkonov vzniknutých pred 01.01.2008. V dôsledku toho, pokiaľ predo dňom 01.01.2008 bola uzatvorená úverová zmluva, podľa ktorej dlžníkom bol subjekt spĺňajúci podmienky pre jeho označenie za spotrebiteľa, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01.01.2008 za takto uzavretej úverovej zmluvy posudzovať podľa ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. To platí aj pre ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktoré až od 01.01.2008 označilo za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách dojednanie rozhodcovskej doložky. Pretože v predmetnej exekúcii bola úverová zmluva uzatvorená dňa 10.10.2005, môže byť právna dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi posudzovaná len podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona o ochrane spotrebiteľa a Obchodného zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. V prípade, že exekučný súd zistí, že rozsudku rozhodcovského súdu predchádzala rozhodcovská doložka uzavretá po 01.05.2004 znemožňujúca podať žalobu alebo opravný prostriedok na súde, musí sa exekučný súd vysporiadať s účinnosťou a znením § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v čase uzavretia úverovej zmluvy. Neprimeranosť rozhodcovskej doložky musí súd posúdiť z hľadiska toho, že v slovenskom práve bolo do 01.01.2008 právom dovolené jej dojednanie aj v spotrebiteľských úverových zmluvách ako aj z hľadiska podmienok neprimeranosti stanovených v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 10.10.2005. Podľa odseku 47 rozsudku Súdneho dvora EÚ C-40/08 „dodržiavanie zásady efektivity nemôže viesť k tomu, aby bolo po vnútroštátnom súde požadované, aby nielenže vyvážil procesné opomenutie spotrebiteľa, ktorý nebol oboznámený so svojimi právami, ale aby rovnako celkom zastúpil úplnú nečinnosť spotrebiteľa, ktorý sa nezúčastnil rozhodcovského nálezu, ktorý sa tak stal právoplatným“. Podľa názoru oprávneného tak nenastala ani jedna skutočnosť uvedená v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok je vydaný podľa zákona, neobsahuje neprijateľnú podmienku, nedochádza tu teda k vymáhaniu plnenia v rozpore s dobrými mravmi. Na podklade vyššie uvedených skutočností oprávnený navrhol zrušenie napadnutého rozhodnutia.
6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.
7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Podľa § 9a ods. 2 Exekučného poriadku Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú.
10. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno
vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
11. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
12. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
13. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
15. Podľa § 391 ods. 1 až 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
16. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 20.08.2008, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku sp. zn. 0308182 zo dňa 27.06.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.07.2008 a vykonateľnosť dňa 11.07.2018. Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 26.08.2008 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie dňa 20.09.2013. Po doručovaní napadnutého uznesenia účastníkom konania a vrátení zásielky, ktorá bola doručovaná povinnej, s vyznačenou poznámkou „adresát zomrel“ súd prvej inštancie vykonal lustráciu povinnej v registri obyvateľov (č. l. 40) z ktorej bolo zistené, že povinná dňa 06.06.2012 zomrela. Súd prvej inštancie následne založil do súdneho spisu kópiu uznesenia Okresného súdu Komárno č. k. 5D/184/2012-58 vo veci dedičstva po povinnej, ktorým rozhodol podľa § 175h ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku o vydaní nepatrného majetku Františkovi Kounekovi, rod. Kounek, nar. 03.12.1953, trvalý pobyt Iža 261, ktorý sa postaral o pohreb poručiteľky a konanie vo veci zastavil. Uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 5D/184/2012-58 nadobudlo vo výroku týkajúceho sa veci samej právoplatnosť dňom 12.02.2013.
17. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu rovnako zistil, že súdny exekútor písomným podaním zo dňa 12.11.2015, doručeným súdu prvej inštancie dňa 03.12.2015, predložil návrh na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného na nového oprávneného, a to spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava 5, IČO: 35 724 803. Súdny exekútor predložil návrh na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného na základe oznámenia spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. o postúpení pohľadávok zo dňa 19.10.2015, ktoré bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 04.11.2015. Spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. predložila súdnemu exekútorovi návrh na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na základe skutočnosti, že s ňou ako postupníkom uzatvoril oprávnený ako postupca dňa 15.12.2009 zmluvu o postúpení pohľadávok. O tomto návrhu súd prvej inštancie do predloženia spisu odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní proti napadnutému uzneseniu nerozhodol.
18. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou (§ 460 a § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), v režime ktorého prebiehalo aj konanie o dedičstve po povinnej, ak poručiteľ nezanechal majetok, alebo ak zanechal majetok len nepatrnej hodnoty, ktorý bol vydaný tomu, kto sa postaral o pohreb poručiteľa, súd konanie zastaví (§ 175h ods. 1 a 2 OSP). Súd dedičov upovedomoval o dedičskom práve len v prípade, že dedičské konanie nebolo zastavené podľa § 175h OSP (§ 175i OSP).
19. V prejednávanej veci povinná zomrela v priebehu exekučného konania. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V prejednávanej veci však povinná zanechala len majetok nepatrnej hodnoty a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 2 OSP pre jej celkovú nemajetnosť. Osobitne významným faktom v prejednávanej veci je ten, že uvedené skutočnosti (smrť povinnej ako aj právoplatné skončenie dedičského konania pre celkovú nemajetnosť povinnej) nastali už pred tým, ako súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie. V prejednávanej veci naviac prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľky, nakoľko táto bola nemajetná, a preto použitie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne (pričom vzhľadom na záväznosť výrokovej časti napadnutého rozhodnutia a vecné posudzovanie správnosti výrokovej časti je na tomto mieste bez právnej relevancie to, že súd prvej inštancie podľa odôvodnenia vyhlásil vo výrokovej časti exekúciu za neprípustnú z iných dôvodov ako bola smrť povinnej).
20. Odvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že súd prvej inštancie mal správne konanie zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinnej nestačil ani na úhradu trov exekúcie, nakoľko povinná v čase vydania napadnutého uznesenia nemala procesnú subjektivitu a bola nemajetná (čo preukazuje uznesenie vydané v konaní o dedičstve po povinnej). Z uvedených dôvodov použitie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie v prejednávanej veci nebolo správne. Nie je totiž sporná samotná skutočnosť, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Podľa odvolacieho súdu a konštatnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - ďalej len „NS SR“ (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 6 M Cdo 11/2011 z 29.02.2012, uznesenie NS SR sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 z 13.05.2011, rozsudok NS SR sp. zn. 2 M Cdo 1/2006 z 30.11.2006, judikát R 49/2012) iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, že absencia majetku postačujúceho aspoň na úhradu trov exekúcie sa zistí až po smrti povinného; z hľadiska ďalšieho postupu v exekúcii ide totiž stále o nedostatok tých istých materiálnych hodnôt bez ohľadu na to, či povinný žije alebo už zomrel. Zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekučný súd ju vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý ju nemožno vykonať, preto neprichádza za týchto okolností do úvahy. V prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel (keď smrť povinného s poukazom na § 37 ods. 3 Exekučného poriadku bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie a nie je dôvodom zastavenia exekúcie), ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. K ustanoveniu § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku odvolací súd tiež poznamenáva, že inými dôvodmi, pre ktoré exekúciu nemožno vykonať a pre ktoré exekučný súd vyhlási exekúciu za neprípustnú a zastaví ju, sú dôvody neuvedené v ostatných ustanoveniach § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Takými (inými) dôvodmi zastavenia exekúcie pre jej neprípustnosť môžu byť rozmanité okolnosti, ktoré súvisia napr. s právnymi úkonmi účastníkov exekučného konania pred vydaním exekučného príkazu (napr. oprávnený sa vzdal práva na vymáhanie priznaného práva), s uplynutím času (s premlčaním judikovaného práva, pri ktorom pohľadávka nezaniká, len sa oslabuje, nie je vynútiteľná exekúciou za predpokladu, že povinný sa premlčania dovolá), s námietkou o nepravdivosti verejnej listiny podľa § 37 ods. 3, § 43 ods. 2 Exekučného poriadku, so zistením, že postihovaná nehnuteľnosť nie je vo vlastníctve povinného a pod., nie však zistenie, že povinný zomrel a nezanechal majetok.
21. Správne rozhodnutie o dôvode, pre ktorý exekučný súd zastavuje exekúciu, má pritom následne vplyv aj na rozhodovanie exekučného súdu o trovách konania, keď v prípade zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku sa právna úprava trov konania spravuje osobitým režimom ustanoveným v § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
22. Súd prvej inštancie ako exekučný súd nesprávne postupoval aj po tom, ako mu súdny exekútor predložil návrh spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. spolu s prílohami na rozhodnutie o návrhu na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného podľa § 37 Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie bol povinný v lehote 60 dní od doručenia návrhu na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania o tomto uznesením rozhodnúť (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku). Tým, že súd prvej inštancie nedodržal tento Exekučným poriadkom stanovený postup zavinil aj skutočnosť, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu je na strane oprávneného nedostatok procesnej podmienky spočívajúci v nedostatku procesnej subjektivity. Odvolací súd však na tomto mieste súčasne poukazuje na skutočnosť, že vyššie uvedené právne závery o tom, že tak ako v prípade povinného (bez ohľadu na to, či je fyzickou osobou alebo právnickou osobou), tak ani v prípade oprávneného (opätovne bez ohľadu na to, či je fyzickou osobou alebo právnickou osobou) jeho zánik nepredstavuje bez ďalšieho dôvod na zastavenie exekúcie. V prejednávanej veci naviac spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. postupom podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku prostredníctvom súdneho exekútora predložila súdu prvej inštancie ako exekučnému súdu návrh na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania, o ktorom však súd prvej inštancie bez právneho dôvodu nerozhodol. Z uvedených dôvodov ako aj s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého o návrhu na pripustenie zmeny účastníkov exekučného konania rozhoduje exekučný súd a proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné (§ 37 ods. 3 e silentio, § 9a Exekučného poriadku v spojení s § 355 ods. 2 CSP), teda je vylúčené z preskúmavacej právomoci odvolacieho súdu, odvolací súd vracia vec súdu prvej inštancie bez toho, aby sám v odvolacom konaní rozhodol o návrhu na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania.
23. Z vyššie opísaných dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uzensenie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 391 CSP, nakoľko súd prvej inštancie nesprávnym právnym posúdením a nesprávnym procesným postupom spočívajúcim v tom, že v konaní sa najneskôr pred vydaním napadnutého rozhodnutia nezaoberal existenciou procesnoprávnej subjektivity na strane povinnej a z toho vyplývajúcimi skutočnosťami, či sú dané dôvody a splnené podmienky na pokračovanie v konaní s prípadným právnym nástupcom alebo na zastavenie exekúcie (a ak áno, z dôvodu existencie ktorého konkrétneho zákonného dôvodu) a rovnako nesprávnym procesným procesným postupom spočívajúcim v nerozhodnutí o návrhu spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. na pripustenie zmeny účastníka konanania na strane oprávneného, znemožnil účastníkom exekučného konania možnosť realizácie ich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
24. V ďalšom konaní preto súd prvej inštancie ako exekučný súd prihliadne na smrť povinnej a na skutočnosť, že konanie o dedičstve po povinnej bolo zastavené z dôvodu zanechania majetku len nepatrnej hodnoty, ktorý bol vydaný osobe, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľky. Tieto skutočnosti majú pritom za následok, že účastník konania na strane povinného stratil procesnú subjektivitu a nemôže byť voči nemu vedená exekúcia. V týchto intenciách následne súd prvej inštancie posúdi, z ktorého zákonného dôvodu exekúciu zastavuje, pričom prihliadne na vyššie uvedené právne závery odvolacieho súdu (a judikátu R 49/2012) o tom, že v prípade ak zomrel povinný a konanie o dedičstve po povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal majetok, príp. že zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, ktorý bol vydaný tomu, kto sa postaral o pohreb povinného, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, čo má následne vplyv aj na rozhodnutie exekučného súdu o nároku a výške trov exekúcie. Súd prvej inštancie po vrátení veci rovnako bezodkladne rozhodne aj o návrhu spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o., ktorý bol súdu prvej inštancie predložený prostredníctvom súdneho exekútora na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na strane oprávneného. Z procesného hľadiska nič nebráni tomu, aby súd jedným uznesením rozhodol tak o návrhu spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania ako aj o zastavení exekúcie a povinnosti nahradiť trovy exekúcie (s tým, že tieto v uznesení podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku aj vyčísli).
25. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
26. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.