Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-5Er/3718/2007

Uznesenie

Okresný súd Veľký Krtíš v exekučnej veci oprávneného Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Industriesstrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE - 100.023266, zast.: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, proti povinnému Q., vykonávanej súdnou exekútorkou JUDr. Beatrix Vargovou, Exekútorský úrad Nitra, so sídlom Štefánikova 49, 949 01 Nitra, pod sp. zn. EX 745/2007, pre vymoženie pohľadávky vo výške 604,60 Eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd v y h l a s u j e exekúciu za neprípustnú a exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 44,39 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Dňa 28. 12. 2007 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Beatrix Vargovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného (pôvodne Profidebt Slovakia, s. r. o, IČO: 35 925 922) na vymoženie pohľadávky vo výške 604,60 Eur (18.203,92 Sk) s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol súdu predložený aj návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný JUDr. Michalom Krnáčom, rozhodcom, so sídlom Mydlárska 185, 010 01 Žilina pod sp. zn. UD-84/07-MK, zo dňa 10. 09. 2007, právoplatný dňa 26. 09. 2007 a vykonateľný dňa 30. 09. 2007. Dňa 31. 01. 2008 súd vydal súdnej exekútorke poverenie č. 5610 008891.

2. Súdna exekútorka dňa 03. 10. 2014 doručila súdu podanie zo dňa 30. 09. 2017, v v ktorom uviedla, že nakoľko nadobudla pochybnosti o materiálnej správnosti exekučného titulu vzhľadom na čl. II. zákona č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník a bola prebratá Smernica rady č. 93/13/EHS z 5 apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, predkladá súdu vec na rozhodnutie v súlade s ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku a v prípade, že súd rozhodne o zastavení predmetnej exekúcie, žiada o priznanie trov, ktorých detailné vyčíslenie na výzvu súdu dodatočne doplnila a to dňa 06. 06. 2018 vo výške 44,39 Eur.

3. Podľa § 243 h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

4. V predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný JUDr. Michalom Krnáčom, rozhodcom, so sídlom Mydlárska 185, 010 01 Žilina pod sp. zn. UD-84/07-MK zo dňa 10. 09. 2007. Súd

preskúmal úverovú zmluvu uzatvorenú s povinným, vrátane Všeobecných obchodných podmienok a dohodu o uznaní dlhu č. 1311613052 zo dňa 08. 11. 2006 podpísanú povinným.

5. V zmysle čl. 9 Dohody ,,Riešenie sporov - rozhodcovská doložka“ sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z dohody budú alternatívne riešené pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 9. 2 tejto Dohody (..

6. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52 a nasl. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

7. Z povahy zmluvných strán (podnikateľ vs. fyzická osoba nepodnikateľ), predmetu podnikateľskej činnosti oprávneného a v konečnom dôsledku aj z obsahu tejto zmluvy (opísanej rozhodcovskom rozsudku) je zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a teda o vzťah medzi spotrebiteľom na jednej strane a dodávateľom na strane druhej v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

8. V slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať právo Únie z článku 144 ods. 1 Ústavy SR, na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní aj medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, t. j. Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva, ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie.

9. Význam ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu Spoločenstva okrem iného k tomu, že v článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288, ďalej len "smernica") stanovil, aby nekalé podmienky uvedené v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom "neboli záväzné pre spotrebiteľa". Ide o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú (spotrebiteľská) zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť.

10. Podľa článku 3 ods. 1 Smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. 11. Príloha smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi nimi sa bod 1 písm. q) tejto prílohy týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je "neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane".

12. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ďalej ESD) "povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, teda odôvodňujú to, že vnútroštátny súd je povinný posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C 240/98 až C 244/98, Zb. s. I 4941). Ochrana, ktorú smernica priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje aj na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis, C 473/00, Zb. s. I 10875)".

13. Vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení smernica je priamo vykonateľným prameňom práva Únie aj v dôsledku nedostatočnej alebo neúplnej transpozície do právneho poriadku Slovenskej republiky (viď ustanovenia Občianskeho zákonníka v § 52 a nasl. v čase uzatvorenia zmluvy medzi účastníkmi konania s prihliadnutím na súčasný stav upravený v zmysle judikatúry ESD). Exekučný súd je preto povinný aplikovať jej ustanovenia na prebiehajúcu exekúciu zohľadňujúc ich prioritu pred vnútroštátnou úpravou spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku, resp. zákone o spotrebiteľských úveroch.

14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

16. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 18. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 (ďalej len ,, Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

19. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

20. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 26. 11. 2007 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému, a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. UD-84/07-MK, ktorý vydal dňa 10. 09. 2007, rozhodca JUDr. Michal Krnáč, so sídlom Mydlárska 185, 010 01 Žilina, ktorý rozsudok mal nadobudnúť vykonateľnosť dňa 30. 09. 2007. V predmetnej exekučnej veci súd zistil, že sa vymáha plnenie zo Zmluvy o prenájme zo dňa 19. 12. 201 uzavretej medzi spoločnosťou Tatracredit a. s., ako prenajímateľom, ktorá neskôr oprávnenému postúpila svoju pohľadávku a povinným, na ktorý sa vzťahuje právny režim zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a subsidiárne ako spotrebiteľskú zmluvu aj všeobecná právna úprava spotrebiteľských zmlúv uvedená v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodca odvodil svoju právomoc rozhodovať vo veci na základe Dohody o uznaní dlhu č. 1311613052 o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej dňa 09. 10. 2006, v ktorej je obsiahnutá aj rozhodcovská doložka. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v Dohode o uznaní záväzku v tomto prípade nebola individuálne dojednaná a má tzv. formulárovú podobu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len Dohodu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. Povaha Dohody je teda adhézna, a preto ju spotrebiteľ mohol buď prijať ako celok alebo odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol v Dohode oprávneného vopred pripravený. V tejto súvislosti treba brať na zreteľ aj povinnosť súdu vykladať vnútroštátne právo v zmysle a účelu smernice (rozsudok Súdneho dvora voveci C-14/83 Sabine von Colson, Elisabeth Kamann v Land Nordrhein- Westfalen). Rozhodcovská doložka v Dohode o uznaní dlhu a o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej dňa 09. 10. 2006 je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného a je v rozpore s ust. § 52 nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj so Smernicou Rady 93/13/EHS a takto dojednaná rozhodcovská doložka je v rozpore s dobrými mravmi a ako taká je v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka neplatná.

21. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),

na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012sp. zn. 6 Cdo 1/2012).

22. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd v zmysle výkladu smernice v rozsudku Océano Grupo Editorial za to, že rozhodcovská doložka v predmetnej Dohode bola neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od začiatku neplatnou. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Na základe vyššie uvedených skutočností súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

23. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

24. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

25. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

26. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

27. Súd uložil oprávnenému v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, nakoľko žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý sa ukázal ako nevykonateľný.

28. Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

29. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

30. Súd považoval za účelne vynaložené a priznal poverenému exekútorovi trovy tak, ako si ich vyčíslila to paušálnu odmenu v sume 33,19 Eur, náhradu za zaplatené poštovné v sume 3,80 Eur a DPH zo sumy 36,99 Eur (33,19 + 3,80 ) t. j. 7,40 Eur, teda spolu trovy exekúcie v sume 44,39 Eur.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na Okresný súd vo Veľkom Krtíši písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Pokiaľ zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Proti výroku II. toho uznesenia odvolanie nie je prípustné.