Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/51/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu W. banka B., a.s., so sídlom D., S. XX, J.: XX XXX XXX, proti žalovanému V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.. M. R. M. XXX/XX, B. C., o zaplatenie 1.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 21. septembra 2017, č.k. 9C/147/2015- 55 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti II. a vo výroku III. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.000,- Eur, spolu s vyčísleným nezaplateným poplatkom za poistenie vo výške 1,24 Eur, vyčísleným úverovým úrokom do dátumu predčasnej splatnosti v sume 49,45 Eur, vyčísleným úrokom z omeškania v sume 0,53 Eur, úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.000,- Eur od 24.07.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 49,45 Eur od 24.07.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom III. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia 1.000,- Eur titulom nezaplatenej istiny, sumy 1,24 Eur titulom nezaplatených poplatkov za poistenie, sumy 49,45 Eur titulom nezaplatených úrokov, úroku z omeškania vo výške 0,53 Eur titulom neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru, úroku vo výške 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny od 24.07.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov od 24.07.2015 do zaplatenia spolu s náhradou trov konania. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný uzatvoril so žalobcom dňa 24.03.2015 Úverovú zmluvu č. 198052, v zmysle ktorej mu žalobca poskytol bezúčelový úver vo výške 1.000,- Eur s dohodnutou výškou úrokovej sadzby 17,9% ročne. Tento úver sa zaviazal žalovaný splácať v 60 mesačných splátkach vždy k 20. dňu v mesiaci vo výške 25,46 Eur od 20.04.2015 do 20.03.2020. V čl. 1 bod 1.2. je uvedená výška RPMN 22,65% a priemerná RPMN 34,42%. Žalovaný mal celkovo žalobcovi zaplatiť sumu 1.527,60 Eur. V čl. 1. bode 1.1. sa uvádza, že banka poskytne klientovi peňažné prostriedky formou splátkového bezúčelového úveru za podmienok uvedených v úverovej zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach - W. banka B., a.s. (ďalej „VOP“), ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. V druhej upomienke zo dňa 25.05.2015 vyzval žalobca žalovaného na úhradu splátok úveru č. 198052 vo výške 56,03 Eur a poplatku za upomienku vo výške 15,- Eur s tým, že ak danú sumu neuhradí do 30.05.2015, začne žalobca prípravu žaloby na súd a bude požadovať jednorazové splatenie celej dlžnej sumy. Vo výzve na predčasné splatenie úveru zo dňa 23.07.2015 oznámil žalobca žalovanému, že z dôvodu neplnenia si povinností v zmysle úverovej zmluvy

č. XXXXXX zo dňa 24.03.2015 zo strany žalovaného rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru a vyzval ho na jednorazovú úhradu zostávajúcej sumy úveru vo výške 1.080,72 Eur a sumy 30,- Eur ako poplatok za výzvu do 02.08.2015. Súd prvej inštancie ďalej vec právne posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, § 565 Občianskeho zákonníka; § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetná zmluva je v zmysle § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere a v zmysle § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka zároveň spotrebiteľskou zmluvou. Zmluvou sa žalobca v rámci predmetu svojej činnosti zaviazal poskytnúť žalovanému ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi peňažné prostriedky a žalovaný sa tieto zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach. Súd prvej inštancie považoval podanú žalobu za čiastočne dôvodnú. V konaní bolo žalobcom tvrdené a preukázané, že žalovaný po poskytnutí úveru v sume 1.000,- Eur úver v dohodnutých splátkach vo výške 25,46 Eur nesplácal, a preto bol listom zo dňa 23.07.2015 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru do dátumu 02.08.2015. Súd preskúmal obsahové náležitosti úverovej zmluvy zo dňa 24.03.2015 a zistil, že zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Povinnosťou žalovaného bolo splácať úver v mesačných splátkach vo výške po 25,46 Eur so splatnosťou vždy k 20. dňu v mesiaci. Vzhľadom na uvedené je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi zosplatnenú a neuhradenú časť úverovej istiny 1.000,- Eur, nezaplatený poplatok za poistenie vo výške 1,24 Eur, zosplatnené a neuhradené zmluvné úroky 49,45 Eur, úrok z omeškania vo výške 0,53 Eur, ktoré sú v uvedenej sume vyčíslené ku dňu zosplatnenia. Pokiaľ ide o zmluvný úrok 17,90 % ročne, ktorý si uplatnil žalobca z nezaplatenej istiny od 24.07.2015 do zaplatenia, súd prvej inštancie v tejto časti žalobu zamietol. Je preukázané, že sporové strany si dojednali zmluvný úrok 17,90% ako fixný do doby splatnosti úveru. Žalobca však v zmysle zmluvných dojednaní pristúpil k zosplatneniu celého úveru. Vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru podľa názoru súdu žalobcovi zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia nepatrí. Súd vychádza z uznesenia v zmysle ktorého Ústavný súd SR odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úrok z omeškania. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. ÚS SR v citovanom ustanovení konštatuje, že by namietané rozhodnutie bolo možné považovať za svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené, resp., že by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu. Žalobca mal vo veci plný úspech v časti uplatnenej istiny, a preto súd v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) mu priznal právo na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP. 2. Proti tomuto rozsudku, a to v zamietajúcej výrokovej časti II. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Napadnutý rozsudok považoval za nesprávny a odôvodňoval odvolanie tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Mal za to, že úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, pričom samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. Poukázal na ust. § 502 ods. 1 a§ 503 ods. 3 Obchodného zákonníka i Komentár IURA Edition k ním a uviedol, že obsahom záväzku dlžníka z úveru je nielen vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky - úver, ale aj úroky. Úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov, predstavujú cenu úveru, dlžník ich je povinný platiť od okamihu ich reálneho poskytnutia až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. V zmysle §506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok, alebo jednej splátky po dobu dlhšie ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Vyjadril názor, že ak by bolo úmyslom zákonodarcu dobu nároku veriteľa na dohodnutý úrok ohraničiť, nepochybne by tak učinil. K uvedenému poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 106/2014 Z. z., ktorým sa v roku 2013 mal meniť a dopĺňať Občiansky zákonník, pričom sa ním navrhovalo doplnenie ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, kde sa mala pripojiť veta, že úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa § 565. Podľa dôvodovej správy tak mala byť zavedená úprava podľa ktorej by úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patrili dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Takáto navrhovaná úprava však nebola prijatá a preto uvedený zákon č. 106/2014 Z. z. a ani iná zákonná novelizácia

alebo iné obdobné ustanovenie odopierajúce veriteľovi nárok na zmluvné úroky po zosplatnení dlhu neobsahujú. Na ďalšiu podporu uviedol aj argumentáciu k rozhodnutiu, ktoré prezentuje iný názor s vecným odôvodnením, a to k rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR 4Obo 143/98, kde poukázal na to, že nešlo o rozhodnutie vo veci samej a rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 18. Septembra 2012 č. k. IV. ÚS 476/2012-14, ku ktorému doplnil, že Ústavný súd sa v danom prípade nielenže nevyjadril k meritu dovolania, ale tak ani nemohol učiniť, keďže nebol zásadne oprávnený preskpmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu. Z uvedeného je tak zrejmé, že Ústavný súd v žiadnom prípade nevyjadril právny názor ohľadne nároku veriteľa v konaní, ktoré by akýmkoľvek spôsobom podporoval stanovisko súdu prvej inštancie. Taktiež žalobca poukázal aj na judikatúru Krajského súdu v Žiline a rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č. k. 33Cdo 212/2014 zo dňa 21.08.2014. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhuje, aby odvolací súdu rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a vyhovel žalobe žalobcu a zaviazal žalovaného na úhradu dlžnej sumy do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň si uplatnil trovy konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti vo výroku II. a vo výroku III. o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdiť.

5. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu, v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá v časti týkajúcej sa zmluvného úroku vo výške 17,90% ročne z nezaplatenej istiny od 24.07.2015 do zaplatenia, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, a preto výrok, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, ktorý odvolaním žalobca nenapadol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť.

5. Pokiaľ ide o zamietnutie žaloby v časti týkajúcej sa zmluvného úroku vo výške 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny od 24.07.2015 do zaplatenia, súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobcovi neprináležia zmluvne dohodnuté úroky z úveru vo výške 17,90% ročne z istiny, ale len úroky z omeškania, ktoré majú sankčnú povahu. Poukázal na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej patria úroky iba do splatnosti úveru a od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úrok z omeškania. Vyslovil názor, že v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. 6. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:

7. Uzavretý zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným na základe zmluvy o úvere zo dňa 24.03.2015 je potrebné aj podľa názoru odvolacieho súdu posudzovať ako spotrebiteľský vzťah. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že na základe zmluvy o úvere poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 1.000 Eur s dohodnutou pevnou sumou úrokovej sadzby 17,90% ročne, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 60-tich splátkach splatných k 20. dňu v mesiaci vo výške 25,46 Eur od 20.04.2015 do 30.03.2020 pri RPNM 22,65 %, pri priemernej RPNM 34,42 % a celkovej výške úveru 1.527,60 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný si neplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z uzatvorenej zmluvy o úvere, napriek výzve nezaplatil omeškané splátky riadne a včas, žalobca úver výzvou zo dňa 23.07.2015 zosplatnil. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1000,- eur spolu s vyčísleným nezaplateným poplatkom za poistenie vo výške 1,24 Eur, vyčísleným úverovým úrokom do dátumu predčasnej splatnosti v sume 49,45 Eur, vyčísleným úrokom z omeškania v sume 0,53 Eur, úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.000,- Eur od 24.07.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 49,45 Eur od 24.07.2015 do zaplatenia a vo zvyšujúcej časti žalobu zamietol.

8. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci súd prvej inštancie správne uzavrel, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Po zosplatnení úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver súdu prvej inštancie je správny,

pretože nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, a preto niet ani dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V prípade mimoriadnej splatnosti tak veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi. Nemá preto právo na úroky ako odplatu za užívanie istiny, keďže dlžník ju už užívať nemôže. 9. Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014).

9. Zosplatnením úveru nastáva predčasná splatnosť úveru, dochádza teda k zmene pôvodných podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý. Po zosplatnení úveru sa dlžník, pokiaľ v určenej lehote neuhradí dlh, dostáva do omeškania a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Odvolací súd preto uzavrel, že v predmetnej veci má žalobca nárok po zosplatnení len na úroky z omeškanie a nie na dohodnuté zmluvné úroky, ako uviedol aj súd prvej inštancie.

10. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu v zamietajúcej časti vo výroku II. a v súvisiacom výroku III. o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní úspešný. Žalovanému však žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .