Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-112-2011.pdf
PDF · 140.43 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/112/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Alenou Mihalčinovou v spore žalobkyne: T. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., T. XXX, proti žalovaným: 1. H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., Q. XX, 2. H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., L. XXX, 3. L. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. G., L. 3, 4. G. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., T. XXX, 5. L. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., T. XXX, všetci zastúpení: JUDr. Mária Krumpolcová Šutková, advokátka, so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 5, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. až v 3. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 45 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd vo zvyšku žalobu voči žalovaným v 1. až v 3. rade z a m i e t a.
III. Súd žalobu voči žalovaným v 4. a v 5. rade z a m i e t a.
IV. Žalovaní v 1. až v 3. rade majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95,32 %.
V. Žalovaní v 4. a v 5. rade majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
VI. Slovenskej republike sa priznáva plná náhrada trov konania voči žalobkyni.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou došlou na súd dňa 24.05.2011 žiadala, aby súd zaviazal žalovaných v 1. až v 3. rade, aby spoločne a nerozdielne zaplatili žalobkyni sumu 1 920 eur titulom bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie pozemku a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej žiadala, aby súd zaviazal žalovaných v 4. a v 5. rade, aby spoločne a nerozdielne zaplatili žalobkyni sumu 4 eura titulom vydania bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie pozemku a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadala nahradiť jej trovy konania. V odôvodnení žaloby uviedla, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v podiele 1/1 v kat. úz. G. a to parc. č. XX/X - záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX spolu s rodinným domom súpisné č. XXX a parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísané na E. katastra Q. G. na LV č. XX, obec G., kat. úz. G.. Q. v 1. až v 3. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností každý v podiele X/X v kat. úz. G. a to parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX spolu s rodinným domom súpisné číslo XXX, parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. XX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. XX/XX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere XX m2, zapísané na E. katastra Q. G. na LV č. XXX, obec G., kat. úz. G.. Q. v 4. a v 5. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi manželov v podiele X/X nehnuteľností v kat. úz. G. a to parc. č. XX/X - záhrady o výmere XXX mX zapísané na E. katastra Q. G. na LV č. X XXX, obec G., kat. úz. G.. Q. ďalej uviedla, že rodinný dom súpisné č. XXX, ktorého podielovými spoluvlastníkmi sú žalovaní v 1. až X rade je postavený zčasti aj na pozemkoch vo vlastníctve žalobkyne a to konkrétne na parc. č. XX/X a parc. č. XXX/X s celkovým záberom približne XX m2, čo bolo zamerané geometrickým plánom ešte pred samotným zápisom nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností a to GP č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaným geodetom F. N., ktorý podali práve žalovaní k návrhu na zápis rodinného domu ešte v roku XXXX na E. katastra Q. G.. L. bolo vedené pod č. Q L. bolo zastavené po viacerých sťažnostiach žalobkyne. U. si žalovaní v 1. až v 3. rade podľa tvrdenia žalobkyne dali vypracovať podvodom nový GP č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaný tým istým geodetom F. N., overený E. katastra Q. G. v konaní V XXX/XXXX- p.z. XX/XX, avšak v tomto pláne podvodom zakreslili predmetný rodinný dom súpisné č. XXX tak, aby nezasahoval do vlastníctva žalobkyne, avšak skutočný stav nie je totožný s právnym stavom. Q. tvrdí, že sa chcela so žalovanými dohodnúť o spôsobe užívania jej pozemku, prípadne uzatvoriť nájomnú zmluvu, avšak bezúspešne. G. uviedla, že žalovaní v 4. a v 5. rade odkúpili na základe GP č. XX/XXXX časť sporného pozemku, na ktorom je postavená drobná stavba bez súpisného čísla, ktorá nie je zakreslená v GP č. XX/XXXX a taktiež zasahuje do pozemku žalobkyne. H. nadobudli v konaní V XXX/XXXX - p.z. XX/XX. Q. žiada vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie dva roky spätne. T. bezdôvodného obohatenia vyčíslovala z ceny obvyklého nájmu za X m2, čo je Xeuro/XmX, teda XX eur mesačne pre žalovaných v 1. až v 3. rade a X eura mesačne pre žalovaných v 4. až v 5. rade.
2. D. zástupkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedla, že žiada žalobu zamietnuť a priznať žalovaným náhradu trov konania. G. uviedla, že aktuálny skutkový stav je taký, že časť rodinného domu súpisné č. XXX, ktorého podielovými spoluvlastníkmi sú žalovaní v 1. až v 3. rade zasahuje do pozemkov parc. č. XX/X a XXX/X, ktorých ako výlučný vlastník je evidovaná žalobkyňa. D. zástupkyňa na margo tvrdení žalobkyne o neexistencii právneho dôvodu poukázala na genézu vzťahov medzi žalobkyňou a žalovanými resp. ich právnymi predchodcami. A. dom súpisné č. XXX bol postavený rodičmi žalovaných v 1. až 3. rade v roku XXXX - XXXX a do súčasnej podoby bol prestavaný taktiež ich rodičmi v rokoch XXXX - XXXX, t. j. pred viac ako XX rokmi, a od tej doby bol rodičmi žalovaných bez akýchkoľvek námietok zo strany právnych predchodcov žalobkyne užívaný. Q. majú za to, že ich rodičia uskutočnili stavbu rodinného domu súpisné č. XXX s presvedčením a v dobrej viere, že stavbu realizujú na pozemkoch, ktoré im patria. D. na to, že právni predchodcovia žalobkyne nikdy neprotestovali, resp. nepodnikli žiadne právne kroky, ktorými by sa domáhali čiastočného odstránenia prístavby, resp. inej nápravy. U. vedomosť o žiadnych sporoch medzi ich rodičmi a rodičmi žalobkyne, ktorých predmetom by bolo umiestnenie rodinného domu, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že rodičia žalovaných umožnili užívať časť pozemku parc. č. XX/X o výmere XXX mX (t. j. časť záhrady) v minulosti rodičom žalobkyne, ktorí si následne predmetnú časť pozemku ohradili a užívali, pričom rovnakým spôsobom s predmetnou časťou pozemku nakladala a v súčasnosti aj nakladá žalobkyňa. O dobrej viere právnych predchodcov žalovaných, že prístavbu rodinného domu realizujú na pozemkoch, ktoré sú v ich vlastníctve svedčí aj tá skutočnosť, že časť rodinného domu, ktorá zasahuje do pozemkov žalobkyne má výmeru približne XX m2, t. j. prevažná časť rodinného domu bola postavená na pozemku parc. č. XX/X, ktorý bol vo vlastníctve právnych predchodcov žalovaných. Q. majú za to, že k časti pozemkov parc. č. XX/X a parc. č. XXX/X, na ktorých je postavený rodinný dom súpisné č. XXX splnili podmienky ustanovené v § 134 O. zákonníka pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Q. tvrdia, že so žalobkyňou sa pokúšali dohodnúť, boli pripravení ponúknuť jej aj primeranú finančnú kompenzáciu za časti pozemkov, na ktorých je postavený rodinný s dom súpisné č. XXX. Q. návrh odmietla, resp. ako protinávrh požadovala sumu, ktorá niekoľko násobne prevyšovala trhovú hodnotu predmetných pozemkov. Q. dôrazne namietajú tvrdenia žalobkyne, že sa úmyselne, resp. podvodným spôsobom snažili zapísať rodinný dom súpisné č. XXX do katastra nehnuteľností. S. žalovaných nebolo nezakresliť do katastra nehnuteľností časť stavby zasahujúcej do pozemku parc. č. XX/X a XXX/X, ale zakresliť pôvodnú časť rodinného domu v stave ešte pred prístavbou, ktorá žiadnym spôsobom nezasahovala do pozemkov vo vlastníctve žalobkyne. D. zástupkyňa žalovaných poukázala tiež na skutočnosť, že zo žaloby nie je zrejmé akým spôsobom vyčíslila výšku bezdôvodného obohatenia a vôbec neuviedla za aké obdobie požaduje bezdôvodné obohatenie. D. ide o žalovaných v 4. a v 5. rade, tí sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku parc. V. č. XX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: záhrady, nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Q. G., obec G., kat. úz. G., zapísanej na LV XXXX vedenom E. katastra Q. G.. H. právo nadobudli na základe kúpnych zmlúv. H. vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bol povolený rozhodnutím E. katastra Q. G. zo
dňa XX.XX.XXXX pod č. XXX/XX a rozhodnutím E. katastra Q. G. zo dňa XX.XX.XXXX pod č. V XXX/ XX. Q. vyvodzuje nárok na bezdôvodné obohatenie zrejme z toho, že žalovaní v 4. a v 5. rade nadobudli vlastnícke právo k drobnej stavbe, ktorá nie je zapísaná v katastri nehnuteľností a ani nie je zakreslená v katastrálnej mape a ktorá údajne tiež zasahuje do pozemkov vo vlastníctve žalobkyne. D. zastupkyňa žalovaných aj s poukazom na obsah kúpnych zmlúv namieta pasívnu legitimáciu žalovaných v 4. a v 5. rade, nakoľko obsahom kúpnych zmlúv bol len odplatný prevod vlastníckeho práva k pozemkom a ani v jednej z nich sa neuvádza, že by predmetom kúpy mala byť aj drobná stavba. R. náležitého zistenia skutkového a právneho stavu nie je možné tvrdiť, že vlastníkmi stavby sú vlastníci pozemku. D. zástupkyňa žalovaných má za to, že žalobkyňa nepreukázala ani tvrdenie, že drobná stavba zasahovala do pozemkou parc. č. XX/X v rozsahu X m2. Q. taktiež neuviedla, za aké obdobie vyčíslila sumu bezdôvodného obohatenia.
3. E. vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán a listinami: žaloba, listy vlastníctva č. XX, XXX, X XXX, geometrický plán č. XXX/XXXX, č. XX/XXXX, vyjadrenie žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, osvedčenie o dedičstve č. k. D XXXX/XX, N. XXX/XX, kúpno-predajná zmluva č. X zo dňa XX.XX.XXXX, kúpno-predajná zmluva č. X zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutia E. katastra Q. G. zo dňa XX.XX.XXXX, č. V XXX/XX, V XXX/XX, návrh na zápis stavby a vklad H. do KN zo dňa XX.XX.XXXX spolu s príslušnými rozhodnutiami, geometrický plán č. XXX/XXXX, vyjadrenie žalobkyne s prílohami, protokol o vytýčení hranice, ZP č. X/XXXX, podanie žalobkyne zo dňa XX.XX.XXXX, ZP č. XX/XXXX, vyjadrenie žalobkyne zo dňa XX.XX.XXXX, odpoveď znalca zo dňa XX.XX.XXXX, vyjadrenie žalobkyne zo dňa XX.XX.XXXX s prílohou, vyjadrenie žalovaných zo dňa XX.XX.XXXX s prílohami a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
4. Q. na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedla, že sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia za dobu od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX voči žalovaným v 1. až v 3. rade a voči žalovaným v 4. a v 5. rade sa domáha bezdôvodného obohatenia za obdobie dvoch mesiacov teda od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. D. na GP geodeta H. z roku XXXX, podľa ktorého zasahuje dom č. XXX do jej pozemku v celkovej výmere XX mX ohľadne žalovaných v 1. až v 3. rade a X mX ohľadne žalovaných v 4. a v 5. rade. D. určovaní výšky bezdôvodného obohatenia vychádzala z primeranej ceny nájmu, ktorá je v kat. úz. G., zisťovala si to cez realitné kancelárie, kde jej povedali, že takto sa prenajímajú pozemky v obci G.. U., či sú nejaké pozemky v G. prenajaté, avšak vie, že sa predávajú v sume XX eur za m2.
5. D. zástupkyňa žalovaných na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedla, že žalovaní v X a v 5. rade nie sú pasívne legitimovaní, keďže nie sú vlastníkmi drobnej stavby. D. kúpili bez drobnej stavby, ktorá sa na ňom náchádza, ktorá nie je zapísaná v katastri a tú časť, ktorá zasahovala do pozemku žalobkyne už zbúrali svojpomocne, drobná stavba už nie je stavbou, pretože nemala základy. D. súdu vyjadrenie O. úradu životného prostredia ohľadne súhlasu s odstránením stavby nefunkčnej malej hospodárskej budovy. H. malej budovy ostali žalovaní v 1. až v 3. rade. O súhlas s odstránením budovy požiadal žalovaný v 4. rade.
6. Q. v 4. rade na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že pozemok kúpil aj s manželkou, pričom nevedel, že niečo zasahuje do pozemku žalobkyne, až keď dostali návrh zo súdu, stavbu zbúrali so súhlasom. U. tam bol starý plot, ktorý bol až za tou drobnou stavbou, tento plot ohradil aj spomenutú drobnú stavbu, takže si mysleli, že je na ich pozemku.
7. Q. v 5. rade na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedla, že oni nekupovali drobnú stavbu, potom to dali do pôvodného stavu. D. kúpili až v apríli a nie v marci.
8. Z. č. k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX bol do konania ustanovený súdny znalec B.. B. B., Z. 2, R., znalec z odboru: I. a kartografia. S. znalca bolo vypracovať písomný znalecký posudok, v ktorom určí po ohliadke na mieste samom v akom rozsahu (koľko m2) zasahuje rodinný dom žalovaných v 1. až 3. rade súpisné č. XXX postavený na parc. č. XX/X do parcely žalobkyne parc. č. XX/X a č.XXX/X a koľko mX bolo zabratých z parcely žalobkyne č. XX/X malou hospodárskou budovou nachádzajúcou sa na parc. č. XX/X vo vlastníctve odporcov v 4. a 5. A. v období od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX vzhľadom na čiastočné odstránenie tejto budovy a či v súčasnosti ešte táto budova zasahuje do parcely č. XX/ X vo vlastníctve žalobkyne.
9. E. znalec v závere svojho znaleckého posudku č. X/XXXX, ktorý bol súdu doručený dňa XX.XX.XXXX, uviedol, že rodinný dom žalovaných v X a v 3. rade súpisného č. XXX, ktorý je postavený na parcele č. XX/X, zasahuje do parcely žalobkyne č. XX/X v rozsahu XX mX (len plocha ohranočená obvodovými múrmi domu), pokiaľ by sa brala do úvahy plocha aj s odkvapom, zasahovanie je v rozsahu XX m2. Do parcely žalobkyne č. XXX/X zasahuje tento dom v rozsahu X mX (len plocha ohranočená obvodovými múrmi domu), pokiaľ by sa brala do úvahy plocha aj s odkvapom, zasahovanie je v rozsahu XX m2. D. ide o druhú časť úlohy znalec uviedol, že v súčasnosti už predmetná budova nezasahuje do parcely č. XX/X vo vlastníctve žalobkyne, keďže už bola celá odstránená. Z uvedeného dôvodu ani nemohol zamerať na mieste samom, v akom rozsahu zaberala táto budova časť pozemku žalobkyne parc. č. XX/ X. D. v súdnom spise sa nachádza výkres zo zamerania skutočného stavu v teréne v mierke X:XXX z roku XXXX, ktorý podrobil analýze presnosti tých objektov, ktoré v súčasnosti existujú a z analýzy mu vyplynulo, že toto meranie bolo vykonané s požadovanou presnosťou pre katastrálne mapy a na podklade tohto výkresu vypočítal požadovanú výmeru. F. do pozemku žalobkyne parcelné číslo XX/X zasahovala malá hospodárska budova nachádzajúca sa na pozemku parcelné č. XX/X vo vlastníctve 4. a v 5. rade, v rozsahu X m2.
XX. Z. č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX bol do konania ustanovený súdny znalec B.. F. H., Za humnami, U., znalec z odboru: stavebníctvo - oceňovanie nehnuteľností. S. znalca bolo vypracovať písomný znalecký posudok, v ktorom určí obvyklú výšku nájomného v rozsahu zasahovania rodinného domu žalovaných v 1. až 3. rade súpisné č. XXX na parc. č. XX/X do parc. č. XX/X vo vlastníctve žalobkyne v rozsahu XX mX a v rozsahu XX mX za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX a do parc. č. XXX/X v rozsahu X mX a XX mX a za predchádzajúce zasahovanie nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcov v 4. a 5. rade - malej hospodárskej budovy v rozsahu X mX pôvodne sa nachádzajúcej na parc. č. XX/X do parc. č. XX/X vo vlastníctve žalobkyne za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX.
XX. E. znalec v závere svojho znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý bol súdu doručený dňa XX.XX.XXXX, uviedol, že obvyklá výška nájomného v rozsahu zasahovania rodinného domu žalovaných v 1. až 3. rade súpisné č. XXX na parc. č. XX/X do parc. č. XX/X vo vlastníctve žalobkyne v rozsahu XX mX a do parc. č. XXX/X v rozsahu X mX za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX je spolu vo výške XX eur, pričom obvyklá výška nájomného v rozsahu zasahovania rodinného domu žalovaných v 1. až 3. rade súpisné č. XXX na parc.č. XX/X do parc. č. XX/X vo vlastníctve žalobkyne v rozsahu XX mX a do parc. č. S./X v rozsahu XX mX za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX je spolu vo výške XX eur. D. ide o určenie výšky nájomného za predchádzajúce zasahovanie nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcov v 4. a 5. rade - malej hospodárskej budovy v rozsahu X mX pôvodne sa nachádzajúcej na parc. č. XX/X do parc.č. XX/X vo vlastníctve žalobkyne za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX, znalec dospel k záveru, že obvyklá výška nájomného za stanovené obdobie môže byť X euro.
XX. Q. vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX uviedla, že nesúhlasí so závermi znaleckého dokazovania, nakoľko má za to, že znalec nedostatočne zistil skutkový stav a následne vyvodil nedostatočnú a príliš nízku cenu spočívajúcu v obvyklom nájme sporných nehnuteľností. Q. ďalej namietala, že znalec mohol použiť aj tzv. porovnávaciu metódu, ktorá by sa odvíjala od toho, po čom sa nehnuteľnosti v danej lokalite predávajú, prípadne prenajímajú mesačne za X m2. Q. ďalej uviedla, že po preštudovaní spisu zistila, že znalec stanovil všeobecnú cenu nehnuteľností približne X eur/m2, pričom v danej lokalite obce G. sa ceny za X mX pohybujú v priemere XX eur/m2. Q. požiadala o doplnenie dokazovania o stanovenie výšky nájmu za uvedené obdobie mesačne tzv. porovnávacou metódou, ktorá v skutočnosti odráža stav realitného trhu a ponuky a dopyty na realitnom trhu. Q. taktiež namietala stanovenie doby návratnosti na XX rokov, nakoľko následným zisťovaním má vedomosť o tom, že táto hranica je nižšia, t. j. XX rokov, preto považuje za potrebné zo strany znalca zodpovedať, prečo takto postupoval a podľa akého ustanovenia určil tak dlhú dobu návratnosti.
XX. E. znalec B.. F. H. vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že v znaleckom posudku na strane X v bode X.X je vykonaný popis stavu nehnuteľností, zistený na obhliadke dňa XX.XX.XXXX za účasti i žalobkyne a jej upozornenia sú v popise aj uvedené. V znaleckom posudku je v zmysle vyhlášky č. XXX/XXXX Z. z. časť E z XX.XX.XXXX použitá metóda, pre ktorú mal znalec dostupné podklady. D. porovnávaciu metódu (napr. doklady o prevode alebo prechode nehnuteľností v jednotlivých daných rokoch) znalec nemal potrebné podklady. Na strane č. X znaleckého posudku je v bode X.c. uvedené, čo vykonal znalec pre zabezpečenie potrebných podkladov. Q. vykonal osobné zisťovanie o cenách na obecnom úrade, na internetových stránkach a priamo v realitných kanceláriách v Q. G..
H. sú následne zohľadnené v znaleckom posudku pri stanovení všeobecnej hodnoty za pozemky v jednotlivých rokoch s prihliadnutím na umietsnenie a fyzický stav. D. zistenia na O. úrade G. obec od roku XXXX odpredáva občanom malé výmery v užívaní do XX rokov v cene X,XX eur/m2, v užívaní nad XX rokov X,XX eur/m2. L. konkrétny odpredaj je odsúhlasovaný obecných zastupiteľstvom. G. O. G. v júli XXXX odpredala časť parc. č. XXX/X vo výmere XXX mX v cene X eur (fotokópia dokladu je doložená v súdnom spise na č. l. XX - XX). F. ceny pre vypracovanie posudku neboli určujúce, boli brané ako informatívne ceny. V denníku D. z XX.XX.XXXX je na strane č. XX uvedené porovnanie cien pozemkov niektorých okresov E., kde je uvedený i okres U. s uvedením priemerných cien r. XXXX až XXXX, z ktorých vidno percentuálny rozdiel medzi jednotlivými uvádzanými rokmi, čo bolo takisto použité pri spracovaní posudku. Vo vyhláške č. XXX/XXXX Z. z. časť E z XX.XX.XXXX na strane č. XXXX časť E.1. D. metóda je uvedené, že na porovnanie je potrebný súbor aspoň troch pozemkov. D. treba vykonať na mernú jednotku (XmX pozemku) s prihliadnutím na odlišnosti porovnávaných pozemkov a ohodnocovaného pozemku (ekonomický faktor, polohový faktor, fyzický faktor). To znamená, že v tomto prípade by boli potrebné pre každy riešený rok minimálne tri konkrétne zmluvy o prevode, uskutočnené v obci. Q. pre vypracovanie znaleckého posudku sa nepodarilo zabezpečiť ani jednu konkrétnu zmluvu. V prípade, že znalcovi takéto potrebné podklady budú predložené, môže byť znalecký posudok doplnený. Q. požiadal písomne O. G. o oznámenie, či obec prenajímala pozemky v období rokov XXXX až XXXX. O. G. znalcovi listom č. j. XXX/XXXX z XX.XX.XXXX oznámila, že v uvádzaných rokoch neprenajímala pozemky. D. vyhlášky č. XXX/XXXX Z. z. z XX.XX.XXXX je v časti G na strane č. XXXX uvedený výpočet všeobecnej hodnoty nájmu za pozemok s uvedením obdobia predpokladanej návratnosti investície, spravidla v intervale XX až XX rokov, v závislosti od ekonomických, polohových a fyzických faktorov. V novembri XXXX Z. Q. usporiadal odborný seminár, v ktorom bolo podané vysvetlenie k uvedeným intervalom, podľa ktorého spodná hranica odporúčaného intervalu je vhodná pre pozemok s vysokým predpokladom návratnosti (očakávaný vysoký nájom - napr. hotely, obchodné domy a pod.), umiestnené v dobrej polohe (spravidla v centre sídla) a s dobrými fyzickými charakteristikami (pripojenie na technickú infraštruktúru, možnosť zástavby, viacpodlažné budovy podľa platného územného plánu a pod.). D. pozemky v danom prípade nespĺňajú charakteristiky pre použitie obdobia predpokladanej návratnosti XX rokov.
XX. D. zástupkyňa žalovaných vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedla, že k samotnému obsahu znaleckého posudku nemajú námietky. Má však za to, že pre prípadné určenie výšky nájomného za relevantné časti dotknutých pozemkov by sa malo vychádzať z predpokladu, že rodinný dom zasahuje do pozemkov s parc. č. XX/X a parc. č. XXX/X v rozsahu XX m2, nakoľko pre určenie hranice rozsahu, v akom presahuje rodinný dom pozemok s parc. č. XX/X, by mali byť relevantné obvodové múry stavby a nie odkvap, ktorý sa nachádza na streche predmetného rodinného domu. Q. sú toho názoru, že ešte ich rodičia tým, že v dobrej viere a v presvedčení, že všetky pozemky, nachádzajúce sa pod ich rodinným domom, sú v ich výlučnom vlastníctve a v tomto presvedčení predmetné pozemky od roku XXXX aj užívali, splnili pre časti pozemkov s parc. č. XX/X a parc. č. XXX/X vo výmere XX mX podmienky ustanovené v § 134 O. zákonníka na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. D. ide o domáhanie sa vydania bezdôvodného obohatenia aj voči žalovaným v 4. a v 5. rade má za to, že na strane žalovaných v 4. a v 5. rade nie je v predmetnom konaní daná pasívna vecná legitimícia a to z dôvodu, že títo síce nadobudli do svojho bezpodielového spoluvlastníctva pozemok nachádzajúci sa pod drobnou stavbou, ale predmetnú stavbu nezapísanú v katastri nehnuteľností do svojho vlastníctva nenadobudli. Z kúpnych zmlúv, ktoré predstavujú právny titul na nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaných v 4. a v 5. rade k dotknutému pozemku vyplýva, že ich predmetom bol len odplatný prevod vlastníckeho práva k pozemkom a ani v jednej z nich sa neuvádza, že by predmetom mala byť aj drobná stavba. L. v slovenskom právnom poriadku neplatí zásada superficies solo cedit, nie je možné automaticky zaujať právny záver, že stavba, postavená na pozemku vo vlastníctve žalovaných v 4. a v 5. rade je ich vlastnníctvom. H. na uvedené žiadajú žalobu voči žalovaným v 4. a v 5. rade zamietnuť.
XX. E. znalec B.. F. H. na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že pokiaľ ide o vyjadrenie hodnoty obvyklého nájomného na mX na deň k tomuto výpočtu dospel, i keď nie je zobrazený v znaleckom posudku, ale dá sa vyčísliť zo strany XX bod X.X.X, kde je za mX za rok uvedená táto hodnota v sume X,XXX eur, ktorá suma by sa prepočítala na deň, teda deleno XXX dní dospejeme k hodnote nájmu za mX za deň. F. hodnota je rovnaká či už ohľadne parcely rodinných domov, ale aj parcely zastavanej v minulosti hospodárskou budovou. Na strane č. X znaleckého posudku uviedol, čo všetko zisťoval. K. v X realitných kanceláriách zisťoval ceny za aké je možné nadobudnúť alebo predať pozemok, zároveň zisťoval aj možnosti nájmu za pozemky. E. písomne požiadal O. úrad G. o stanovisko z XX.XX.XXXX
pod č. XXX/XXXX, kde doslovne na jeho dotaz obec odpovedala, že O. G. na základe listu zo dňa XX.XX.XXXX oznamuje, že obec v období rokov XXXX-XXXX nemala realizovaný prenájom pozemkov, preto nevedia uviesť ani cenu, výška nájmu je vecou dohody zúčastnených strán. E. zisťovať podklady aj cez RK a teda cez zmluvy. H. k tomu, že konkrétne kúpne zmluvy o prenájme nemal k dispozícii, použil pre stanovenie výšky nájmu v znaleckom posudku vyhlášku č. XXX/XXXX Z. z. a vyhlášku č. XXX/XXXX Z. z.. K. znalec sa mohol oprieť iba o takéto materiály. D. stanovením výšky nájmu sa musel zaoberať aj všeobecnou hodnotou za pozemky. D. názoru RK v roku XXXX bolo možné v obci G. nadobudnúť alebo predať pozemky od XX - XX eur. C. úlohou bolo zaoberať sa nie rokom XXXX ale rokom XXXX až XXXX. D. si odvodil možné všeobecné hodnoty za pozemky v rokoch XXXX - XXXX, nakoľko v RK mu jednoznačne nevedeli povedať nič, nemali k tomu vhodné podklady. K odôvodneniu hodnôt pozemkov v rokoch XXXX - XXXX využil aj informáciu, ktorá bola uvedená v denníku D. XX.X.XXXX, kde bolo na str. XX uvedené porovnanie cien pozemkov niektorých okresov E., kde bol uvedený i okres U. s uvedením priemerných cien, kde je vidno určitý percentuálny rozdiel medzi jednotlivými rokmi. F. denník nebol ako príloha k posudku, iba z neho citoval. K. súdny znalec nemá právo nahliadať do spisov na správe katastra. Q. stanovil hodnotu v roku XXXX - X,XX eur za m2, v roku XXXX - X,XX eur za m2, v roku XXXX - X,XX eur za m2. S týmito hodnotami vykonával stanovenie všeobecnej hodnoty za pozemky a následne stanovoval všeobecnú hodnotu nájmu. V roku XXXX - XX eur za m2. Q. je toho názoru, že týmito hodnotami sa priblížil čo najviac ku skutočnosti. T. XX eur by bola pri nezastavanom pozemku v lepšej lokalite. On použil metódu polohovej diferenciácie. Ak by chcel použiť porovnávaciu metódu, musel by mať k dispozícii tri kúpne zmluvy pre každý rok. G. by ísť o také zmluvy, na základe ktorých sa predávali iba nezastavané pozemky, lebo tie, kde sa predávali zastavané pozemky, z tých by sa to nedalo zistiť. F. možnosť zisťoval a v RK mu povedali, že nedisponujú takýmito zmluvami. Q. poukázal na uznesenie z obecného zastupiteľstva, ktoré je aj súčasťou posudku, kde je uvedené, že kúsok od spornej časti bol odpredaný pozemok z obecného z prístupovej časti v cene X eur za m2. V uvedenom uznesení je tiež uvedené, že obec predáva určité časti pozemkov malej výmery v hodnotách X,XX € za m2. F. skutočnosti zohľadnil v znaleckom posudku, pričom stanovoval podstatne vyššie hodnoty ako sú uvedené v uznesení. Q. ďalej uviedol, že vypracoval znalecký posudok v zmysle všeobecne dostupných podkladov, ktoré konkrétne hovoria, akým spôsobom sa to dá urobiť, vysvetľoval to aj vo svojom stanovisku. D. ide o kúpnu zmluvu z roku XXXX a dohodu z roku XXXX, ktoré na pojednávaní predložila žalobkyňa, znalec uviedol, že nie je možné podľa takéto dokladu zmeniť nič v znaleckom posudku. V prepočte vychádza mX za X eura, on však z takého dokladu vychádzať nemôže. Vo svojom vyjadrení uvádza, že materiály, ktoré sú v súdnom spise sú pre neho orientačné a ním stanovené hodnoty za mX to sú všeobecné hodnoty, jeho predpoklad na základe toho, čo všetko používal.
XX. Q. na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedla, že ona si stanovila X euro nájmu za m2, to jej poradila právnička, nemala k tomu žiadne podklady, vychádzala aj z informácie, že v ich obci sa predávajú pozemky za X ár XXXX eur. Q., že jej to poradila právnička, ktorá má známeho znalca a ten jej poradil Xeuro. F. uviedla, že sa pokúsi zaobstarať X kúpnych zmlúv. Q. na svojom návrhu, nechce sa dohodnúť. V. poukázať, že je to XX mX a nie XX m2.
XX. Z. O. súdu U. č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo konanie prerušené do právoplatného skončenia veci vedenej na O. súde U. pod sp. zn. XC/XX/XXXX. V predmetnom konaní sa vzájomnou žalobou žalovaní v 1. až v 3. rade domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. N. sa určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku o výmere XX mX a to zastavané plochy a nádvorie v kat. úz. G., ktorý vznikne na základe geometrického plánu, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku odčlenením XX m od pozemku z parcely č. XX/X a X mX od pozemku parcela č. XXX/X, a to každý v X/X-ine. Q. odôvodnili tým, že ich právni predchodcovia postavili rodinný dom v domnení, že stavajú na svojom pozemku bez vedomia, že stavbou zabrali aj časť pozemkov vo vlastníctve právnych predchodcov žalovanej, ktorí túto skutočnosť nenamietali, pričom uviedli, že z ospravedlniteľného omylu v súvislosti s umiestnením stavby je možné považovať za právny titul vydržanie nehnuteľnosti, teda boli so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľní, že sú vlastníkmi aj danej časti, keďže dlhodobo užívali danú časť, na ktorej sa nachádza rodinný dom, pričom so žalovanou sa chceli dohodnúť na odkúpení za odplatu časti pozemku nachádzajúcim sa pod ich rodinným domom, s čím však nesúhlasila. A. č. k. XC/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, bola žaloba zamietnutá s tým, že žalovaná má právo na plnú náhradu trov konania. V predmetnom konaní súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žaloba žalobcov bola podaná účelovo a tendenčne vzhľadom na ďalšie konanie vedené zo strany žalovanej pod sp. zn. XC/XXX/XXXX, v ktorom konaní mali žalobcovia záujem usporiadať spor so žalovanou, ktorá sa domáha náhrady za užívanie časti pozemku,
na ktorom sa nachádza stavba vo vlastníctve žalobcov. E. dospel k záveru, že žalobcovia nesplnili podmienky vydržania, že omyl z ktorého odvodzovali nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním nie je ospravedlniteľným omylom, danému omylu sa mohli nielen žalobcovia, ale aj ich právni predchodcovia pri normálnej opatrnosti vyhnúť, čoho dôkazom je aj predchádzajúce vkladové konanie vo veci zápisu stavby rodinného domu. V danom prípade ide iba o užívací stav a tento nie je základom nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. G. sa má postupovať s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu po každom požadovať, čo bolo aj v danom prípade, pričom žalobcovia ako už bolo uvedené podali predmetnú žalobu iba ako reakciu na iné súdne konanie, súd preto dospel k záveru, že v ich prípade nedošlo k ospravedlniteľnému omylu a to skutkovému. H. uvedenému rozsudku nebolo podané odvolanie.
XX. Q. na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedla, že žalovala o vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností vo výmere XX mX a GP bol vypracovaný iba na XX mX a ostatná časť nie je zaznačená. Pýta sa, kde sa stratilo tých XX m2. O. sa aj sťažovala, ale súd na to nereagoval. Q. tvrdí, že žalovaných žalovala o tých XX mX v súlade s GP, ktorý bol vypracovaný v roku XXXX p. H., kde je zakreslené, že susedia jej zasahujú do pozemku XX m2. Má za to, že znalecký posudok bol nesprávne vypracovaný, nakoľko bola zle zadaná úloha znalcovi zo strany súdu a z tohto dôvodu žiada o nové kontrolné znalecké dokazovanie. G. uviedla, že keď sudkyňa zadávala znalcovi úlohu, ona nevedela, že čo mu zadáva, len mala otvoriť dvor a pustiť znalca dnu a on mal vykresliť tú výmeru.
XX. D. zástupkyňa žalovaných na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedla, že v rámci mimosúdnych rokovaní žalovaní v 1. až 3. rade navrhovali žalobkyni odkúpenie tých častí pozemku, na ktorých stojí ich rodinný dom. U. najskôr finančnú odplatu X XXX eur, následne dokonca až X XXX eur, nakoľko stále mali a majú záujem na definitívnom usporiadaní. F. konanie nič nerieši, žalobkyňa reflektuje v žalobe len reparačné pravidlo, bez ohľadu na pravidlo reštitučné. G. za to, že vlastníkovi stavby musí byť zaručená ochrana jeho legitímnych očakávaní a nemôže sa dostať s pouk. na § 135c O. zákonníka do stavu, že nebude môcť dospieť k usporiadaniu vzťahov s vlastníkom pozemkov, ktorý po ňom bude každý mesiac požadovať majetkový prospech. F. spôsobom nemôže vlastník vôbec disponovať so svojou nehnuteľnosťou a nehnuteľnosť je nepredajná bez usporiadania vzťahov. D. ide o sumu, ktorá bola navrhovaná, máme za to, že značne prevyšuje najmä samotnú hodnotu pozemkov ako aj sumu nájomného, tak ako bola táto určená znaleckým posudkom dokonca za obdobia postavenia stavby. V priebehu konania bolo preukázané, že zo strany žalobkyne a jej právnych prechodcov neboli realizované žiadne kroky, ktoré by zabránili výstavbe stavby, alebo ktoré by namietali existenciu stavby. Q. v 1. rade má vedomosť, že dokonca právni prechodcovia žalobkyne vypomáhali ich rodičom pri výstavbe. A. bolo preukázané, že žalobkyňa resp. jej právni predchodcovia užívali časť pozemku parc. č. XX/X o výmere XXX mX bez akejkoľvek náhrady voči žalovaným. F. skutočnosti podľa ich názoru musia byť zohľadnené pri rozhodovaní. A. sa súd musí vysporiadať aj s konaním žalobkyne a jej právnych predchodcov, ktorí žiadnym spôsobom nezasiahli voči stavbe. V tejto súvislosti poukazala napr. na rozsudok NS ČR sp. zn. XXCbo XXX/XXXX, kde súd uviedol, že je potrebné prihliadnuť na dôvody, pre ktoré vlastník pozemku riadne nezakročil pri neoprávnenej stavbe v dobe jej realizáce a ak vlastník pozemku o neoprávnenej stavbe vedel tiež na dobu, ktorá od zriadenia stavby uplynula. G. za to, že vyplatenie XX eur za žalované obdobie nie je riešením vzniknutej situácie ale naďalej bude podnecovať ďalšie nároky žalobkyne a nemožnosť žalovaných disponovať so svojou nehnuteľnosťou. Má za to, že súd by mal zohľadniť, že jednak žalobkyňa a jej právni predchodcovia užívali časť pozemku vo vlastníctve žalovaných. A. tak od realizácie stavby nikdy žiadnym spôsobom existenciu stavby v stavebnom konaní nenamietali, ich susedské vzťahy boli priateľské a takýto užívací stav máme za to, že je potrebné vyhodnotiť ako dohodu o užívaní. F. má za to, že zo znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo, že veličinu - rozsah presahovania rodinné domu na pozemku vo vlastníctve žalobkyne, a výška obvyklého nájomného za m2, ktorú požadovala žalobkyňa boli prehnané, nadnesené a nezodpovedajúce objektívnej realite, keďže ročné nájomné za mX predstavuje sumu X,XXX eur, pričom nájomné za požadované obdobie znalec vyčísli na sumu XX eur, zatiaľ čo žalobkyňa sa domáhala sumy X XXX eur. A. pokiaľ ide o žalovaných v 4. a 5. rade žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že by títo boli vlastníkmi drobnej hospodárskej stavby, ktorá stála na pozemku parc. č. XX/X. Q. sa vždy snažili usporiadať spor mimosúdne, a považujú tiež za potrebné zohľadniť to na strane žalovaných. U., aby súd žalobu zamietol a žalobkyňu zaviazal k náhrade trov konania.
XX. Q. v 1. rade na pojednávaní dňa XX. XX.XXXX uviedol, že mal XX rokov, keď sa robili výmeny a pamätá si dobre, že otec žalobkyne im pomáhal s tým plotom, doniesol im drevo, nikdy nemali konflikty.
D. ide o GP ešte predchádzajúca zákonná sudkyňa bola osobne na ohliadke a ten GP bol dobrý. B. o GP v rámci znaleckého posudku.
XX. D. § 45X ods. 1 O. zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
XX. D. § 451 ods. X Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
23. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
XX. E. na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. V danej veci nebolo sporné, či rodinný dom žalovaným v 1. až v 3. rade súpisné č. S. postavený na parc. č. XX/ X zasahuje do parcely žalobkyne parc. č. XX/X a č. XXX/X a či malá hospodárska budova nachádzajúca sa na parc. č. XX/X v období od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX zasahovala do parcely žalobkyne č. XX/ X. E. bolo v akom rozsahu tieto budovy zasahujú, resp. zasahovali do nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne. E. vo veci nariadil znalecké dokazovanie, pričom zo znaleckého posudku č. X/XXXX, ktorý bol vypracovaný súdnym znalcom B.. B. B., mal za preukázané, že rodinný dom žalovaných v 1. až v 3. rade súpisné č. XXX zasahuje do parcely žalobkyne č. XX/X v rozsahu XX mX a do parcely č. XXX/X v rozsahu X m2. E. zobral do úvahy len plochu ohraničenú obvodovými múrmi a nie odkvap, ktorý sa nachádza na streche predmetného rodinného domu. D. ide o námietky žalobkyne proti znaleckému posudku, spočívajúce v tom, že znalcovi nebola správne zadaná úloha v uznesení o ustanovení znalca, súd túto námietku neakceptoval, nakoľko pri formulovaní zadania úlohy vychádzal práve z tvrdení žalobkyne, ktoré boli uvedené v žalobe ako aj z tvrdení, ktoré žalobkyňa uviedla na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, kde uviedla, že požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie časti jej nehnuteľností, v ktorej zasahuje rodinný dom žalovaných v 1. až v 3. rade do jej pozemkou, ako aj zasahovala hospodárska budova žalovaných v 4. a v 5. rade do pozemkov v jej výlučnom vlastníctve. Z. so zadanou úlohou pre znalca bolo žalobkyni doručené dňa XX.XX.XXXX. Q. až po vypracovaní znaleckého posudku, ktorý jej bol doručený XX.XX.XXXX namietala nesprávne zadanie úlohy pre znalca. E. aj s ohľadom na štádium konania a zásadu hospodárnosti námietky žalobkyne vyhodnotil ako nedôvodné. A. súd na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX zamietol návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania kontrolným znaleckým posudkom, nakoľko žalobkyňa žiadala nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie z dôvodu, že má za to, že znalcovi bola zle zadaná úloha. Q. tvrdila, že keď súd zadával znalcovi otázku, ona nevedela, že čo mu zadával. E. však poukazuje na to, že uznesenie o ustanovaní znalca bolo žalobkyni doručené, pričom žalobkyňa až po doručení vypracovaného znaleckého posudku namietala zle zadanú úlohu pre znalca. E. dodáva, že ako už bolo vyššie uvedené, súd pri formulovaní úlohy pre znalca vychádzal z tvrdení žalobkyne v žalobe a na pojednávaní. E. pri rozhodovaní o zamietnutí návrhu na kontrolné znalecké dokazovanie na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX prihliadal na hospodárnosť konania, ktoré sa začalo dňa XX.XX.XXXX, pričom znalecký posudok bol súdu doručený dňa XX.XX.XXXX.
XX.X. E. na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX taktiež zamietol návrh žalobkyne na zmenu žaloby tak, ako bola uvedená na č. l. XXX -XXX a to v súlade s § X43 ods. 1 V., nakoľko mal za to, že výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe a v súlade so zásadou hospodárnosti.
XX.X. E. mal za to, že žalobkyňa má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 a § 456 O. zákonníka za užívanie nehnuteľností, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, a do ktorých zasahuje časť rodinného domu vo vlastníctve žalovaných v 1. až v 3. rade z dôvodu absencie právneho dôvodu. E. sa stotožnil s rozhodnutím O. súdu U. č. k. XC/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a taktiež mal za to, že zo strany žalovaných v X až v 3. rade nedošlo k vydržaniu časti nehnuteľnosti, do ktorej zasahuje rodinný dom. E. v konaní sp. zn. XC/XX/XXXX dospel k záveru, že žalobcovia nesplnili podmienky vydržania, nakoľko omyl z ktorého odvodzovali nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním nie je ospravedlniteľným omylom, danému omylu sa mohli nielen žalobcovia, ale aj ich právni predchodcovia pri normálnej opatrnosti vyhnúť, čoho dôkazom je aj predchádzajúce vkladové konanie vo veci zápisu stavby rodinného domu. V danom prípade ide iba o užívací stav a tento nie je základom nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. G. sa má postupovať s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu po každom požadovať, čo bolo
aj v danom prípade, súd preto dospel k záveru, že v ich prípade nedošlo k ospravedlniteľnému omylu a to skutkovému. E. poukazuje aj na to, že voči uvedenému rozsudku nebolo podané odvolanie. E. tvrdenie právnej zástupkyne žalovaných, že v priebehu konania bolo preukázané, že zo strany žalobkyne a jej právnych predchodcov neboli realizované žiadne kroky, ktoré by zabránili výstavbe stavby, alebo ktoré by namietali existenciu stavby a rovnako tak od realizácie stavby nikdy žiadnym spôsobom existenciu stavby v stavebnom konaní nenamietali, ich susedské vzťahy boli priateľské a takýto užívací stav majú za to, že je potrebné vyhodnotiť ako dohodu o užívaní, súd nepovažoval za skutočnosť, ktorá by oprávňovala užívať danú časť nehnuteľnosti bezodplatne, nakoľko mal za to, že tu nie je daný právny dôvod na takéto bezodplatné užívanie časti nehnuteľnosti. E. má teda za to, že samotná skutočnosť, že právni predchodcovia žalobkyne nenamietali proti stavbe a časť nehnuteľností sa užívala dlhé obdobie bezodplatné, nezakladá právny titul na bezodplatné užívanie nehnuteľnosti.
XX.X. D. určovaní výšky bezdôvodného obohatenia súd vychádzal zo znaleckého posudku č. XX/ XXXX vypracovaného súdnym znalcom B.. F. H., kde znalec určil obvyklú výšku nájomného v rozsahu zasahovania rodinného domu XX mX za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške XX eur. U. žalobkyne proti znaleckému posudku po ich podrobnom a dôkladnom zdôvodnení znalcom vo vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX a na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súd považoval na nedôvodné. T. súdu nepodiehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti, súd však hodnotí presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. E. mal za to, že znalecký posudok bol presvedčivý, úplný vo vzťahu k zadaniu a taktiež náležite logický zdôvodnený.
XX.X. D. ide o žalovaných v 4. a v 5. rade súd sa stotožnil s názorom právnej zástupkyne žalovaných v 4. a v 5. rade o tom, že na strane žalovaných v 4. a v 5. rade nie je v predmetnom konaní daná pasívna vecná legitimícia. F. žalovaní síce nadobudli do svojho bezpodielového spoluvlastníctva pozemok nachádzajúci sa pod drobnou stavbou, a to kúpnymi zmluvami uzatvorenými medzi žalovanými v 4. a v 5. rade ako kupujúcimi a žalovanými v 1. až v 3. rade ako predávajúcimi dňa XX.XX.XXXX, avšak predmetnú stavbu nezapísanú v katastri nehnuteľností do svojho vlastníctva nenadobudli. Z kúpnych zmlúv, ktoré predstavujú právny titul na nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaných v 4. a v 5. rade k dotknutému pozemku vyplýva, že ich predmetom bol len odplatný prevod vlastníckeho práva k pozemkom a ani v jednej z nich sa neuvádza, že by predmetom mala byť aj drobná stavba. L. v slovenskom právnom poriadku neplatí zásaha superficies solo cedit, nie je možné automaticky zaujať právny záver, že stavba, postavená na pozemku vo vlastníctve žalovaných v 4. a v 5. rade je ich vlastníctvom. H. na uvedné súd dospel k záveru, že žalovaní v 4. a v 5. rade nie sú v tomto konaní pasívne legitimovaní, a preto rozhodol tak, že žalobu voči ním zamietol.
XX. D. § 255 ods. X V., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
XX. D. § X55 ods. 2 V., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemána náhradu trov konania právo.
XX. D. § 262 ods. X V., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
XX. D. § X62 ods. 2 V., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
XX. O priznaní náhrady trov konania rozhodol súd podľa § X55 ods. X a ods. 2 V.. D. ide o náhradu trov konania v časti žaloby voči žalovaným v X. až v 3. rade súd náhradu trov konania pomerne rozdelil. Q. sa domáhala zaplatenia sumy 1 XXX eur (XXX %) úspešná bola v časti zaplatenia sumy XX eur (X,XX %). S. žalovaných v 1. až v 3. rade bol XX,XX %. W. úspech žalovaných v 1. až v 3. rade je v rozsahu XX,XX % a preto súd priznal žalovaným v 1. až v 3. rade nárok na trovy konania v rozsahu XX,XX %. U. boli žalovaní v 4. a v 5. rade v spore úspešní, súd im priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ X62 ods. 2 V.).
XX. D. § 258 odsek X V., svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.
XX. D. § 259 V., ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.
XX. D. štátu vznikli trovy na znaleckom dokazovaní, ktoré neboli v celom rozsahu hradené zo zložených preddavkov, priznal súd štátu náhradu týchto trov v plnom rozsahu proti žalobkyni, pretože proti žalovaným 1. až 3. rade bola neúspešná vo väčšom rozsahu než úspešná a proti žalovaným 4. a 5. rade bola úplne neúspešná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p. ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.