Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Cob-138-2019.pdf
PDF · 83.96 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cob/138/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v spore žalobcu: Ing. Y. I., podnikajúci pod obchodným menom: Ing. Július Lapdavský Deštrukprojekt, s miestom podnikania: Zakarpatská 1901/6, 048 01 Rožňava, IČO: 32 996 187, zastúpený: JUDr. Mária Ďurajová, advokátka so sídlom Námestie 1. mája 11, 048 01 Rožňava, IČO: 35 545 003, proti žalovanému: ZE - PRA, spol. s r. o. v konkurze, so sídlom 1. mája 1/B, 953 01 Zlaté Moravce, IČO: 36 736 309, ktorého správcom konkurznej podstaty je Prvý správcovský dom, k. s. - v skratke PSD, k. s., so sídlom Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava, IČO: 35 959 665, o zaplatenie sumy 54 250,44 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 23Cb/6/2018 - 149 zo dňa 26. 06. 2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd r u š í rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 23Cb/6/2018 - 149 zo dňa 26. 06. 2019 a konanie z a s t a v u j e .
II. Odvolací súd žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou vo veci samej, rozšírenej podaním zo dňa 26. 11. 2018, sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 54 250,44 eura s príslušenstvom a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur titulom zaplatenia ceny prác vyplývajúcich zo zmluvy o dielo zo dňa 01. 11. 2016 a naviac prác vykonaných nad rozsah dohodnutý v zmluve o dielo.
2. Okresný súd Nitra rozsudkom č. k. 23Cb/6/2018 - 149 zo dňa 26. 06. 2019 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 54 250,44 eura s 8 % úrokmi z omeškania ročne od 08. 12. 2017 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 % (II. výrok).
3. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol alebo ho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
4. V priebehu odvolacieho konania bolo odvolacím súdom zistené, že uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 29R/1/2020 - 268 zo dňa 27. 04. 2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 05. 2020, bola povolená reštrukturalizácia dlžníka (žalovaného) ZE - PRA spol. s r. o. so sídlom 1. mája č. 1/B, 953 01 Zlaté Moravce IČO: 36 736 309, čím v zmysle § 118 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov došlo k prerušeniu konania.
5. Následne uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 29R/1/2020 - 925 zo dňa 28. 07. 2021 bolo rozhodnuté o zastavení reštrukturalizačného konania dlžníka: ZE - PRA spol. s r. o. so sídlom 1. mája č. 1/B, 953 01 Zlaté Moravce IČO: 36 736 309 (I. výrok), začatí konkurzného konania voči dlžníkovi: ZE
- PRA spol. s r. o. so sídlom 1. mája č. 1/B, 953 01 Zlaté Moravce IČO: 36 736 309 (II. výrok), vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka: ZE - PRA spol. s r. o. so sídlom 1. mája č. 1/B, 953 01 Zlaté Moravce IČO: 36 736 309 (III. výrok) a uznaní konkurzu za hlavné insolvenčné konanie podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení (IV. výrok). Do funkcie správcu súd ustanovil Prvý správcovský dom, k. s., sídlo kancelárie správcu: Farská 33, 949 01 Nitra, značka správcu: S1131 (V. výrok) a veriteľov dlžníka vyzval, aby v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu prihlásili svoje pohľadávky podľa § 28 a § 29 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to na predpísanom tlačive v jednom rovnopise správcovi a v jednom rovnopise na Okresný súd Nitra (VI. výrok), pričom správcovi uložil povinnosť okamžite informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka spôsobom podľa článku 54 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 zo dňa 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení známych zahraničných veriteľov dlžníka, t. j. veriteľov, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte ako v Slovenskej republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov (VII. výrok) a súčasne mu uložil povinnosť vypracovať a predložiť súdu v lehote 15 dní od ustanovenia do funkcie podrobnú písomnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, najmä o stave súpisu a zoznamu pohľadávok, v lehote 35 dní od ustanovenia do funkcie druhú podrobnú písomnú správu o stave zisťovania majetku dlžníka a vykonaných úkonoch, v lehote do 50 dní od ustanovenia do funkcie tretiu podrobnú písomnú správu o týchto skutočnostiach a najneskôr do 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov štvrtú podrobnú písomnú správu o týchto skutočnostiach (VIII. výrok). Predmetné uznesenie vo všetkých jeho výrokoch okrem IV. výroku nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 08. 2021, v časti IV. výroku nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 08. 2021.
6. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKR“), oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
7. Podľa § 47 ods. 1 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.
8. Podľa § 47 ods. 4 ZoKR v znení účinnom do 31. 12. 2019, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu.
9. Podľa § 47 ods. 4 ZoKR v znení účinnom od 01. 01. 2020, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
10. Podľa § 206j ZoKR, konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.
11. Nepodanie návrhu správcom a ani dlžníkom na pokračovanie v konaní v určenej lehote má zo zákona účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 v spojení s § 206j ZoKR, o ktorom odvolací súd rozhodne procesným postupom podľa § 370 CSP. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani
dlžníkom má v zmysle § 47 ods. 4 ZoKR účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní dlžník - úpadca, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, a to bez ohľadu na to, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. Znamená to, že aj v prípade, ak je dlžník v postavení žalovaného, t. j. pasívne legitimovanej strany sporu, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má za následok účinky späťvzatia žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaceho žalobcovi. Tento účinok vyplýva z účelu novelizovaného znenia § 47 ods. 4 ZoKR, ktorým je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania bez ohľadu na to, či bol na strane žalobcu alebo žalovaného. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka, alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu.
12. Odvolací súd s poukazom na novelizované ustanovenie § 47 ods. 4 ZoKR v znení účinnom od 01. 01. 2020 vyzval žalovaného ako dlžníka a tiež správcu na podanie návrhu na pokračovanie v konaní, a to v lehote 30 dní od doručenia výzvy.
13. Správca úpadcu na výzvu odvolacieho súdu zo dňa 27. 12. 2021, aby do 30 dní podal návrh na pokračovanie v konaní, nereagoval a ku dňu vydania tohto rozhodnutia návrh na pokračovanie v konaní nepodal. Predmetná výzva bola správcovi úpadcu doručená dňa 03. 01. 2022.
14. Dlžník (žalovaný) na výzvu odvolacieho súdu zo dňa 27. 12. 2021, aby do 30 dní podal návrh na pokračovanie v konaní, takisto nereagoval a ku dňu vydania tohto rozhodnutia návrh na pokračovanie v konaní nepodal. Predmetná výzva bola žalovanému doručená dňa 11. 01. 2022.
15. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
16. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
17. Keďže v prejednávanej veci správca úpadcu a ani úpadca v procesnom postavení žalovaného návrh na pokračovanie v konaní v súdom určenej lehote nepodali, ich nečinnosť mala za následok nastúpenie účinkov späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 veta štvrtá ZoKR. Tým, že účinky späťvzatia žaloby vyplývajú priamo zo zákona a nie z dispozičného úkonu sporovej strany, odvolací súd protistranu na súhlas so späťvzatím žaloby nevyzýval, o pripustení späťvzatia žaloby podľa § 370 ods. 1 CSP nerozhodoval a ďalej postupoval už len v súlade s § 370 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil.
18. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
19. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
21. Náhradu trov konania vo všeobecnosti ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je však doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie je transformovaná do podoby vyjadrenej v § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu.
22. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 CSP je súd povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Záver súdu
o tom, že je splnený predpoklad na náhradu trov, nevylučuje, aby súčasne nedospel k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP (dôvody hodné osobitného zreteľa). Súd za daných okolností napriek procesnému zavineniu vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, pretože sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP.
23. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania, alebo určitej procesnej situácie.
24. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 257 CSP. Pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy predovšetkým tú skutočnosť, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku nečinnosti správcu úpadcu (žalovaného), resp. priamo žalovaného, ktorú žalobca ako dominus litis (pán sporu) disponujúci sporom a jeho predmetom, nemal možnosť ovplyvniť, a ktorá zo zákona vyvolala účinky späťvzatia žaloby. Odvolací súd neaplikoval na prejednávanú vec ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, lebo posudzovanie zavinenia sporových strán na zastavení konania výlučne z procesného hľadiska by za daných okolností nebolo možné ani spravodlivé, ale uprednostnil aplikáciu § 257 CSP, pretože stav, ktorý v konaní nastal, bol determinovaný výlučne zmenou právnej úpravy § 47 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinnej od 01. 01. 2020 a nijako nesúvisel s procesnou aktivitou sporových strán. S prihliadnutím na výnimočné okolnosti tohto sporu odvolací súd žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.
25. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.