Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24Co-126-2017.pdf
PDF · 105.95 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/126/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobkyne Ľ. N., C.. XX.XXX.XXXX, D. S. O. XXX/X, XXX XX O., zastúpená Michal Hlivjak, trvale bytom 8. mája 493/16, 089 01 Svidník, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané finančné zadosťučinenie s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník, č.k. 3C/32/2015-59 zo dňa 27. januára 2017, takto jednohlasne
rozhodol:
I. Mení rozsudok vo výroku I. a to tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 300,- Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.
III. Mení rozsudok vo výroku III. a to tak, že žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 78,- Eur, na účet Okresného súdu Svidník, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2 635,93 Eura, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Trovy konania žalobkyni zo strany žalovaného nepriznáva.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť na súdnom poplatku sumu 158,- Eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet Okresného súdu Svidník.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. k), 5, § 53a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 2 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2. 635,93,- Eur. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žaloba žalobkyne na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je dôvodná, pričom sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením žalobkyne. Mal za preukázané, že žalobkyňa so žalovaným dňa 19.07.2007 uzavrela zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300002639, pričom je uvedená čiastka 2.423,42,- Eur (73.000,- Sk). Z predmetnej zmluvy
o revolvingovom úvere je zrejmé, že žalovaná spoločnosť schválila žalobkyni úver vo výške 896,24,- Eur (27.000,- Sk), avšak vyplatila len 394,34,- Eur. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 26.11.2011 pod č. 2C/102/2010-99 súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 413,50,- Eur, pričom rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť dňa 14.03.2013.Žalovaná obchodná spoločnosť sa obrátila žalobou zo dňa 31.03.2010 voči žalobkyni na rozhodcu JUDr. Erika Končoka, a to o zaplatenie pohľadávky 2.635,93,- Eur s prísl.. Z rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK-422/10- EK zo dňa 26.04.2010 súd zistil, že rozhodca JUDr. Erik Končok vydal uvedeného dňa rozhodcovský rozsudok tak, že žalovaná Ľudmila Hlivjaková je povinná zaplatiť žalobcovi PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., sumu vo výške 2.635,93,- Eur s 9% ročným úrokom od 20.08.2009 až do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 49,79,- Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Keďže žalovaný preukázateľne porušil právo žalobkyne ako spotrebiteľa, jeho dôsledkom je aj úspešné uplatnenie práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia prihliadal na všetky okolnosti veci, a to najmä na to, že ide o vyrovnanie ujmy žalobkyne tým, že znášala stav právnej neistoty, obávala sa o výšku dlhu, pričom žalovaný jej posielal rôzne výzvy na mimosúdne vyrovnanie dlhu, pričom sumy, ktoré sa tam nachádzali boli rôzne. Žalovaný sa vyhrážal žalobkyni súdny a exekučným konaním s tým, že bude jej postihnutý majetok a jej príjmy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti priznal žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie, pričom jeho priznaná výška je podľa úvahy súdu vo výške 2.635,963,- Eur primeraná. Vo vzťahu k súdnemu poplatku uviedol, že žalobkyňa je oslobodená od platenia súdneho poplatku a v konaní bola úspešná, preto je neúspešný žalovaný povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške 158,- Eur (6% z priznanej sumy z 2.635,93,- Eur). O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňa, ktorá bola v konaní plne úspešná, mala právo na náhradu trov konania, avšak trovy si voči žalovanému neuplatnila, preto rozhodol tak, že trovy konania žalobkyni zo strany žalovaného nepriznal.
4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to v celom rozsahu. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. B), d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Namietal, že závery súdu prvej inštancie sú po stránke skutkových zistení, ako aj po právnej stránke neúplné a predčasné. Uviedol, že nárok na finančné zadosťučinenie je možné podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“) priznať len za predpokladu, že je ustálený stav, že došlo k porušeniu povinností predávajúceho podľa uvedeného zákona alebo podľa osobitného predpisu. Uviedol, že z rozsudku nevyplýva, porušenie akej povinnosti mal súd preukázané a čím. Namietal, že o podanej žalobe o zaplatenie bolo rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom, nepredstavuje samo o sebe porušenie žiadneho práva, rovnako ani rozsudok súdu č.k. 2C/102/2010-99 nepreukazuje splnenie zákonnej podmienky podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Namietal, že súd prvej inštancie v napádanom rozsudku neoznačil žiadnu právnu normu a povinnosti žalovaného, ktorá mala byť porušená. Pre vydanie napádaného rozhodnutia preto nebola splnená zákonná podmienka podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Namietal, že súd prvej inštancie rozhodol nepreskúmateľným spôsobom o výške primeraného finančného zadosťučinenia. Z rozsudku nevyplýva, na základe akých konkrétnych skutkových okolností. Uviedol, že z pojmu „primeranosť“ možno vyvodiť, že súdu je daná možnosť postupovať individuálne, hodnotiť a posudzovať okolnosti konkrétneho zásahu, prípadne stanoviť ďalšie kritériá pre posúdenie každého prípadu. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok, žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu 100% trov právneho zastúpenia. Žalovaný si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov za odvolacie konanie a trovy právneho zastúpenia vo výške 131,15,- Eur.
5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu tak, že sa javí, že tak ako žalovaný pri formulovaní spotrebiteľskej zmluvy si „nedostatočne naštudoval“ zákony týkajúce sa danej problematiky, tak aj jeho právna zástupkyňa vo svojom podaní minimálne „nedostatočne venovala pozornosť štúdiu“ odôvodnenia napadnutého rozsudku. Uviedol, že žalobkyňa porušenie práva a povinnosti zo strany žalovaného úspešne uplatnila a preukázala na súde, viď rozsudok OS Svidník sp. zn. 2Co/102/20140 a rozsudok KS Prešov sp. zn. 2Co/9/2012. Uviedla, že v bode č.6 napadnutého rozsudku sú konkrétne uvedené rozhodnutia tak OS Svidník, ako aj KS Prešov, v ktorých súdy konštatujú a odôvodňujú konkrétne porušenie povinností žalovaného a práv žalobkyne zo strany žalovaného, okrem iného: a) bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne, b) neplatnú rozhodcovskú doložku v spotrebiteľskej zmluve. Vzhľadom k namietanej výške primeraného finančného zadosťučinenia uviedol, že podľa názoru žalobkyne stojí skôr za úvahu, či vzhľadom na konanie žalovaného, ktorým dlhodobo porušoval svoje povinnosti ako aj práva žalobkyne a spôsoboval jej tým ťažkú psychickú a fyzickú ujmu, nie je namietaná výška pre žalobkyňu príliš nízka a podľa jej názoru bol súd pri určení výšky primeraného
finančného zadosťučinenia voči žalovanému veľmi zhovievavý. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil.
6. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný tak, že argumentácia žalobkyne neobstojí, nakoľko žalovaný v odvolaní namieta obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku ako nepreskúmateľný v kontexte aplikácie § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Namieta, že z napadnutého rozsudku nevyplýva porušenie akej povinnosti mal súd preukázané a čím. Poukázal na to, že súd prvej inštancie nepreskúmateľným spôsobom rozhodol o výške primeraného finančného zadosťučinenia, keďže z napadnutého rozsudku nevyplýva, na základe akých konkrétnych skutkových okolností určil toto zadosťučinenie v určitej výške a sám ho považuje za primerané. V konaní teda nebola preukázaná žiadna oprávnená skutočnosť, ktorá by zdôvodnila výšku priznaného nároku. Uviedol, že trvá na svojom odvolaní a navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok, žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu 100% trov právneho zastúpenia. Žalovaný si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov za odvolacie konanie a trovy právneho zastúpenia vo výške 131,15,- Eur. 7. Žalobkyňa sa k podanému vyjadreniu žalovaného vyjadrila tak, že súd podľa jej názoru v bode č. 20 svojho rozsudku fundovane, po každej stránke odôvodnil výšku primeraného finančného zadosťučinenia. Ďalej si dovolila pripomenúť, že za „poskytnutý úver vo výške 394,34,- Eur bez právneho dôvodu v rozpore s ust. § 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa brutálnym spôsobom požadovala od žalobkyne až 6.100,- Eur. Podľa nároku žalobkyne takéto konanie nesie už znaky, ktoré napĺňajú skutkovú podstatu trestného činu podvodu v zmysle Trestného zákona. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil.
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.
9. Z obsahu spisu vyplýva, že podaním zo dňa 14.02.2015, doručeným súdu prvej inštancie dňa 16.02.2015 sa žalobkyňa domáhala zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia z titulu, že Krajský súd v Prešove svojim rozsudkom sp. zn. 2Co/9/2012-135 zo dňa 21.03.2013 dal nakoniec za pravdu žalobkyni a rozhodol, že odporca porušením práv a povinností spôsobil žalobkyni ujmu. Listom zo dňa 31.03.2010 podal žalovaný žalobu o zaplatenie pohľadávky vo výške 2.635,93,- Eur s prísl.,, ktorú adresoval JUDr. Erikovi Končokovi. Dňa 26.04.2010 bol vydaný rozhodcovský rozsudok rozhodcom JUDr. Erikom Končokom, sp. zn. RK-422/10-EK, ktorým bola žalovaná Ľudmila Hlivjaková povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.635,93,- Eur spolu s 9,00% ročným úrokom od 20.08.2009 až do dňa zaplatenia a náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 49,79,- Eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Listom zo dňa 27.01.2014, ktorého odosielateľom bol JUDr. Peter Bartoš, bola žalobkyňa vyzvaná k okamžitej úhrade dlhu, ktorý predstavuje sumu vo výške 6.110,62,- Eur. Bola vyzvaná, aby najneskôr do 17.02.2014 uhradila minimálne sumu 203,69,- Eur na účet spoločnosti, čím sa vyhne ďalším finančným postihom, ktorých výška môže presiahnuť až 1.527,66,- Eur a v prípade postúpenia pohľadávky na žalobu bude voči nej navyše uplatnený v plnej výške aj nárok na náhradu škody, ktorá následne vznikne v súvislosti s uspokojením pohľadávky súdnym rozhodnutím a následnou exekúciou jej majetku a príjmov. Ďalším listom zo dňa 18.06.2014 žalovaný adresoval žalobkyni ponuku na mimosúdne urovnanie dlhu s odpustením výraznej časti. V predmetnom liste bolo uvedené, že jej záväzok je vo výške 1.716,66,- Eur + (úroky z omeškania) a bola vyzvaná, aby vo vlastnom záujme do 15.07.2014 uhradila sumu 100,- Eur na účet spoločnosti a že ponuka je časovo obmedzená. Ďalej bola upozornená, že v prípade postúpenia pohľadávky na súdne a exekučné konanie bude voči nej navyše uplatnený v plnej výške aj nárok na náhradu celej škody, ktorá následne vznikne v súvislosti s uspokojením pohľadávky súdny rozhodnutím a následnou exekúciou jej majetku a príjmov. Listom zo dňa 19.09.2012 bola žalovaná vyzvaná k okamžitej úhrade dlhu, keďže jej záväzok je vo výške 3.055,31,- Eur a bola vyzvaná, aby najneskôr do 24.09.2012 uhradila minimálne 50,- Eur. Rozhodnutím Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, sp. zn. SK/0572/99/2013 zo dňa 24.02.2014 bolo odvolanie spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. zamietnuté a rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj č. P/0093/01/2013 zo dňa 14.06.2013, ktorým bola uložená peňažná pokuta vo výške 5.000,- EUR potvrdené.
10. Z pripojeného spisu, vyplýva, že súd prvej inštancie v konaní o neplatnosť rozhodcovského rozsudku, kde žalobkyňa bola Ľudmila Hlivjaková a žalovaný PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. rozsudkom zo dňa 26.10.2011, sp. zn. 2C/102/2010-99 rozhodol tak, že prvým výrokom určil, že Zmluva o úvere č. 8300002639 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 19.07.2007 je bezúročná a bez poplatkov, druhým výrokom určil, že rozhodcovská doložka v predmetnej zmluve o úvere je neplatná, tretím výrokom zrušil rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Erika Končok, sp. zn. RK-422/10/Ek zo dňa 26.04.2010, štvrtým výrokom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 413,50,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, piatym výrokom zamietol žalobu v prevyšujúcej časti, šiestym výrokom nepriznal trovy konania žalobkyni a siedmym výrokom bol žalovaný povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 124,- Eur na účet súdu prvej inštancie do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uvedený rozsudok bol rozsudkom Krajského súdu v Prešove ako odvolacieho súdu, sp. zn. 2Co/9/2012-135 zo dňa 21.01.2013, potvrdený vo výrokoch o určení neplatnosti rozhodcovskej doložky a o povinnosti žalovaného zaplatiť sumu 413,50,- Eur a vo výrokoch o zrušení rozhodcovského rozsudku, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o súdnom poplatku, o trovách konania bola zrušený a vrátený súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Následne na pojednávaní dňa 31.07.2013 vzal zástupca žalobkyne návrh v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Uznesením sp. zn. 2C/102/2010-160 zo dňa 23.10.2013 konanie zastavené.
11. Podľa ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v rozhodnom období, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.
12. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“), ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom. 13.
14. Žalovaný namieta, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny náležitý právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
15. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ustanovenie § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Uvedené ustanovenie Zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za takéto porušenie práva zodpovedá. Cieľom poskytnutia finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom alebo osobitnými právnymi predpismi a tiež spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto nemusia byť súdu predložené dôkazy o existencii ujmy, nakoľko stačí, ak ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy. 16. A tak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle už citovanej judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie za diskriminačné správanie „účinné, primerané a odradzujúce“.
17. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak to urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku.
18. Žalobkyňa si voči žalovanému úspešne uplatnila porušenie práva osobitným predpisom na súde prvej inštancie, ktorý rozsudkom zo dňa 11.04.2014, č.k. 2C/102/2010-99 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.01.2013, sp. zn. 2Co/9/2012-135 určili neplatnosť rozhodcovskej doložky a povinnosť žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 413,50,- Eur, ktorá predstavovala rozdiel medzi poskytnutým revolvingovým úverom (394,34,- Eur) a sumou, ktorú žalobkyňa uhradila žalovanému (807,84,- Eur), ktoré bolo plnením bez právneho dôvodu, nakoľko úroky, resp. poplatky ktoré mala žalobkyňa platiť neboli uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
19. Odvolací súd dodáva, že dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej na konanie zo zmluvy o úvere je oprávnený len rozhodcovský súd, je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou Slovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/>, v zmysle ktorého v pochybnostiach obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V uvedenom prípade bol tak rozhodcovský rozsudok založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke, ktorá bola neplatná a preto neboli vyvolané právne účinky obdobne ako v prípade, ak by rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky nebolo.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd teda konštatuje, že žalobkyňa si v inom súdnom konaní úspešne uplatnila porušenie svojho práva v dôsledku neplatného dojednania rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve. Z uvedeného dôvodu má preto právo v dôsledku porušenia jej práv ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa, ako aj osobitnými predpismi zo strany žalovaného na primerané finančné zadosťučinenie. Základ nároku na toto primerané finančné zadosťučinenie je tak nepochybne daný.
21. Odvolací súd uvádza, že pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné prihliadať na okolnosti prípadu a určenie samotnej výšky primeraného finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu. Odvolací súd však poukazuje na skutočnosť, že v uvedenom prípade to bol práve žalovaný, ktorý nepostupoval s odbornou starostlivosťou a predostrel žalobkyni formulárovú zmluvu, bez toho, aby obsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti a rozhodcovskú doložku, ktorá nebola individuálne dojednaná. Na základe vyššie uvedeného mal odvolací súd za dôvodné priznanie primeraného finančného zadosťučinenia žalobkyni.
22. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2.635,93,- Eur, čo predstavuje sumu na ktorej zaplatenie bola zaviazaná rozhodcovským rozsudkom. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že takáto suma finančného zadosťučinenia je primeraná s poukazom na to, že ide o vyrovnanie ujmy žalobkyne, pretože táto znášala stav právnej neistoty, obávala sa o výšku dlhu, žalovaný jej posielal rôzne výzvy na mimosúdne urovnanie dlhu, vyhrážal sa jej súdmi a aj podal návrh na exekučné konanie, a teda žalobkyni hrozila ujma, že jej majetok a príjmy budú postihnuté.
23. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva je toho názoru, že priznanie primeraného finančného zadosťučinenia súdom prvej inštancie vo výške 2.635,93,- Eur nie je primerané rozsahu a povahe porušenia práv žalobkyne. Podľa názoru odvolacieho primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.300,- Eur,- zodpovedá svojmu účelu, teda poskytne žalobkyni ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí žalovaného ako dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Takéto priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného a je určitou satisfakciou za stav, ktorým musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a zároveň je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý pri dojednaní o rozhodcovskej doložke nekonal v súlade so zákonom. Spotrebiteľ, teda žalobkyňa, nie je povinná preukázať ujmu, ktorá jej vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie už vtedy, keď ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla a spotrebiteľ sa úspešne domáhal ochrany svojich práv. Žalobkyňa sa v tomto prípade úspešne
domohla svojho práva, a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia v uvedenej výške.
24. Vzhľadom na to, že odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia a priznal žalobkyni finančné zadosťučinenie vo výške 1.300,- Eur, bolo potrebné rozhodnúť aj o výroku III, teda o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok. Podľa vyššie cit. ust. § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch, žalobkyňa ako spotrebiteľka bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov, preto neúspešný žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške 78,- Eur, čo predstavuje 6% z odvolacím súdom priznanej sumy z 1.300,- Eur podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov.
25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p. v spojení s stanovením § 262 odsek 2 C.s.p.. Keďže žalovaný v odvolacom konaní nebol úspešný, nárok na náhradu trov odvolacieho konania má v plnom rozsahu žalobkyňa, tá si však trovy odvolacieho konania nevyčíslila. Z uvedeného dôvodu odvolací súd preto nepriznal náhradu trov odvolacieho konania žiadnej zo strán.
26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).