Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Co-51-2018.pdf
PDF · 89.71 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/51/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu W. banka B., a.s., so sídlom D., S. XX, J.: XX XXX XXX, proti žalovanému V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.. M. R. M. XXX/XX, B. C., o zaplatenie 1.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 21. septembra 2017, č.k. 9C/147/2015- 55 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti II. a vo výroku III. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.000,- Eur, spolu s vyčísleným nezaplateným poplatkom za poistenie vo výške 1,24 Eur, vyčísleným úverovým úrokom do dátumu predčasnej splatnosti v sume 49,45 Eur, vyčísleným úrokom z omeškania v sume 0,53 Eur, úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.000,- Eur od 24.07.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 49,45 Eur od 24.07.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom III. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia 1.000,- Eur titulom nezaplatenej istiny, sumy 1,24 Eur titulom nezaplatených poplatkov za poistenie, sumy 49,45 Eur titulom nezaplatených úrokov, úroku z omeškania vo výške 0,53 Eur titulom neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru, úroku vo výške 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny od 24.07.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov od 24.07.2015 do zaplatenia spolu s náhradou trov konania. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný uzatvoril so žalobcom dňa 24.03.2015 Úverovú zmluvu č. 198052, v zmysle ktorej mu žalobca poskytol bezúčelový úver vo výške 1.000,- Eur s dohodnutou výškou úrokovej sadzby 17,9% ročne. Tento úver sa zaviazal žalovaný splácať v 60 mesačných splátkach vždy k 20. dňu v mesiaci vo výške 25,46 Eur od 20.04.2015 do 20.03.2020. V čl. 1 bod 1.2. je uvedená výška RPMN 22,65% a priemerná RPMN 34,42%. Žalovaný mal celkovo žalobcovi zaplatiť sumu 1.527,60 Eur. V čl. 1. bode 1.1. sa uvádza, že banka poskytne klientovi peňažné prostriedky formou splátkového bezúčelového úveru za podmienok uvedených v úverovej zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach - W. banka B., a.s. (ďalej „VOP“), ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. V druhej upomienke zo dňa 25.05.2015 vyzval žalobca žalovaného na úhradu splátok úveru č. 198052 vo výške 56,03 Eur a poplatku za upomienku vo výške 15,- Eur s tým, že ak danú sumu neuhradí do 30.05.2015, začne žalobca prípravu žaloby na súd a bude požadovať jednorazové splatenie celej dlžnej sumy. Vo výzve na predčasné splatenie úveru zo dňa 23.07.2015 oznámil žalobca žalovanému, že z dôvodu neplnenia si povinností v zmysle úverovej zmluvy
č. XXXXXX zo dňa 24.03.2015 zo strany žalovaného rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru a vyzval ho na jednorazovú úhradu zostávajúcej sumy úveru vo výške 1.080,72 Eur a sumy 30,- Eur ako poplatok za výzvu do 02.08.2015. Súd prvej inštancie ďalej vec právne posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, § 565 Občianskeho zákonníka; § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetná zmluva je v zmysle § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere a v zmysle § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka zároveň spotrebiteľskou zmluvou. Zmluvou sa žalobca v rámci predmetu svojej činnosti zaviazal poskytnúť žalovanému ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi peňažné prostriedky a žalovaný sa tieto zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach. Súd prvej inštancie považoval podanú žalobu za čiastočne dôvodnú. V konaní bolo žalobcom tvrdené a preukázané, že žalovaný po poskytnutí úveru v sume 1.000,- Eur úver v dohodnutých splátkach vo výške 25,46 Eur nesplácal, a preto bol listom zo dňa 23.07.2015 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru do dátumu 02.08.2015. Súd preskúmal obsahové náležitosti úverovej zmluvy zo dňa 24.03.2015 a zistil, že zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Povinnosťou žalovaného bolo splácať úver v mesačných splátkach vo výške po 25,46 Eur so splatnosťou vždy k 20. dňu v mesiaci. Vzhľadom na uvedené je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi zosplatnenú a neuhradenú časť úverovej istiny 1.000,- Eur, nezaplatený poplatok za poistenie vo výške 1,24 Eur, zosplatnené a neuhradené zmluvné úroky 49,45 Eur, úrok z omeškania vo výške 0,53 Eur, ktoré sú v uvedenej sume vyčíslené ku dňu zosplatnenia. Pokiaľ ide o zmluvný úrok 17,90 % ročne, ktorý si uplatnil žalobca z nezaplatenej istiny od 24.07.2015 do zaplatenia, súd prvej inštancie v tejto časti žalobu zamietol. Je preukázané, že sporové strany si dojednali zmluvný úrok 17,90% ako fixný do doby splatnosti úveru. Žalobca však v zmysle zmluvných dojednaní pristúpil k zosplatneniu celého úveru. Vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru podľa názoru súdu žalobcovi zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia nepatrí. Súd vychádza z uznesenia v zmysle ktorého Ústavný súd SR odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úrok z omeškania. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. ÚS SR v citovanom ustanovení konštatuje, že by namietané rozhodnutie bolo možné považovať za svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené, resp., že by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu. Žalobca mal vo veci plný úspech v časti uplatnenej istiny, a preto súd v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) mu priznal právo na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP. 2. Proti tomuto rozsudku, a to v zamietajúcej výrokovej časti II. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Napadnutý rozsudok považoval za nesprávny a odôvodňoval odvolanie tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Mal za to, že úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, pričom samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. Poukázal na ust. § 502 ods. 1 a§ 503 ods. 3 Obchodného zákonníka i Komentár IURA Edition k ním a uviedol, že obsahom záväzku dlžníka z úveru je nielen vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky - úver, ale aj úroky. Úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov, predstavujú cenu úveru, dlžník ich je povinný platiť od okamihu ich reálneho poskytnutia až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. V zmysle §506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok, alebo jednej splátky po dobu dlhšie ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Vyjadril názor, že ak by bolo úmyslom zákonodarcu dobu nároku veriteľa na dohodnutý úrok ohraničiť, nepochybne by tak učinil. K uvedenému poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 106/2014 Z. z., ktorým sa v roku 2013 mal meniť a dopĺňať Občiansky zákonník, pričom sa ním navrhovalo doplnenie ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, kde sa mala pripojiť veta, že úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa § 565. Podľa dôvodovej správy tak mala byť zavedená úprava podľa ktorej by úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patrili dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Takáto navrhovaná úprava však nebola prijatá a preto uvedený zákon č. 106/2014 Z. z. a ani iná zákonná novelizácia
alebo iné obdobné ustanovenie odopierajúce veriteľovi nárok na zmluvné úroky po zosplatnení dlhu neobsahujú. Na ďalšiu podporu uviedol aj argumentáciu k rozhodnutiu, ktoré prezentuje iný názor s vecným odôvodnením, a to k rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR 4Obo 143/98, kde poukázal na to, že nešlo o rozhodnutie vo veci samej a rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 18. Septembra 2012 č. k. IV. ÚS 476/2012-14, ku ktorému doplnil, že Ústavný súd sa v danom prípade nielenže nevyjadril k meritu dovolania, ale tak ani nemohol učiniť, keďže nebol zásadne oprávnený preskpmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu. Z uvedeného je tak zrejmé, že Ústavný súd v žiadnom prípade nevyjadril právny názor ohľadne nároku veriteľa v konaní, ktoré by akýmkoľvek spôsobom podporoval stanovisko súdu prvej inštancie. Taktiež žalobca poukázal aj na judikatúru Krajského súdu v Žiline a rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č. k. 33Cdo 212/2014 zo dňa 21.08.2014. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhuje, aby odvolací súdu rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a vyhovel žalobe žalobcu a zaviazal žalovaného na úhradu dlžnej sumy do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň si uplatnil trovy konania.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti vo výroku II. a vo výroku III. o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
5. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu, v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá v časti týkajúcej sa zmluvného úroku vo výške 17,90% ročne z nezaplatenej istiny od 24.07.2015 do zaplatenia, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, a preto výrok, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, ktorý odvolaním žalobca nenapadol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť.
5. Pokiaľ ide o zamietnutie žaloby v časti týkajúcej sa zmluvného úroku vo výške 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny od 24.07.2015 do zaplatenia, súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobcovi neprináležia zmluvne dohodnuté úroky z úveru vo výške 17,90% ročne z istiny, ale len úroky z omeškania, ktoré majú sankčnú povahu. Poukázal na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej patria úroky iba do splatnosti úveru a od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úrok z omeškania. Vyslovil názor, že v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. 6. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:
7. Uzavretý zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným na základe zmluvy o úvere zo dňa 24.03.2015 je potrebné aj podľa názoru odvolacieho súdu posudzovať ako spotrebiteľský vzťah. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že na základe zmluvy o úvere poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 1.000 Eur s dohodnutou pevnou sumou úrokovej sadzby 17,90% ročne, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 60-tich splátkach splatných k 20. dňu v mesiaci vo výške 25,46 Eur od 20.04.2015 do 30.03.2020 pri RPNM 22,65 %, pri priemernej RPNM 34,42 % a celkovej výške úveru 1.527,60 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný si neplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z uzatvorenej zmluvy o úvere, napriek výzve nezaplatil omeškané splátky riadne a včas, žalobca úver výzvou zo dňa 23.07.2015 zosplatnil. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1000,- eur spolu s vyčísleným nezaplateným poplatkom za poistenie vo výške 1,24 Eur, vyčísleným úverovým úrokom do dátumu predčasnej splatnosti v sume 49,45 Eur, vyčísleným úrokom z omeškania v sume 0,53 Eur, úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.000,- Eur od 24.07.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 49,45 Eur od 24.07.2015 do zaplatenia a vo zvyšujúcej časti žalobu zamietol.
8. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci súd prvej inštancie správne uzavrel, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Po zosplatnení úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver súdu prvej inštancie je správny,
pretože nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, a preto niet ani dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V prípade mimoriadnej splatnosti tak veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi. Nemá preto právo na úroky ako odplatu za užívanie istiny, keďže dlžník ju už užívať nemôže. 9. Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014).
9. Zosplatnením úveru nastáva predčasná splatnosť úveru, dochádza teda k zmene pôvodných podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý. Po zosplatnení úveru sa dlžník, pokiaľ v určenej lehote neuhradí dlh, dostáva do omeškania a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Odvolací súd preto uzavrel, že v predmetnej veci má žalobca nárok po zosplatnení len na úroky z omeškanie a nie na dohodnuté zmluvné úroky, ako uviedol aj súd prvej inštancie.
10. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu v zamietajúcej časti vo výroku II. a v súvisiacom výroku III. o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní úspešný. Žalovanému však žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).