Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/205/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci žalobcu MINIHOTOVOSŤ, SE, so sídlom Příkop 843/4, Zýábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČ: 043 55 211, v konaní právne zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42 174 902, proti žalovanej: Z. S., X.. XX.XX.XXXX, V.. L. P. L. X, XXX XX V. P., Š. S. R., v konaní o zaplatenie 180,12 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 168,12 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 300,- € od 13.01.2015 do 14.01.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 208,12 € od 15.01.2016 do 11.04.2017, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 188,12 € od 12.04.2017 do 15.06.2017, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 168,12 € od 16.06.2017 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 86,68 %.

odôvodnenie:

1.Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 180,12€ spolu s príslušenstvom z titulu nevyplateného zostatku úveru a zmluvnej pokuty. V žalobe uviedol, že žalovaná sa prostredníctvom webovskej stránky registrovala a požiadala žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 300,- €. Pri registrácii uviedla svoje údaje. Pri registrácii zároveň potvrdila, že súhlasí so zmluvou o úvere, ako aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Žalobca poskytol žalovanej na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX úver vo výške 300,- €, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 85,- €, teda zaplatiť celkovú čiastku vo výške 388,-€ do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Žalovaná nesplnil riadne a včas svoj záväzok, preto sa jej dlh stal splatným dňom 05.01.2015. Žalobca vyzýval žalovanú na úhradu jej záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS- správ alebo emailov, celkom jej zaslal 4 upomienky, na ktoré žalovaná nereagovala. Z uvedeného dôvodu si žalobca uplatňoval aj nárok na paušálnu náhradu nákladov - zmluvnú pokutu vo výške 12,- €, teda 3,- € za každú zaslanú upomienku. Keďže žalovaná neuhradila žalovanú sumu riadne a včas, žiadal žalobca súčasne zo žalovanej istiny aj úrok z omeškania. Žalovaná uhradila ku dňu podania žaloby sumu vo výške 131,88€, a to dňa 14.01.2016 sumu vo výške 91,88€, dňa 11.04.2017 sumu vo výške 20,-€ a dňa 15.06.2017 sumu vo výške 20,-€.

2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila hoci ju prevzala do vlastných rúk. Na nariadený termín pojednávania sa nedostavili strany sporu, ktoré mali predvolanie na pojednávanie doručené riadne a včas, svoju

neúčasť ospravedlnili, nežiadali o odročenie pojednávania z vážnych dôvodov, preto súd vec prejednal v ich neprítomnosti.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o úvere, rozhodcovskou zmluvou, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, výpisom z obchodného registra žalobcu, a zistil nasledovný skutkový stav veci:

4. Žalobca (MINIHOTOVOSŤ, s.r.o.) sa na základe žiadosti žalovanej zmluvou o úvere zo dňa XX.XX.XXXX zaviazal poskytnúť krátkodobý bezúčelový úver vo výške 300,- € a žalovaná sa zaviazala zaplatiť celkovú čiastku úveru zvýšenú o odplatu vo výške 85,- € v lehote do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. RPMN za poskytnutý úver predstavovala výšku 2371,36% a celkové náklady spotrebiteľa boli tvorené výlučne odplatou vo výške 85,-€. Neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere tvorili všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Podľa udania žalobcu sa stal dlh žalovanej splatným dňom 05.01.2015. Vzhľadom k tomu, že žalovaná predmetný úver nesplácala riadne a včas, žalobca jej údajne zaslal celkove štyri výzvy na zaplatenie predmetného úveru spolu s príslušenstvom.

5. Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, s.r.o. zmenila dňa 31.03.2015 právnu formu na MINIHOTOVOSŤ, a.s. a táto spoločnosť následne cezhraničnou fúziou zanikla s nástupníckou spoločnosťou MINIHOTOVOSŤ SE.

6. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

7. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) Zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. 8. Podľa § 1 zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje ochranu spotrebiteľa pri finančných službách poskytovaných dodávateľom prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy na diaľku.

9. Podľa § 2 písm. a) zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

12. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

13. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná čo do výšky žalovanej sumy 168,12€. Súd považoval za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa XX.XX.XXXX uzavretá prostredníctvom diaľkovej komunikácie zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Predmetná zmluva bola uzatvorená podľa Zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku z dôvodu, že k jej uzavretiu došlo prostredníctvom internetu ako prostriedku diaľkovej komunikácie. Predmetný záväzkový vzťah medzi stranami sporu súd posúdil ako občianskoprávny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia všeobecného predpisu Občianskeho zákonníka, nakoľko sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom k tomu, že predmetný úver mal byť splatený v lehote do 28 dní od jeho poskytnutia, nie je možné na daný záväzkový právny vzťah aplikovať ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, avšak z hľadiska obsahu súd predmetnú zmluvu posúdil ako zmluvu o pôžičke uzavretú v súlade s § 657 Občianskeho zákonníka, na ktorú sa primerane vzťahuje Zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vzhľadom na spôsob uzatvorenia zmluvy). Súd

mal z vykonaného dokazovania za jednoznačne preukázané, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 300,-€ bezhotovostným spôsobom pripísaním uvedenej sumy na účet žalovanej, pričom žalovaná podľa udania žalobcu z predmetnej sumy vrátila časť vo výške 131,88 € postupnými platbami (14.01.2016 sumu vo výške 91,88€, 11.04.2017 sumu vo výške 20,-€ a dňa 15.06.2017 sumu vo výške 20,-€). Žalovaná žalovanú sumu nerozporovala, súdu neuviedla žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by spochybňovali tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe. Z uvedeného dôvodu súd posúdil nárok žalobcu v časti 168,12€ (rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru a zaplatenými platbami) za dôvodný, a túto sumu žalobcovi v celom rozsahu priznal.

14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

15. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. , výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetná zmluva o pôžičke bola splatná do 28 dní od poskytnutia úveru, pričom žalobca v žalobe označil za daný okamih deň 05.01.2015, ktorý žalovaná žiadnym spôsobom nerozporovala, žalovaná sa tak dostala do omeškania so splatením svojho splatného peňažného dlhu odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru. Keďže žalovaná po splatnosti dlhu uhradila na účet žalobcu postupnými platbami sumu vo výške 131,88€, súd priznal úrok z omeškania v zákonnej výške v súlade s § 517 ods. 2 v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, z jednotlivých súm po zohľadnení daných platieb.

17. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

18. Podľa § 40 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

19. Podľa bodu 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3 eur za každú upomienku.

20. Súd žalobu zamietol v časti sumy 12,- € požadovanej žalobcom z titulu zmluvnej pokuty - ako paušalizovanej náhrady škody za zaslanie 4 upomienok. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že ustanovenia o zmluvnej pokute v § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vyžadujú pre jej platné dojednanie jej uzatvorenie v písomnej forme. Súd vykonaným prieskumom zistil, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo uvedené vo všeobecnej časti podmienok zmluvy o úvere, ktoré síce formálne tvorili súčasť zmluvy, avšak tieto neboli dojednané individuálne. Jedná sa o všeobecné podmienky zmluvy, ktoré sú dodávateľom pripojené k zmluve bez akéhokoľvek individuálneho dojednania zo strany spotrebiteľa, či ovplyvnenia tejto časti, táto časť zmluvy je automaticky pripojená ku všetkým zmluvám žalobcu bez rozdielu a vylučuje možnosť spotrebiteľa do nej akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť, či ju vylúčiť. Pritom dohoda o zmluvnej pokute je samostatný právny úkon, ktorý musí byť účastníkmi dohodnutý ako každý právny úkon v určitej a zrozumiteľnej forme a musí mať aj predpísanú písomnú formu. Dohoda je vždy výsledkom prijatia konkrétnej ponuky. Súd nemal za preukázané, že by zmluva a všeobecné podmienky tvorili jednotu právneho úkonu so zmluvou o úvere, tieto listiny neboli podpísané. Z vyššie uvedených dôvodov súd nepovažoval dohodu o zmluvnej pokute za platne dojednanú pre nedostatok jej písomnej formy v súlade s § 40 Občianskeho zákonníka. Záverom je potrebné dodať i to,

že hoci žalobca tvrdil, že žalovanej zasielal upomienky (štyrikrát), tieto upomienky nijakým spôsobom v súdnom konaní nepreukázal a k žalobe nepripojil.

21. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 2 tak, že priznal žalobcovi nárok na pomernú časť náhrady trov konania vzhľadom na pomerný úspech v konaní. Žalobca bol úspešný v spore v pomere 93,34% a žalovaný v pomere 6,66%, teda čistý úspech žalobcu v spore predstavuje 86,68% (93,34 - 6,66). O výške trov konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.