Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Csp-139-2017.pdf
PDF · 122.72 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-3Csp/139/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Eduardom Szabom v právnej veci žalobkyne: R. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. C. XXX, v konaní zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Matej Valjent, so sídlom Partizánske, Jesenského 232, proti žalovanej: Poisťovňa Cardif Slovakia, a.s., IČO: 36 534 978, so sídlom Bratislava, Plynárenská 7/C, zast. JUDr. R. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., Y. XXXX/X, o splnenie povinnosti, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd priznáva žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.08.2017 domáha splnenia povinnosti vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexihypotéka na refinancovanie“ reg. č. D. v poistnom konaní vedenom pod č. XX.XX.XXXX a poskytnutia poistného plnenia žalobkyni.
2. Žalobu odôvodnila tým, dňa 07.07.2015 bola medzi žalobkyňou a jej manželom ako dlžníkmi a Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako bankou uzatvorená Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexihypotéka na refinancovaníe“ reg. č. XX.XX.XXXX, (ďalej len „úverová zmluva“). Obsahom úverovej zmluvy je okrem iného aj poistenie splácania úveru z poistenia v prípade smrti, trvalej invalidity a pracovnej neschopnosti (ďalej len „poistná zmluva“). Ako vyplýva z priložených lekárskych správ, žalobkyňa je odo dňa 01.07.2016 uznaná pracovne neschopnou, pričom konečná diagnóza bola žalobkyni stanovená dňa 05.12.2016, diagnóza podľa MKCH10: M53.1, pričom pracovná neschopnosť trvá doteraz. Žalobkyňa žalovanej riadne a včas oznámila poistnú udalosť, druh poistnej udalosti: pracovná neschopnosť (ďalej len „poistná udalosť“'). Žalobkyňa v súvislosti so vzniknutou pracovnou neschopnosťou bola objednaná na neurochirurgickú operáciu a to na deň 12.03.2017. Žalovaná písomne dňa 27.01.2017 žalobkyni oznámila stanovisko k nahlásenej udalosti, pričom konštatuje, že na základe Oznámenia poistnej udalosti a dokladov, ktoré boli doručené, v súlade s poistnou zmluvou a k nej príslušnými všeobecnými poistnými podmienkami posúdil poistnú udalosť s tým, že podľa článku 13 ods. 1 písm. 1) všeobecných poistných podmienok poisťovateľ nie je povinný plniť z udalostí, ku ktorým dôjde za nasledujúcich okolností alebo v dôsledku ochorenia chrbtice a jeho priamych alebo nepriamych dôsledkov s výnimkou prípadov, keď poistený do 90 kalendárnych dní od zistenia ochorenia chrbtice podstúpi v súvislosti s takýmto ochorením alebo jeho následkami operačný zákrok v zdravotníckom zariadení a tiež s výnimkou prípadov, keď je z doloženej zdravotnej dokumentácie jednoznačne zrejmé, že k poškodeniu chrbtice došlo úrazom. Podľa názoru žalovanej z doručenej zdravotnej dokumentácie vyplýva, že diagnóza z titulu ktorej je žalobkyňa pracovne neschopná, spadá pod uvedenú výluku z poistného plnenia a z daného dôvodu nevzniká nárok na poistné plnenie z nahlásenej udalosti. Podľa právneho názoru žalobkyne, v tomto prípade nie je dôvod na uplatnenie výluky z poistenia, a
to z dôvodu, že ide o výluku, ktorú je potrebné právne posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. V prvom rade je potrebné dať do pozornosti, že úverová zmluva, ako aj poistná zmluva, svojím charakterom podliehajú režimu spotrebiteľských zmlúv, podľa ust. § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Odhliadnuc od nesprávneho záveru ohľadne výluky z poistného plnenia, keď na tento prípad žalobkyne nie je možné aplikovať článok 13 ods. 1 písm. 1) všeobecných poistných podmienok, so zreteľom na stanovenú diagnózu, ktorá je príčinou pracovnej neschopnosti žalobkyne, je potrebné dať do pozornosti, že so zreteľom na právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku, podmienka uvedená vo všeobecných poistných podmienkach, keď poistné plnenie je podmienené podstúpením operačného zákroku v zdravotníckom zariadení, a to v lehote 90 kalendárnych dní od zistenia ochorenia, je potrebné považovať za neplatnú. So zreteľom na skutočnosť, že nejde o taxatívny výpočet, ale len o demonštratívny (nakoľko ide najmä o ustanovenia), možno analogicky považovať obmedzenie uvedené v článku 13 ods. 1 písm. 1) všeobecných poistných podmienok za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je so zreteľom na ustanovenie § 53 ods. 5 neplatná. Lehotu a podmienky uvedené v poistnej zmluve (nakoľko všeobecné poistné podmienky tvoria neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy), a to podrobiť sa operačnému zákroku v zdravotníckom zariadení, nie je možné považovať za primeranú a to osobitne z dôvodu, že termín operačného zákroku v tomto prípade nemôže určiť žalobkyňa, ale závisí od voľných kapacít príslušného zdravotníckeho zariadenia, resp. od aktuálneho zdravotného stavu. Žalobkyňa nemôže ovplyvniť termín operačného zákroku, a tento termín je nezávislý od jej vôle. Abstrahujúc od uvedených skutočností, žalovaný už dňa 27.01.2017 uviedol zamietavé stanovisko k poistnému plneniu, pričom v tom čase ani len neuplynula lehota 90 kalendárnych dní odo dňa zistenia ochorenia. Deň zistenia ochorenia nemožno stotožňovať s dňom vzniku pracovnej neschopnosti, nakoľko v deň vzniku pracovnej neschopnosti nie je možné vždy správne zistiť diagnózu. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky Rc 7/92 rozsudok 1 Cz 86/90 (Zb. sr. 92, 2-3: 17) ..Škoda je majetková újma, vyjádřitelná v penězích. Snížení stavu finančních prostředků je vždy majetkovou újmou, kterou lze vyjádřit v penězích. Skutečnou škodou ve smyslu ustanovení § 442 odst. 1 o.z. 2) byla majetková újma, spočívající ve zmenšení existujícího majetkového stavu poškozeného a reprezentující majetkové hodnoty, které bylo nutno vynaložit, aby došlo k uvedení věci do předešléhd stavu, popřípadě aby byly v penězích vyváženy důsledky toho, že navrácení v předešlý stav nebylo dobře možné nebo účelné.“ Pokiaľ ide o náhradu škody podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné vychádzať zo skutočnosti, koľko bolo skutočne a účelne vynaložené na opravu následkov haváriou poškodenej veci. Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Z ceny poškodenej veci po poškodení veci sa vychádza aj podľa § 443. Tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť či už peňažným plnením, alebo uvedením vecí do predošlého stavu. Skutočnú škodu však nemožno obmedziť len na škodu spôsobenú na veciach. Pod pojem tzv. skutočná škoda treba zahrnúť aj škodu, ktorú poškodený utrpel na iných majetkových právach, alebo aj ujmu, ktorú poškodený utrpel na zdraví, resp. na živote. Skutočnou škodou je aj ujma, ktorá vznikla poškodenému tým, že bol nútený vynaložiť náklady na prepravu osoby alebo nákladu, ďalej sem patria aj náklady vynaložené a vzniknuté v spojitosti s uplatnením nároku v trestnom alebo občianskoprávnom konaní.
3. Súd žalobu doručil žalovanej. Zároveň ju vyzval, aby sa k nej vyjadrila a aby označila dôkazy, ktoré chce, aby boli v konaní vykonané a poučil ju o jej procesných právach a povinnostiach. Žalovaná vyjadrenie k žalobe tunajšiemu súdu doručila dňa 23.10.2017 a uviedla, že s poukazom na skutočnosť, že úverová zmluva, ako aj poistná zmluva podliehajú, svojim charakterom režimu spotrebiteľských zmlúv, podľa ust. §52 a nasl. Občianskeho zákonníka, z toho dôvodu sa žalobkyňa domáha určenia výluky aplikovanej na jej poistno-právny vzťah za neprijateľnú podmienku. Žalobkyňa namietala uplatnenie výluky v zmysle ust. článku 13 bodu 1) písm. 1\ príslušných všeobecných poistných podmienok pre poistenie hypotekárneho úveru klientov VÚB, a.s. zo dňa 20.11.2014. V súvislosti s vyššie uvedeným sa žalobkyňa domáha, aby konajúci súd vydal rozsudok, ktorým by žalovaného zaviazal splniť povinnosť vyplývajúcu zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, pričom poistenie vyplýva z poistnej zmluvy a žalovaná je povinná poskytnúť poistné plnenie žalobkyni v súlade so zmluvou a taktiež nahradiť náhradu trov konania vo výške 100%. Žalovaná považuje za dôležité upozorniť na ust. §788 bodu 1 Občianskeho zákonníka v spojitosti s ust. §792 bodu 1 Občianskeho zákonníka. Z predmetných ustanovení explicitne vyplýva, že poistná zmluva je zmluvou adhéznou, ktorú je možné prijať ako celok a zároveň, že predmetom tejto zmluvy je poistný produkt kreovaný poistiteľom. Pre tvorbu poistného produktu je záväzné kogentné ustanovenie § 4 bodu 13) zákona č. 39/2015 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z uvádzaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že poistné
krytie a teda priamo nárok na poistné plnenie v prospech poisteného resp. inej oprávnenej osoby z uzatvorenej poistnej zmluvy resp. poistenia vyplýva iba v prípadoch vzniku náhodnej udalosti určenej v poistnej zmluve, pričom poistiteľovi je zákonom umožnené korigovať poistné riziko prostredníctvom postupov určených zákonom o poisťovníctve. Výluky z poistného plnenia pritom predstavujú štandardný nástroj finančného trhu na manažovanie poistného rizika a priamo vplývajú na výšku poistného resp. poplatku za poistenie a zároveň zabezpečujú, aby bol dosiahnutý základný zákonný prvok poistenia a to náhodnosť. Súčasne má žalobca za to, že žalobkyňa mala možnosť oboznámiť sa pred uzatvorením poistenia s podmienkami poistenia a mala možnosť v prípade nevhodnosti daného produktu s ohľadom na podmienky vyžadovanými v poistných podmienkach odmietnuť ho, keďže to neurobila a zároveň vyjadrila s nimi súhlas, jej vzniknutý poistno-právny vzťah sa nimi priamo riadi. Uvedené podmienky, keďže z vyššie uvedeného priamo vyplýva sú nastavené v rámci adhézneho záväzkového vzťahu sú nastavené poistiteľom a priamo vplývajú na výšku poistného a poistných rezerv. Ku konkrétne namietanej výluke žalovaný uvádza, že ide o štandardnú výluku, používanú vo väčšine podobných produktov väčšiny poistiteľov, kedy sa poistné plnenie neposkytuje poisteným z dôvodu chorobných stavov spôsobených ochoreniami chrbtice, pričom úrazové stavy, keďže tie sa považujú za náhodné a neovplyvniteľné chorobnými procesmi v ľudskom tele, kryje. Namietanú časť výluky preto nemožno považovať za neprijateľnú podmienku, ale naopak za akési „zjemnenie“ existujúcej výluky, kedy za určitých okolností poistitľ poskytne poistné plnenie v súvislosti chorobami chrbtice. Nie je možné stotožniť ani s tvrdením žalobcu ohľadom uplatnenia si nároku na náhradu škody z titulu poistného plnenia v zmysle ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Náhrada škody resp. jej uplatnenie je inštitút odlišný od uplatnenia si poistného plnenia z titulu uzatvorenej poistnej zmluvy resp. poistenia. Právna úprava oboch inštitútov je síce vymedzená Občianskym zákonníkom, ale jej právna úprava sa nachádza v odlišných ustanoveniach, pričom je nutné podotknúť, že pokiaľ poistenie žalobkyne bolo založené poistnou zmluvou, nárok na náhradu škody vzniká priamo zo zákona a to na základe právnej skutočnosti, nielen právneho úkonu. Pre vznik nároku na náhradu škody pritom nestačí iba vznik škody, ale najmä preukázanie, že k nej došlo protiprávnym konaním škodcu voči poškodenému. Pre žalovaný právny vzťah v žiadnom prípade neobstojí tvrdenie, že pracovná neschopnosť žalobkyne bola spôsobená konaním poisťovne. Žalobkyňa sa taktiež domáha postavenia spotrebiteľa vyplývajúce jej z uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy. Pokiaľ ide o poistenie, osoba sa vyjadrením súhlasu s poistením nestáva zmluvnou stranou poistnej zmluvy ale v zmysle § 794 Občianskeho zákonníka sa stáva poisteným. Podľa § 794 Občianskeho zákonníka poistnú zmluvu možno uzavrieť aj v prospech tretej osoby, pričom na takúto poistnú zmluvu sa aplikuje § 50 Občianskeho zákonníka upravujúci uzatvorenie zmluvy v prospech tretej osoby. V zmysle tohto ustanovenia tretia osoba sa stane oprávnenou zo zmluvy okamihom, keď s ňou prejaví súhlas. To znamená, že prejavením súhlasu s rámcovou zmluvou o poistení sa táto osoba stáva poistenou osobou, avšak nestáva sa zmluvnou stranou. V zmysle § 52 Občianskeho zákonníka - spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Poistná zmluva bola uzatvorená medzi dvoma právnickými osobami - žalovanou a Všeobecnou úverovou bankou, a.s. Žalobkyňa neuzatvorila spotrebiteľskú zmluvu, a teda nemá postavenie spotrebiteľa v zmysle predmetného ustanovenia. Týmto tiež vznášame námietku nepríslušnosti súdu, pretože nejde v zmysle § 19 písm. d) Civilného sporového poriadku o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. A to preto, že žalobkyňa žiadnu spotrebiteľskú zmluvu neuzatvorila, a teda nie je ani účastníkom zmluvného vzťahu. Preto má za to, že nebola založená miestna príslušnosť podľa § 19 písm. d) Civilného sporového poriadku a vec by mala byt' postúpená všeobecnému súdu žalovaného v zmysle § 15 bod 1) Civilného sporového poriadku.
4. Dňa 01.12.2017 doručila žalobkyňa vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej. Uviedla, že k otázke, či poistná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou alebo nie, je potrebné zaujať jednoznačné stanovisko a to že poistná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa príslušných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môže mať zmluva kúpna, zmluva o dielo, poistná zmluva, zmluva o obstaraní zájazdu, lízingová zmluva, (zmluva o úvere), zmluva o dodávke plynu elektriny, o pripojení a ďalšie. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať aj zmluvy uzatvárané podľa Obchodného zákonníka ako aj ďalších osobitných predpisov. Spotrebiteľská
zmluva sa uzatvára medzi dodávateľom na strane jednej a spotrebiteľom na strane druhej. Dodávateľ je ten, ktorý pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom bude vždy osoba (fyzická či právnická), ktorá pri uzavieraní tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ, teda osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom nie je rozhodujúce, či spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy (uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. apríla 2010, sp. zn. 5Co 140/10 - 67). Právny názor žalovanej, že žalobkyňa nie je zmluvnou stranou poistnej zmluvy, ale len poisteným, je neprijateľný, v rozpore s ustálenou súdnou praxou, keď súdy považujú poistné zmluvy za spotrebiteľské zmluvy podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa v žalobe uvádza, že podmienku uvedenú vo všeobecných poistných podmienkach, keď poistné plnenie je podmienené podstúpením operačného zákroku v zdravotníckom zariadení, a to v lehote 90 kalendárnych dní od zistenia ochorenia, je potrebné považovať za neplatnú. Lehotu a podmienky uvedené v poistnej zmluve (nakoľko všeobecné poistné podmienky tvoria neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy), a to podrobiť sa operačnému zákroku v zdravotníckom zariadení, nie je možné považovať za primeranú a to osobitne z dôvodu, že termín operačného zákroku v tomto prípade nemôže určiť. Žalobkyňa, ale závisí od voľných kapacít príslušného zdravotníckeho zariadenia, resp. od aktuálneho zdravotného stavu. Žalobkyňa nemôže ovplyvniť termín operačného zákroku, a tento termín je nezávislý od jej vôle. Je nepochybné, že poistenie je služba, ktorú poisťovňa poskytuje odplatne spotrebiteľovi, pričom obsah zmluvy a zmluvných podmienok stanovuje poisťovňa a spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky absolútne ovplyvniť resp. zmeniť, preto žalovaná pri uzatváraní poistnej zmluvy ako dodávateľ služby konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, t.j. fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní poistnej zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného vyplýva, že poistná zmluva je nepochybne a jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou. S poukazom na platnú právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv je nepochybné, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky a z charakteru zmluvného vzťahu je nepochybné, že poistné podmienky k predmetnej poistnej zmluve neboli individuálne dojednané, Žalobkyňa nemohla zásadne ovplyvniť obsah poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok, nakoľko boli vopred predtlačené. Z obsahu poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok potom vyplýva, že poistná zmluvy obsahuje výraznú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vo vzťahu k Žalovanou určenou výlukou z poistenia (podľa článku 13 ods. 1 písm. l) všeobecných poistných podmienok poisťovateľ nie je povinný plniť z udalostí, ku ktorým dôjde za nasledujúcich okolností alebo v dôsledku: ochorenia chrbtice a jeho priamych alebo nepriamych dôsledkov s výnimkou prípadov, keď poistený do 90 kalendárnych dní od zistenia ochorenia chrbtice podstúpi v súvislosti s takýmto ochorením alebo jeho následkami operačný zákrok v zdravotníckom zariadení a tiež s výnimkou prípadov, keď je z doloženej zdravotnej dokumentácie jednoznačne zrejmé, že k poškodeniu chrbtice došlo úrazom.), keď priznanie poistného plnenia je podmienená podstúpením operačného zákroku v zdravotníckom zariadení v lehote 90 dní odo dňa zistenia ochorenia, keď takéto určenie lehoty nezávisí od vôle spotrebiteľa (resp. závažnosti jeho zdravotného stavu), ale výlučne od vôle tretej osoby resp. voľných kapacít príslušného zdravotníckeho zariadenia a takto určená výluka z poistného plnenia je iracionálna a právne nezdôvodniteľná, a teda neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá a bola naoktrojovaná výlučne žalovanou.
5. Dňa 01.02.2018 doručila žalovaná vyjadrenie k vyjadreniu žalobkyne. Uviedol, že k tvrdeniu žalobcu v znení: „je potrebné zaujať jednoznačne stanovisko a to že poistná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa príslušných ustanovení § 52 a nasi Občianskeho zákonníka.“, je potrebné dodať, že Rámcová poistná zmluva pre poistenie hypotekárneho úveru klientov VŮB bola uzatvorená medzi poistiteľom a poistníkom. Zároveň je potrebné dodať, že v pozícii poistiteľa bola žalovaná, pričom tento údaj explicitne vyplýva aj z príslušných poistných podmienok (v konkrétnom prípade ide o všeobecné poistné podmienky pre poistenie hypotekárneho úveru klientov VÚB, a.s. zo dňa 20.11.2014). Z danej konštrukcie jednoznačne vyplýva, že ide o zmluvu v prospech tretej osoby, ktorú Občiansky zákonník upravuje v zmysle ust. § 50 ods. 1. V tejto súvislosti uvádza, že žalovaná, ako aj všetky ostatné poisťovne v podmienkach SR (ale aj EÚ), popri všeobecných princípoch na ochranu spotrebiteľa pertraktovaných žalobcom (bez relevantných skutkových tvrdení), priamo viazaná Občianskym zákonníkom (ust. §788
- §828a), zákonom č. 39/2015 Z.z. o poisťovníctve ako aj Smernicou Solvency II. Preto považuje za potrebné uviesť, že žalovaná a teda poisťovne ako také, pri stanovovaní kritérií poistných produktov vychádzajú zo záväzných matematicko - technických resp. poistno-technických výpočtov, preto ak žalobca tvrdí, že už skutočnosťou, že niekto uzatvára nejakú zmluvu ako spotrebiteľ (čo sa v tomto
prípade nestalo, keďže poistná zmluva ako taká bola uzatvorená medzi inými subjektmi ako zmluva v prospech tretej osoby), v podmienkach fungovania finančného trhu na území Slovenskej republiky neznamená bezpodmienečne, že v prípade vzniku škodovej udalosti sa na takúto osobu neaplikujú výluky z poistenia resp. výluky z poistného plnenia v zmysle príslušných poistných podmienok. V konečnom dôsledku jediným skutkovým aj právnym tvrdením žalobcu je skutočnosť, že pokiaľ ide o spotrebiteľa ten nie je zodpovedný za svoje právne úkony, nie je viazaný poistnou zmluvou ani príslušnými poistnými podmienkami, de facto aj de iure u takejto osoby podľa mienky žalobcu už len z titulu, že ide o fyzickú osobu môžu absentovať základné prvky a teda nároky poistno-právneho vzťahu a to najmä náhodnosť, ale taktiež solidárnosť, neekvivalentnosť a podmienená návratnosť. K otázke ochrany spotrebiteľa v poistno-právnych vzťahoch uvádza tiež aj nasledovné skutočnosti: Poisťovne a teda aj žalovaná z dôvodu kogentných ustanovení vyplývajúcich z transpozície Smernice Solventnosť II., ako aj v dôsledku priameho dohľadu zo strany Národnej banky Slovenska, korigujú mieru rizika poistenia (aj vzhľadom na Občianskym zákonníkom vyžadovaný základný prvok náhodnosti) prostredníctvom matematicko - technických výpočtov, ktoré vychádzajú aj zo stanovených výluk z poistného plnenia a priamo vplývajú na cenu poistného produktu. Preto ak žalobkyňa tvrdí, že nie je viazaná podmienkami resp, obmedzeniami poistnej zmluvy, ku ktorej aktívne pristúpila a príslušnými poistnými podmienkami, de facto týmto odporuje základným zásadám poistného trhu ako trhu dohliadanému Národnou bankou Slovenska. Taktiež si dovoľuje podotknúť, že žalobkyňa sa mala možnosť oboznámiť s podmienkami daného poistného produktu a pokiaľ nesúhlasila s nimi žalobkyňa si mohla vybrať iný produkt, inej poisťovne, ktorý by jej vyhovoval, ale keďže všetky poisťovne fungujú na základe rovnakých zásad a poistno-technických metód, je dôvodné sa domnievať, že takýto produkt bez namietanej výluky by bol výrazne drahší. V prípade bezpodmienečnosti statusu spotrebiteľa v zmysle tvrdenia žalobkyne, vyplýva, že akákoľvek poisťovňa v prípade akejkoľvek škodovej udalosti svojho klienta, bez ohľadu na to, že príslušná udalosť nespĺňa podmienky kladené poistnou zmluvou ako aj príslušnými poistnými podmienkami, už len z titulu postavenia poisteného ako fyzickej osoby - spotrebiteľa sa na neho nevzťahujú žiadne podmienky, by sa to priamo premietlo do poistno-právneho vzťahu iných spotrebiteľov, ktorých príspevky tvoria poistno-technickú rezervu, z ktorej sa poskytuje poistné plnenie. K tvrdeniu žalobkyne ohľadom ustálenosti judikatúry vo veci poistných vzťahov spotrebiteľov má za to, že nie je možné sa k tomuto tvrdeniu relevantne vyjadriť, nakoľko žiadny judikát zo strany žalobkyne nebol predložený. Na základe uvedeného naďalej namieta miestnu príslušnosť a zároveň navrhuje konajúcemu súdu, aby žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobkyni nepriznal náhradu trov konania.
6. Dňa 04.05.2018 doručila žalovaná stanovisko k vyjadreniu žalobkyne k vyjadreniu žalovanej zo dňa 30.11.2017 a uviedol, že k tvrdeniu žalobcu v znení: „Je nepochybné, že poistenie je služba, ktorú poisťovňa poskytuje odplatne spotrebiteľovi, pričom obsah zmluvy a zmluvných podmienok stanovuje poisťovňa a spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky absolútne ovplyvniť resp. zmeniť, preto žalovaná pri uzatváraní poistnej zmluvy ako dodávateľ služby konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a Žalobkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, t.j. fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní poistnej zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného vyplýva, že poistná zmluva je nepochybne a jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou. S poukazom na platnú právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv je nepochybné, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky a z charakteru zmluvného vzťahu je nepochybné, že poistné podmienky k predmetnej poistnej zmluve neboli individuálne dojednané, Žalobkyňa nemohla zásadne ovplyvniť obsah poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok, nakoľko boli vopred predtlačené. Z obsahu poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok potom vyplýva, že poistná zmluva obsahuie výraznú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vo vzťahu k žalovanou určenou výlukou z poistenia (podľa článku 13 ods. 1 pism. ü Všeobecných poistných podmienok.“ považuje za potrebné uviesť, že žalobkyňou napádaná výluka je výlukou z poistného plnenia a nie výlukou z poistenia. Navyše nie je možné v žiadnom smere sa stotožniť s tvrdením žalobcu, že napádaná výluka z poistného plnenia uvedená v článku 13 ods. 1 písm. 1) všeobecných poistných podmienok môže predstavovať neprijateľnú podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „smernica“), ktorá priamo vyníma výluky z poistného plnenia zo svojej pôsobnosti, keď ustanovuje: „keďže na účely tejto smernice sa hodnotenie nekalého charakteru netýka podmienok, ktoré popisujú hlavný predmet zmluvy ani vzťah kvalita/cena tovaru alebo dodávaných služieb; keďže hlavný predmet zmluvy a vzťah cena/kvalita môže byť napriek tomu braný do úvahy pri hodnotení primeranosti ostatných podmienok; keďže zámerom je medzi iným, aby poistné zmluvy, ktorých podmienky definujú alebo popisujú poistné riziko a zodpovednosť poisťovateľa, neboli podriadené takémuto hodnoteniu, pokiaľ sa tieto obmedzenia neberú do úvahy pri výpočte poistného
plateného spotrebiteľom. V tejto súvislosti si dovoľuje uviesť aj právnu kvalifikáciu Národnej banky Slovenska, Odboru ochrany finančných spotrebiteľov, Bratislava, keď sa k otázke výluk vo všeobecných poistných podmienkach poisťovateľov vo vzťahu k ochrane finančných spotrebiteľov skonštatovala nasledovné: „Poistné riziko vrátane výluk je zároveň na účely spotrebiteľsko-právnej úpravy považované za hlavný predmet poistenia, ktorý podľa §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je vylúčený z preskúmania jeho neprijateľnosti, t.j. môže spôsobovať nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to výlučne za predpokladu, že je vyjadrené jasne, zrozumiteľne a určito. Uvedené vyplýva priamo z recitálu Smernice Rady 93/13/EHS o neprijateľných zmluvných podmienkach, nakoľko odzrkadľuje špecifickú povahu poistenia.“ Na základe uvedeného navrhuje konajúcemu súdu, aby žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobkyni nepriznal náhradu trov konania.
7. Na pojednávaní dňa 28.06.2018 právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa v celom rozsahu zotrváva na písomne podanej žalobe zo dňa 17.08.2017, rovnako na písomnom vyjadrení zo dňa 30.11.2017. V súvislosti s vyjadreniami žalovanej uvádza, že tak zmluva o úvere, ako aj poistná zmluva sú spotrebiteľského charakteru podľa ust. §52 a nasl. OZ. V súvislosti s tým, že považuje čl. 13 ods. 1 písm. l) všeobecných poistných podmienok za neprijateľnú zmluvnú podmienku, má za to, že vznikla povinnosť žalovanej v súlade s poistnou zmluvou poskytnúť žalobkyni poistné plnenie. Poistná udalosť bola riadne a včas nahlásená, čo nespochybňuje ani žalovaná, avšak s poukazom na spomenutý článok poistných podmienok, žalovaná odmietla poistné plnenie žalobkyni. Ďalej uvádza, že deň zistenia ochorenia nemožno stotožňovať s dňom vzniku pracovnej neschopnosti, nakoľko správna diagnóza bola zistená až dňa 05.12.2016, pričom hneď v tento deň bol stanovený aj termín operačného zákroku a to podľa voľných termínov Univerzitnej nemocnice v Martine a to na deň 13.03.2017. Z uvedeného vyplýva, že nie je na vôli žalobkyne určiť si termín operačného zákroku, preto tento termín nemohol byť v 90. dňovej lehote od zistenia ochorenia.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou a žalovanou, a zistil nasledujúci skutkový stav:
9. Súd sa oboznámil so zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexihypotéka na refinancovanie“ uzatvorenej medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a žalobkyňou a jej manželom dňa 07.07.2015 a zistil, že v bode 15. Tejto zmluvy je upravená časť poistenia úveru. V rámci tejto časti dlžníci súhlasili s poistením schopnosti splácať úver podľa Rámcovej poistnej zmluvy pre poistenie hypotekárneho úveru. Dlžníci sa s Rámcovou zmluvou oboznámili a vyjadrili s ňou súhlas. Poistenia sa vzťahuje pre prípady smrti, trvalej invalidity a pracovnej neschopnosti. V bode 15.1.4 je uvedené, že boli dlžníci bankou informovaný, že banka vykonáva finančné sprostredkovanie ako samostatný finančný agent v sektore poistenia.
10. Súd sa oboznámil s článkom 13 - Výluky z poistného plnenia bod 1 písm. l), v ktorom sa uvádza, že poistiteľ nie je povinný plniť za udalosti podľa článku 10 ods. 1 písm. a) až c), ku ktorým dôjde v súvislosti alebo ako dôsledok ochorenia chrbtice a jeho priamych a nepriamych dôsledkov s výnimkou prípadov, keď poistený do 90 kalendárnych dní od zistenia ochorenia chrbtice podstúpi v súvislosti s takýmto ochorením alebo jeho následkami operačný zákrok v zdravotníckom zariadení a tiež s výnimkou prípadov, keď je z doloženej zdravotnej dokumentácie jednoznačne zrejmé, že k poškodeniu chrbtice došlo úrazom.
11. Súd sa oboznámil so stanoviskom žalovanej k nahlásenej udalosti zo dňa 27.01.2017 a zistil, že žalovaná oznámila žalobkyni, že v zmysle článku 13 ods. 1 písm. l) VPP nie je povinný plniť z udalosti, z dôvodu že diagnóza z titulu ktorej je žalobkyňa v pracovnej neschopnosti spadá pod uvedenú výluku.
12. Súd sa oboznámil s oznámením o poistnej udalosti - VÚB4069 a zistil, že žalobkyňa vypísala tlačivo a oznámila žalovanej vznik poistnej udalosti.
13. Súd sa oboznámil s potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti a zistil, že MUDr. Ján Hlavatý vydal toto potvrdenie o tom, že žalobkyňa je dočasne práceneschopná od 01.07.2016.
14. Súd sa oboznámil s informáciou o zdravotnom stave poisteného zo dňa 20.12.2016 a zistil, že poistná udalosť bola žalobkyňou nahlásená z dôvodu: M53.1.
15. Súd sa oboznámil s prepúšťacou správou zo dňa 27.06.2017 a zistil, že v tento deň bola po absolvovaní operácie prepustená do domácej liečby s odporúčaním.
16. Súd sa oboznámil so správami na č.l. 17 až 21 a zistil, že žalobkyňa pravidelne absolvovala kontroly po operácií od 07.07.2017 do 19.03.2017.
17. Súd sa oboznámil s lekárskou správou zo dňa 09.11.2016 a zistil, že žalobkyňa v tento deň absolvovala vyšetrenie magnetickou rezonanciou.
18. Súd sa oboznámil so správami na č.l. 24 až 25 a zistil, že žalobkyňa absolvovala vyšetrenia dňa 28.09.2016, resp. 05.12.2016 u MUDr. Belanskej.
19. Súd sa oboznámil s odpoveďou Národnej Banky Slovenska zo dňa 06.11.2017 na podanie žalobkyne a zistil, že NBS žalobkyni oznámila, že vzhľadom na výluky v VPP a to, že poistné riziko vrátane výluk je považované za hlavný predmet poistenia, ktorý podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je vylúčený z preskúmavania jeho neprijateľností, t.j. môže spôsobovať nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa za predpokladu, že je vyjadrené jasne, zrozumiteľne a určito. To vyplýva aj zo smernice Rady 93/13/EHS. NBS záverom konštatuje, že podmienky výluky sú napísané jasne, zrozumiteľne a určito.
20. Podľa § 794 ods. 1, ods. 2 OZ, poistnú zmluvu možno uzavrieť aj v prospech inej osoby. Na poistné zmluvy uzavreté v prospech inej osoby sa primerane použijú ustanovenia o zmluve v prospech tretej osoby (§ 50) s tým, že súhlas inej osoby môže byť daný aj dodatočne pri uplatnení práv vyplývajúcich z poistnej udalosti.
21. Podľa § 50 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), účastníci môžu uzavrieť zmluvu aj v prospech tretej osoby. 22. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. V zmysle § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti žalovanej a jej právneho zástupcu, ktorí mali doručenie predvolania vykázané riadne a včas.
25. Súd na základe vykonaného dokazovania, po zhodnotení jeho výsledkov, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
26. Žalobkyňa sa voči žalovanej domáha plnenia zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexihypotéka na refinancovanie“ uzatvorenej medzi ňou a Všeobecnou úverovou bankou, a.s. Poistenie schopnosti splácať bolo dohodnuté podľa Rámcovej poistnej zmluvy uzatvorenej medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a žalovanou. Žalovaná sa v konaní bráni, že poistná zmluva nie je spotrebiteľskou zmluvou, pretože poistná zmluva bola uzatvorená v prospech tretej osoby a preto žalobkyňa nie je účastníčkou právneho vzťahu vyplývajúceho z poistnej zmluvy.
27. Súd po preskúmaní úverovej zmluvy zistil, že v bode 15 bolo medzi účastníkmi zmluvy dohodnuté poistenie schopnosti splácať úver. V bode 15.1.4 je medzi účastníkmi úverovej zmluvy dohodnuté, že banka vykonáva finančné sprostredkovanie ako samostatný finančný agent v sektore poistenia. Z toho vyplýva, že poistná zmluva bola uzatvorená v prospech tretej osoby, v tomto prípade žalobkyne, ktorá s predmetnou zmluvou súhlasila, čo potvrdila svojím podpisom v zmysle § 794 a § 50 Občianskeho zákonníka.
28. Za zmluvu o spotrebiteľskom úvere sa považuje zmluva, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V tomto prípade však nedošlo k uzatvoreniu zmluvy medzi žalobkyňou a žalovanou, ale banka uzatvorila zmluvu so žalovanou v prospech žalobkyne.
29. Žalobkyňa pri námietke žalovanej len uviedla, že podľa jej názoru a ustálenej súdnej praxe sa aj poistná zmluva považuje za spotrebiteľskú zmluvu. Toto tvrdenie však žiadnymi doloženými rozhodnutiami a judikatúrou nepreukázala a tým pádom v tejto časti neuniesla dôkazné bremeno.
30. Vzhľadom na uvedené, má súd za to, že žalobkyňa nebola účastníčkou poistnej zmluvy, táto zmluva bola iba bankou uzatvorená v prospech žalobkyne a preto žalovaná nespĺňa kritérium pasívnej legitimácie, keďže medzi žalobkyňou a žalovanou nebol uzatvorený nijaký právny vzťah. Súd preto žalobu zamietol. Súd však konštatuje, že to žalobkyni nebráni si právo uplatňovať zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou je, voči Všeobecnej úverovej banke, a.s.
31. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej priznal náhradu trov konania vo výške 100%, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať písomne odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.