Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/141/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v spore žalobcu Slovenský plynárenský priemysel, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej P. F., A.. XX.X.XXXX, bytom W. XXX/X, XXX XX O., o zaplatenie 170,59 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 26.10.2017 č.k. 34Csp/36/2016-60

rozhodol:

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie istiny 170,59 eur, v tomto rozsahu rozsudok z r u š u j e a konanie o zaplatenie istiny 170,59 eur z a s t a v u j e.

M e n í rozsudok v zamietavom výroku v časti o zaplatenie úrokov z omeškania tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 3 € od 26.2.2015 do 11.8.2017 v hodnote 0,37 €, zo sumy 3 € od 25.6.2015 do 11.8.2017 v hodnote 0,32 €, zo sumy 78,53 € od 27.8.2015 do 11.8.2017 v hodnote 7,78 €, všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalovanej v plnom rozsahu.

Ne p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedeným v záhlaví zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 36,18 € s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 1.6.2015 až do zaplatenia, sumy 49,88 € s úrokom z omeškania 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 3.10.2015 až do zaplatenia, žalobu v prevyšujúcej časti nároku zamietol, a vychádzajúc zo zhodného procesného úspechu strán v spore vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal úhrady sumy 170,59 € s úrokmi z omeškania, ktorá v časti plnenia 36,18 € a 49,88 € priznaných súdom prvej inštancie zodpovedala neuhradenej cene plynu dodaného žalovanej na odberné miesto W. X Q. O. na základe zmluvy o združenej dodávke plynu uzavretej dňa 26.12.2014. Výrok rozsudku v jeho zamietavej časti zodpovedal nároku žalobcu na úhradu poplatkov za upomienky v hodnote 2 x 3 € a v sume 78,53 € predstavoval poplatok za účtovné prerušenie/obmedzenie dodávky zemného plynu z titulu jeho neoprávneného odberu koncovým odberateľom. Z uvedených nepriznaných peňažných nárokov si žalobca rovnako uplatňoval úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne a to zo sumy 3 € od 26. 2. 2015 až do zaplatenia, zo sumy 3 € od 25. 6. 2015 až do zaplatenia a zo sumy 78,53 od 27. 8. 2015 až do zaplatenia.

2. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie mal preukázané zmluvou o združenej dodávke plynu existenciu záväzkového vzťahu podľa ust. § 47 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike

a zúčtovacou faktúrou č. 7448185438 za obdobie od 26.12.2014 do 18.4.2015 cenu odoberaného plynu výške 36,18 € a v období od 19.4.2015 do 25.8.2015 zúčtovacou faktúrou č. 7415867378 cenu v sume 49,88 €. Majúc za zistené nesplnenie tohto záväzku žalovanou, priznal žalobcovi odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúr tiež nárok na úroky z omeškania v súlade s ust. § 517 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“) a § 3 nar. vlády SR č. 87/95 Z.z. v platnom znení. Právne posudzujúc zmluvu o združenej dodávke plynu ako zmluvu spotrebiteľskú v súlade s ust. § 52, § 53 uzavrel, že nárok žalobcu na poplatky za upomienky vo výške 3 € vyúčtované faktúrou č. 3130086194 a faktúrou č. 3150138844, ako aj poplatok za prerušenie/obmedzenie dodávky zemného plynu v sume 78,53 € vyúčtovaného faktúrou č. 4900103688 vyplýva z neprijateľných zmluvných podmienok, z ktorých dôvodov v tejto časti nárok žalobcu s príslušenstvom zamietol. Súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva o združenej dodávke plynu je štandardnou formulárovou zmluvou, na ktorú zásadne dopadá súdna kontrola prijateľnosti podmienok v spotrebiteľských zmluvách, pričom predmetné poplatky boli zo strany žalobcu naformulované bez možnosti ich zmeny zo strany spotrebiteľa a nešlo o individuálnu dohodu strán sporu. Ako neprijateľné vyhodnotil zmluvné podmienky z dôvodu, že spôsobili hrubú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch dodávateľa a spotrebiteľa, keď požadujú od žalovanej ako spotrebiteľky plnenie finančného záväzku, za ktorý sa jej nedostáva žiadna protihodnota, a ktorý slúži výlučne len na uspokojenie záujmov dodávateľa. Konštatoval, že úkony žalobcu za upomienky a prerušenie/obmedzenie služieb, ktoré neboli predmetom individuálnej dohody, nie sú službou v prospech žalovanej ako spotrebiteľky, ale slúžia na ochranu záujmov žalobcu ako dodávateľa, s cieľom domôcť sa úhrady záväzkov po splatnosti resp. zabrániť poskytovaniu ďalších služieb. Poukázal v tejto súvislosti na ochranu práv žalobcu vyplývajúce z ust. § 82 ods. 1 písm. g/ zákona o energetike č. 251/2012 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy v zmysle ktorého je neoprávneným odberom plynu odber, ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté podmienky, pričom podľa § 82 ods. 2 citovaného zákona je odberateľ povinný uhradiť dodávateľovi skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla rovnako tak aj ušlý zisk.

3. Proti výroku rozsudku o zamietnutí žaloby podal odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/,f/,h/ Civilného sporového poriadku („CSP“), teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. Žalobca namietal nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia uvádzajúc, že z neho nevyplýva akými právnymi úvahami sa súd prvej inštancie spravoval pri rozhodovaní o jeho nároku na zaplatenie ceny služieb vo výške 48,38 €, aj keď v odôvodnení je konštatované, že žalobca rozšíril žalobu o uvedený nárok. Tiež uviedol, že súd prvej inštancie rozhodoval bez nariadenia pojednávania a pokiaľ prijal záver, že v konaní nebol preukázaný nárok žalobcu vyplývajúci z poplatku za prerušenie/ obmedzenie dodávky zemného plynu vo výške 78,53 € a za upomienky v hodnote 2x3 €, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, nakoľko na nariadenom pojednávaní by žalobca mohol doplniť tieto dôkazy a bez pojednávania mal súd konať len v prípade, ak boli nároky považované za nesporné. Žalobca poukázal na to, že súčasťou zmluvy o dodávke a odbere plynu sú aj obchodné podmienky, ktoré v Článku 4 bode 4., 5. a 31., zakladajú oprávnenie dodávateľa vyúčtovať odberateľovi cenu aj za ďalšie služby a výkony súvisiace s dodávkou plynu, ktoré neboli zahrnuté v cene, ale ktoré si buď odberateľ objednal alebo ich svojím konaním, nekonaním, či omeškaním vyvolal, pričom omeškanie odberateľa s úhradou platby za dodávku plynu sa považuje za nedodržanie zmluvne dohodnutých podmienok a teda neoprávnený odber. Poplatok za upomienku je účtovaný v zmysle platného cenníka zverejňovaného aj na webovej adrese žalobcu a plní prevenčnú aj sankčnú funkciu. Poplatok za administratívne prerušenie/ obmedzenie dodávky plynu z titulu neoprávneného odberu uhrádza žalobca spoločnosti SPP-distribúcia a.s. za túto službu, ktorú si u spoločnosti objednáva a nie je dôvod, aby túto platbu znášal sám žalobca za neplatiča. Žalobca navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a priznal mu uplatnený nárok v celom rozsahu, alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Po podaní odvolania žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 21.12.2017 vzal žalobu v časti istiny 170,59 € späť uvádzajúc, že žalovaná istinu uhradila ku dňu 11.8.2017. Žiadal, aby žalovanej bola uložená povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 48,38 €, úroky z omeškania vyčíslené vo výške 23,23 € a ďalej úroky z omeškania 5,05% ročne zo sumy 48,38 € od 12.8.2017 až do zaplatenia. Kapitalizované úroky z omeškania v sume 23,23 € boli súhrnom úrokov z omeškania 5,05% ročne vyčíslených z dlžnej

sumy 48,38 € od 21.2.2015 do 11.8.2017 v hodnote 6,04 €, zo sumy 3 € od 26.2.2015 do 11.8.2017 v hodnote 0,37 €, zo sumy 36,18 € od 1.6.2015 do 11.8.2017 v hodnote 4,02 €, zo sumy 3 € od 25.6.2015 do 11.8.2017 v hodnote 0,32 €, zo sumy 78,53 € od 27.8.2015 do 11.8.2017 v hodnote 7,78 € a zo sumy 49,88 € od 3.10.2015 do 11.8.2017 v hodnote 4,69 €. Žalobca si uplatnil tiež náhradu vzniknutých trov.

6. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila, voči späťvzatiu žaloby v časti nároku nevzniesla žiadne námietky.

7. Podľa § 367 ods.1 platí, že ak podá ten, kto je na to oprávnený včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

8. Podľa § 367 ods.2 CSP, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý odvolaním dotknutá, okrem prípadu ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí aj výrok, ktorý odvolaním výslovne dotknutý nebol, alebo ak určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

9. Podľa § 370 ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

10. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 370 vyplýva, že podmienkou pripustenia späťvzatia žaloby je neexistencia námietok protistrany a súčasne fakt, že k späťvzatiu došlo skôr ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.

11. Proti zamietavému výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie, v dôsledku čoho v tomto výroku a súvisiacom výroku o náhrade trov konania nenadobudol rozsudok právoplatnosť. V uvedenom rozsahu predmet sporu podliehal odvolaciemu konaniu a prieskumu odvolacieho súdu, keďže odvolanie bolo podané oprávnenou osobou voči rozhodnutiu, voči ktorému je prípustné a v stanovenej zákonnej lehote. Žalovanej bol rozsudok doručený do vlastných rúk ku dňu 14. 12. 2017. Proti vyhovujúcemu výroku rozsudku mohla podať odvolanie v 15-dňovej lehote od doručenia rozhodnutia tj do 29. 12. 2017 (§ 362 ods 1 veta prvá . Výrok rozsudku, ktorým súd žalobe vyhovel a uložil žalovanej povinnosť na zaplatenie sumy 36,18 € s úrokmi z omeškania od 1.6.2015 do zaplatenia a sumy 49,88 € s úrokmi z omeškania 5,05% ročne od 3.10.2015 až do zaplatenia nebol odvolaním napadnutý, avšak v lehote na podanie odvolania tj skôr ako by rozhodnutie nadobudlo v tejto časti právoplatnosť, žalobca vzal podaním z 21. 12. 2017 žalobu späť v časti istiny a zotrval na úrokoch z omeškania, ktoré žiadal priznať do 11. 8. 2017.

12. V predmetnom spore žalovaná nevzniesla žiadne námietky voči späťvzatiu žaloby, ktoré jej bolo riadne doručené. Zohľadňujúc podmienky zastavenia konania v odvolacom konaní, odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby podľa návrhu žalobcu v časti istiny 170,59 €. Vo vyhovujúcom výroku sa jednalo o zaplatenie ceny služieb v celkovej výške 86,06 € a v zamietavom výroku sa istina vzťahovala k nárokom na poplatok za upomienky a poplatok za obmedzenie/prerušenie dodávky plynu v celkovej výške 84,53 € (2x 3 € + 78,53 €). V rozsahu späťvzatia 170,59 € (86,06€ + 78,53€) odvolací súd podľa § 370 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil.

13.Vzhľadom na rozsah čiastočného späťvzatia žaloby, predmetom odvolacieho konania ostali len úroky z omeškania žiadané z istiny 84,53 € uplatňovanej titulom ceny upomienok a poplatku za prerušenie/ obmedzenie dodávky plynu. Žalobca tieto úroky z omeškania žiadal vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3 € od 26.2.2015 do 11.8.2017 v hodnote 0,37 €, zo sumy 3 € od 25.6.2015 do 11.8.2017 v hodnote 0,32 €, zo sumy 78,53 € od 27.8.2015 do 11.8.2017 v hodnote 7,78 €. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie o povinnosti žalovanej na zaplatenie úrokov z omeškania z ceny služieb vo výške 5,05 % ročne zo sumy 36,18 € od 1.6.2015 až do zaplatenia a zo sumy 49,88 € od 3.10.2015 až do zaplatenia nebol odvolaním ani čiastočným späťvzatím dotknutý, ozrejmil sa len dátum zaplatenia dlžnej sumy, ktorý pripadol na deň 11.8.2017. Povinnosť žalovanej na zaplatenie úrokov z omeškania za oneskorenú úhradu ceny služieb v zmysle výroku rozsudku súdu prvej inštancie a vyčíslenia žalobcu zodpovedá sume 8,71 €.

14. V rozsahu, v ktorom rozhodnutie súdu prvej inštancie podliehalo prieskumu odvolacieho súdu, Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu danom § 379 a 380 z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a prijal záver, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

15. Nakoľko neboli splnené podmienky na potvrdenie, ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd ho zmenil v súlade s § 388 CSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28. 6. 2018, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 1,3 CSP, § 378 ods. 1 CSP, § 385 ods. 1 a contrario.

16. Žalobcom namietaný odvolací dôvod spočívajúci v nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý podľa rozsahu a charakteru vád odôvodnenia súdneho rozhodnutia môže znamenať porušenie práva strany sporu na spravodlivý proces ako odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ alebo zakladať inú vadu konania ako odvolací dôvod podľa 365 ods. 1 písm. d/ CSP, nebol naplnený. Nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia žalobca odôvodňoval tvrdením, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva, akými právnymi úvahami sa spravoval pri posudzovaní nároku žalobcu na zaplatenie ceny služieb vo výške 48,38 € s úrokmi z omeškania. Z obsahu spisu však vyplýva, že predmetom právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie bol taký skutkový stav veci, ako ho v žalobe vymedzil žalobca v súlade s povinnosťou vyplývajúcou mu z § 132 CSP. Predmetom žaloby nebol nárok na zaplatenie ceny služieb v sume 48,38 € s príslušenstvom, a táto suma sa ani nikdy predmetom konania nestala. Aj keď z bodu 6. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca žiadal o pripustenie zmeny žaloby tj. o rozšírenie žaloby o tento nárok, ako na to poukazuje aj v odvolaní, súčasne z bodu 7. odôvodnenia je zrejmé, že zmena žaloby nebola pripustená. Podľa § 294 CSP, na ktoré ustanovenie v uznesení o nepripustení zmeny žaloby poukázal aj súd prvej inštancie, v spotrebiteľských sporoch, kam sa radí aj prejednávaný spor, zmena žaloby nie je prípustná, ak je žalovaným spotrebiteľ. O nepripustení zmeny žaloby súd prvej inštancie rozhodol uznesením zo dňa 4.7.2017, č.k.34Csp 36/2016-45, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19.7.2017, o ktorej skutočnosti svedčí aj obsah súdneho spisu o doručení predmetného uznesenia zástupcovi žalobcu a žalovanej. V súdnom konaní vyvolávajú zákonom predpokladané a uznané právne účinky len také procesné úkony, ktoré spĺňajú zákonom vymedzené podmienky. Nakoľko suma 48,38 € s príslušenstvom, ktorej nepriznanie súdom prvej inštancie namietol žalobca v odvolacom konaní nebola predmetom sporu na súde prvej inštancie, nemôže sa predmetná pohľadávka stať ani predmetom odvolacieho prieskumu a nemožno v tomto smere vytýkať súdu prvej inštancie žiadne pochybenia v jeho procesnom postupe, či rozhodovaní.

17. Odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti nároku žalobcu na úroky z omeškania z poplatkov za upomienky a poplatku za obmedzenie/prerušenie služieb. Žalovaná tento nárok na peňažné plnenie nielen nespochybnila, ale dobrovoľne ho uhradila po začatí súdneho konania, a námietky nevzniesla voči nároku ani pri späťvzatí žaloby. Uhradením základu nároku tak odpadol dôvod na skúmanie jeho opodstatnenosti. Žalobca teda v časti istiny dosiahol uspokojenie svojej peňažnej pohľadávky, ktorá bola predmetom konania, na základe plnenia žalovanej po lehote splatnosti. Za týchto okolností vznikla žalovanej povinnosť na úhradu úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 podľa ktorého dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18. Úroky z omeškania patria žalobcovi vo výške, ktorá je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky („ECB“) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 20/2013 Z.z.). Počiatok omeškania žalovanej s plnením úhrady poplatkov za upomienky a obmedzenie/prerušenie služieb bol určený v nadväznosti na splatnosť týchto záväzkov ako táto vyplývala z faktúr, ktorými boli tieto poplatky vyúčtované. Poplatok za upomienku v hodnote 3 € bol vyúčtovaný faktúrou č. 3130086194 splatnou dňa 25.2.2015 a faktúrou č. 3150138844 splatnou dňa 24.6.2015, poplatok za prerušenie/obmedzenie dodávky zemného plynu v sume 78,53 € vyúčtovaný faktúrou č. 4900103688 bol splatný dňa 26.8.2015. Ku dňu nasledujúcemu po dni splatnosti faktúr sa žalovaná dostala do omeškania s peňažným plnením, ku ktorému dňu základná

úroková sadzba ECB predstavovala 0,05 %, preto úroky z omeškania patria žalobcovi vo výške 5,05% (5 percentuálnych bodov + 0,05%).

19. Výrok o náhrade trov konania na súde prvej inštancie vyplýva z ust. § 396 ods. 1,2 v spojení s ust. § 255, § 256 ods. 1 CSP. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. V prvoinštančnom konaní bolo žalobcovi priznané plnenie 86,06 € ako cena za odber plynu spolu s úrokmi z omeškania. V dôsledku späťvzatia žaloby v časti pohľadávky uplatnenej ako poplatky za upomienky a za obmedzenie/prerušenie dodávky plynu, o ktorej žalobca uviedol, že bola žalovanou uhradená po podaní žaloby, bolo konanie v zostatku istiny 84,53 € zastavené. Z dôvodu, že žalovaná splnila, čo žalobca žiadal žalobou až po začatí súdneho konania, žalovaná procesne zodpovedá za zastavenie konania. Na účely vyhodnotenia procesného úspechu žalobcu v spore, tak vo vzťahu k nároku uplatnenému na súde prvej inštancie je žalobca v plnej miere úspešnou stranou sporu. Žalobca sa domohol nároku uplatneného žalobou v celom rozsahu, z ktorých dôvodov mu patrí plná náhrada trov konania.

20. Pokiaľ ide o náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd zohľadňujúc správanie strán sporu, povahu a spôsob uplatnenia nároku žalobcom v konaní, považoval za opodstatnené uplatnenie inštitútu § 257 o nepriznaní náhrady trov konania úspešnej strane sporu vychádzajúc z princípov spravodlivého súdneho konania. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Ustanovenie § 257 predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 , kedy súd skúma, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Dôvody hodné osobitného zreteľa teda buď spočívajú v dôvodoch na strane sporovej strany alebo v okolnostiach prejednávaného sporu. Z hľadiska procesného sa javí, že žalobca je úspešnou stranou sporu, nakoľko získal žalobou žiadané plnenie. Odvolací súd však nemohol prehliadnuť okolnosti prípadu, ktoré považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov žalobcovi nepriznal. Nárok na náhradu trov má zohľadňovať také výdavky strán sporu, ktoré sú účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním práva v súdnom konaní a súčasne priznanie náhrady trov konania musí zodpovedať aj všeobecným predstavám o spravodlivosti. V rozsahu pohľadávky 84,53 € (poplatky za upomienky a obmedzenie/prerušenie dodávky plynu) napadnutej odvolaním však zodpovedal žalobca za vedenie odvolacieho konania, čo vyplývalo z jeho nesústredeného postupu, keď opravné prostriedky podával napriek tomu, že už ku dňu 11.8.2017 teda ešte pred rozhodnutím súdu prvej inštancie malo dôjsť k splneniu záväzku žalovanou. Súčasne sa v odvolacom konaní dovolával nároku, ktorý sám neučinil predmetom sporu, čím rovnako zavinil potrebu prejednania sporu v dvojinštančnom konaní. Vychádzajúc zo zistení, že žalobca pristúpil oneskorene k späťvzatiu žalobného návrhu, a zohľadňujúc charakter jeho odvolacích námietok, odvolací súd prijal záver, že sa jedná o také okolnosti prejednávanej veci, ktoré odôvodňujú aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .