Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1C-226-2012.pdf
PDF · 136.74 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/226/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v spore žalobcov: 1/ H. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. XXX XX F. XXX, X./. H.. X. Q., O. XXX XX F. XX, obaja zast.: JUDr. Stanislav Súlety, advokát, so sídlom Nám. SNP 1, 085 01 Bardejov, 3/ P. S.Č., O. XXX XX S. XXX, proti žalovaným: X/ Q. H., K.. XX.XX.XXXX, O. XXX XX F. XXX, zast.: JUDr. Branislav Kahanec, advokát, so sídlom Vajanského 33, 080 01 Prešov, X/ Q. D., O. XXX XX F. XXX, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne v 1. rade H. Q., Y.. O., K.. XX.XX.XXXX, U. X. K. Q. X. Q.U., K.. XX.XX.XXXX, K. O. F. XXX, S. G. P. XX.XX.XXXX, patria nehnuteľnosti v katastrálnom území F., obec F., okres Bardejov a to geometrickým plánom č. XX/XXXX vyhotoviteľa H.. X. Š., H.: XX XXX XXX, zo dňa XX.XX.XXXX, autorizačne overeného H.. U. W. P.Ň. XX.XX.XXXX, a to novovytvorené parcely CKN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 27 m2 a CKN č. XXX/X - orná pôda o výmere 22 m2.
Žalobcovia v 1. až 3. rade m a j ú každý z nich voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu žalobcov v tomto konaní, ktorý činí u každého z nich 100 %, o výške ktorých rozhodne súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí.
odôvodnenie:
1. Dňa 15.10.2012 bola na súd doručená žaloba, ktorou sa X. Q., K.. XX.XX.XXXX, ako žalobca v 1. rade a H. Q. ako žalovaná v 2. rade domáhali určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území obce F., parcely č. CKN č. XXX/X o výmere 27 m2, zastavané plochy a nádvoria a parcely č. CKN XXX/X, o výmere 22 m2, orná pôda, na základe geometrického plánu č. XX/XXXX vyhotoveným H.. X. Š. zo dňa XX.XX.XXXX.
2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že v roku 1978 na základe kúpnej zmluvy formou notárskej zápisnice pod sp.zn. N XXX/XX nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva parcely č. EN XXX/X o výmere 1045 m2 a parcelu č. EN XXX/X o výmere 230 m2 v k.ú. F.. Predmetom kúpnej zmluvy bolo rozdelenie parciel medzi spoluvlastníkmi a súčasťou zmluvy bol aj geometrický plán č. XXX-XXXX-XX. Účastníčkou tejto kúpnej zmluvy bola aj U. H., matka žalovaného, ktorá na základe kúpnej zmluvy a geometrického plánu nadobudla do výlučného vlastníctva parcelu č. KN XXX/X o výmere 1069 m2. Následne na parcele č. EN XXX/X postavili rodinný dom a parcelu č. XXX/X využívali na sadenie zemiakov a zeleniny. Vedľajšiu parcelu č. KN XXX/X nadobudol do vlastníctva Q. H. a postavil na nej rodinný dom a svoj pozemok si ohradil plotom asi v roku 1983. Tak, ako boli geodetmi vytýčené hranice, každý užíval svoje pozemky, nemali žiadne spory o hranice parciel až do roku 2010, keď si žalovaný dal vytýčiť hranicu a vtedy zistil, že má menší pozemok o niekoľko centimetrov. V roku 2010 žalobca v 1. rade požiadal geodeta o vytýčenie hraníc medzi parcelami CKN č. XXX, ktorá je v jeho vlastníctve, a parcelami CKN č. XXX/ X U. XXX/X, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného. Vtedy bolo zistené, že pri THM v roku 1980 došlo k
chybe pri zameraní a účastníci súhlasili s opravou hranice podľa THM. Kataster na podnet inšpekcie podal podnet na Okresnú prokuratúru v O. a na základe protestu Správa katastra vrátila hranicu do pôvodného stavu a účastníkov odkázala na vyriešenie sporu súdnou cestou. V roku 1978, keď nadobudli parcelu do svojho vlastníctva podľa geometrického plánu, táto parcela mala v jednej časti šírku 3m a na druhej strane 3,20 m. Tak, ako to bolo vtedy zamerané, sused postavil plot a tak to užívajú doteraz. Od roku 2010 začal žalovaný robiť prieky, začal odkopávať z ich parcely CNK č. XXX, chce zbúrať plot, ktorý pôvodne postavil, a tesne vedľa neho postaviť plot nový v ich parcele. Na začiatku tejto parcely však majú postavenú bránu na 2,30 m, ktorú by museli zbúrať a znemožnil by sa aj vstup nákladným autom na ich parcelu. Preto dal žalobca vyhotoviť geometrický plán, ktorý zohľadňuje reálne užívanie susediacich parciel účastníkov konania, a to parcelu CKN č. XXX a parcely CKN č. XXX/X a č. XXX/ X. Geometrický plán s novovytvorenými parcelami znázorňuje priebeh hranice predmetných pozemkov tak, ako je postavený plot. Od nadobudnutia vlastníctva parcely EK č. XXX/X v súčasnosti parcela CKN č. XXX užívajú aj geometrickým plánom novovytvorené dve parcely CKN č. XXX/X o výmere 23 m2 (v šírke na začiatku parcely 0,77 m) a parcela CKN č. XXX/X o výmere 22 m2 (v šírke 0,39 m). Predmetnú parcelu vrátane novovytvorených užívajú nepretržite od roku 1978 dodnes, teda viac ako 30 rokov. S týmito nehnuteľnosťami nakladali ako s vlastnými, žalovaný sám postavil plot, teda sám urobil hranicu, a po celú dobu žijú dobromyseľne v tom, že im tieto parcely vlastníckym právom patria a sú súčasťou parcely CKN č. XXX. Žalovaný uvedené parcely nikdy neužíval, v užívaní im nebránil, ich vlastníkom sa stal na základe nesprávne vykonaného THM, ktoré bolo podkladom pri zápise v katastri nehnuteľností. Žalobcovia sa tak stali bezpodielovými spoluvlastníkmi týchto novovytvorených parciel. Nehnuteľnosti chceli previesť na svoje deti, a preto naliehavosť právneho záujmu žalobcov na určení vlastníckeho práva je daný potrebou zápisu v katastri nehnuteľnosti, dať do súladu stav užívací so stavom právnym.
3. Žalovaný neuznával nárok žalobcov, že vlastnícke právo nadobudli k novovytvoreným parcelám vydržaním. O tom, že pozemky za postaveným plotom sú v jeho vlastníctve, žalobcovia vždy vedeli, a tieto neužívali ako vlastné. Ploty aj stavby postavené na parcelách registra CKN č. XXX/X a XXX/X sú umiestnené tak, aby k týmto mal prístup vždy po svojich parcelách a nemusel pri ich riadnom užívaní prechádzať cez cudzie nehnuteľnosti. Za účelom využívania časti parciel registra D. Č.. XXX/X U. XXX/ X žalobcami označenými ako parcela registra CKN č. XXX/X U. XXX/X má v plotoch bráničky.
4. Pôvodne žalobca v 1. rade X. Q., K.. XX.XX.XXXX zomrel, preto súd uznesením č. k. 1C/226/2012-53 zo dňa 23.07.2013 konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 3D/82/2013. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.08.2013.
5. Následne podľa výsledkov dedičského konania súd pokračoval v konaní s dedičmi po zomrelom X. Q., a to ako so žalobcom v 2. rade H.. X. Q., Q. D. ako žalobkyňou v 3. rade, a P. S.Á. ako žalobkyňou v 4. rade.
6. Uznesením č. k. 1C/226/2012-99 zo dňa 30.09.2014 súd konanie o nároku žalobkyne v 3. rade Q. D. zastavil a uznesením č. k. 1C/226/2012-100 zo dňa 07.11.2014 pripustil, aby do konania na strane žalovaných vstúpila Q. D., ktorá bude v konaní vystupovať ako žalovaná v 2. rade.
7. Tým došlo k ustáleniu okruhu účastníkov na strane žalobcov tak, že ako žalobkyňa v 1. rade vystupuje H. Q., ako žalobca v 2. rade H.. X. Q., a ako žalobkyňa v 3. rade P. S.Á..
8. Uznesením č. k. 1C/226/2012-105 zo dňa 11.12.2014 súd pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že žalobcovia sa voči žalovaným domáhajú určenia, že do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne v 1. rade H. Q., Y.. O., K.. XX.XX.XXXX, a nebohého X. Q., K.. XX.XX.XXXX, S. K. O. B. F. XXX U. G. XX.XX.XXXX, patria nehnuteľnosti v k.ú. F., a to geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX novovytvorené parcely CKN č. XXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 27 m2 a CKN č. XXX/X - orná pôda o výmere 22 m2. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.01.2015.
9. Súd v tomto konaní vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, notárskou zápisnicou sp. zn. N XXX/XX, Nz XXX/XX, výpismi z listov vlastníctva č. XXX, XXXX U. XX, geometrickým plánom č. XX/XXXX, výkazom plôch na rozdelenie parciel zo dňa 11.11.1975, geometrickým plánom zo dňa 24.9.1975, rozhodnutím Správy katastra O. zo dňa 6.12.2010 č. L. XXX/ XXXX/Hu, rozhodnutím Správy katastra O. zo dňa 20.3.2012, fotografickou dokumentáciou, dedičským spisom vedeným Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. 3D/82/2013, rozhodnutím Okresného
národného výboru v O. zo dňa 1.7.1981, čiastkovým protokolom č. XXX, XXX, náčrtom o miestnom šetrení č. XXX U. XXX, notárskou zápisnicou sp. zn. K. XXX/XX, Nz XXX/XX, výpisom z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 19.11.1980, rozhodnutím Okresného národného výboru v O. zo dňa 30.5.1984, geometrickým plánom na zameranie domu zo dňa 3.9.1984, rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 1C/226/2012-197 zo dňa 28.10.2016, uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 18Co/28/2017-243 zo dňa 14.02.2018, a s ďalšími v spise nachádzajúcimi sa listinnými dôkazmi, a zistil tento skutkový stav:
10. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že žalovaný v 1. rade je výlučným vlastníkom parcely CKN č. XXX/X o výmere 565 m2 - orná pôda, k.ú. F. a parcely CKN č. XXX/X o výmere 486 m2 - zastavané plochy a nádvoria, k.ú. F..
11. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 19.11.1980 vyplýva, že v tom čase bola ako výlučný vlastník parcely č. XXX/X - orná pôda o výmere 1069 m2, k.ú. F. zapísaná U. H..
12. Z výpisu z listu vlastníctva č. XX zo dňa 06.10.2012 vyplýva, že žalobkyňa v 1. rade a jej manžel X. Q. (G.. XX.XX.XXXX) boli bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely č. XXX/X o výmere 701 m2 - zastavané plochy a nádvoria, č. XXX/X o výmere 143 m2 - záhrady a č. XXX o výmere 462 m2 - záhrady, k.ú. F..
13. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že parcela č. XXX o výmere 462 m2 - záhrady, k.ú. F. je vedená na tomto liste vlastníctva a jej vlastníkmi sú žalobkyňa v 1. rade v podiele 3 a žalobca v 2. rade v podiele 1/4 na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. 3D/82/2013.
14. Z notárskej zápisnice zo dňa 12.05.1978 sp. zn. N XXX/XX, Nz XXX/XX vyplýva, že jej obsahom bola kúpna zmluva, v zmysle ktorej ako kupujúci Q. J. s manželkou G., Q. Z. a manželkou Q., X. O., Q. O., X. Q. s manželkou X. U. X. O.Š. Q.. odpredal X. Q. a jeho manželke H. časť ich nehnuteľnosti v k.ú. F. v zápisnici č. XX, mpč. XXX, v zápisnice č. XX, mpč. XXX/a ako aj v zápisnici č. XX, mpč. XXX/ a, ktorá podľa geometrického plánu č. XXX-XXXX-XX zo dňa 11.11.1975 je vedená v EN pod č. XXX/ X vo výmere 1045 m2 a pod č. XXX/X vo výmere 230 m2.
15. Z odpisu výkazu plôch na rozdelenie parciel č. XXX, XXX, XXX, XXX a vyvlastňovacieho súpisu nehnuteľností a práv zo dňa 11.11.1975 (čl. 11 spisu) vyplýva, že parcela EN č. XXX/X bola vytvorená z pozemkov zapísaných v zápisnici č. XX, mpč. XXX vo výmere 355 m2, z zápisnici č. XX, mpč. XXX/a o výmere 221 m2 a v zápisnici č. XX, Q.. XXX/a o výmere 469 m2 a parcela EN č. XXX/X o výmere 230 m2 bola vytvorená z pozemku evidovaného v zápisnici pod č. XX, mpč. XXX/a, ktorých vlastníkmi sa na základe kúpnej zmluvy vo forme notárskej zápisnice zo dňa 12.5.1978 stali X. Q. a jeho manželka H..
16. Rovnako z tohto odpisu vyplýva i to, že parcela EN č.XXX/X bola vytvorená z pozemku evidovaného v zápisnici pod č. XX, mpč. XXX/a o výmere 483 m2 a v zápisnici č. 356, mpč. XXX o výmere 586 m2, ktorej vlastníkom v tom čase bola U. H., K.. X.XX.XXXX (matka žalovaného v 1. rade).
17. Z rozhodnutia Správy katastra O. zo dňa 06.12.2010 č. L. XXX/XXXX/Hu vyplýva, že Správa katastra O. týmto rozhodnutím opravila údaje katastra v k.ú. F., a to v časti výmer parciel CKN č. XXX, ktorá je totožná parcele EKN XXX/X - orná pôda na LV č. XXXX z 314 m2 na 334 m2, na LV č. XXX výmeru parcely CKN č. XXX/X - orná pôda z 565 m2 na 559 m2 a CKN č. XXX/X - zast. plocha z výmery 486 m2 na 472 m2. V katastrálnej mape došlo aj k oprave chybného zákresu hraníc medzi pozemkami CKN Č..XXX, XXX, XXX/X U. XXX/X. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia je zrejmé, že sa tak stalo pre zistenie nesúladu medzi zákresom platnej vektorovej mapy a zameraním, ktoré bolo prevedené pri technicko-hospodárskom mapovaní (THM) v roku 1980. Chyba nastala pri THM, kde vznikol nesúlad medzi nameranými bodmi sk.č. 003 bod č. 1 a sk.č. 002 bod č. 230 a omernými mierami bodov. Pri konaní o oprave chýb medzi hranicami pozemkov zachovali omerné miery z dôvodu chybného zamerania THM bodu č. 1 zo sk. č. 003 a pri hranici medzi pozemkami CKN XXX U. XXX/X U. XXX/X sa prevzal z THM bod č. 228 sk.č. 002. S THM v roku 1980 účastníčka konania pôvodných parciel A. XXX/X U. XXX/ X, ktoré sú totožné parcele D. Č.. XXX so zameraním súhlasila, čo potvrdila aj svojim podpisom na čiastkovom protokole č. 003. Výmera parcely D. Č.. XXX sa nemení.
18. Z rozhodnutia Správy katastra O. zo dňa 20.03.2012 č. L. XXX/XXXX-Z. vyplýva, že táto vyhovela protestu prokurátora v plnom rozsahu a rozhodnutie L. XXX/XXXX-Z. zo dňa 03.12.2010 zrušila a vec vrátila do pôvodného stavu.
19. Z notárskej zápisnice zo dňa 26.11.1980 sp.zn. N XXX/XX, Nz XXX/XX je zrejmé, že jej obsahom bola darovacia zmluva, na základe ktorej U. H. (matka žalovaného v 1 .rade) darovala žalovanému v 1. rade nehnuteľnosť v k.ú. F. vedenú na J. Č.. XXX, a to parcelu EN č. XXX/X o výmere 1.061 m2 v celosti.
20. Z rozhodnutia Okresného národného výboru v O. - odboru územného plánovania a stavebného poriadku zo dňa 01.07.1981 č. 1779/8L-318 vyplýva, že tento udelil žalovanému v 1. rade stavebné povolenie na stavbu samostatného rodinného domu na parcele podľa EN č. XXX/X zapísanú na LV č. 240 v k.ú. F. s tým, že stavba sa osadí 2,0 m od hranice susedného pozemku zo strany severozápadnej a na 10,0 m od osi prístupovej triedy.
21. Zo zápisnice o prejednávaní priestupku zo dňa 09.07.2012 vyplýva, že v priestupkovom konaní vypovedala manželka žalovaného v 1. rade, že suseda H. Q. užíva ich pozemok už asi 25-30 rokov.
22. Z oznámenia Okresného úradu O., Katastrálneho odboru zo dňa 19.06.2014 vyplýva, že v obci F. prebehla ROEP, parcely registra CKN č. XXX/X, XXX/X U. XXX neboli predmetom konania.
23. Na pojednávaní dňa 15.07.2015 žalobkyňa v 1. rade uviedla, že v roku 1975 začala tam bývať, a v tom čase začal stavať svoj dom už aj žalovaný v 1. rade. Plot postavil on, nikoho sa nepýtal. Najprv postavil spredu a potom aj zozadu. Červená brána sa postavila v roku 1989 a postavili ju oni. Pred rokom 2010 nemali spor ohľadom sporných parciel, stále sadili po celej dĺžke. Žalovaný kosil len kúsok za bránkou, tam ako má garáž. Má cez plot urobenú bráničku pri dome, ktorá je tam od začiatku. Nikdy sa nehádali, vzťahy sa zhoršili, keď im začala tiecť voda, a keď dali premerať na obecný úrad. Na spornú časť pozemku sadili zemiaky. Žalovaný v 1. rade nenamietal, že užívali predmet sporu. Vo vzťahu k THM uviedla, že podpis na čiastkovom protokole na čl. 80 je jej.
24. Žalobca v 2. rade tiež poukázal na to, že spor začal v roku 2010, keď jeho rodičia podali sťažnosť voči žalovanému v 1. rade a jeho manželke z dôvodu, že zhadzoval sneh na ich záhradu, vypúšťal žumpu a odtokovú vodu. Následne si žalovaný v 1. rade dal vytýčiť hranice pozemkov a na základe tohto merania oslovili jeho rodičia iného geodeta, ktorý im potvrdil, že chyba nastala v roku 1980. Plot staval žalovaný v 1 .rade sám, oni následne stavali na konci časť plota, až následne a kopírovalo to jeho plot. Predmet sporu užívali jeho rodičia na pestovanie poľnohospodárskych plodín. Nikdy tam nič nerobil žalovaný v 1. rade ani jeho manželka. Od roku 2010 po tom, čo si žalovaný v 1. rade dal vytýčiť hranice, tak začali predmet sporu užívať, a to aj demonštratívne, napr. keď bol sneh, tak manželka žalovaného v 1. rade to okopávala. Pred premeraním neboli žiadne spory ohľadne pozemkov medzi nehnuteľnosťami žalovaného v 1. rade a jeho rodičov.
25. Žalobkyňa v 3. rade uviedla, že celý život užívali predmet sporu, sadili tam zemiaky. Nikdy nebol problém. Ten nastal až po tom, čo dali sťažnosť na obecný úrad. Voda zo všetkých rýn im tiekla na pozemok. Každú zimu zo strechy zhadzoval sneh na ich záhradu a rovnako odtekal hnoj na ich pozemok. Potom si to žalovaný dal premerať a vznikol spor. Pred vymeraním nevykonával na tejto časti pozemku žiadnu činnosť, začal to kosiť až po začatí konania.
26. Žalovaný v 1. rade uviedol, že začal stavať v roku 1981 dom, jeho rodičia mu prepísali parcelu na stavbu v roku 1980. Susedia pani Q. a pán Q. mu podpísali odstúpenie časti nehnuteľnosti od hranice domu, jednalo sa o dva metre. Dom postavil dva metre od hranice pozemkov, ktoré idú po celej dĺžke. Plot staval so svokrom tak, aby bol vzdialený od hranice približne 30 až 40 cm, aby nebol poškodený pri nejakej činnosti zo strany susedov. Odstup dal aj preto, aby mohol prejsť poza dom a realizovať potrebné činnosti na pozemku. V plote sú tri bráničky, ktoré postavil preto, aby sa mohol dostať poza plot, aby tam mohol postaviť rebrík sa posadiť tam fazuľu. Popieral, aby na spodnej časti boli posadené zemiaky. Problém ohľadom tej časti pozemku bol celý život. Oni tvrdili, že to nie je môj pozemok, ale ich. Pri stavbe plota nechal 40 cm po dĺžke. Po šírke si nenechal nič, lebo tam už na jednej strane bol plot a on naviazal na tento plot. Pôvodne bola dohoda medzi ním a Q., ktorá sa týkala toho, že mala byť plánovaná výstavba cesty stredom záhrady a mali uvoľniť každý z nich po 2 metre. K tomu nedošlo, boli postavené ploty. Pri výstavbe plota nehnuteľnosti nepremeral.
27. Svedkyňa B. Q., príbuzná žalobcov, na pojednávaní dňa 11.11.2015 uviedla, že nikdy predtým tam nebol spor, všetko začalo v roku 2010, dovtedy rodina Q.R. sadila na pozemku. Pokiaľ ide o časť
pozemku, ktorý je predmetom sporu tak k tomu uviedla, že vie, kde sa nachádza dvor, záhrada, ide o úzku časť pozemku, ale nevedela presne uviesť, kde leží konkrétny predmet sporu a ktorej časti zodpovedá. Ide však o pozemok pri plote žalovaného, presne podľa centimetrov uviesť nevedela. Žalovaného nevidela na spornej časti pozemku ani jeho manželku, videla sadiť Q., ktorí tam sadili zemiaky.
28. Svedok Q. Z., starosta obce F. od roku 1998 do 2010, uviedol, že v roku 2010 nastali problémy jednak ohľadom hranice, a zároveň zo strany Q. boli sťažnosti na pána H., že im chodí po pozemku, robí im škodu, púšťa dažďovú vodu a hádže sneh v zime. Dovtedy medzi nimi žiadne problémy neregistroval. Vo vzťahu k narušeným vzťahom sa to snažil riešiť ústne, bol svedkom toho, ako si účastníci nadávajú, aj jedni, aj druhí tvrdili, že púšťajú vodu na svoj pozemok. Nevedel uviesť, či k tomu došlo vtedy, keď tam bol geodet alebo potom. Na mieste samom by vedel ukázať pozemok, ktorý je sporný, všimol si, že tam bol porast zemiakov a boli to zemiaky Q.. Pred domom p. H. bol nejaký provizórny plot s pletivom, za domom asi plot nebol, ďalej boli nejaké hospodárske objekty a bránka. P. H. tvrdil, že bráničku postavil on a chodí tam realizovať nejakú činnosť na streche. Presne uviesť nevedel, či na spornej časti pozemku boli posadené zemiaky, sčasti možno áno.
29. Svedok Q. V. na tomto pojednávaní rovnako uviedol, že osobne mal niekoľkokrát skúsenosť s narušenými vzťahmi medzi H. U. Q.Ý., párkrát bol u pána H. si požičať rebrík, prvýkrát pred 4-5 rokmi a pán H. mu povedal, že má ísť hore, že je to jeho a má si rebrík zobrať. Preto otvoril bráničku a vtedy na neho začala kričať pani Q.Ľ., nadávala mu, že je na ich pozemku. Narušené vzťahy registroval aj predtým, keď išiel okolo, vzájomne si nadávali, kto sadí na ktorého pozemku zemiaky. K otázke presného určenia predmetu sporu uviedol, že pán Q. má plot so stĺpikmi, kde je pletivo a vedľa toho je zároveň predmet sporu, pokračuje nad garáže, kde už plot nie je. Q. tam sadili zemiaky a pán H. to, čo tvrdí, že je jeho, kosil. Na predmete sporu vykonávali práce jeden aj druhý. Na spornej časti aj žalovaná sadila zemiaky, vtedy neregistroval problém.
30. Svedok X. Š. uviedol, že v obci F. býval 20 rokov, potom sa odsťahoval a od júla tohto roku tam býva opäť. Vo vzťahu k predmetu sporu uviedol, že ide o voľajaký pásik pozemku za hospodárskou budovou pána H., ide o úzky pás, na šírku približne meter, na dĺžku uviesť nevedel. Videl tam sadiť, orať a starať sa Q., neregistroval tam činnosť H..
31. Súd vykonal dňa 13.01.2016 ohliadku na mieste samom za prítomnosti žalobkyne v 1. rade, žalobcu v 2. rade, ich právneho zástupcu, a žalovaných v 1. - 2 .rade a právneho zástupcu žalovaného v 1. rade. Žalobca v 2. rade uviedol, že žalovaný v 1. rade nepostavil dom v zmysle stavebného povolenia, pretože od cesty mal byť dom 10 metrov, avšak má 25 metrov a rovnako od hranice nie je dodržaná príslušná vzdialenosť. Žalovaný v 1. rade naopak tvrdil, že dom postavil v zmysle stavebného povolenia a od hranice pozemku žalobcov je vzdialený 2 metre, a to v zmysle náčrtu po vybudovaní domu.
32. Na ohliadke sa zúčastnil aj svedok pán Š., ktorý uviedol, že žalobcovia sadili od plota H. po pozemok Z. po celej šírke ich pozemku. Vo vlastníctve žalobcov by mal byť predmet sporu, čo je nepooraný pozemok od plota žalovaných po brázdu, kde je pooraná zem a táto patrí pánovi Z.. S H. sa pozná bežne, v minulosti boli vzťahy dobré, v súčasnosti nie sú medzi nimi vzťahy dobré. Pán Š. býva hneď vedľa ich domu, je ich susedom. So žalobcami vychádza dobre, pána H. nevidel kosiť predmet sporu. Presnú šírku pozemku žalobcov vie podľa toho, že mu pani Z. hovorila, že vedela orať podľa toho, kde sa nachádzal kameň na pozemku. Predmetný kameň však ukázať nevedel.
33. Na miesto samé sa neskôr dostavil pán V., ktorý fyzicky ukázal pozemok H., a to od plota resp. stavieb žalovaného v 1. rade po brázdu, ktorá je označená kolíkmi. Svedok rovnako uviedol, že tento pozemok žalovaný v 1. rade pravidelne kosil a videl ho aj kosiť.
34. Svedkyňa U. H., manželka žalovaného v 1. rade, na pojednávaní dňa 20.04.2016 uviedla, že keď tam prišli bývať, otec robil plot a povedal jej, aby si pamätala, že jej necháva poza plot a poza dom, za plotom to robilo asi 40 cm a hore 70 cm. Otec robil na geodézii, on to premeriaval, bolo to približne v roku 1982. Keďže je to ich pozemok, stále tam chodila, kopala a manžel kosil. Máme tam aj rebrík. Pani Q. za tých 30 rokov, čo tam býva, stále jej robila naprieky, kričala na ňu, nadávala jej a vyhrážala sa. Na podnet starostu si dali premerať, a potom to chceli ohradiť, aby bol pokoj. Platia z tohto aj daň. Nevedela uviesť, ako bol pozemok premeraný, a či existuje nejaký vytyčovací náčrt. Na otázku, či je pravdou tvrdenie svedkyne z 09.07.2012 v rámci priestupkového konania, že H. Q. užíva ich pozemok
už asi 25-30 rokov uviedla, že toto nebolo povedané, ona vtedy nečítala to, čo podpisovala. Zemiaky posadili, keď sme neboli doma, ona stále hovorila neb. pánovi Q., že ako môžu sadiť. Oni sa 35 rokov, odkedy tam býva, vadia s V. Q..
35. Žalobca v 2. rade na tomto pojednávaní predložil súdu vytyčovací náčrt zo dňa 11.09.2012, z ktorého je zrejmé, že časť rodinného domu žalovaného je postavený na ornej pôde č. XXX/X. Na ohliadke na mieste samom to premerali a dospeli k tomu, že ide o vzdialenosť 160 cm, podľa stavebného povolenia mal mať dva metre, rodičia mu povolili 1 meter. To je spor, o ktorý sa teraz jedná.
36. Z rozhodnutia Okresného národného výboru v O. zo dňa 30.05.1984 vyplýva, že tento povoľuje trvale užívať rodinný dom v obci F. postavený na pozemku č. XXX/X, S..Ú.. F. s tým, že podmienky určené územným rozhodnutím a rozhodnutím o povolení stavby boli splnené.
37. Svedok X. S., svokor žalovaného v 1. rade, pri výsluchu uskutočnenom dňa 20.07.2016 v obci G. Č.. XX uviedol, že bol s geodetom H.. Q. vytýčiť stavbu, ktorý vymeral pozemok podľa mapy. Presne uviesť, kedy sa tak stalo nevedel. Uviedol však, že základy domu šaloval na 150 cm od hranice susedovho pozemku. A od cesty to bolo 40 cm. Pozemok vymeriaval od zastavanej budovy od nižnej strany, vyššia strana boli pozemky, len na nižnej strane boli postavené domy. Nevedel uviesť, či pri tomto vymeriavaní boli prizvaní susedia. Od cesty za plotom nechali 30-40 cm, aby sa dalo prejsť, a to po celej dĺžke plotu. Vymeriavali podľa stavebného povolenia, on toto povolenie nevidel, mal ho H.. Q..
38. Žalobcovia v 1. - 2. rade v záverečnom prejave na pojednávaní dňa 28.09.2016 mali za to, že bola preukázaná dôvodnosť uplatneného nároku. V roku 1978 žalobkyňa v 1. rade a jej nebohý manžel na základe kúpnej zmluvy nadobudli do BSM nehnuteľnosti vtedy vedené na katastri ako parcely A. XXX/ X U. XXX/X v hraniciach ako tieto boli určené geometrickým plánom, ktorý je súčasťou spisu. Hranice medzi dotknutými parcelami potvrdili žalovaný v 1. rade, ktorý v roku 1978 postavil oplotenie na hranicu dotknutých parciel. Až do roku 2010 v podstate neboli žiadne problémy pokiaľ išlo o hranice dotknutých parciel, až po vzájomnom premeraní bol zistený nesúlad medzi zameraním podľa THM z roku 1980 a prenesením výsledkov THM do mapového podkladu v katastri nehnuteľností. Nesúlad potvrdila aj Správa katastra v O. v rámci konania o opravu chyby v katastrálnom operáte. Vypočutí svedkovia potvrdili, že aj časť parciel žalovaných užívala žalobkyňa v 1. rade a jej nebohý manžel až po existujúce oplotenie, ktoré postavil žalovaný v 1. rade. Geometrický plán, ktorý tvorí súčasť žalobného návrhu, vychádza z THM a zo skutočného užívacieho stavu na dotknutých parcelách. Svedok pán Z., starosta obce v rokoch 1998-2010, sa vyjadril, že až do roku 2010 nevedel o žiadnych sporoch, ktoré by medzi rodinami mali byť.
39. Žalovaný v 1. rade v záverečnom prejave sa odvolával na to, že rozhodnutie správy katastra z roku 2010, na ktoré sa odvolávajú žalobcovia, bolo zrušené rozhodnutím z roku 2012. Postoju žalobcov, kedy tvrdia, že malo dôjsť k nesprávnemu zameraniu parciel, nezodpovedá žaloba, kde sa domáhajú určenia vlastníckeho práva vydržaním. K vydržaniu neboli splnené podmienky, ktoré vyžaduje zákon pre takýto spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Osoba oprávneného držiteľa musí preukázať dobrú vieru, ktorú je potrebné odvádzať nielen ako subjektívnu kategóriu, ale aj s prihliadnutím na objektívne možnosti zistenia skutkového stavu. Žalobcovia nadobúdali vlastnícke právo k parcelám EN XXX/X U. XXX/X o výmere 1275 m2, pričom podľa súčasného stavu CKN majú tieto parcely o 31 m2 väčšiu výmeru. Už samotný zápis v katastri nasvedčuje tomu, že žalobcovia museli vedieť o tom, že užívajú väčší rozsah ako pôvodne nadobúdali. Žalovaný po zápise pôvodnej parcely EN XXX/X o výmere 1061 m2 do CKN stavu, ktorému zodpovedajú parcely XXX/X U. XXX/X vyplýva, že tento užíval o 10 m2 menej ako pôvodne nadobudol. Poukázal na stavebné povolenie a polohu umiestnenia stavby. Nedobromyseľnosť žalobcov preukazuje aj protokol z 10.04.1980, kde samotná H. Q.R. potvrdzovala stav merania, neboli sporné hranice medzi predmetnými parcelami, pričom zobrazenie parciel je zachytené na náčrte, ktorý je súčasťou spisu, a rozsah parcely pôvodnej XXX presne zodpovedá rozsahu parcely súčasne označenej ako XXX/X U. XXX/X. Zo strany od cesty je šírka predmetných parciel podľa CKN stavu 15,28 m, podľa stavu pôvodného 15,30 m. Rovnako zo spodnej strany je šírka odskoku podľa CKN stavu 6,9 m, podľa pôvodného náčrtu 6,91 m. Rozdiely sú milimetrové. V obci v roku 2003 prebehol ROEP, pričom žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia v zákonných lehotách nenamietali výsledky. Žiadal preto žalobu zamietnuť.
40. Tunajší súd rozsudkom č. k. 1C/226/2012-197 zo dňa 28.10.2016 prvým výrokom žalobu zamietol, druhým výrokom priznal žalovanému v 1. rade nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v
rozsahu 100 % voči žalobcom v 1. - 3. rade, a tretím výrokom žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal. O odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade Krajský súd v Prešove rozhodol uznesením č. k. 18Co/28/2017-243 zo dňa 14.02.2018 tak, že zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
41. Právny zástupca žalovaného v 1. rade na pojednávaní konanom dňa 30.05.2018 uviedol, že žalobcovia sa môžu domáhať iba určenia, ktorá nehnuteľnosť patrí do dedičstva a tak potvrdiť také právo, ktoré existuje a nie ktoré zaniklo a v súčasnosti neexistuje. Ďalej uviedol, že iba vtedy, ak súd určí, čo patrí do dedičstva po nebohom vlastníkovi, možno následne takúto vec vyporiadať v dedičskom konaní, resp. určiť, čo patrí do dedičstva a čo do bezpodielového spoluvlastníctva žijúceho manžela.
42. Podľa § 137 písmeno c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
43. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia kúpnej zmluvy v roku 1978 v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom osobného vlastníctva a čo niektorý z manželov nadobudol za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov.
44. Keďže v danej veci ide o určovaciu žalobu, súd sa najprv zaoberal otázkou, či je tu daný naliehavý právny záujem zo strany žalobcov. Naliehavý právny záujem je daný najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcov alebo by sa bez tohto určenia ich právne postavenie stalo neistým. Súd mal za to, že žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a to vzhľadom k tomu, že bez tohto určenia by postavenie žalobcov bolo neisté, pretože je tu rozpor stavu užívacieho so stavom právnym. Rovnako tak bez tohto určenia by postavenie žalobcov ako dedičov v súvislosti s majetkom nebohého X. Q.Ľ. tvoreného i predmetnými nehnuteľnosťami bolo neisté. Bez rozhodnutia súdu by tieto nehnuteľnosti nemohli byť predmetom dedičstva.
45. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
46. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
47. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
48. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
49. V predmetnej veci žalobkyňa v 1. rade nadobudla s nebohým manželom X. Q. v roku 1978 na základe kúpnej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice parcely EN č. XXX/X o výmere 1045 m2 a č. XXX/X R. výmere 230 m2 v k.ú. F.. Žalovaný v 1. rade nadobudol na základe darovacej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice parcelu EN č. XXX/X o výmere 1061 m2 v k.ú. F.. V stave CKN ide o parcely č. XXX vo vlastníctve žalobcov a parcely č. XXX/X U. XXX/X vo vlastníctve žalovaného v 1. rade.
50. Žalobcovia sa v tomto konaní domáhali určenia, že novovytvorené parcely CKN č. XXX/X U. Č.. XXX/ X, k.ú. F. patria do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne v 1. rade a jej nebohého manžela, a to na základe vydržania. Zároveň žalobcovia poukazovali i na nesúlad medzi zameraním podľa THM z roku 1980 a prenesením výsledkov THM do mapového podkladu v katastri nehnuteľností.
51. Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva priamo zo zákona po splnení zákonom požadovaných predpokladov, a to: musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, držba musí byť oprávnená a nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby a všetky podmienky musia
byť splnené súčasne. Vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, pričom samotná detencia k vydržaniu nestačí. Podmienka oprávnenosti držby znamená, že táto má charakter držania veci so zámerom mať ju pre seba. Za oprávnenú držbu sa považuje nakladanie s vecou ako so svojou, ak držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť zhodnotená objektívne, nestačí len subjektívna predstava držiteľa. Okolnosťou, z ktorej možno usudzovať existenciu dobromyseľnosti, je nadobúdací titul, z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne za vlastníka považuje. Domnienka držiteľa sa musí vždy opierať o niektorý právny úkon alebo inú skutočnosť, na základe ktorých vec nadobudol. Vždy je treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera zaniká v okamihu, keď sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec alebo právo patrí.
52. Od 01.04.1964 do 30.03.1983 nebolo možné vydržanie a do dnešného Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. sa vydržanie zaviedlo až novelou zákona č.131/1982 Zb. s účinnosťou od 01.04.1983 a v dnešnom rozsahu sa zaviedlo až novelou zákona č. 509/1991 Zb. účinnou od 01.01.1992. Podľa § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka možno do vydržacej doby podľa § 134 započítať aj dobu držby uskutočnenej pred 01.01.1992. Ak teda držiteľ pozemku spĺňal k 01.01.1992 podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu 10 rokov, a zároveň bol držiteľom oprávneným (t.j. bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu pozemok patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k pozemku vydržaním.
53. Nadobúdacím titulom, na základe ktorého mali žalobkyňa v 1. rade a jej manžel, vstúpiť do držby sporných nehnuteľností, bola kúpna zmluva spísaná formou notárskej zápisnice N XXX/XX, kedy nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva parcely EN č. XXX/X U. Č.. XXX/X. Pokiaľ ide o užívanie sporných pozemkov, tak obe strany, žalobcovia ako aj žalovaný v 1. rade tvrdili, že sporné nehnuteľnosti užívali. Za týmto účelom súd vypočul aj nimi navrhnutých svedkov. Súd vo vzťahu k užívaniu sporných pozemkov uvádza, že i po pripustení, že sporné nehnuteľnosti užívali žalobcovia, čo sa javí ako pravdepodobnejšie i s poukazom na výpoveď manželky žalovaného v 1. rade v priestupkovom konaní, samotné užívanie sporných nehnuteľností však nestačí k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním, pretože držiteľ musí byť po celú zákonom vyžadovanú dobu dobromyseľný v tom, že mu tento pozemok, o ktorého vydržanie ide, patrí. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný. Dobromyseľnosť je treba hodnotiť objektívne, nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) strany sporu, vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu možno od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. V obci F. sa v roku 1980 uskutočnilo technicko-hospodárske mapovanie, kde na základe miestneho šetrenia bol vytvorený nový mapový operát zameraním užívacích vlastníckych hraníc a všetkých predmetov evidencie katastra. Účastníčkou tohto technicko-hospodárskeho mapovania bola aj žalobkyňa v 1. rade, čoho dôkazom je ňou podpísaný čiastkový protokol č. 003. Z tohto protokolu vyplýva, že ním bol zistený skutočný stav a stanovený spôsob označenia hraníc. Výsledky tohto zistenia boli zaznačené vo vyšetrovacom náčrte č. 003. V tom čase žalobkyňa v 1. rade potvrdila stav merania, nenamietala hranice medzi predmetnými pozemkami, nakoľko nemala dôvodné pochybnosti o vlastníctve sporných pozemkoch. Súd je toho názoru, že dobromyseľnosť u žalobcov trvala nepretržite až do roku 2010 a nedošlo k pretrhnutiu plynutia vydržacej doby.
54. Okolnosť podpisu technicko-hospodárskeho mapovania v roku 1980 s jej grafickým vyznačením nemôže byť okolnosťou, ktorá by mohla zmeniť rozsah vlastníckeho práva vlastníkom nehnuteľnosti. K uvedenému zaujal stanovisko aj protest prokurátora, ktorý zrušil rozhodnutie Správy katastra, no poukázal na to, že rozsah vlastníckeho práva a spor o vlastníctvo k nehnuteľnostiam patrí do právomoci všeobecných súdov, preto žalobkyňa v 1. rade a jej nebohý manžel podali žalobu na tunajší súd. Žalobkyňa v 1. rade a jej nebohý manžel na základe geometrického plánu z roku 1978 nadobudli nehnuteľnosti vedené ako parcely č. V. XXX/X U. XXX/X a tento geometrický plán bol súčasťou kúpnej zmluvy, na ktorý v celom rozsahu poukázala kúpna zmluva ako na rozsah ich vlastníckeho práva. Medzi geometrickým plánom a grafickým znázornením nehnuteľnosti za realizácie technicko-hospodárskeho mapovania v roku 1980 nebol rozdiel, resp. minimálny vo vzťahu k vlastníctvu žalobkyne v 1. rade a jej nebohého manžela. Je potrebné poukázať, že je rozdiel medzi vlastníckou a užívacou hranicou. Z technicko-hospodárskeho mapovania vyplýva, že bol zisťovaný skutočný stav vlastníctva a stanovený
spôsob označenia vlastníckych hraníc v priloženom grafickom znázornení. Možno povedať, že sporné parcely tvorili súčasť vlastníctva žalobkyne v 1. rade a jej nebohého manžela, nakoľko ich nerušene a dobromyseľne užívali až do roku 2010. Uvedené nezmení ani prípadné grafické zaznačenie rozsahu vlastníctva žalobkyne v 1. rade, jej nebohého manžela a žalovaného týkajúceho sa len technického zamerania nehnuteľnosti.
55. Predmetné nehnuteľnosti nadobudli za trvania manželstva žalobkyňa v 1. rade a jej nebohý manžel na základe kúpnej zmluvy, ktorá predstavuje platný titul nadobudnutia vlastníckeho práva, preto patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Toto bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne v 1. rade a jej nebohého manžela zaniklo dňa 04.05.2013 smrťou manžela žalobkyne v 1. rade a sporné pozemky neboli vyporiadané v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov v konaní o dedičstve po manželovi vedenom pod sp. zn. 3D/82/2013. Je nevyhnutné najskôr v tomto konaní určiť, že sporné pozemky patria do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne v 1. rade a jej nebohého manžela, a následne po právoplatnom skončení veci podať návrh na vykonanie dodatočného konania o dedičstve. K námietke žalovaného v 1. Rade, že je potrebné žalovať, že nehnuteľnosti patria do dedičstva a nie do zaniknutého BSM súd uvádzam, že v tomto prípade najskôr žalobkyňa v 1. rade a jej nebohý manžel uzatvorili manželstvo , následkom čoho im vzniklo aj BSM. Smrťou jedného manžela zaniká BSM (pokiaľ nezaniklo skôr, čo v tomto prípade nenastalo), a je potrebné toto zaniknuté BSM najskôr vyporiadať a až v závislosti od takéhoto vyporiadania možno pokračovať v prípadnom dedičskom konaní po nebohom manželovi žalobkyne v 1.rade. Občiansky zákonník určuje určité pravidlá a postup pri vyporiadaní BSM, ktorý predchádza dedičskému konaniu a v prípade, ak by súd určil, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, tak by porušil takéto zákonné princípy vyporiadania BSM.
56. Podstatnou skutočnosťou je to, že nehnuteľnosť žalobkyňa v 1. rade a jej nebohý manžel nerušene užívali do roku 2010 a až následne vznikli spory medzi žalobkyňou v 1. rade, jej nebohým manželom a žalovanými. Žalobkyňa v 1. rade a jej nebohý manžel sporné časti nehnuteľnosti užívali a obrábali až do roku 2010 ako dobromyseľní vlastníci spornej časti nehnuteľnosti.
57. Na základe vyššie uvedeného súd určil, že do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne v 1. rade H. Q., Y.. O., K.. XX.XX.XXXX, U. K. X. Q., K.. XX.XX.XXXX, S. K. O. B. F. XXX U. G. XX.XX.XXXX, patria nehnuteľnosti v k.ú. F., a to geometrickým plánom Č.. XX/XXXX G. P. XX.XX.XXXX novovytvorené parcely CKN č. XXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 27 m2 a CKN č. XXX/X - orná pôda o výmere 22 m2.
58. O nároku na náhradu trov súd rozhodol v súlade s § 255 odsek 1 a § 262 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku. Žalobcovia v 1. až 3. rade boli v tomto konaní úspešní v celom rozsahu, preto majú nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania vo výške 100 % voči žalovanému v 1. rade. Trovy konania žalobcov je povinný nahradiť iba žalovaný v 1. rade, pretože od žalovanej v 2. rade žalobcovia náhradu trov nepožadovali.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.