Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/48/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce - predseda senátu JUDr. Slavomír Harmóci a prísediaci Darina Valušková a Jozef Čabák na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.6.2018 takto

rozhodol:

Obžalovaná

JZ.

u z n á v a sa v i n n o u

- zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.,

p r e t o, že

dňa 22.6.2017 v čase okolo 10.00 h. v garsónke vpravo, na prízemí obytného bloku na O.h, po požití alkoholických nápojov a vzájomnej roztržke, napadla svojho druha pošk. M. tým, že mu ostrím sekery zasekla do hlavy, v ktorej sa nachádzajú životne dôležité orgány, čím mu spôsobila sečnú ranu 3 cm, asi 8 cm nad ušnicou v pravej temennej oblasti na rozhraní temena lebečnej klenby, nezasahujúca na kosť lebky, čiže povrchová, postihujúca iba kožu s dobou liečenia 6 dní, pričom pri väčšej intenzite pôsobiaceho násilia a inom smere útoku, by došlo k závažnejšiemu následku na zdraví poškodeného, čo by bolo bezprostredne život ohrozujúce zranenie, t e d a

- započala konanie, ktoré bezprostredne smerovalo k úmyselnému spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví iného a taký čin spáchala na chránenej osobe,

z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 155 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 5 ( päť ) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanú pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/, d/ Tr. zák. súd obžalovanej ukladá ochranné protialkoholické liečenie.

Podľa 74 ods. 1 Tr. zák. ochranné liečenie obžalovaná vykoná ústavnou formou.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd ukladá obžalovanej aj trest prepadnutia veci a to:

- sekery s dreveným poriskom o dĺžke 30 cm.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

odôvodnenie:

Dňa 17.4.2018 podal prokurátor Okresnej prokuratúry v Michalovciach obžalobu na N. pre pokus prečinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaná N. vykonala vyhlásenie v zmysle ust. § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por. o tom, že je nevinná. V rámci svojej výpovede uviedla, že dňa 22.6.2017 v čase okolo 10.00 h. s priateľom popíjala tvrdý alkohol, kde následne odišla na poštu pre dávku v hmotnej núdzi. Dodala, že deň predtým ako aj v uvedený deň sa s priateľom pohádala na peniazoch. Po príchode na poštu obžalovaná zistila, že nemá občiansky preukaz, preto sa vrátila domov, kde našla svojho priateľa, ktorý sedel na gauči, rukami si držal hlavu a bol celý zakrvavený. Odkiaľ krvácal si nevšimla, pričom sa mu však snažila poskytnúť pomoc. Prikladala som na hlavu papiere a všetko čo vtedy našla. Keďže bola v šoku a v strese zavolala záchranku na čísle 112 alebo 155, ktorá po krátkom čase dorazila v zložení K. Po príchode záchranky došla aj polícia. Policajti sa začali pýtať poškodeného čo sa mu stalo a následne začali preverovať ním uvádzané skutočnosti, ako aj okolie bytového domu, či nenájdu stopy krvi. Obžalovaná po celý čas zostala v byte, kde aj s ňou komunikovali policajti pýtali sa jej, čo sa stalo. Týmto iba oznámila to, čo jej povedal pán Y. a to, že dostal s latou po hlave v „X.“. Obžalovaná dodala, že cesta na poštu a späť jej trvala zhruba 20 minút. V závere výpovede poprela zranenia poškodenému spôsobila ona, hoci pripustila, že v minulosti sa už niečo podobné stalo, kde poškodeného napadla a udrela som ho tĺčikom na mäso po hlave. Vzhľadom na rozpory vo výpovedi obžalovanej bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania, kde obžalovaná na vysvetlenie rozporov uviedla, že po jej návrate z pošty boli dvere na garsónke zatvorené, ale neuzamknuté. Vzniknutý rozpor vo svojej výpovedi vysvetliť nevedela. Rovnako dodala, že výpoveď z prípravného konania v ktorej sa doznala k spáchanému skutku podpísala iba preto, že nemala pri sebe okuliare, kde výpoveď jej prečítal jej druh a nie vyšetrovateľ. Sama si danú výpoveď nečítala. Rovnako poprela, aby sa v svojej výpovedi pred súdom pri rozhodovaní o väzbe doznala ku skutku a jeho spáchanie oľutovala, kde ľutovala iba skutočnosť, že sa jej druhovi niečo stalo. Dodala, že si vzhľadom na požitý alkohol nepamätá, či druha napadla alebo nie, avšak uviedla, že ak by to urobila, zrejme by na seba nevolala záchranku a políciu. K nájdenej sekere v byte dodala, že táto bola nájdená na stole a možno preto si policajti mysleli, že touto sekerou napadla poškodeného, avšak táto sekera tam bola iba kvôli tomu, že na ďalší deň mali spoločne s druhom odísť na chalupu grilovať a urobiť si pekný deň. Bol vypočutý svedok - poškodený M., ktorý využil svoje zákonné právo a v trestnej veci svojej družky odmietol vypovedať. Z tohto dôvodu bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania, ktorý dňa 23.6.2018 využil svoje právo a rovnako odmietol vypovedať a dňa 20.12.2018 v rámci svojej výpovede uviedol, že skutok zo dňa 22.6.2017 a zranenia, ktoré vtedy utrpel mu nespôsobila jeho družka N. a toto si spôsobil sám. Na to, ako sa to stalo, sa však nepamätá vzhľadom na požitý alkohol. Svedok N. - príslušník polície, v rámci svojej výpovede uviedol, že dňa 22.6.2017 boli s kolegom vyslaní na O. kde mala pani I. oznámiť napadnutie. Po dostavení sa na miesto im dvere otvorila pani I., kde hneď po otvorení dverí si svedok všimol na chodbe bytu dosť krvi na zemi, pričom žiadnu krv na chodbe pred bytom nevidel. Po vojdení do bytu Y. sedel pri kuchynskej linke a mal ranu vo vlasatej časti hlavy. Z tohto dôvodu kolega svedka odišiel do auta pre obväzy a túto ranu poškodenému do príchodu RZP ošetrovali. Zároveň sa I. opýtali, čo sa v byte odohralo. Táto uviedla, že Y.a mala napadnúť v pohostinstve „X.“ osoba menom S. to sekerou. Po príchode RZP, si táto prevzala Y. a odviezla ho. Na základe oznámenia I., sa rozhodli preveriť oznámené skutočnosti v pohostinstve „X.“, kde kontaktovali tam prítomnú zamestnankyňu, ktorá uviedla že k žiadnemu incidentu na tejto prevádzke v danom čase nedošlo. Z tohto dôvodu bolo preverené aj ďalšie neďaleké pohostinstvo, zvané „.“ na Ul. D. s rovnakým výsledkom. Vzhľadom na tieto zistenia opätovne kontaktovali Y. kde vozidlo RZP dostihli pred pavilónom nemocnice v Michalovciach. Y. spočiatku nechcel spolupracovať avšak po určitom čase uviedol, že bol napadnutý N.u. Z tohto dôvodu sa rozhodli opäť zájsť za pani I., ktorú následne obmedzili na osobnej slobode a predviedli na obvodné oddelenie. Po príchode a obmedzení osobnej slobody obžalovaná popierala, aby sa uvedeného skutku dopustila. Svedok taktiež dodal, že obaja obžalovaná aj poškodený

boli zjavne pod vplyvom alkoholu. V závere svedok zdôraznil, že bytový dom v ktorom ku skutku došlo má vchod predný, ako aj zadný, kde pri obhliadke bytového domu žiadne stopy krvi na chodbách bytového domu, pred bytovým domom, v uvedených pohostinstvách, ani pred nimi nevideli. Bol vypočutý svedok I., ktorý uviedol, že dňa 22.6.2017 vykonával ústavnú pohotovostnú službu na traumatologickej ambulancii, kedy v čase o cca 13.30 h. bol posádkou RZP privezený poškodený M.. Pri jeho prevzatí mu bolo posádkou RZP udané, že dostal po hlave sekerou od známej osoby. U pacienta po vyšetrení zistil polooblukovitú, tangenciálnu sečnú ranu v pravej temennej oblasti bez známok iných vnútrolebečných zranení. Po krátkom rozhovore s pacientom tento potvrdil údaje udané posádkou RZP o tom, že zranenie mu spôsobila jeho priateľka a bol napadnutý sekerou. Na druhej strane však udával, že nechcel ísť do nemocnice a nechce nikoho žalovať a že ošetrenie odmieta. Napriek odmietnutiu ošetrenia pacientom bol tento prifixovaný na lôžko a ranu na hlave mu bola zašitá. Následne bola vypísaná správa o ošetrení a pacient odišiel sám z ambulancie. Z dôvodu predložených dvoch lekárskych správ o ošetrení poškodeného a to správy I. zo dňa 22.6.2017 o 11.23 a správy I. zo dňa 22.6.2018 bez uvedenia času vyšetrenia svedok na vysvetlenie zistených nezrovnalostí uviedol, že ide o nedokonalosť informačného systému nemocnice, ktorý v nemocnici mali v danom čase. I.n pacienta neošetril a ani ho nevidel. Pacienta ošetroval iba svedok a to pravdepodobne v čase 11.23 h. I., skutočne neošetroval poškodeného, kde službu uvedeného dňa mal sám svedok a sám ošetroval poškodeného. Údaje, ktoré sú uvedené v lekárskej správe zo dňa 22.6.2017 o 11.23 h. taktiež vypísal sám svedok a túto správu uložil. Po jej uložení si uvedenú správu zrejme otvoril I.n, keď vstúpil do systému pod svojím kódom, keďže mal pre políciu podať posudok. Uvedený systém však trpel chybou v tom, že poslednú osobu, ktorá správu otvorila označil ako jej pisateľa. Z tohto dôvodu je na správe uvedené meno I. a nie meno svedka. Z tohto dôvodu svedok poopravil čas privezenia poškodeného, kde tento nebol privezený na ošetrenie o 13.30 h., ale o 11.23 h. Čas 13.30 ktorý je uvedený na lekárskej správe mohol byť časom, kedy I. vstúpil do systému a prezeral si uvedenú lekársku správu. Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý MO., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia ktorý uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal zo zdravotnej dokumentácie poškodeného a z uznesenia o pribratí znalca. Pri podaní znaleckého posudku nemal k dispozícii odborné vyjadrenie I., kde disponoval lekárskou správou I.a zo dňa 22.6.2017 o 11.23 h. Znalec však jednoznačne nevylúčil ani nepotvrdil, či pri podaní znaleckého posudku teda mal k dispozícii aj odborné vyjadrenie I.a, kde však táto skutočnosť nemala žiaden vplyv na závery ním podané v znaleckom posudku. Zranenia, ktoré sú konštatované v znaleckom posudku vyplývajú z lekárskej správy I. o prvotnom ošetrení poškodeného. Doba liečenia bola stanovená na 6 dní, kde z medicínskeho pohľadu ide u poškodeného o zranenie ľahké, pričom však bol ohrozený životne dôležitý orgán. Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná výpoveď svedka I. príslušníka polície, ktorá je v podstatných bodoch zhodná s výpoveďou svedka N.Rovnako bola prečítaná aj výpoveď svedkyne MB., ktorá uviedla, že dňa 22.6.2017 od 6.00 h. pracovala ako čašníčka v pohostinstve „X.“. V čase okolo 10.00 h. mala asi troch zákazníkov, kedy do pohostinstva došli dvaja policajti a informovali sa, či v pohostinstve nedošlo k fyzickému napadnutiu nejakého návštevníka. K žiadnemu takémuto incidentu v priebehu celého dňa nedošlo, čo oznámila ja policajtom, ktorí sa porozhliadli po vnútorných priestoroch pohostinstva a z pohostinstva odišli. V závere dodala, že uvedený deň si ani v priestoroch na terase, ani pred pohostinstvom nevšimla žiadne stopy po krvi. Súd prečítal taktiež výpoveď svedka D. z prípravného konania, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že pracuje ako záchranár RZP a RLP so sídlom v Michalovciach, kde dňa 22.6.2017 v čase od 7.00 h. vykonával službu s vodičom I.. V čase okolo 10.00h. boli Krajským operačným strediskom Košice vyslaní k úrazu hlavy muža na ul. I.. Po príchode na miesto došli ku garsónke nachádzajúcej sa na prízemí obytného domu na pravej strane, kde už boli dvaja policajti, pričom po otvorení vstupných dverí boli na zemi veľké kaluže krvi, ako aj na gauči, posteli, stolíku, kde bolo aj veľa zakrvaveného toaletného papiera, gázy a obväzov. V garsónke bol neporiadok a fľaše od alkoholu. Svedok podotkol, že krv nebola ani pred vstupnými dverami do garsónky, ani pri výťahu na schodoch, či na ulici pred zadným alebo predným vchodom. Poškodený RZ. sedel na gauči a obžalovaná sedela oproti nemu na posteli. Y. krvácal z hlavy na ktorej mal sečnú ranu, ktorú mu ošetrili policajti do ich príchodu a priložili mu na ňu gázu a obväzy. Na otázku čo sa mu stalo, Y. odpovedal, že dostal latou v „.. Odmietal ošetrenie, avšak keďže ranu mu bolo potrebné zašiť bol vzatý do sanitky, kde policajti odišli preveriť informáciu ohľadne jeho napadnutia. Pri prevoze poškodeného na traumatológiu do NsP Michalovce tento spočiatku odmietal komunikovať, avšak nakoniec uviedol, že uvedené zranenie mu spôsobila jeho družka JZ. s tým, že jej však nechce robiť žiadne problémy, lebo ju má rád. Dodal, že pri popíjaní alkoholu a následnej hádke vzala zo zásuvky sekeru a zaútočila na neho tak, že mu ostrým sekery zaťala do hlavy. Keďže nemohla zastaviť krvácanie privolala záchranku. To isté zopakoval KZ. aj po príchode policajtov pred

odovzdaním na traumatológiu.V závere výpovede svedok dodal, že tak Y. ako aj I. boli zjavne pod vplyvom alkoholických nápojov, pričom taktiež dodal , že už v minulosti asi pred dvoma mesiacmi bol v uvedenej garsónke na zásah, keďže pani I. mala napadnúť pána Y.a tĺčikom na mäso, ktorým ho udrela po hlave. Napokon bola prečítaná aj výpoveď svedka I., vodiča RZP a RLP, ktorá je v podstatných bodoch zhodná s výpoveďou svedka D. Na hlavnom pojednávaní boli prečítané aj znalecké posudky a to Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice, znalecký posudok I. a znalecký posudok I.. Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice, súd zistil, že znaleckým skúmaním bolo preukázané, že na zaistených biologických stopách, ktoré boli zabezpečené na mieste činu bola dokázaná prítomnosť ľudskej krvi, kde ďalším skúmaním a porovnávaním s DNA profilmi porovnávacích vzoriek bolo zistené, že DNA profil krvi zaistený na ostrí a rukoväti sekery a porovnávacích materiáloch, teda maskáčovej bundy zn. PING, maskáčových nohaviciach s nápisom MIAONI a vatovej tyčinke, sa zhodoval s DNA profilom porovnávacej vzorky označenej M.h. Bolo teda dokázané, že pôvodcom krvi je osoba M.. Rovnako DNA analýzou bližšie nešpecifikovaného biologického materiálu zaisteného z rukoväte sekery bola zistená prítomnosti zmiešaného biologického materiálu, ktorý bol kombináciou DNA profilov osôb od ktorých boli zaistené porovnávacie vzorky označené M.á, teda tieto osoby boli pôvodcami časti biologického materiálu k zmiešanej biologickej stope. Zo znaleckého posudku I. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia súd zistil, že M.h dňa 22.6.2017 utrpel sečnú 3 cm ranu 8 cm nad ušnicou v pravej temennej oblasti nezasahujúcu kosť postihujúcu iba kožu. Z medicínskeho hľadiska ide o poranenie ľahké. Uvedené poranenie bolo spôsobené sekerou, jej ostrím, ktorá smerovala na lebku. Vzhľadom na poranenie bol poškodený obmedzený iba minimálne, kde bol povinný strpieť kontroly na traumatologickej ambulancii do zhojenia rany. Uvedené poranenia nemali vplyv na obvyklý spôsob života poškodeného. Doba liečenia a práceneschopnosti bola stanovená na 6 dní. V dôsledku útoku bol ohrozený najdôležitejší životný orgán a to mozog, kde vzhľadom na smer úderu a intenzitu úderu nedošlo k priamemu ohrozeniu života poškodeného.

Zo znaleckého posudku I., znalca z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie psychiatria súd zistil, že obžalovaná N. v čase spáchania skutku netrpela ani netrpí duševnou chorobou. U tejto bola zistená emočne nestabilná osobnosť, kde sa nejedná o duševnú chorobu, ale o poruchu. Obžalovaná v čase spáchania skutku mohla svoje konanie ovládať a rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania, pričom tieto zložky boli u obžalovanej zmenšené iba pod vplyvom alkoholu. U obžalovanej bol zistený syndróm závislosti od alkoholu, pričom obžalovaná chápe zmysel trestného konania. Vzhľadom na zistený syndróm závislosti znalec odporučil uloženie ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou. V závere znaleckého posudku dodal, že obžalovaná pod vplyvom alkoholu sa môže dopustiť trestného činu hoci jej pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska nie je pre spoločnosť nebezpečný. Súd vykonal ďalšie dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to odborným vyjadrením I., zápisnicou o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou, zoznamom zaistených stôp, zápisnicou o vydaní veci, potvrdením o vykázaní zo spoločného obydlia, prepismi zvukových záznamov, informáciou Košickej záchranky, lekárskymi správami, odpisom z registra trestov obžalovanej a jej charakteristikami. Z odborného vyjadrenia I.úd zistil rozsah zranení, ktoré utrpel poškodený dňa 22.6.2017 ako aj mechanizmus vzniku zranenia, dobu liečenia, kde závery odborného vyjadrenia sú v zhode s výpoveďou znalca I. ako aj závermi ním podaného znaleckého posudku. Zo zápisnice o ohliadke miesta činu je zrejmé miesto, kde ku skutku došlo, pričom z vyhotovenej fotodokumentácie je okrem zranenia poškodeného, jeho rozsahu zrejmý aj výskyt zaistených biologických stôp ako aj stôp po krvi v byte. Z predloženého zoznamu zaistených stôp sú zrejmé jednotlivé biologické stopy, ako aj odobratý porovnávací materiál, ktorý bol predložený k znaleckému skúmaniu. Zo zápisnice o vydaní veci súd zistil, že obžalovaná N. pre potreby trestného konania vydala maskáčové nohavice zn. MIAONI a maskáčovú bundu zn. PING, ktoré boli rovnako predložené k znaleckému skúmaniu. Z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia č. 137397 zo dňa 22.6.2017 súd zistil, že obžalovaná N. bola dňa 22.6.2017 o 14.00 h. vykázaná zo spoločného obydlia ohrozenej osoby M. bytom na adrese I. na dobu 10 dní. Z prepisov zvukových záznamov tiesňovej linky 112 je zrejmý obsah oznámenia obžalovanej na uvedenú tiesňovú linku a následná komunikácia tiesňovej linky s políciou a záchrannou službou.

Z podanej informácie Košickej záchranky je zrejmé zloženie zasahujúcej posádky Záchrannej služby Košice, ktorá zasahovala dňa 22.6.2017 na mieste činu v zložení D. Z predložených lekárskych správ je zrejmé, že prvotne ošetrujúcim lekárom poškodeného M.ol dňa 22.6.2017 I., ktorý u tohto zistil, sečnú ranu na pravej temennej oblasti, pričom poškodený pri ošetrení k zraneniu uviedol, že dostal sekerou po hlave, pričom uvedený mechanizmus vzniku zranenia podľa lekára zodpovedá údajom uvádzaným poškodeným. Doba liečenia bola stanovená do 7 dní. Ďalšie predložené lekárske správy preukazujú rozsah zranenia u poškodeného, spôsob ich ošetrenia. Z odpisu registra trestov obžalovanej súd zistil, že obžalovaná doposiaľ súdne trestaná nebola. Z podaných charakteristík obžalovanej súd zistil, že táto je z miesta bydliska hodnotená všeobecne pričom z ÚVV a ÚVT OS Košice je hodnotená kladne. Po vyhodnotení takto vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnom súhrne súd dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaná N. svojím konaním naplnila všetky znaky zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. tak po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke, nakoľko započala konanie, ktoré bezprostredne smerovalo k úmyselnému spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví iného a takýto čin spáchala na chránenej osobe, ktorou je v zmysle ust. § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 127 ods. 4 Tr. zák. blízka osoba, teda aj druh obžalovanej RZ.. K uvedenému záveru súd dospel najmä na základe výpovede vypočutých svedkov a to N. - zasahujúcich príslušníkov polície, ktorí sa vyjadrili k okolnostiam, ktoré zistili po príchode na miesto činu kde uviedli, že potom čo im obžalovaná otvorila dvere garsónky, zbadali na podlahe bytu veľké kaluže krvi. V byte sa nachádzal poškodený, ktorý mal zranenie na hlave a veľmi krvácal. Obaja svedkovia potvrdili, že žiadne stopy krvi nezaregistrovali pred vstupom do bytu, teda na chodbe bytového domu, ani pred jeho hlavným ani zadným vchodom. Rovnako svedkovia vykonali bezprostredné šetrenie k zisteným skutočnostiam, ktoré pri vyťažovaní uviedla obžalovaná N. a preverili miestne pohostinstvo zvané „., ako aj neďaleké pohostinstvo zvané „U.“. Ani v jednom z nich, v čase označenom obžalovanou, nedošlo k žiadnemu incidentu a nikde na uvedených miestach neboli zaregistrované stopy po krvi, ktoré by nasvedčovali o údajnom incidente a napadnutí poškodeného, ktorý v dôsledku takéhoto zranenia zjavne veľmi krvácal. Naviac obaja svedkovia zhodne potvrdili, že poškodený pri opätovnom vyťažovaní pred jeho odovzdaním do starostlivosti lekárov na traumatológii v NsP Michalovce sám uviedol, že uvedené zranenie mu spôsobila jeho družka N. úderom sekery po jeho hlave. Skutočnosti uvádzané týmito svedkami potvrdila svojou výpoveďou aj vypočutá svedkyňa I., ktorá uvedeného dňa pracovala ako čašníčka v pohostinstve „CJ.“, ktorá taktiež potvrdila, že uvedené dňa v pohostinstve nedošlo k žiadnemu incidentu medzi jeho návštevníkmi, pričom nezaregistrovala žiadne stopy po krvi ani na terase pohostinstva, ani v jeho okolí. Obžalovanú nepriamo usvedčuje vo výpovedi aj vypočutý svedok MO. ktorý bol prvotne ošetrujúcim lekárom poškodeného, kde tento sa v rámci svojej výpovede vyjadril k rozsahu zranení, ktoré u poškodeného zistil, ako aj k spôsobu ich ošetrenia, pričom uviedol, že sám poškodený pri ošetrení výslovne uviedol, že zranenie mu bolo spôsobené jeho priateľkou úderom sekery do oblasti hlavy. Napokon obžalovanú nepriamo usvedčujú svojimi výpoveďami aj pracovníci záchrannej zdravotnej služby D., ktorí potvrdili, že po príchode na miesto činu na základe oznámenia tiesňovej linky a operačného strediska zistili, že v uvedenom byte sa nachádza na zemi množstvo krvi, ako aj rôzne obväzy, gáza a papiere, ktoré boli značne zakrvavené, pričom poškodený mal na hlave krvácajúcu ranu, ktorá bola ošetrená tam prítomnými policajtmi. Títo svedkovia zhodne potvrdili, že žiadne stopy po krvi nezaregistrovali okrem bytu ani na chodbe bytového domu, ani pred bytovým domom. Rovnako zhodne potvrdili, že pri prevoze poškodeného do nemocnice im tento sám uviedol, že zranenie mu spôsobila jeho družka N. a to sekerou, ktorou mu zaťala do hlavy v dôsledku požitého alkoholu a hádky, ktorá medzi nimi vznikla. Naviac svedok K. v rámci svojej výpovede uviedol, že už v minulosti zasahoval v uvedenom byte zhruba pred dvoma mesiacmi pred spáchaním skutku, keďže obžalovaná mala napadnúť poškodeného Kaňucha tĺčikom na mäso, ktorým ho udrela po hlave. V zhode s uvedenými výpoveďami svedkov sú aj znalecké posudky podané v tejto trestnej veci, ktoré taktiež nepriamo usvedčujú obžalovanú zo spáchania vyššie uvedenej trestnej činnosti. Znalec I.c v rámci svojho znaleckého posudku, ako aj vo svojej výpovedi konštatuje zranenie objektívne zistené u poškodeného a to sečnú 3 cm ranu 8 cm nad ušnicou, kde v rámci mechanizmu vzniku tohto zranenia konštatuje úder ostrím sekery na oblasť hlavy, pričom však toto zranenie hodnotí z medicínskeho hľadiska ako ľahké s dobou liečenia a práceneschopnosti 6 dní. Zároveň konštatuje, že v dôsledku útoku bol ohrozený životne dôležitý orgán a to mozog poškodeného. V súlade s týmto znaleckým posudkom a výpoveďou svedka I.a vyznieva aj ďalší listinný dôkaz a to odborné vyjadrenie I., ako aj predložené lekárske správy o ošetrení poškodeného, ktoré sú v podstatných bodoch zhodné so

znaleckým posudkom MO., najmä vo vzťahu k zistenému mechanizmu vzniku uvedeného zranenia, ktoré je v súlade aj s výpoveďami vyššie uvedených svedkov I. Nepriamo je obžalovaná usvedčovaná aj závermi znaleckého posudku Kriminalistického expertízneho ústavu PZ Košice, z ktorého je zrejmé, že pôvodcom zaistenej zmiešanej biologickej stopy na rukoväti sekery sú osoby označené ako M., čím bolo preukázané, že uvedené osoby manipulovali so zraňujúcim predmetom. Napokon obžalovanú usvedčuje nepriamo aj znalecký posudok I., ktorý vylúčil duševnú chorobu u obžalovanej v čase spáchania skutku s tým, že jej ovládacia a rozpoznávacia zložka konania bola zachovaná a znížená iba pod vplyvom alkoholu, kde táto chápe zmysel trestného konania pričom u tejto je potrebné vzhľadom na zistený syndróm závislosti na alkohole uložiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, keďže pod vplyvom alkoholu táto môže páchať trestnú činnosť. V rámci hodnotenia dôkazov sa súd zaoberal aj obranou obžalovanej, ktorá poprela spáchanie skutku, kde uviedla, že poškodený mal byť napadnutý inou osobou v pohostinstve zvanom „ X. v čase, keď sa sama nachádzala na pošte, pričom o uvedenom skutku sa dozvedela až po svojom príchode do bytu, kde poškodeného našla zakrvaveného s ranou na hlave. Skutočnosti uvádzané obžalovanou však súd vzhľadom na vykonané dôkazy považuje za účelové a plne vyvrátené vyššie uvedenými dôkazmi. Je zrejmé, že ihneď po oznámení týchto skutočností zo strany obžalovanej bolo zo strany polície vykonané miestne šetrenie v uvádzanom pohostinstve a jeho okolí, ako aj v blízkom pohostinstve zvanom „U., kde nebol zistený žiaden incident, pri ktorom by mohlo dôjsť k zraneniu poškodeného. V tomto smere súd poukazuje aj na výpovede svedkov I., ktorí v podstate zhodne potvrdili, že stopy krvi boli iba v byte poškodeného a ani jeden z nich stopy po krvi nezaregistroval na chodbe bytového domu, pred vchodom do bytového domu alebo v okolí uvedených pohostinstiev. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozpory vo výpovedi obžalovanej, ktorá sama k zraňujúcemu predmetu nájdenému v byte a to sekere uviedla, že táto sa mala nachádzať na stolíku z dôvodu, že nasledujúci deň si mala s poškodeným urobiť pekný deň a grilovať na chalupe. Uvedené tvrdenie je však nelogické a v rozpore s ňou uvádzanými skutočnosťami, keďže sama obžalovaná potvrdila, že uvedeného dňa, ako už aj deň predtým, sa s poškodeným pohádala na peniazoch, kde nie je pravdepodobné, aby za daných okolností pripravovali spoločný pekný deň a grilovačku. Rovnako súd poukazuje na to, že obžalovaná po príchode polície označila aj osobu, ktorá mala poškodenému zranenie spôsobiť ako osobu menom S., ktorý ho mal napadnúť sekerou. Táto skutočnosť je však v rozpore s jej výpoveďou pred súdom, v rámci ktorej uviedla napadnutie poškodeného v pohostinstve „X.tou a nie sekerou bez označenia osoby. Naviac je zrejmé, že uvedená sekera so stopami krvi poškodeného bola nájdená v byte obžalovanej a poškodeného, kde je veľmi nepravdepodobné, aby páchateľ skutku po čine odovzdal zraňujúci predmet poškodenému a tento si ho doniesol domov. Zároveň je zrejmé, že na rukoväti sekery nebola zaistená žiadna iná biologická stopa pochádzajúca od tretej osoby, ktorá by mohla byť páchateľom daného skutku. Napokon sa súd zaoberal aj tvrdením obžalovanej, ktorá poprela spáchanie skutku a dodala, že ak by ho spáchala, zrejme by na seba nevolala políciu a záchranku. K uvedenému súd považuje za potrebné uviesť a poukázať na výpoveď svedka K.. Tento vo výpovedi uviedol, že poškodený potom čo označil obžalovanú za páchateľku skutku uviedol, že táto po údere sekerou nevedela zastaviť krvácanie z hlavy a privolala záchranku. Je teda zrejmé, že obžalovaná potom čo napadla poškodeného bola sama prekvapená rozsahom krvácania, ktoré sa jej nedarilo zastaviť a to napriek jej všemožnej snahe, kde z tohto dôvodu v šoku privolala záchranku, avšak políciu sama nevolala. Je teda zrejmé, že obžalovaná nemala ani v úmysle volať políciu a oznámiť im údajné napadnutie poškodeného, kde táto iba reagovala na situáciu s rozsiahlym krvácaní poškodeného, ktoré sa jej nadarilo zastaviť. Táto komunikácia je zrejmá aj z prepisov volaní na tiesňovú linku 112. Je potrebné tiež uviesť, že poškodená je osobou náchylnou k takémuto konaniu, keďže už v minulosti a to nie tak dávno pred skutkom mala napadnúť poškodeného po hlave tĺčikom na mäso, čo sama potvrdila.

Súd rovnako prihliadol aj na výpoveď poškodeného M.a, ktorý dňa 22.6.2018 uviedol, že zranenie mu nespôsobila obžalovaná, ale toto si spôsobil sám, no na jeho bližšie okolnosti si nepamätal. Uvedená výpoveď je vyvrátená všetkými vyššie uvedenými dôkazmi, preto ju súd ako nevierohodnú neakceptoval. Je teda zrejmé, vzhľadom na uvedené dôkazy, že k zraneniu poškodeného došlo v uvedenom byte, keďže je zjavné, že vzhľadom na množstvo krvi nachádzajúce sa v byte, že v prípade, ak by bolo zranenie spôsobené mimo tohto bytu, vzhľadom na rozsah krvácania poškodeného, by boli stopy krvi viditeľné už aj na chodbe bytového domu, prípadne pred vchodom do bytového domu, ako aj na mieste, kde sa uvedený skutok mal odohrať. Naviac na mieste činu, v byte obžalovanej a poškodeného, bol nájdený zraňujúci predmet - sekera na ktorej boli stopy krvi poškodeného, ako aj zmiešaná biologická

stopa na rukoväti sekery, pôvodcom ktorej boli M.Uvedené dôkazy, aj keď nepriame, umožňujú súdu jednoznačne konštatovať, že skutok z ktorého spáchania je obžalovaná N., táto skutočne spáchala a to spôsobom uvedeným v podanej obžalobe. Uvedené dôkazy vo svojom súhrne vytvárajú ucelenú reťaz vzájomne prepojených dôkazov, ktoré vo umožňujú vyvodiť jednoznačný záver o vine obžalovanej, pričom vylučujú akýkoľvek iný spôsob spáchania uvedeného skutku a vzniku uvedeného následku - zranenia poškodeného. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd o vine obžalovanej nemal žiadne pochybnosti. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadol na všetky okolnosti prípadu, na osobu obžalovanej, na ustanovenie § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., kde dospel k záveru, že účel trestu u obžalovanej bude dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody v trvaní 5 rokov. Pri ukladaní trestu súd zohľadnil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, kde ako poľahčujúcu okolnosť na strane obžalovanej hodnotil jej doterajší bezúhonný život pričom žiadnu priťažujúcu okolnosť súd na strane obžalovanej nezistil. Z tohto dôvodu v súlade s ustanovením § 38 ods. 3 Tr. zák. súd znížil hornú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, teda o 28 mesiacov, kde trest ukladal na dolnej hranici takto zníženej trestnej sadzby. Uložený trest v trvaní 5 rokov podľa názoru súdu plne postačí na ochranu spoločnosti pred prípadným ďalším páchaním trestnej činnosti zo strany obžalovanej a dostatočne zabezpečí jej nápravu a prevýchovu, aby si táto uvedomila následky svojho konania a v budúcnosti sa obdobného konania nedopúšťala. Takto uložený trest, okrem individuálnej prevencie, plní aj úlohy generálnej prevencie a odradí prípadných ďalších páchateľov obdobnej trestnej činnosti od jej spáchania.

Vzhľadom na závery znaleckého dokazovania I.a, ktorý konštatoval u obžalovanej zistený syndróm závislosti od alkoholu, kde rovnako uviedol možnosť spáchania trestnej činnosti pod vplyvom alkoholu zo strany obžalovanej, súd obžalovanej uložil aj ochranné protialkoholické liečenie, ktoré sa vzhľadom na uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vykoná ústavnou formou. Aj uvedené ochranné opatrenie má posilniť prevýchovný účel trestu a zabezpečiť, aby obžalovaná v budúcnosti viedla riadny život.

Vzhľadom na zaistenú doličnú vec, ktorou bol spáchaný trestný čin, súd uložil obžalovanej aj trest prepadnutia veci a to sekery s dreveným poriskom o dĺžke 30 cm, ktorej vlastníkom sa stáva štát.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať, resp. osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie podané v prospech obžalovaného obhajcom alebo inou oprávnenou osobou môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného. Prokurátor môže vziať takéto odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného.