Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-21-2017.pdf
PDF · 130.18 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/21/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v sporovej veci žalobcu: V. V., G. XX.XX.XXXX, E. K. Q. W. XX, XXX XX K. právne zastúpený AK Šimko Legal, s.r.o. so sídlom Pečnianska 1198/3, 851 01 Bratislava proti žalovanému: T. C., G. XX.XX.XXXX, E. K. O. X, XXX XX K. právne zastúpený JUDr. JAKUB KAJBA advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Tajovského 3, 974 01 Banská Bystrica v konaní o zaplatenie 10.000,- eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 13.04.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 10.000,- eur s príslušenstvom titulom vyplatenia podielu na majetku združenia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným a treťou osobou L. W. uzavreli v marci 2015 zmluvu o združení, ktorého účelom bolo zabezpečiť nájom nebytových priestorov, ich rekonštrukciu a vybavenie a následnú prevádzku reštauračného zariadenia „R. H. K. na O. F.. Č.. X Z. K.. Podľa dohody členov združenia poskytli jednotliví členovia združenia peniaze a veci k rukám žalovaného a tiež vykonávali pracovnú činnosť pri rekonštrukcii prevádzkových priestorov ako aj pri samotnej prevádzke reštauračného zariadenia. Žalobca po vzájomnej dohode so žalovaným svoju účasť v združení ukončil v septembri 2015. Podiel na majetku združenia prislúchajúci žalobcovi bol stranami sporu určený sumou 10.000,- eur a podľa vzájomnej dohody mal byť vyplatený do 31.12.2016. Žalovaný však v dohodnutej dobe podiel na majetku združenie žalobcovi v sume 10.000,- eur nevyplatil a to i napriek tomu, že žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi v celom rozsahu uznal a vyplatiť ho sa zaviazal.,
2. Žalovaný žalobcom uplatnený nárok neuznal, nárok považoval za nedôvodný a žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu o tom, že by medzi žalobcom a žalovaným a L. W. bola uzavretá v akejkoľvek forme Zmluva o združení. Tvrdil, že k uzavretiu Zmluvy o združení nedošlo, neboli dohodnuté žiadne podstatné náležitosti takéhoto právneho úkonu. Žalovaný poprel skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že jednotliví účastníci tvrdeného združenia poskytli peniaze a veci. Peniaze, ktoré poskytol žalobca žalovanému ako fyzickej osobe, boli poskytnuté ako peňažná pôžička, ktorú žalovaný žalobcovi i v celom rozsahu vrátil, čo uznáva i sám žalobca. Žalobca sa teda svojimi peniazmi nepodieľal na činnosti žiadneho združenia. Činnosť, ktorú žalobca vykonával v súvislosti s prevádzkou WINE BAR vykonával na základe Dohody o vykonaní práce. Prevádzku WINE BAR realizovala spoločnosť KONIG s.r.o. a to vo vlastnom mene a na vlastný účet a nie nejaké žalobcom tvrdené združenie prostredníctvom svojich členov. Príjmy a výdavky pri prevádzke WINE BAR boli príjmami a výdavkami spoločnosti KONIG s.r.o., vo vlastníctve tejto spoločnosti bol majetok. Jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti KONIG s.r.o. od jej vzniku je žalovaný. V určitom období došlo k rokovaniam o
prípadnej účasti iných osôb, nikdy však k tomu nedošlo. Prevádzku WINE BAR vykonávala a vykonáva spoločnosť CORK s.r.o. Žalobcom tvrdené združenie, ktorého existenciu žalovaný odmietol, nikdy ani nemalo majetok, ktorý by sa mal nejakým spôsobom vysporiadať a z titulu vysporiadania ktorého by mal žalobcovi vzniknúť nejaký nárok. Žalovaný ďalej uviedol, že za relevantné obdobie spoločnosti KONIG s.r.o. z titulu prevádzkovania WINE BAR vznikla strata. Žalovaný nemá voči žalobcovi žiaden záväzok a už vôbec nie z titulu zmluvy o združení vo výške 10.000,- eur. Žalovaný tiež odmietol, že by akýmkoľvek spôsobom uznával záväzok žalobcu, na žalobcom predložený prepis komunikácie si nespomína, nemal dôvod uznávať záväzok, ktorý neexistoval. Žalobcom predložená komunikácia nepreukazuje, že by ju písal žalovaný, teda, že by žalovaný urobil uznávací prejav. Z predloženej komunikácie, ktorá jednak nespĺňa formálne podmienky uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka teda písomnú formu, nespĺňa ani obsahovú náležitosť pre úkon uznania dlhu a nevyplýva z nej, že by žalovaný uznal nejaký dlh z právneho titulu vysporiadania zániku účasti žalobcu v združení resp. akýkoľvek záväzok z titulu Zmluvy o združení.
3. Žalobca vo svojom následnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že tvrdenia žalovaného, že medzi žalobcom, žalovaným a pánom L. W. nedošlo k uzavretiu Zmluvy o združení v akejkoľvek forme, že neboli dohodnuté podstatné náležitosti takéhoto právneho úkonu teda, že jednotliví účastníci sa majú pričiniť o dosiahnutie spoločného účelu, akými prostriedkami a akým spôsobom účastníci združenia prispejú, nezodpovedá skutkovému stavu. Naopak pravdivosť tvrdenia žalobcu vyplýva zo vzájomnej komunikácie účastníkov združenia. Skutkovému stavu nezodpovedajú ani tvrdenia žalovaného, že nie je pravda, že jednotliví účastníci združenia poskytli pre jeho potreby peniaze. K popretiu existencie uznania dlhu žalovaným žalobca uviedol, že tieto tvrdenia považuje za účelové s cieľom vyhnúť sa splnenia povinnosti žalovaného, pričom žalovaný nepreukázal, že by k uznaniu dlhu nedošlo
4. K vyjadreniu žalobcu žalovaný uviedol, že z dôkazu - zúčtovanie príjmov z dohody o vykonaní práce, vyplýva skutočnosť, že žalobca v súvislosti s prevádzkou Cork Wine bar vykonával činnosť pre spoločnosť KONIG s.r.o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom bol žalovaný a nie pre akési združenie alebo v rámci akéhosi združenia. Rozsah vykonaných prác a odmena boli dohodnuté a žalobca ich nenamietal. Žalobcom tvrdené uznanie dlhu nie je prejavom vôle žalovaného, nemá ani obsahové náležitosti a nespĺňa ani požiadavky zákona na písomné právne úkony, keďže neumožňuje určenie osoby, ktorá ho vykonala. Žalovaný poprel a popiera, že by bol autorom elektronickej správy, na ktorú sa žalobca odvoláva a ktorou mal údajne uznať žalovaný svoj záväzok. Žalovaný poukázal i na stanovisko súdnej praxe k takejto forme komunikácie, ktorá vo vzťahu k uznaniu dlhu konštatovala, že v žiadnom prípade nemožno text SMS správy považovať za písomný uznávací prejav podľa § 558 Občianskeho zákonníka (rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/307/2013). K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný nejaké skutočnosti nepreukázal, uviedol, že práve žalobca je tým, ktorý musí okrem povinnosti tvrdenia, splniť i povinnosť dôkaznú, prostredníctvom ktorej musí uniesť dôkazné bremeno vo vzťahu k ním tvrdeným skutočnostiam o právnom dôvode a výške uplatňovanej pohľadávky.
5. Súd vykonal stranami všetky označené dôkazy, vykonal výsluch strán sporu žalobcu a žalovaného, výsluch svedka L. W. a oboznámil sa s predloženými listinnými dokladmi - komunikácia WhatsApp medzi T. C. (Ž.), L. W. Q. V. V. (žalobca) v období od 02.03.2015 do 23.12.2015, výzva žalobcu na vysporiadanie z 30.01.2017 s doručenkou ako dokladu o jej doručení žalovanému dňa 07.02.2017, výpis zo živnostenského registra obchodné meno Igor Konig, IČO 40824900 s miestom podnikania Bakossova 50, 97401 Banská Bystrica, výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I oddiel Sro, Vložka číslo 107821/B obchodné meno KONIG s.r.o., výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I oddiel Sro, Vložka číslo 111185/B obchodné meno CORK s.r.o., potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti z 15.01.2016 údaje o zamestnancovi V. V..
6. Súd z predložených listinných dokladov zistil, 6.1. Z výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Banská Bystrica číslo 620-24747 mal súd preukázané, že žalovanému, IČO: 40824900 s miestom podnikania Bakossova 50, 974 01 Banská Bystrica vzniklo dňa 01.11.2005 živnostenské oprávnenie a podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania ukončil ku dňu 01.11.2016. 6.2. Obchodná spoločnosť KONIG s.r.o. so sídlom Panská 4, Bratislava - mestská časť Staré Mesto od 07.11.2015 , IČO: 47 869 003 bola zapísaná do obchodného registra dňa 07.08.2014, jediným spoločníkom a štatutárnym orgánom - konateľom je Igor König (žalovaný), ktorý je oprávnený konať za
spoločnosť v plnom rozsahu samostatne. Uvedené vyplýva z Výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I Oddiel: Sro, Vložka číslo 107821/B. 6.3. Obchodná spoločnosť CORK s.r.o. so sídlom Tomášikova 30, Bratislava - mestská časť Ružinov od 06.05.2016, IČO: 50 312 413 bola zapísaná do obchodného registra dňa 06.05.2016, jedným zo spoločníkov a jedným zo štatutárov - konateľom bol v období od 06.05.2016 do 09.03.2017 Igor König. Uvedené vyplýva z Výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I Oddiel: Sro, Vložka číslo 111185/B. 6.4. Žalobca oprávnenie na podnikateľskú činnosť nezískal. 6.5. Z Potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti a ďalších údajoch podľa § 39 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2015 vyplýva, že zamestnávateľ KONIG s.r.o. vyplatil žalobcovi ako zamestnancovi za rok 2015 15,- eur. 6.6. Zo žalobcom predloženého záznam komunikácie žalobcu, žalovaného a svedka L. W. prostredníctvom WhatsApp (WhatsApp Group History for CORK) v období od 02.03.2015 do 23.12.2015 vyplýva, že títo komunikovali o otvorení zariadenia, o zabezpečení potrebných dokladov, o povolení na jeho otvorenie, prenajatia priestorov a ich zariadenia. Z predloženého záznamu komunikácie vyplýva, že záznam nebol súdu predložený kompletný, nakoľko bol predložený len záznam z 02.03.2015 (strana 1), záznam komunikácie od 04.03.2015 do 04.03.2015 (strana 4), od 05.03.2015 do 05.03.2015 (strana 11), od 12.03.2015 do 12.03.2015 (strana 29), od 21.03.2015 do 22.03.2015 (strana 41,42), od 22.06.2015 do 27.06.2015 (strana 86), od 16.08.2015 (strana 97), od 20.08.2015 do 21.08.2015 (strana 100), od 31.08.2015 do 11.09.2015 (strana 104), od 26.08.2015 do 01.09.2015 (strana 109), od 17.11.2015 do 23.12.2015 (strana 117). Zo záznamu vyplýva, že žalobca, žalovaný a svedok L. W. okrem iného komunikovali Page 97 dňa 16.08.2015 18:41: žalobca: 2 veci na ktorych sme sa dohodli este predtym nez sme do toho isli. Vsetci v tom mame rovnaky podiel t.j. 33,3%. Druha vec je ze ten kto ma da do toho viac penazi ale nic sa nemeni na vyske podielu s tym ze vsetky prachy ktore do toho dal naviac sa mu vratia prvemu zo zisku.Ak nieco bolo dohodnuté inak opravte ma. Page 104 dňa 31.08.2015 23:06: žalovaný: Ked bude vyuctovanie, dostanete ho dňa 31.08.2015 23:06: žaloba: kde sa podelo to „ze firmu rozbehneme na tvojej s.r.o. ze budeme mat moznost nahliadnut do nakladov“? A to bude kedy? dňa 31.08.2015 23:07: žalovaný: Ked to bude, tak to bude dňa 31.08.2015 23:07: žalobca: To je kedy? kedy to uznas za vhodne? dňa 31.08.2015 23:07: žalovaný: neviem, ked to urobi. Ani ju nemame zaplatenu, takze nemozem moc tlacit dňa 31.08.2015 23:07: žalobca: Ved si povedal ze do konca jula to uz ma. Pravda? dňa 31.08.2015 23:08: žalovaný: Uz sa fakt spamatajte, nie ste majstri sveta a vas pristup je chory dňa 31.08.2015 23:08: žalobca: Staci aj do konca jula? dňa 31.08.2015 23:08: žalovaný: Tak sa trosku spamatajte. dňa 31.08.2015 23:08: žalovaný: Uz nam hrozi, ze nedostaneme dalsie vino. Tak ma prosím nerozculuj. Len pre informaciu mam v tom uz cca 45-50 ti. eur. Tak ma nestvite. dňa 31.08.2015 23:09: žalobca: Riesim veci rozumne a nikoho neosocujem ze je jeb.... tak prestan dňa 31.08.2015 23:09: žalovaný: Aspon z mejej strany nie. Bud pojdete prec vy alebo ja. dňa 31.08.2015 23:11: žalobca: jedine co riesim ze asi ako kazdy chcem mat prehlad o obrate a nakladoch. Nic ine som s tebou neriesil. Page 109 dňa 01.09.2015 08:23: žalobca: Dobre ranko. Aku sumu mi vies ponuknut za moj podiel a do kedy ma vyplatit? dňa 01.09.2015 12.24: žalovaný: Cau. Do konca tohto roka to, co si o toho dal. A do konca buduceho 10tis. dňa 01.09.2015 12:25: žalobca: Takze aby som to povedal presne. Dal som do toho realne 11.000 e plus do konca buduceho roka mi vyplatis dalsich 10 000 dňa 01.09.2015 12:25: žalobca: Dohodnute. Vieme na to spisat nejaky papier? dňa 01.09.2015 12:27: žalovaný: Jasne dňa 01.09.2015 12:27: žalobca: Dohodnute. Page 117 dňa 21.12.2015 11:27: žalobca: Napises mi pls ako si sa rozhodol s tou druhou ciastkou 10 000€? Ako to rozdelime aby sme nasli nejaky kompromis. Dik
dňa 21.12.2015 15:02: žalobca: Cau. tak ako mi pises ze pravnicka pride az 11.1.2016. Tak som sa rozpraval so svojim pravnikom. A sme ochotni pockat pod jedinou podmienkou. T.j. napises do 23.12.2015 na U..sk v kopii na V..R. ze je z tvojej strany ochota pristupit na dohodu. ze tych 11.000 € mi vyplatis do 31.1.2016 a druha cast mailu nech obsahuje navrh tvojho splatkoveho kalendara na zvysnu sumu 10.000€. Tym padom pockame do 11.1.2016 na navrh pisomnej dohody zo strany tvojej resp. tvojho pravneho zastupenia. Dakujem. dňa 21.12.2015 15:27: žalovaný: napisem ti vecer alebo zajtra doobeda. nestiham. mame velku akciu dnes. dňa 21.12.2015 15:30: žalobca: Pohoda. Zajtra sa ozvem kvoli tej 1000 ke. Pekny den. dňa 22.12.2015 13:20: žalobca: Cau. mas pre mna tu tisicku ako si hovoril? dňa 22.12.2015 13:43: žalovaný: Cau. Posli mi cislo uctu. dňa 22.12.2015 13:59: žalobca: Cau posielam cislo uctu evy. Posli to tam prosim. Dik. dňa 22.12.2015 15:15: žalobca: Ak chces viem sa zastavit aj osobne ak nechces posielat peniaze na ucet. predsa len ja som ti ich dal cash :-) dňa 23.12.2015 12:09: žalobca: Cau. napises ten mail? 6.7. Žalobca listom zo dňa 30.01.2017 vyzval žalovaného na vysporiadanie s tým, že voči žalovanému eviduje neuhradenú pohľadávku z vysporiadania vzájomných vzťahov, ktoré vznikli počas trvania vzájomnej spolupráce pri zabezpečovaní výkonu činnosti spojených s jeho obchodnou prevádzkou. Po ukončení účasti žalobcu na tejto spolupráci vzájomnou dohodou vznikol žalobcovi nárok na vyplatenie dohodnutého podielu v sume 10.000,- €, ktorý podľa predmetnej dohody, mal byť žalobcovi vyplatený v roku 2016, k čomu však v takto dohodnutej dobe nedošlo. Žalovaného vyzval k zaplateniu sumy 10 000,- € na v liste uvedený bankový účet do 3 dní od doručenia výzvy. Výzva bola doručená žalovanému na adresu trvalého bydliska dňa 07.02.2017.
7. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že so žalovaným sa pozná asi 10 rokov. Po 8. rokoch čo sa poznali, sa rozprávali o možnosti spoločného podnikania. V marci 2015 našli priestory na prevádzku podnikania a po vzájomnej dohode prizvali k projektu i Lukáša Giru. Po rokovaní s majiteľom priestorov uzavreli zmluvu o prenájme. Vzájomne sa dohodli, že vlastníkmi podniku budú všetci traja, každý v rozsahu 33%. Žalobca vstúpil s vkladom 11.000 eur, žalovaný s vkladom 15.000,- eur a L. W. s vkladom 6.000,- eur a tiež dodal a vyrobil materiál na prerábku priestorov, masívne drevo. Bolo dohodnuté, že ak niekto vloží do spoločného podnikania viac peňazí, nezmení sa výška vlastníckeho podielu, ale zo zisku sa vyplatí adekvátny podiel. Písomne dohodu zaznamenanú nemali, žalobca žalovanému dôveroval, podnikali na spoločnosť s ručením obmedzeným žalovaného. Po 4 mesiacoch práce na prerábke priestorov začali s prevádzkou podniku. Následne medzi nimi nastali nezhody. Žalobca dňa 01.09.2015 žalovanému napísal, že chce odpredať svoj podiel spoločnosti. Žalovaný mal záujem podiel odkúpiť s tým, že do konca roka vráti žalobcovi to čo do podniku vložil a ďalších 10.000 eur mu zaplatí do konca roka 2016. Žalobca mal záujem dohodu spísať, návrh dohody i žalovanému zaslal, ale tento nereagoval. Žalovaného kontaktoval sms správami, elektronicky - emailom, ale k zhode nedošlo a od 21.12.2016 začal žalovaný tvrdiť, že pohľadávka neexistuje. Sumu, ktorú žalobca do podnikania vložil a ktorá bola žalovanému zaslaná bankovým prevodom, mu žalovaný vrátil potom ako žalobca podal voči žalovanému žalobu o jej zaplatenie. K dohode zúčastnených ohľadne činnosti žalobca uviedol, že sa dohodli, že prerábku priestorov budú realizovať vlastnými silami, každý bude robiť to čo môže. Po otvorení prevádzky sa v prevádzke striedali podľa dohodnutého obdobia, rozdelili si veci, ktoré bude ten ktorý vykonávať. Vo vzťahu k uzavretiu pracovnej zmluvy so spoločnosťou Konig s.r.o. žalobca uviedol, že uzavrel dohodu o vykonaní práce potom ako sa otvorila prevádzka z dôvodu, že neexistoval žiaden doklad, že sú spolumajitelia a uzavrel ju pre prípad kontroly z Inšpektorátu práce. K združeniu žalobca uviedol, že zmluva o združení bola uzavretá ústne približne dňa 05.03.2015. On sám poskytol do združenia finančné prostriedky a to 10.000 eur bankovým prevodom a 1.000 eur v hotovosti priamo žalovanému. K žalobe voči žalovanému o zaplatenie 10.000 eur žalobca uviedol, že zaplatenia tejto sumy sa voči žalovanému domáhal titulom vrátenia pôžičky a to z dôvodu, že mu právnik povedal, že to tak bude rýchlejšie. Nežiadal zaplatenie tejto sumy titulom vyplatenia vkladu do združenia. Žalobca ďalej uviedol, že nájomná zmluva na prenájom priestorov, v ktorých sa nachádzalo zariadenie, bola uzavretá medzi prenajímateľom a spoločnosťou s.r.o. žalovaného ako nájomcom. Na túto spoločnosť sa objednával i tovar a na jej meno boli vystavované i faktúry za neho. 7.1. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že je pravdou, že žalobca s pánom W. mu pomáhali, radil sa s nimi, požičali mu peniaze a rozprávali sa i o možnosti, že v budúcnosti ak bude kooperácia fungovať založia spoločne spoločnosť s ručením obmedzením. Spolupráca nefungovala a tak z toho zišlo. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca a L. W. mu pomáhali v prevádzke. Zo začiatku tam boli denne,
neskôr sporadicky až to úplne prestalo. Pomáhali mu z dôvodu, že boli kamaráti a bola tam aj vidina spoločného podnikania. Ku skutočnosti, či žalovaný prisľúbil vyplatiť žalobcovi 10.000 eur ako podiel na prevádzke, žalovaný uviedol, že si na to nespomína. Žalobcovi vrátil peniaze, ktoré mu boli poskytnuté ako pôžička a vrátil mu i 1.000 eur, ktoré mu boli vyplatené cash. 7.2. Svedok L. W., kamarát žalobcu a známy žalovaného, vo výpovedi uviedol, že so žalobcom a žalovaným sa ústne dohodli, že chcú spoločne podnikať a že si otvoria prevádzku. Písomnú dohodu nemali, ústne sa dohodli ako to bude fungovať. Začali riešiť veci okolo toho a potom ako získali priestory, tieto začali prerábať, vyčistili ich, urobili elektriku, sádrokartóny, zariadili ich, opravili WC, stoly, bar, urobili celkový vzhľad a výzdobu. Všetci traja popri tejto činnosti i pracovali. Dohodli sa, že každý z nich má tretinový podiel, tento bude rovnaký a mali dohodnuté i ďalšie veci. Žalobca žalovaného dlho poznal a veril mu a svedok tiež žalovaného poznal. Podnikanie sa rozbiehalo, žalovaný mal spoločnosť s ručením obmedzeným a keďže na založenie spoločnosti by bola potrebná suma 5.000 eur, ktorá bola pre nich v tom čase pri začínajúcom podnikaní likvidačná, spoločnosť nezaložili. V júni alebo júli bola prevádzka CORK Wine bar otvorená a vtedy sa začali i problémy, keď žalobca sa so žalovaným nevedeli dohodnúť na systéme prevádzky. Žalobca chcel mať poriadok a veci súvisiace s tovarom pod kontrolou a žalovaný to viedol pocitovo, nárazovo a samostatne. Problémy vyvrcholili až tak, že žalobca sa so žalovaným dohodol, že žalobca odstúpi svoj podiel žalovanému za nejakú sumu a žalovaný túto ponuku prijal. Svedok zotrval a fungoval v prevádzke až do konca roka 2015. So žalovaným mal nezhody, žalovaný tvrdil, že podnik je stratový a žalovaný ho prevzal sám. Od žalovaného sa dožadoval vyúčtovania, k čomu však neprišlo. Žalovaný následne svedkovi oznámil, že na podnik má kupca, že podnik tejto osobe predá, lebo to nezvláda. Odpredaj podniku však žalovaný so svedkom nekonzultoval a tieto veci nijakým spôsobom neriešil i keď svedok bol vlastníkom tretinového podielu. Svedok tiež uviedol, že vklady účastníkov neboli len finančné, on vstúpil so zariadením prevádzky čo sa týka dreva, keď dodal zariadenie prevádzky. Každý z nich robil niečo iné, žalovaný napr. riešil veci na úradoch, svedok so žalobcom pracovali hlavne na manuálnych veciach v prevádzke. Pomáhali aj ich rodinný príslušníci. K vzťahu k žalovanému svedok uviedol, že má k nemu neutrálny vzťah, ale vzhľadom k tomu, že má voči žalovanému nevysporiadané pohľadávky, stretol sa už s právnikom a čaká, že žalovaný mu vyplatí 1/3 z predajnej ceny podniku prípadne nejaké vysporiadanie.
8. Súd vykonal stranami všetky navrhnuté dôkazy.
9. Podľa § 829 ods. 1 Občianskeho zákonníka niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu.
Podľa § 829 ods. 2 Občianskeho zákonníka združenia nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti.
Podľa § 830 Občianskeho zákonníka každý z účastníkov je povinný vyvíjať činnosť na dosiahnutie dojednaného účelu spôsobom určeným v zmluve a zdržať sa akejkoľvek činnosti, ktorá by mohla znemožniť alebo sťažiť dosiahnutie tohto účelu.
Podľa § 831 Občianskeho zákonníka popri pracovnej činnosti môžu byť účastníci združenia podľa zmluvy povinní poskytnúť na účely združenia peniaze alebo iné veci. Ak v zmluve nie je určená výška, predpokladá sa, že účastníci sú povinní poskytnúť rovnaké hodnoty.
Podľa § 832 ods. 1 Občianskeho zákonníka majetkové hodnoty je účastník povinný poskytnúť na účely zmluvy v dobe určenej v zmluve, inak bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy.
Podľa § 832 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je poverený niektorý účastník správou vecí uvedených v odseku 1, nakladá s nimi za účelom dosiahnutia účelu zmluvy účastník, ktorý ich poskytol; je však povinný oddeliť ich od ostatného svojho majetku dohodnutým spôsobom alebo spôsobom, ktorý oznámi ostatným účastníkom zmluvy o združení.
Podľa § 833 Občianskeho zákonníka poskytnuté peniaze alebo iné veci určené podľa druhu sú v spoluvlastníctve všetkých účastníkov v pomere k ich výške, a to oznámením o ich oddelení od ostatného majetku účastníka alebo odovzdaním poverenému účastníkovi. Veci jednotlivo určené sú v bezplatnom užívaní všetkých účastníkov.
Podľa § 834 Občianskeho zákonníka majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva spoluvlastníctvom všetkých účastníkov.
Podľa § 835 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiely na majetku získanom spoločnou činnosťou sú rovnaké, ak zmluva neurčuje inak.
Podľa § 835 ods. 2 Občianskeho zákonníka zo záväzkov voči tretím osobám sú účastníci zaviazaní spoločne a nerozdielne.
Podľa § 836 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nie je v zmluve určené inak, rozhodujú účastníci o obstarávaní spoločných vecí jednomyseľne.
Podľa § 836 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak má podľa zmluvy rozhodovať väčšina hlasov, patrí každému účastníkovi jeden hlas; veľkosť podielu nerozhoduje.
Podľa § 837 Občianskeho zákonníka každý účastník, aj keď nevykonáva správu, má právo sa presvedčiť o hospodárskom stave združenia. Ustanovenia zmluvy, ktoré tomu odporujú, sú neplatné.
Podľa § 838 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý účastník môže zo združenia vystúpiť, nie však v nevhodnej dobe a na ujmu ostatných účastníkov združenia. Z vážnych dôvodov však môže zo združenia vystúpiť kedykoľvek, a to aj keď bola dohodnutá výpovedná lehota.
Podľa § 839 Občianskeho zákonníka účastníkovi, ktorý vystúpil alebo bol vylúčený, sa veci vnesené do združenia vrátia. Podiel majetku podľa stavu v deň vystúpenia alebo vylúčenia sa mu vyplatí v peniazoch.
Podľa § 840 Občianskeho zákonníka účastník, ktorý vystúpil alebo ktorý bol vylúčený, sa nezbavuje zodpovednosti za záväzky z činnosti združenia, ktoré vznikli do dňa vystúpenia alebo vylúčenia.
Podľa § 841 Občianskeho zákonníka pri rozpustení združenia majú účastníci nárok na vrátenie hodnôt poskytnutých na účel združenia a vyporiadajú sa medzi sebou o majetok získaný výkonom spoločnej činnosti združenia spôsobom určeným v zmluve, inak rovným dielom.
10. Združenie založené zmluvou o združení podľa § 829 Občianskeho zákonníka, ktorého cieľom je dosiahnutie určitého spoločného hospodárskeho účelu nie je právnickou osobou. Na zmluvu o združení Občiansky zákonník nevyžaduje určitú formu aj keď sa spravidla uzaviera v písomnej forme. Písomná forma však nie je podmienkou jej platnosti. Ide o zmluvu, ktorá musí byť uzavretá medzi viacerými osobami. Členom združenia môžu byť fyzické i právnické osoby. Podľa § 829 Občianskeho zákonníka vyplýva požiadavka, aby sa viaceré osoby združili a pričinili sa o dosiahnutie dohodnutého účelu, čo je podstatnou náležitosťou zmluvy. Spôsob činnosti jednotlivých účastníkov na dosiahnutie účelu je potrebné upraviť v zmluve o združení. Za združenie, ktoré je založené zmluvou o združení a ktoré nemá právnu subjektivitu, môže v zásade konať každý člen združenia. Majetok, ktoré združenie získa pri výkone činnosti je v spoluvlastníctve všetkých účastníkov združenia (§ 834) a záväzky voči tretím osobám spojené so spoluvlastníctvom sú upravené obdobne ako pri podielovom spoluvlastníctve. Práva a povinnosti nevznikajú združeniu ale jeho účastníkom. Združenie nemôže získať podnikateľské oprávnenie, toto oprávnenie musia mať osoby, ktoré sa zúčastňujú na združení ak združenie má vykonávať podnikateľskú činnosť. Vznik zmluvy o združení predpokladá dohodu strán o pojmových prvkov zmluvy. Pre zistenie, že medzi stranami bola ústne uzavretá zmluva o združení, je rozhodujúce, či obsah zmluvy napĺňal pojmové znaky zmluvy o združení podľa § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník výslovne neupravuje podstatné obsahové náležitosti zmluvy o združení, ale z ustanovení týkajúcich sa zmluvy o združení vyplýva, že obligatórnymi náležitosťami zmluvy o združení je označenie zmluvných strán, účel, ktorý má byť združením dosiahnutý, určenie, akým spôsobom sa jednotliví účastníci majú pričiniť o dosiahnutie dojednaného účelu (najmä rozsah a spôsob, akými bude vykonávaná činnosť, ktorá je predmetom združenia). Zmluva o združení môže obsahovať dohodu aké majetkové hodnoty sa poskytnutú na dosiahnutie dojednaného účelu, ako sa bude rozhodovať o spoločných záležitostiach, akú sú podmienky vystúpenia zo združenia a ako bude prebiehať vyporiadanie členov združenia pri jeho rozpustení.
11. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že žalobe žalobcu na zaplatenie sumy 10.000,- eur s príslušenstvom titulom vyplatenia podielu na majetku združenia nie je možné vyhovieť, nakoľko žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku na zaplatenie žalovanej sumy v dôsledku jeho vystúpenia z ním uvádzaného združenia resp. titulom vzájomného vyporiadania. 11.1. Súkromnoprávne vzťahy sú založené na autonómii a zmluvnej slobode subjektov týchto vzťahov. Pri uzatvorení zmluvy a realizácii práv a povinností, ktoré sú obsahom právneho vzťahu založeného zmluvou, platí zásada zmluvnej voľnosti, ale zároveň i zásada zodpovednosti účastníka zmluvného vzťahu za ochranu svojich práv. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf 65/2011, zásada, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. Uvedenú zásadu žalobca úplne opomenul, keď žiadnym spôsobom si nezabezpečil úpravu vzájomných vzťahov, nedohodol sa na podmienkach, za ktorých bude realizované prípadné spoločné podnikanie, vzájomné práva a povinnosti a teda i prípadné rozdelenie zisku a vyplatenie podielu na ňom. Žalobca si žiadnym spôsobom nezabezpečil preukázanie ním tvrdených skutočností a pri uzatváraní ním uvádzanej ústnej zmluvy vyššie uvedenú zásadu úplne opomenul. 11.2. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že Zmluva o združení bola medzi ním, žalovaným a L. W. uzavretá, teda že menovaní sa dohodli na zákonom požadovaných obligatórnych náležitostiach ním tvrdenej zmluvy. Žalobca tvrdil, že Zmluva o združení bola uzavretá s účelom zabezpečenia nájmu nebytových priestorov, ich rekonštrukcie a vybavenia a následnej prevádzky reštauračného zariadenia R. H. K. na O. F. Č.. X Z. K.. Žalobca uvádzal, že členovia združenia podľa vzájomnej dohody poskytli peniaze a veci (zariadenie prevádzky) a to k rukám žalovaného, ktorý podľa dohody členov združenia mal reštauračné zariadenie prevádzkovať prostredníctvom spoločnosti KONIG s.r.o. Žalobca mal účasť v združení po dohode so žalovaným ukončiť v septembri 2015. Peniaze vložené žalobcom do združenia v sume 11.000,- eur mu žalovaný zaplatil, ale podiel na majetku združenia, ktorý žalobcovi má prislúchať a na zaplatení, ktorého sa mali strany sporu dohodnúť, mu žalovaný nevyplatil. Žalobca dôvodnosť uplatneného nároku nijakým spôsobom nepreukázal. Žalobca ani neuviedol aká dohoda a za akých podmienok mala byť medzi stranami uzavretá, nijakým spôsobom tieto okolnosti nešpecifikoval. Žalobca nepreukázal, že došlo k uzavretiu zmluvy o združení za ním uvádzaným účelom, keď zo žiadnych ním produkovaných dôkazov táto skutočnosť podľa názoru súdu nevyplýva. Bližšie okolnosti a podmienky uzavretia žalobcom tvrdenej Zmluvy o združení nevyplynuli ani z výpovede svedka L. W.. Súd nerozporuje, že medzi stranami sporu mohla existovať dohoda ohľadne prevádzkovania a zabezpečenia potrebných úkonov súvisiacich s prevádzkou R. H. K. na O. za účasti žalobcu, žalovaného a tretej osoby O.. W.. Nie je však zrejmé ako sa tieto osoby, účastníci dohody, dohodli ohľadne financovania projektu, podielu na zisku, okolností ohľadne vyplatenia podielu, vrátenia vložených finančných prostriedkov, kedy a v akej výške a za akých podmienok. Žalobca ani neuvádzal kedy a v akej sume tá ktorá osoba finančné prostriedky vložila, ako malo byť/bolo s nimi naložené, aká suma mala byť komu a za akých podmienok a kedy vyplatená. Dôkazné bremeno na preukázané uvedeného mal žalobca. Žalobca však v tomto smere neuviedol ani skutkové tvrdenia, obmedzil sa len na tvrdenie, že mu suma 10.000,- eur v dôsledku jeho vystúpenia z ním tvrdeného združenia patrí. Nijakým spôsobom však nepreukázal, že združenie bolo uzavreté a že pri prevádzkovaní reštauračného zariadenia bol vytvorený zisk, ktorý bolo možné vyplatiť a že zisk bol vytvorený práve vo výške zodpovedajúcej ním požadovaného podielu. Žalobca síce predložil elektronickú komunikáciu medzi ním, žalovaným a L. W., ale z tejto komunikácie tieto okolnosti nevyplývajú. Vyplýva z nej, že sa o prevádzku osoby nejakým spôsobom, ale ani nie vopred dohodnutým, starali, zabezpečovali ju, pričom už v tom čase dochádzalo medzi nimi práve z dôvodu, že sa o nedohodli o spôsobe podnikania, k nezhodám. Na viac žalovaný popieral autencititu prepisu komunikácie tvrdiac, že si na to nespomína, telefón prostredníctvom, ktorého mala komunikácia prebiehať mával bežne voľne položený v prevádzke. 11.3. Za stavu, keď medzi stranami nedošlo k uzavretiu žiadnej písomnej zmluvy a žalobca nepredložil doklady, z ktorých by bola preukázaná dôvodnosť ním uplatneného nároku na vyplatenie podielu na majetku ním tvrdeného združenia, súd uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku. Bolo na žalobcovi podstatné skutočnosti preukázať, zabezpečiť si doklady preukazujúce - potvrdzujúce uplatnený nárok. Žalobca však žiadne listinné doklady nepredložil. Za stavu keď žalovaný rozporoval nárok žalobcu na zaplatenie 10.000 eur bolo na žalobcovi preukázať
dôvodnosť uplatneného nároku. Žalobca však v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že žalovaný by mal povinnosť vyplatiť mu sumu 10.000 eur. Táto skutočnosť nevyplynula zo žiadneho žalobcom predloženého listinného dokladu a ani z výpovede svedka.
12. Žalobca tvrdil, že podiel na majetku združenia vo výške 10.000,- eur mu žalovaný nevyplatil napriek tomu, že žalovaný záväzok v celom rozsahu uznal a zaviazal sa ho zaplatiť a preukazoval to elektronickou komunikáciou. 12.1. Žalovaný odmietol, že by akýmkoľvek spôsobom uznával záväzok voči žalobcovi. Uvádzal, že si na predloženú komunikáciu nespomína, nemal dôvod uznávať záväzok, ktorý vôbec neexistoval a tobôž nie v čase, keď mali medzi sebou zjavne negatívne vzťahy. Žalovaný v tom čase mal voči žalobcovi záväzky len z titulu pôžičky, ktoré však so žalobcom už vyrovnal, nakoľko sumu 11.000 eur žalobcovi preukázateľne vyplatil. Žalovaný poukázal i na skutočnosť, že z predloženej komunikácie nevyplýva, že by uznal nejaký dlh z právneho titulu vysporiadania zániku účasti žalobcu v združení resp. akýkoľvek záväzok z titulu Zmluvy o združení. Komunikáciu predloženú žalobcom v žiadnom prípade nie je možné považovať za kvalifikované uznanie dlhu, majúce účinky uznania záväzku podľa § 558 Občianskeho zákonníka.
13. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
14. Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony (§ 34 a nasl.) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. 14.1. Súd na tvrdenie žalobcu o existencii uznania dlhu žalovaným neprihliadol, nakoľko žalobca uznanie dlhu žalovaným nepreukázal. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, aby bol platne uznaný dlh musí byť uznaný písomne. Žalobcom predložený prepis elektronickej komunikácie nemožno považovať za kvalifikované uznanie dlhu, majúce účinky uznania záväzku podľa citovaného ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka. Predložená komunikácia medzi žalobcom a žalovaným nespĺňa náležitosti pre platné uznanie dlhu, keď túto nemožno považovať za písomný prejav, nie je možné z nej ani identifikovať konajúcu osobu, nakoľko žalovaný poprel, že by takto v tejto súvislosti so žalobcom komunikoval a na viac ani nespĺňa zákonom požadovanú obsahové náležitosti pre takýto úkon.
15. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Strany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia. Konanie je založené na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej strana svoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi. Žalobca v konaní neuniesol nie len dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia ohľadne preukázania svojho uplatneného nároku na vyplatenie podielu na majetku združenia vo výške 10.000,- eur ale ani bremeno tvrdenia, keď ani zo skutkových okolností nevyplynula dôvodnosť ním uplatneného nároku.
16. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v konaní
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku teda podľa úspešnosti žalovaného v spore, keď žalovaný bol v konaní plne úspešný a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov
konania súd podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným rozhodnutím.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku). V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona