Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/158/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, žalovanému Y. U., G.. XX.XX.XXXX, E. K. E. Š. XXXX/XXX, XXX XX M., v konaní o zaplatenie 970,50,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č.k. 9Csp/111/2016-65 zo dňa 31. mája 2017, takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 177 ods. 2 písm. a), § 219 ods. 3, § 185, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok, § 526 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 18.11.2016 domáhal zaplatenia sumy 970,50,- Eur s prísl.. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu - Poštová banka, a.s., uzavrel so žalovaným Zmluvu o úvere - dostupná pôžička č. 2501563612 dňa 28.08.2012 s výškou úveru 1.000,- Eur. Podľa listiny označenej ako „Aktuálny stav úveru ku dňu 31.08.2015 malo dôjsť k predčasnej splatnosti úveru 27.01.2014, v ktorej nie je jednoznačne uvedené v akej výške žalovaný úver splatil, vo všeobecne formulovanej žalobe žalobca tiež neuviedol presne v akej výške žalovaný úver splatil (čo je súčasťou povinnosti tvrdenia), uviedol len, že ho splatil čiastočne. Dňa 09.02.2017 došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu Poštová banka, a.s. na žalobcu, na základe čoho súd uznesením č.k. 9Csp/111/2016-61 zo dňa 22.03.2017 vyhovel návrhu žalobcu na zmenu subjektu na strane žalobcu. Uviedol, že relevantným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi je bez ďalšieho založená aj aktívna vecná legitimácia postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Žalobca nepreukázal, že by postúpenie pohľadávky bolo zo strany postupcu, resp. postupníka, t.j. žalobcu (napriek citovanému zmluvnému ustanoveniu), dlžníkovi oznámené bez zbytočného odkladu.

Súd preto žalobu zamietol, nakoľko voči dlžníkovi (žalovanému) nenastali účinky postúpenia pohľadávky, a preto žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v tomto spore. Ďalšie dokazovanie vzhľadom na charakter konania, v ktorom povinnosť preukázať skutkové tvrdenia a označiť na ich preukázanie relevantné dôkazy zaťažuje výlučne sporové strany, nevykonal. Podľa citovaných ustanovení súd právo na náhradu trov konania úspešnému žalovanému nepriznal, nakoľko mu doposiaľ žiadne trovy nevznikli.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, s to v celom rozsahu. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia a mal za to, že nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia porušil súd práva žalobcu vychádzajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Vo vzťahu k uvedeným námietkam poukázal aj na značné množstvo rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Namietal, že žalobca nemal možnosť sa procesne v konaní brániť, keď súd svojím postupom znemožnil účasť žalobcu na konaní bez toho, aby žalobcu oboznámil o výsledku posúdenia prejudiciálnej otázky o aktívnej legitimácii žalobcu, žalobu o zaplatenie peňažnej sumy zamietol. Namietal, že súd prvej inštancie nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa k otázke aktívnej legitimácie žalobcu v spore a nepostupoval podľa § 129 C.s.p., nevyzval žalobcu ani podľa § 157 C.s.p., nevytýčil termín predbežného prejednania sporu a nevytýčil termín pojednávania. Súd týmto svojím postupom absolútne odňal žalobcovi možnosť konať pres súdom a vôbec poznať právne posúdenie veci, s ktorým sa oboznámil až na základe doručeného prekvapivého rozsudku vo veci samej. Uviedol, že oznámenie o postúpení pohľadávok zaslal žalovanému listom zo dňa 10.02.2017, v lehote podľa zmluvy o postúpení pohľadávok, pričom túto skutočnosť žiadna zo strán nenamietala a nie je jasné na základe akých skutočností túto skutočnosť považoval súd za spornú. Pokiaľ mal súd pochybnosti týkajúce sa postúpenia pohľadávky, nie je jasné, prečo sa tým nezoberal súd vo svojom rozhodnutí, v ktorom pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu, a to v uznesení pod č.k. 9Csp/111/2016-61 zo dňa 22.03.2017. ďalej dal do pozornosti, že skutočnosť, že prípadné porušenie povinnosti pôvodného veriteľa informovať spotrebiteľa o postúpení pohľadávky do piatich pracovných dní odo dňa postúpenia pohľadávky nespôsobuje, že voči žalovanému nenastali účinky postúpenia. Uviedol, že súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy, aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nie je možné chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti a že žalobca uzavrel zmluvu dobrovoľne, bez pripomienok a nátlaku. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

8. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 uzavrel so žalovaným dňa 28.02.2012 Zmluvu o úvere - dostupnápôžička č. 2501563612 , predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1.000,- Eur, ktoré sa žalovaný ako dlžník zaviazal vrátiť v 72 mesačných splátkach vo výške 30,62,- Eur, s dátumom prvej platby do 17.09.2012 a dátumom konečnej splatnosti 17.08.20158, celková výška nákladov bola 945,19,- Eur, oremern RPMN na trhu vo výške 27,07%, RPMN banky vo výške 32,20%, úroková sadzba vo výške 25,50%, dátum každej ďalšej platby k 17. dňu v mesiaci. Listom zo dňa 27.01.2014 označeným ako „Výzva na úhradu dlžnej sumy“ právny predchodca žalobcu informoval o tom, že úverová pohľadávka žalovaného sa ku dňu 27.01.2014 stáva predčasne splatnou v celom rozsahu, a to z dôvodu, že svojím konaní podstatným spôsobom porušil ustanovenia Zmluvy o úvere č. 2501563612. Dlžná suma bol vo

výške 1.311,11,- Eur. V spise sa nachádzala aj fotokópia zásielky - doporučene do vlastných rúk, na ktorej ako označenie obsahu zásielky bolo uvedené: „VYZV270707580000801077229-45LCS“. Právny predchodca žalobcu ako prílohu podanej žaloby doložil aj Sadzobník poplatkov a Všeobecné obchodné podmienky banky. Podaním zo dňa 22.11.2016, doručeným súdu prvej inštancie dňa 29.11.2016 právny predchodca žalobcu doplnil žalobu o fotokópiu listiny - Aktuálny stav úveru, ktorý bol ku dňu 31.08.2015a z ktorého vyplýva, že výška úveru bola vo výške 1.000,- Eur a ktorá bola aj v uvedenej výške vyčerpaná. Ďalej z predmetného úveru vyplýva, že bolo do uvedeného dátumu splatená suma vo výške 29,50,- Eur, celková výška istiny teda predstavuje sumu 970,50,- Eur. Podaním zo dňa 13.03.2017 podal žalobca návrh na zmenu žalobcu, a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, pričom novým veriteľom je BENCONCT COLLECTION, a s.. Súčasťou podania bola aj listina, v ktorej spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s. vyjadril súhlas so vstupom do konania na strane žalobcu. Prílohou predmetného podania bola Zmluva o postúpení pohľadávok č. II/2017 zo dňa 09.02.2017. Uznesením č.k. 9Csp/111/2016-61 zo dňa 22.03.2017 súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcu na zmenu subjektu na strane žalobcu a druhým výrokom rozhodol, že doterajší žalobca Poštová banka, a.s. nemá právo na náhradu trov konania.

9. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

11. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

12. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

13. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“) účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa ustanovenia § 2 písm. a) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

15. Podľa ustanovenia § 2 písm. b) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

17. Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 prvá veta zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky

zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.

18. Podľa ustanovenia § 528 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak splnenie postúpenej pohľadávky je zabezpečené záložným právom, ručením alebo iným spôsobom, je postupca povinný o postúpení pohľadávky bez zbytočného odkladu podať správu osobe, ktorá zabezpečenie záväzku poskytla.

19. Odvolací súd sa najprv zaoberal námietkou žalobcu, že v predmetnej veci ide o nesprávne právne posúdenie. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7Cdo 7/2010).

20. Z obsahu spisu, odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.

21. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval opodstatnenosť a dôvodnosť žalobcom uplatnenej pohľadávky voči žalovanej, ktorá vznikla v súvislosti so Zmluvu o úvere č. 3063263608, ktorá bola uzatvorená 23.07.2008.

22. Odvolací súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 28.08.2012 uzatvorená Zmluva o úvere - dostupnápôžička č. 2501563612. Nie je sporné, že ide o vzťah spotrebiteľský, pretože Zmluva úvere je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, v ktorej vystupuje právny predchodca žalobcu v postavení dodávateľa v rámci predmetu svojej obchodnej podnikateľskej činnosti a žalovaná v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Na predmetnú zmluvu je preto potrebné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách.

23. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere zo dňa 28.08.2012 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Na predmetný prípad bolo preto potrebné aplikovať predovšetkým ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Odvolací súd poukazuje aj na to, že ani samotný žalobca v podanom odvolaní nenamietal spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy.

24. K námietke žalobcu, že nemal možnosť v konaní sa procesne brániť odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 177 ods. 2 písm. a) C.s.p. nie je potrebné nariaďovať pojednávanie ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie pojednávanie nenariaďoval a vo veci oznámil verejné vyhlásenie rozsudku, ktoré bolo vyvesené na verejnej tabuli súdu prvej inštancie dňa 25.05.2017 (č.l. 63). Následne sa verejného vyhlásenia rozsudku konaného dňa 31.05.2017 nezúčastnila žiadna zo strán konania. Vzhľadom na to, že vo veci samej boli splnené podmienky na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania, nebolo potrebné nariaďovať ani predbežné prejednanie sporu. Odvolací súd poukazuje na to, že inštitút predbežného prejednania sporu upravený v ust. § 168 ods. 1 C.s.p. je fakultatívnym inštitútom.

25. Súd prvej inštancie žalobu na zaplatenie žalovanej sumy zamietol z dôvodu, že dospel k záveru o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v dôsledku nesplnenia zákonných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky voči žalovaným na žalobcu. Teda zásadnou otázkou odvolacieho súdu, ktorú bolo potrebné v predmetnom konaní vyriešiť, je otázka, či boli splnené zákonné podmienky na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky.

26. Zákon o bankách predstavuje lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, ktorý čo sa týka inštitútu cesie sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty. V súvislosti s odvolacou námietkou ohľadom postúpenia úveru z banky na nebankový subjekt a výkladom ustanovenia § 92, ods. 8 Zákona o bankách odvolací súd má za to, že spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už (1) splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

27. Skutočnosti uvedené v odseku 8 § 92 Zákona o bankách sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (obdobný právny názor vyslovený aj v rozsudkoch Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/119/2013, 19 Co/194/2015 a 4Co/145/2014). Splnenie uvedených osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky.

28. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525 Občianskeho zákonníka alebo podľa špeciálnych predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje (alebo ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka prechádza pre neplatnosť zmluvy.

29. Zo znenia citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyplýva, že prvá obligatórna podmienka pre platnú cesiu bankovej pohľadávky je písomná výzva banky, ktorá má byť klientovi banky doručená a napriek tejto písomnej výzve je klient banky v kvalifikovanom omeškaní (nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní). Až po preukázaní, že klientovi banky bola takáto výzva zo strany banky doručená, prichádza do úvahy postúpenie bankovej pohľadávky, zodpovedajúcej omeškanému záväzku inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Písomná výzva, ktorá spĺňa vymedzené kritériá je základným a prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky alebo jej časti na inú osobu. Žalobca však takýto dôkaz v konaní nepredložil, preto je možné uzavrieť. Že žalobca nepreukázal už prvú obligatórnu podmienku uvedenú v § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Písomné oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 27.01.2014 adresované žalovanému, ktoré priložil právny predchodca žalobcu k žalobe a na ktoré poukazuje v odvolaní, nie je výzvou, ako má na mysli citované ustanovenie, a ani ju nenahrádza.

30. Po splnení tejto podmienky môže banka pristúpiť k postúpeniu „spôsobilej pohľadávky“, teda pohľadávky, s ktorou je dlžník v omeškaní. Z ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách totiž vyplýva, že ak je klient banky napriek jej písomnej výzve v kvalifikovanom omeškaní „čo len s časťou svojho peňažného záväzku“ voči banke môže banka svoju „pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku“ postúpiť písomnou zmluvou inej osobe.

31. Odvolací súd nijako nespochybňuje oprávnenie banky postúpiť pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak to by musela Poštová banka, a.s. pristúpiť k ukončeniu úverového vzťahu (vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru). Takýmto spôsobom postupujú ostatné bankové subjekty na finančnom trhu.

32. Z obsahu spisu a napokon i z obsahu samotného odvolania je zrejmé, že postupca neukončil záväzkovo-právny vzťah uzatvorený medzi postupcom na jednej strane a žalovanými na strane druhej, nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, zmluva nebola vypovedaná a taktiež nedošlo k odstúpeniu od zmluvy a žalobca nedisponuje dokladmi, ktoré by danú skutočnosť - ukončenie zmluvy

- preukázali.

33. Z ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne

išlo o § 92 ods. 7 Zákona o bankách) doslova uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Pokiaľ teda Poštová banka, a.s., postúpila zmluvou z 09.02.2017 predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, postupovala v rozpore s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatný, celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), Poštová banka, a.s., nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 09.02.2017 je z uvedených dôvodov neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobcovi v spore chýba aktívna vecná legitimácia. Odvolací súd sa poukazuje na to, že žalobca nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery, a preto ich nemôže vo vlastnej réžii ani spravovať. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je pritom úkonom, ktorý možno podriadiť pod pojem spravovanie úveru. Vzhľadom na to žalobca zrejme nebol oprávnený mimoriadnu splatnosť predmetného úveru vyhlásiť.

34. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva. Zákonné podmienky pre postúpenie pohľadávky splatnej za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy už spomínaného ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splanené v čase postúpenia pohľadávky. Z dôvodu, že tieto skutočnosti v prejednávanej veci preukázané neboli súd prvej inštancie správne dospel k záveru že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby.

35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p., tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% voči žalobcovi, pričom o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdzuje.

37. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s stanovením § 262 ods. 2 C.s.p.. Keďže žalovaná bola v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd jej priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozsudku nie je možné podať odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).