Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/32/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Marek Kotoru a členov JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobkyne: E.Í. A., B. K. XX, XXX XX A., právne zastúpená JUDr. Mikuláš Buzgó, advokát, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, IČO: 31 955 088, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, Komenského 52, 041 26 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OVBP2-2018/049701 zo dňa 05.12.2018, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa podala na Krajský súd v Košiciach dňa 12.02.2019 správnu žalobu zo dňa 11.02.2019, ktorou žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-KE-OVBP2-2018/049701 zo dňa 05.12.2018 (v ďalšom texte aj „preskúmavané rozhodnutie“). Žalobu odôvodnila tým, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, t.j. podľa , a (ďalej „“).

2. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobkyňa žiadosťou zo dňa 08.10.2018 požiadala stavebný úrad Mesto Košice, pracovisko Juh, Smetanová č.4 Košice o pripustenie do stavebného konania MK/ A/2018/066-79-06/IV-KRV ako účastníčka konania. Svoju žiadosť odôvodňovala tvrdením, že počas prebiehajúceho stavebného konania získala vlastníctvo k nehnuteľnostiam tak, ako sú tieto zapísané na LV č. XXXXX k.ú. A.Š., P. F. ako parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria a dom súp. č. XXXX na parc. č. XXX/XX.

3. Dňa 05.11.2018 žalobkyňa podala proti rozhodnutiu stavebného úradu Mesto Košice, pracovisko Košice - Juh, č. MK/A/2018/06679-07/IV-KRV zo dňa 15.10.2018, doručené dňa 22.10.2018, ktorým tento rozhodol o nepriznaní postavenia účastníka stavebného konania vo veci stavby - DOM smútku na parcelách C. A. Č.. XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, A.. Ú.. P. F. odvolanie s odôvodnením, že podľa § 139 ods. 2 písm. c) stavebného zákona „susedné pozemky a stavby na nich sa rozumejú pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch .“ Podľa § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona susedná stavba sa rozumie aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý ide, ale jeho užívanie môže byt' navrhovanou stavbou dotknuté.

4. Uviedla, že pozná obsah písomných oznámení stavebného úradu - Mesto Košice, pracovisko Košice

- Juh, zo dňa 16.11.2018 vo veci stavebného povolenia MK/A/2018/06679-06/IV-KRV stavby „Dom smútku“, ktorým tento úrad oznamuje ostatným účastníkom predloženie - doručených odvolaní Eurocom, s.r.o. a P. A. T. X. A. a prípis taktiež zo dňa 16.11.2018, ktorým stavebný úrad oznamuje ostatným účastníkom stavebného konania podanie odvolania samotnou žalovanou podané pre nepriznanie postavenia účastníčky konania.

5. S poukazom na oznámenie žalovaného - Okresného úradu - odbor výstavby a bytovej politiky, Komenského 52, Košice OU-KEOVBP2-2018/049700,701 zo dňa 27.11.2018 konštatovala, že ohľadne predloženého administratívneho spisu prvostupňovým stavebným úradom vyplýva, že tento bol stavebným úradom predložený bez vyčkania doručenia stanoviska účastníkov konania k podaným odvolaniam. Preto bol spis vrátený stavebnému úradu - Mesto Košice pracovisko Juh. V uvedenom prípise žalovaného tento vyslovene uviedol, že absentuje dôkaz, že bol vykonaný úkon doručenie rozhodnutia o povolení stavby žalobkyni. V uvádzanom prípise žalovaný uvádza, že rozhodnutie o stavebnom povolení zo dňa 11.09.2018 malo byť žalobkyni doručené po tom, čo bola I. stupňovému stavebnému úradu doručená žiadosť žalobkyne o pripustenie do konania zo dňa 08.10.2018. Uviedla , že uvedené vyplýva z ustanovenia § 14 ods. 1 Správneho poriadku. V odôvodnení uvedeného postupu žalovaný uviedol, že žalobkyňa má právo na prípadné podanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci.

6. Ďalej vo svojej žalobe uviedla, že stavebný úrad rozdielne od prípisu odvolacieho orgánu nevykonal doručenie rozhodnutia o stavebnom povolení zo dňa 11.09.2018 žalovanej a bez splnenia pokynu žalovaného nasledujúci deň po vrátení spisu dňa 28.11.2018 opäť predložil administratívny spis odvolaciemu orgánu - žalovanému v súlade s obsahom prípisu stavebného úradu /A/2018/06679-13/ IV-KRV. Taký postup nebol možný, lebo znamenal nesplnenie pokynu vrátenia a bol len nezmyselným zdokumentovaním úkonu stavebného úradu a predloženiu spisu bránila skutočnosť nevrátenia doručeniek v závislosti od plynutia lehôt na doručovanie účastníkom, nakoľko uvedené oznámenie bolo účastníkom doručované v decembri 2018. Podľa žalobkyne doručenky v administratívnom spise sú nevyhnutné k posúdeniu, či administratívny spis po tom čo boli stavebným úradom vykonané úkony (dôvod vrátenia spisu) bol spôsobilý k predloženiu odvolaciemu orgánu - žalovanému. Administratívny spis stavebného konania nebol kompletný, žurnalizovaný a umožňujúci vykonať ich skúmanie.

7. Podľa názoru žalobkyne, v súlade s uvedenými skutočnosťami, nemohol bez splnenia svojho pokynu žalovaný o odvolaní rozhodnúť. Svojim rozhodnutím zo dňa 05.12.2018 sa dostal do rozporu s vlastnými požiadavkami čo do správnosti postupu, keď rozhodol bez splnenia svojho pokynu. Rozhodnutie žalovaného sa nevysporiadalo s písomnými dôvodmi odvolania žalobkyne, pričom účastníčkou stavebného konania žalobkyňa mala byť z dôvodu nadobudnutia vlastníctva a zhoršenia pohody bývania v dome. Zbytočné úkony stavebného úradu spôsobili prieťahy v konaní, celý postup zneefektívnili a jednotlivé úrady stavebného konania konali nie len v rozpore so zákonným stavom, ale žalovaný aj s vlastnými pokynmi. V prípade doručenia stavebného rozhodnutia sa mohla žalobkyňa náležite vyjadriť v rámci odvolacieho konania, nakoľko ústneho prejednania veci ešte nebola účastná.

8. Konštatovala, že žalovaný vlastným rozhodnutím zo dňa 05.12.2018 č. OU-KE OVBP2-2018/049701 rozhodol o podanom odvolaní žalobkyňou bez splnenia svojich písomne zdokumentovaných požiadaviek v zmysle pokynu stavebnému úradu zo dňa 27.11.2018, rozhodol zamietnutím odvolania podaného žalobkyňou a potvrdením rozhodnutia stavebného úradu Mesto Košice, pracovisko Košice Juh MK/A/2018/06679-07/IV-KRV zo dňa 15.10.2018. Keď žalovaný pri rozhodovaní o podanom odvolaní nepostrádal splnenie svojich vlastných požiadaviek podľa pokynu zo dňa 27.11.2018, nemohol venovať skutočnosti rušenia podľa pozornosť a tak účasti žalobkyne v konaní o povolení stavby, ktorá sa z dôvodu výhrad účastníkov v konaní o umiestnení stavby a v stavebnom konaní za obvodovými múrmi verejného cintorína, už nemala povoliť. Zvonenie, smútočná hudba, pohrebné vozy, pohľad na smútočný sprievod, neustále sa opakujúci rituál, sú nepríjemné, až hrôzu evokujúce skutočnosti.

9. Rozhodnutie žalovaného je nesprávne, lebo podmienkou účasti v konaní nie je vyhovenie vecným námietkam uplatnených účastníkom. Pre úspešnosť námietky, vzťahujúcej sa k účasti, postačuje potencia dotyku práva. Podľa názoru žalobkyne je pritom zrejmé, že tomuto kritériu účasti vyhovovala. Okrem už uvedených námietok žalovaný rozhodol nesprávne, pretože mal rozhodnutie stavebného

úradu zrušiť a vrátiť z dôvodu nepreskúmateľnosti a zmätočnosti tohto rozhodnutia a konkrétneho postupu.

10. S poukazom na rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa žalobkyňa uviedla, že ak stavebný úrad tvrdí, že rodinný dom je susednou stavbou v zmysle zákona, potom musí vlastníčke tohto rodinného domu priznať postavenie účastníka konania. Okresný úrad sa snaží túto skutočnosť, resp. rozpor, napraviť vo svojom rozhodnutí v rámci odôvodnenia, kde uvádza, že stavebný úrad zistil, že rodinný dom na parcele č. XXX/XX nie je možné definovať ako susednú stavbu. Takúto skutočnosť však stavebný úrad vo svojom rozhodnutí neuviedol a skutkový stav so zápisom vlastníctva, podľa žalobkyne, doznal ďalšiu zmenu. Stavebný úrad neodôvodnil náležite nepriznanie postavenia účastníka konania aj vzhľadom na skutočnosť, že sa nevysporiadal so skutočnosťou, prečo žalobkyni, ako vlastníčke domu na parcele C KN č. XXX/XX, postavenie účastníčky konania nepriznal, hoci vlastníkom vedľajšieho domu, (ktorý má stenu spoločnú s domom vo vlastníctve E. A. a rovnaký výhľad na predmetnú stavbu „Dom smútku“) postavenie účastníkov konania priznané bolo.

11. Ďalej uviedla, že takéto právne posúdenie námietok podľa existujúcej judikatúry mal byť ďalším dôvodom žalobkyňou podaného odvolania, čo jej malo privodiť účasť v stavebnom konaní. Je bez akýchkoľvek pochybností, že prezentované žalobkynine vlastníctvo susediacej pozemkovej a stavebnej nehnuteľnosti, budúca výstavba a budúce dopady stavby na vlastníctvo žalobkyne, odôvodňovalo iné rozhodnutie žalovaného o jej odvolaní. Dôvodila, že preto, že sa nestala účastníčkou stavebného konania, nemohla sa domáhať postupom pred správnym orgánom dôsledného preskúmania postupu prvostupňového správneho orgánu, ktorý stavbu povolil a nerozhodoval o námietke žalobkyne, ktorú ako účastníčka stavebného konania nemohla podať. Vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov je nepochybné, že jej námietky v stavebnom konaní mali byť posudzované výlučne stavebným úradom a žalovaným aj keby boli občianskoprávne podľa § 137 ods. 2 Stavebného zákona a pokiaľ by nepresahovali rozsah právomoci stavebného úradu. Mala dostať odpoveď na svoje námietky v odôvodnení rozhodnutia stavebného orgánu prvého stupňa alebo v rozhodnutí žalovaného na základe podaného odvolania preto, lebo jej výhrady patria k všeobecne technickým požiadavkám na výstavbu. Nejde totiž o takú námietku, ktorá by patrila do rozhodovacej právomoci súdov. Nemala možnosť takto procesne postupovať v stavebnom konaní pre chybné posúdenie otázky jej účastníctva v konaní pred stavebným úradom, respektíve v odvolacom konaní žalovaným. Podľa jej názoru nemala možnosť žalovanému vzniesť túto námietku v konaní a dostať od žalovaného odpoveď na svoje odvolacie dôvody na základe rozhodovania žalovaného o odvolaní ako účastník konania v stavebnom konaní. Vyriešenie týchto námietok v stavebnom konaní sa jej výsostne dotýka, nakoľko tieto následne nebudú môcť byť predmetom občianskoprávneho konania postupom podľa § 137 ods. 2 Stavebného zákona. Poukazovala na rozhodovaciu činnosť súdov - rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. , rozhodnutie Krajského súdu v Hradci Králové, sp. zn. zo dňa 17.05.2001 tiež publikované aj v Zbierke rozhodnutí č. 4/2001, ako aj na rozhodnutie sp. zn. R č.994.

12. Ďalej uviedla, že v stavebnom konaní je povinnosťou stavebného úradu skúmať, či žiadosť o vydanie stavebného rozhodnutia zodpovedá stavebnotechnickým požiadavkám na výstavbu, ktoré sú upravené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch. Mala zato, že podľa vykonávacej vyhlášky postupujú orgány, právnické a fyzické osoby podnikajúce podľa osobitných predpisov a tiež účastníci stavebného konania pri povoľovaní stavieb a pri výkone štátneho stavebného dohľadu a podľa vykonávacej vyhlášky negatívne účinky a vplyv stavieb a ich zariadení, exhalácie, hluk, teplo, otrasy, vibrácie, prach, zápach, znečisťovanie, oslňovanie a tienenie nesmie zhoršovať životné prostredie v stavbách a v okolí ich dosahu nad prípustnú mieru. Splnenie týchto požiadaviek sa preukazuje výsledkom meraní.

13. Rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2-2018/049701 zo dňa 05.12.2018 žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu stavebného úradu, Mesta Košice, pracoviska Košice - Juh, č. MK/A/2018/06679-07/IV-KRV zo dňa 15.10.2018 o nepriznaní postavenia účastníka stavebného konania potvrdil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu stavebného úradu, Mesta Košice, pracoviska Košice

- Juh, č. MK/A/2018/06679-07/IV-KRV zo dňa 15.10.2018 podľa ustanovenia § 14 ods. 1, v spojení s ustanovením § 46 Správneho poriadku nebolo žalobkyni priznané postavenie účastníka stavebného konania na stavbu „Dom smútku“, vedeného pod č. MK/A/2018/006679 na pozemkoch A.-C. X.. Č.. XXX/ X, XXX/X, XXX/XX T. XXX/XX v k.ú. P. F. podľa ustanovenia § 59 ods. 2 Správneho poriadku.

14. Uviedol, že voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom citovala ustanovenie § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona s tým, že: „susednou stavbou sa rozumie aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom o ktorý ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté “. Poukázal na odvolanie žalobkyne, kde uviedla, že stavebný úrad vychádzal z LV č. XXXXX a kópie z katastrálnej mapy, kde konštatuje, že parc. č. XXX/XX A..Ú.. P. F. nie je možné definovať ako susedný pozemok, pretože nemá spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom stavebného konania. Žalobkyňa pripojila k odvolaniu darovaciu zmluvu, uzavretú dňa 29.10.2018, ktorou získala pozemok na LV č. XXXXX vo výmere 164m2 nachádzajúci sa na parc. č. XXX/XX v k.ú. P.Z. F., darovacou zmluvou nadobudla uvedenú nehnuteľnosť - pozemok vlastnícky podiel 1/1. Ďalej špecifikovala Geometrický plán, ktorým bol pozemok zameraný. Podľa žalobkyne „uvedenú nehnuteľnosť je možné v zmysle § 139 ods. 2 písm. c) a d) stavebného zákona definovať ako susedný pozemok, respektíve susednú stavbu, ktorá má spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania a preto žiadala stavebný úrad, aby jej bolo udelené postavenie účastníka stavebného konania“. Predmetná zmluva bola podaná aj s návrhom na vklad na OÚ Košice, katastrálny odbor. V závere svojho odvolania žiadala, aby jej bolo priznané postavenie účastníčky stavebného konania.

15. Konštatoval, že stavebný úrad pri vydávaní napadnutého rozhodnutia postupoval správne. Okruh účastníkov konania určuje stavebný úrad podľa toho, o aké konanie podľa stavebného zákona ide. Stavebný zákon vo svojich ustanoveniach pri jednotlivých druhoch konaní väčšinou definuje okruh účastníkov konania. Tam, kde tento okruh nie je definovaný, postupuje stavebný úrad podľa ustanovenia § 140 stavebného zákona v spojení s ustanovením § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Za určenie okruhu účastníkov konania v konaniach podľa stavebného zákona zodpovedá stavebný úrad, ktorý je povinný sledovať správnosť jeho určenia počas celého konania. Účastník konania má procesné práva a povinnosti, ktoré sú neprenosné, t.j. nemôžu byť prenesené na iný subjekt, okrem možnosti zastupovania účastníka konania (§ 17 ods. 1 Správneho poriadku). Každý účastník konania má právo chrániť si svoje subjektívne práva, ktoré mu vyplývajú zo skutočnosti, ktorá so sebou nesie jeho právo na účastníctvo v tom ktorom druhu konania podľa stavebného zákona.

16. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa dňa 09.10.2018 doručila stavebnému úradu „žiadosť o pripustenie do konania“, v ktorej obsahu uviedla, „že je vlastníkom nehnuteľností, zapísaných v LV č. XXXXX v k.ú. P.Z. F., na parc.č. XXX/XX a XXX/XX a z dôvodu, že predmetné nehnuteľnosti sú bezprostredne susediace s dotknutými nehnuteľnosťami, na ktorých má byť postavená stavba „Dom smútku“, žiada aby bola do konania pripustený ako účastník konania“.

17. Pokiaľ niekto požiada o priznanie postavenia účastníka v konaní, ak stavebný úrad dôjde k záveru, že žiadateľ nie je účastníkom predmetného konania, vydá o tom procesné rozhodnutie, v ktorom mu neprizná postavenie účastníka konania. Dôvody nepriznania tohto práva musia byť náležite odôvodnené. Stavebný úrad v napadnutom rozhodnutí, v ktorom nepriznal odvolateľovi postavenie účastníka konania v stavebnom konaní predmetnej stavby, podľa žalovaného túto skutočnosť náležite odôvodnil v časti odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Žalovaný uviedol, že sa stotožnil s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia.

18. Stavebný úrad v predmetnom stavebnom konaní určoval okruh účastníkov konania podľa § 59 stavebného zákona, kde je definovaný okruh účastníkov stavebného konania. Stavebný úrad vydal dňa 11.09.2018 stavebné povolenie, t. j. rozhodnutie vo veci v stavebnom konaní. Po vydaní predmetného rozhodnutia žalobkyňa doručila dňa 09.10.2018 žiadosť o priznanie práva účastníka konania, ktorú dôvodila vlastníctvom nehnuteľností zapísaných v LV č. XXXXX, nachádzajúcich sa na parc. č. XXX/XX T. XXX/XX. Stavebný úrad v konaní, ktorého výsledkom bolo napadnuté rozhodnutie zistil, že v tomto prípade nie je možné parc.č. XXX/XX k.ú. P. F., definovať ako susedný pozemok v zmysle § 139 ods. 2 písm. c) stavebného zákona, ďalej zistil, že rodinný dom na parc. č. XXX/XX v k.ú. P. F., nie je možné definovať v zmysle § 139 ods. 2 písm. d) ako susednú stavbu, keďže podľa projektovej dokumentácie stavby, ktorá je predmetom stavebného konania je tento rodinný dom od povoľovanej stavby vzdialený 26,3m (táto vzdialenosť bola určená na základe kópie z katastrálnej mapy). Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nespĺňa podmienky na účastníctvo v konaní podľa § 59 stavebného zákona, a to ani podľa § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona v spojení s § 139 ods. 2 písm. c) a d) stavebného zákona.

19. Mal zato, že stavebný úrad v konaní, ktoré bolo ukončené napadnutým rozhodnutím, zisťoval presne a úplne skutočný stav veci a postupoval podľa obsahu žiadosti žalobkyne, doručenej dňa

09.10.2018 aj podľa ustanovenia § 14, § 32, § 34 a § 46 Správneho poriadku a § 59 stavebného zákona. Podľa jeho názoru teda nemohol vziať do úvahy skutočnosť, ktorá nastala až po vydaní napadnutého rozhodnutia (t.j. po dni 15.10.2018), ktorým jej nebolo priznané právo účastníka stavebného konania a ktorú uviedla až v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu. Tou skutočnosťou je darovacia zmluva, ktorej fotokópiu doložila k odvolaniu doručenému stavebnému úradu dňa 08.11.2018. Predmetná darovacia zmluva bola uzatvorená dňa 29.10.2018, pričom v obsahu odvolania uvádza odvolateľ, že bola daná na vklad do katastra. Je evidentné, že darovacia zmluva ešte neexistovala dňa 09.10.2018, keď bola doručená žiadosť odvolateľa o priznanie práva účastníka stavebného konania a ani 15.10.2018, keď bolo vydané napadnuté rozhodnutie. Podľa žalovaného z uvedeného vyplýva, že stavebný úrad nemohol ani zvažovať v konaní na základe žiadosti odvolateľa, doručenej dňa 09.10.2018 skutočnosť týkajúcu sa predmetu uvedenej darovacej zmluvy. Odhliadnuc od uvedeného je evidentné, že darcami sú účastníci predmetného stavebného konania, a to aj z titulu vlastníctva predmetu darovania. Práva, vyplývajúce z vlastníctva predmetu darovania, v predmetnom stavebnom konaní preto mohli byť nimi uplatňované.

20. V závere napadnutého rozhodnutia uviedol, že z vyššie uvedeného vyplýva, že za stavu veci, ktorý bol v čase rozhodovania stavebného úradu vo veci žiadosti odvolateľa doručenej dňa 09.10.2018, žalobkyňa jednoznačne nespĺňala podmienky účastníctva v konaní podľa § 59 stavebného zákona, t.j. ani podľa § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, a to ani v spojení s § 139 ods. 2 písm. c) a d) stavebného zákona.

21. Považoval za potrebné ešte uviesť, že k dôvodom odvolania, okrem už uvedeného a vzhľadom na uvedené, nie je možné, aby bola vzatá do úvahy v tomto prípade predmetná darovacia zmluva, a to ani v prípade, keby už bola t. č. účinná (t.j. bol by zrealizovaný jej vklad do katastra), pretože táto nebola ani uzavretá, ani účinná v čase podania žiadosti o priznanie účastníctva v stavebnom konaní zo strany odvolateľa. Ďalej konštatoval, že stavebný zákon upravuje vymedzenie niektorých pojmov v § 139 stavebného zákona. V § 139 ods. 1 stavebného zákona sa uvádza, čo sa podľa povahy prípadu rozumie pod pojmom „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“. Vychádzajúc z predmetu príslušnej darovacej zmluvy, že žalobkyňa sa, za predpokladu nadobudnutia jej účinnosti, stane právnym nástupcom darcov v stavebnom konaní, a to je skutočnosť, ktorá môže byť relevantná pre stavebné konanie na predmetnú stavbu, ako také, ale nemá vplyv na konanie o žiadosti odvolateľa, doručenej dňa 09.10.2018, ktorá bola vybavená napadnutým rozhodnutím.

22. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 09.04.2019 uviedol, že dňa 29.03.2019 vydal v odvolacom konaní rozhodnutie č. OU-KE-OVBP2-2019/017610, ktorým rozhodol o odvolaniach proti stavebnému povoleniu vydanému v konaní, v ktorom po vydaní stavebného povolenia sa žalobkyňa domáhala postavenia účastníka v konaní. Jeho fotokópiu žalovaný priložil v prílohe, aj keď toho času toto rozhodnutie ešte nie je právoplatné, avšak nie je možné proti nemu podať odvolanie, a to preto, že ide o rozhodnutie vydané v odvolacom konaní vedenom proti rozhodnutiu vydanému prvostupňovým stavebným úradom vo veci, kde procesným rozhodnutím je žalobou napadnuté rozhodnutie. Poukázal na námietky uvedené v žalobe voči skutočnostiam, ktoré sa týkajú údajnej nemožnosti rozhodovať tunajším úradom v odvolacom konaní proti rozhodnutiu stavebného úradu č. MK/A/2018/06679-07/IV-KRV zo dňa 15.10.2018, vzhľadom na obsah listu tunajšieho úradu č. OU-KE-OVBP2-2018/049700,049701 zo dňa 27.11.2018, ktorý sa nachádza v predkladanom spisovom materiáli. Mal za to, že s odvolacím konaním proti rozhodnutiu, ktorým žalobkyni nebolo priznané účastníctvo v stavebnom konaní, nemajú nič spoločné skutočnosti týkajúce sa doručovania rozhodnutia vo veci - predmetného stavebného povolenia žalobkyni zo strany stavebného úradu. Poukázal na tú skutočnosť, že žalobkyňa sa domáhala postavenia účastníka v stavebnom konaní až po tom, čo bolo stavebným úradom vydané stavebné povolenie. V neposlednom rade obsah listu tunajšieho úradu zo dňa 27.11.2018 nie je možné vykladať tak, žeby nebolo možné pred doručením predmetného stavebného povolenia žalobkyni alebo počas jeho doručovania a plynutia odvolacej lehoty žalobkyni proti rozhodnutiu vo veci, rozhodnúť v odvolacom konaní proti rozhodnutiu č. MK/A/2018/06679-07/IV-KRV zo dňa 15.10.2018, ktorým žalobkyni nebolo priznané postavenie účastníka konania vo veci. Takýto druh rozhodnutia je síce procesným rozhodnutím, ale týka sa len toho subjektu, ktorý sa domáha postavenia účastníka konania a je možné proti nemu podať samostatné odvolanie. Preto stavebný úrad listom zo dňa 28.11.2018 mohol opätovne predložiť tunajšiemu úradu podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu č. MK/ A/2018/06679-07/IV-KRV zo dňa 15.10.2018, ktorým nebolo žalobkyni priznané postavenie účastníka konania vo veci a tunajší úrad rozhodol v odvolacom konaní žalobou napadnutým rozhodnutím č. OU- KE-OVBP2-2018/049701 zo dňa 05.12.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.12.2018.

23. Žalobkyňa v replike na vyjadrenie žalovaného, urobené podaním zo dňa 17.12.2019, uviedla že: „Nesúhlasím s tvrdením žalovaného, že správne rozhodol v odvolacom konaní, keď potvrdil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu č. MK/A/2018/06679-07/IV-KRV zo dňa 15.10.2018, v ktorom mi nebolo priznané postavenie účastníka stavebného konania pri rozhodovaní o žiadosti stavebníka o vydanie stavebného povolenia. Podstata podaného vyjadrenia žalovaného spočíva v názore na možnosť viesť pod samostatným číslom konania rozdielneho od čísla stavebného konania moju žiadosť o účasť v stavebnom konaní a odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým stavebný úrad mi také procesné právo nepriznal. Procesné podanie v konaní o vydanie stavebného povolenia pre stavebníka AVE+, s r.o., v ktorom som svoju žiadosť podala, som robila z dôvodu, že predmet stavebného konania ma v budúcnosti bude dlhodobo obmedzovať vo výkone vlastníckeho práva. Šlo o vydanie stavebného povolenia pre AVE+, s r.o.,, ktorého predmetom bola stavba „Dom smútku na KN C - parc.č. XXX/ X, XXX/X, XXX/XX T. XXX/XX kat.úz. P. F.“. Ani za daného stavu, že o priznanie účasti v konaní som žiadala po rozhodnutí stavebného úradu, nebránilo žalovanému zrušiť napadnuté rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 11.9.2018, ktorý následne mal už uvedenú skutočnosť zohľadniť vo svojom rozhodnutí. Takto mám na mysli, že nadobudnutie vlastníckeho práva po rozhodnutí stavebného úradu nech nie je výlučným dôvodom odmietnutia mojej účasti v takomto konaní, nakoľko moje odvolanie obsahovalo aj iné dôvody, z ktorých som odvolanie podala. Už žiadosť zo dňa 9.10.2018 mala byť evidovaná na stavebnom úrade Mesta Košice, pracovisko Košice - Juh, Smetanova 4, Košice pod číslom, pod ktorým bolo vedené konanie o vydanie stavebného povolenia. Len v dôsledku toho, že tento postup prvostupňového stavebného úradu bol žalovaným akceptovaný, bolo odvolanie riešené v inom konaní, než do ktorého smerovala moja žiadosť o rozhodnutie o mojej účasti v označenom stavebnom konaní. Preto aj rozhodnutie žalovaného o odvolaní proti rozhodnutiu pod iným číslom stavebného úradu bolo nesprávne, nezohľadňujúce predmet konania v konaní, v ktorom moja žiadosť bola podaná. Moje odvolanie sa stalo predmetom samostatného konania a bolo vedené pod samostatným číslom konania, aj keď moja žiadosť bola podaná stavebnému úradu v konaní č. MK/A/2018/06679-06/IV-KRV, ktoré konanie malo ďalších troch účastníkov, ktorí taktiež podali odvolanie. Žalovaný atomizuje odvolacie konanie, pričom uvedené drobenie bolo spojené s predkladaním administratívneho spisu odvolaciemu orgánu - žalovanému nekompletne. Takýto procesný postup v správnom konaní v prípade rozdielneho rozhodnutia správneho orgánu o odvolaní (žalobcu) vedie k nezmyselným procesným výsledkom. K takémuto procesnému výsledku nedôjde jedine v prípade, že moje odvolanie bude zamietnuté, ako aj rozhodnutie o odvolaní ostatných troch účastníkov proti rozhodnutiu stavebného úradu. Takýmto postupom podľa formálnej logiky sú preferované rozhodnutia, aj keď v rozdielnych konaniach, ktorými dôjde k zamietnutiu odvolania toho ktorého účastníka. Takýto postup je neprípustný a v konaní s totožným predmetom konania - rozhodovania neakceptovateľný. Takto žalovaný aj v tomto konaní dospieva k určitým teoretickým záverom, ktorými sa v konaní o odvolaní riadi. Ako žalobkyňa s takýmto právnym názorom a postupom nesúhlasím, ako ani s argumentáciou žalovaného, že stavebné konanie a moje odvolanie proti rozhodnutiu v stavebnom konaní nemajú nič spoločné a preto ním zvolený postup je správny.“

24. Žalovaný sa k replike duplikou už nevyjadril.

25. Správny súd v konaní o správnej žalobe podľa § 177 a nasl. preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho orgánu, rozhodnutie žalovaného č. OU-KE-OVBP2-2018/049701 zo dňa 05.12.2018, podrobne sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná, preto túto podľa zamietol.

26. Správny súd dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán, príslušný na konanie, si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

27. Podľa , V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa , Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

Podľa § 14 ods. 2 Správneho poriadku účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

Podľa § 18 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu. Konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. O začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou.

Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa Ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa , účastníkmi stavebného konania sú: b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa Pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu rozumie a) užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, b) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, c) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, d) užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu.

Podľa , ak sa v tomto zákone používa pojem c) „susedné pozemky a stavby na nich“, rozumejú sa tým pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch, d) „susedná stavba“, rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté.

28. V prejednávanej veci správny súd má povinnosť preskúmať zákonnosť postupu žalovaného a preskúmavaného rozhodnutia v zmysle žalobných námietok. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi (v danom prípade Správny poriadok, Stavebný zákon).

29. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia.

30. Správny súd v prvom rade uvádza, že si je vedomý toho, že každé rozhodnutie správneho orgánu o tom, či fyzická alebo právnická osoba je alebo nie je účastníkom správneho konania, je bezpochyby spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov a povinností dotknutého subjektu (žalobkyne). Postavenie účastníka konania totiž poskytuje reálnu možnosť svojím konaním včas ovplyvňovať priebeh správneho konania, ktoré nemusí prislúchať iným subjektom zúčastneným na predmetnom konaní. Aj z tohto dôvodu, v záujme zaistenia čo najlepšieho uplatnenia práv na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 a nasl. ), súdna prax pripúšťa možnosť preskúmavania zákonnosti takéhoto rozhodnutia správneho orgánu.

31. Správny súd mal z obsahu pripojeného administratívneho spisu preukázané, že Stavebný úrad Mesto Košice po tom, čo mu bolo doručené podanie žalobkyne - Žiadosť o pripustenie do konania, začal konanie o priznaní, respektíve nepriznaní postavenia účastníka konania voči žalobkyni. Po vydaní prvostupňového rozhodnutia žalobkyňa podala voči tomuto rozhodnutiu odvolanie. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2-2018/049701 zo dňa 05.12.2018, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu stavebného úradu, Mesta Košice, pracoviska Košice - Juh č. MK/A/2018/06679-07/IV-KRV zo dňa 15.10.2018 o nepriznaní postavenia účastníka stavebného konania žalobkyni.

32. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci z hľadiska toho, či žalobkyňa spĺňa predpoklady na to, aby ju bolo možné pokladať za účastníka predmetného stavebného konania, správny súd uvádza, že jej nie je možné vyhovieť. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí správne pri posudzovaní postavenia žalobkyne, ako účastníka stavebného konania, aplikoval na vec sa vzťahujúce právne predpisy (§ 14 ods. 1 Správneho poriadku a § 59 ods. 1, v spojení s § 139 ods. 2 Stavebného zákona), z ktorých vyvodil správny právny záver, že žalobkyňa nie je účastníkom tohto stavebného konania, nakoľko jej nesvedčí žiadny dôvod vyplývajúci z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Takéto rozhodnutie bolo vydané Stavebným úradom, nakoľko mal v konaní o účastníctve žalobkyne za preukázané, že žalobkyňu nie je možné pokladať za účastníka stavebného konania. S poukazom na vec sa vzťahujúcich ustanovení Stavebného zákona vyplýva, že účastníkom stavebného konania môže byť len taká fyzická osoba, ktorej

vlastnícke alebo iné práva k pozemkom, respektíve stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám, by mohlo byť rozhodnutím vydaným v stavebnom konaní priamo dotknuté.

33. Žalobkyňa sa snažila zabezpečiť túto skutočnosť (vlastnícke právo k pozemkom, respektíve k stavbám priamo dotknutým) darovacou zmluvou zo dňa 29.10.2018. Tu je potrebné si uvedomiť jednotlivé skutočnosti z pohľadu časovej osi. Dňa 11.09.2019 prvostupňový správny orgán vydal Stavebné povolenie o povolení stavby „Dom smútku“ dňa 11.09.2018. Žalobkyňa požiadala o pripustenie do konania žiadosťou zo dňa 08.10.2018 (doručenú správnemu orgánu dňa 09.10.2018). Prvostupňový orgán vydal napadnuté rozhodnutie dňa 15.10.2018. Druhostupňový správny orgán potvrdil jeho rozhodnutie preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 05.12.2018. Vklad darovacej zmluvy, ktorou žalobkyňa nadobudlo vlastníctvo k parcele č. XXX/XX zapísanej na LV č. XXXXX, katastrálne územie P. Z.M., bol povolený dňa 07.12.2018. Je teda nepochybné, že ku dňu vydania jednak stavebného povolenia, rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako ani ku dňu vydania rozhodnutia žalovaného, nebola žalobkyňa vlastníčkou nehnuteľnosti, aby jej účastníctvo v konaní bolo možno oprieť o ustanovenie § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, v spojení s § 139 ods. 2 písm. c) t.j. „susedné pozemky a stavby na nich“. Nebolo teda možné zo strany správnych orgánov vziať do úvahy skutočnosti, ktoré nastali až po vydaní ich rozhodnutí vo veci. Navyše, žalobkyňa sa domáhala účastníctva až po vydaní stavebného povolenia. Je potrebné doplniť, že darcovia v zmysle predmetnej darovacej zmluvy boli „už“ účastníci stavebného konania (p. X. A. a p. P. A.), ktorí disponovali všetkými procesnými právami, vyplývajúcimi z účastníctva v dotknutom stavebnom konaní. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti vyjadrenie žalovaného k tejto skutočnosti, ktorý v preskúmavanom rozhodnutí na str. 4, prvý odsek uviedol, že „vychádzajúc z predmetu príslušnej darovacej zmluvy, že odvolateľ sa, za predpokladu nadobudnutia jej účinnosti, stane právnym nástupcom darcov v stavebnom konaní a to je skutočnosť, ktorá môže byť relevantná pre stavebné konanie na predmetnú stavbu ako také, ale nemá vplyv na konanie o žiadosti odvolateľa, doručenej dňa 09.10.2018, ktorá bola vybavená napadnutým rozhodnutím.“

34. Ku všetkým námietkam žalobkyne zaujal stanovisko žalovaný (napadnutým rozhodnutím) a zároveň v zodpovedajúcom rozsahu tieto námietky vyvrátil a s jeho zdôvodnením sa správny súd stotožňuje. Predovšetkým správny súd k týmto námietkam, ktoré uviedla žalobkyňa aj v žalobe, uvádza, že pozemok žalobkyne (v čase rozhodovania prvostupňového správneho orgánu) nemal žiadnu spoločnú hranicu s pozemkom, na ktorom by mala stáť povoľovaná Stavba - Dom smútku, z čoho vyplýva, že v zmysle príslušných ustanovení stavebného zákona je priamo vylúčené, aby sa žalobkyňa, s poukazom na svoje vlastníctvo k pozemku, mohla úspešne domáhať svojho účastníctva v stavebnom konaní. V prípade rodinného domu žalobkyne je však situácia iná, a to aj v prípade, ak takýto rodinný dom stojí na pozemku, ktorý nemá spoločnú hranicu s pozemkom, na ktorom má prebiehať spojené stavebné konanie tak, ako to je aj v danom prípade. V takejto situácii je aj vlastníkovi takéhoto rodinného domu (žalobkyni) možné priznať postavenie účastníka stavebného konania, avšak len v prípade, ak užívanie jeho stavby (rodinný dom) môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. V žalobe uviedla, že v konaní o umiestnení stavby a v stavebnom konaní by sa stavba za obvodovými múrmi verejného cintorína nemala povoliť, vzhľadom na zvonenie, smútočnú hudba, pohrebné vozy, pohľad na smútočný sprievod, neustále sa opakujúci rituál, ktoré sú nepríjemné, až hrôzu evokujúce skutočnosti. K tejto námietke správny súd uvádza, že z administratívneho spisu vyplýva zistenie, že rodinný dom (žalobkyne) na parc. č. XXX/XX v k.ú. P. F. nie je možné definovať v zmysle § 139 ods. 2 písm. d) ako susednú stavbu, keďže podľa projektovej dokumentácie stavby, ktorá je predmetom stavebného konania, je tento rodinný dom od povoľovanej stavby vzdialený 26,3m, z čoho vyplýva, že žalobkyňa nespĺňa podmienky na účastníctvo v konaní podľa § 59 stavebného zákona, a to ani podľa § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, v spojení s § 139 ods. 2 písm. c) a d) stavebného zákona.

35. K jej ďalšej námietke, týkajúcej sa nemožnosti rozhodovať žalovaným v odvolacom konaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu č. MK/A/2018/06679-07/IV-KRV zo dňa 15.10.2018, vzhľadom na list žalovaného č. OU-KE OVBP2-2018/049700,049701 zo dňa 27.11.2018 správny súd uvádza, že s odvolacím konaním proti rozhodnutiu, ktorým žalobkyni nebolo priznané účastníctvo v stavebnom konaní, nesúvisí doručovanie rozhodnutia vo veci - stavebného povolenia žalobkyni zo strany stavebného úradu. List žalovaného č. OU-KE-OVBP2-2018/049700,049701 zo dňa 27.11.2018 nie je možné vykladať tak, žeby nebolo možné pred doručením predmetného stavebného povolenia žalobkyni alebo počas jeho doručovania a plynutia odvolacej lehoty žalobkyni proti rozhodnutiu vo veci, rozhodnúť v odvolacom konaní proti rozhodnutiu č. MK/A/2018/06679-07/IV-KRV zo dňa 15.10.2018,

ktorým žalobkyni nebolo priznané postavenie účastníka konania vo veci. Takýto druh rozhodnutia je síce procesným rozhodnutím, ale týka sa len toho subjektu, ktorý sa domáha postavenia účastníka konania a je možné proti nemu podať samostatné odvolanie. Preto stavebný úrad Mesto Košice, ako vyplýva z administratívneho spisu, listom zo dňa 28.11.2018 opätovne predložil žalovanému, podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu č. MK/A/2018/06679-07/IV-KRV zo dňa 15.10.2018, ktorým nebolo žalobkyni priznané postavenie účastníka konania vo veci a žalovaný rozhodol v odvolacom konaní žalobou napadnutým rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2-2018/049701 zo dňa 05.12.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.12.2018.

36. Záverom musí správny súd uviesť, že v preskúmavanom správnom konaní nezistil žiadne také procesné porušenia, ktoré by mohli spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Má za to, že vo veci bolo vykonané riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite bol zistený skutkový stav veci a žalovaný v rozhodnutí prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom (Správny poriadok) požadované náležitosti a je v zodpovedajúcom rozsahu odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými skutočnosťami relevantnými pre posúdenie veci, ako aj námietkami žalobcu uvedenými v jeho odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je vecne správne, neprisvedčil žalobným námietkam a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s zamietol.

37. O trovách konania správny súd rozhodol podľa a nasl. . Žalobkyňa v konaní úspešná nebola, preto jej správny súd náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný v súlade s odôvodnené trovy konania neuplatnil, preto mu ich súd nepriznal.

38. V zmysle správny súd konštatuje, že rozhodnutie bolo prijaté senátom jednomyseľne 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.