Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-40-2017.pdf
PDF · 102.66 KB
No categories available
9Co/40/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému R. Q., V.. X.X.XXXX, B. P. V. I. XXX/ X, XXX XX Y. V. L., o zaplatenie 170,20 eura s príslušenstvom, takto o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29C/125/2016-57 zo dňa 28.10.2016
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou, súdu doručenou 15.4.2016, žiadal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 170,20 eura s 28 % úrokom ročne od 1.5.2013 do zaplatenia titulom nepovoleného prečerpania bežného účtu. Súd konštatoval, že žalovaný s k žalobe nevyjadril. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca uzavrel so žalovaným 26.10.2010 zmluvu o poskytovaní bankových produktov a služieb v zmysle ust. § 708 a nasl. Obchodného zákonníka, obsahom ktorej bolo zriadenie bežného účtu „Balíka výhoda“, na základe ktorej žalovanému vydal platobnú kartu Maestro s denným limitom 1.000 eur. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Žalobca písomnosťou z 18.4.2013 žalovanému oznámil, že z dôvodu vykazovaného debetného zostatku na bežnom účte, ktorý mu viedol, v aktuálnej výške 160,05 eura, dňom doručenia tohto oznámenia od zmluvy odstupuje s tým, že spolu so zánikom zmluvy o účte zaniknú všetky zmluvy o poskytovaní produktov/služieb, ktoré sa viažu výlučne k uvedenému účtu a ukončí sa poskytnutie týchto produktov podľa príslušných zmlúv. Zo špecifikácie, ktorú súdu predložil žalobca vyplynulo, že pohľadávka, ktorú žalobca uplatnil na súde, predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného. Súd zistil, že podľa výpisu z bežného účtu za rozhodné obdobie boli žalovaným realizované debetné operácie výbermi z účtu vo výške 500 eur a kreditné operácie vo výške 500 eur. Súd prvej inštancie, citujúc ustanovenia všeobecných obchodných podmienok žalobcu a zákonné ustanovenia - § 261 ods. 3, § 708, § 710 Obchodného zákonníka, § 39, § 48, § 54 ods. 1, § 457 Občianskeho zákonníka, dospel k záveru, že žalobca od zmluvy odstúpil, v dôsledku čoho sa zmluva od začiatku zrušila a tým zanikli práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikli práva a povinnosti z porušenia práva. Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia v zmysle ust. § 457 Občianskeho zákonníka. Podľa súdu prvej inštancie,
pokiaľ ustanovenia o bežnom účte, vrátane všeobecných obchodných podmienok napriek odstúpeniu od zmluvy zachovávajú práva dodávateľa požadovať od spotrebiteľa úroky, poplatky, vrátane sankčného úroku vo výške 28 %, ide o nevýhodnejšiu právnu úpravu oproti úprave v zmysle ust. § 48 v spojení s ust. § 457 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu ide o rozpor s ust. § 54 Občianskeho zákonníka o neplatné vrátane všeobecných obchodných podmienok napriek odstúpeniu od zmluvy zachovávajú práva dodávateľa požadovať od spotrebiteľa úroky, poplatky, vrátane sankčného úroku vo výške 28 %, ide o nevýhodnejšiu právnu úpravu oproti úprave v zmysle ust. § 48 v spojení s ust. § 457 Občianskeho zákonníka a z uvedeného dôvodu ide preto o rozpor s ust. § 54 Občianskeho zákonníka, o neplatné zmluvné dojednanie s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Keďže z výpisu z bežného účtu vyplynulo, že požadovaná istina povoleného prečerpania pozostáva iba zo zúčtovaných úrokov a poplatkov bez preukázania, že ide o peňažné prostriedky čerpané žalovaným nad aktuálny zostatok bežného účtu platbami, prípadne výbermi realizovanými platobnou kartou alebo hotovostnými výbermi na pobočke banky, súd prvej inštancie preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 v spojení s § 262 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Uviedol, že s argumentmi súdu prvej inštancie sa nestotožňuje, rozsudok je nesprávny, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ súd vychádzal z ust. § 48 Občianskeho zákonníka, nezaoberal sa tým, že v zmysle všeobecných obchodných podmienok zmluva o bežnom účte zanikne ku dňu doručenie odstúpenia, a nie od začiatku. Občiansky zákonník dohodu o účinkoch odstúpenia od zmluvy umožňuje, takáto dohoda preto nemôže odporovať zákonu alebo dobrým mravom. Určite nemá za následok zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Aj v prípade zániku zmluvy na základe odstúpenia od zmluvy jednou zo zmluvných strán má banka nárok na odplatu za poskytnuté služby. Odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľa tvoria úrok, poplatky a iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Zmluva o bežnom účte je zmluvným typom upraveným v Obchodnom zákonníku, v zmysle ktorého účinky odstúpenia od tejto zmluvy nastávajú ex nunc. Podľa § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených. V zmysle § 33 ods. 4 Zákona o platobných službách, ak ide o pravidelne účtované poplatky za platobné služby, používateľ platobných služieb je povinný uhradiť poskytovateľovi platobných služieb len pomernú časť prislúchajúcu do skončenia platnosti rámcovej zmluvy. Nepovolenému prečerpaniu a jeho následkom je vo všeobecných obchodných podmienkach venovaný osobitný bod, z obsahu ktorého dostatočne určito vyplýva princíp a hospodárske dôsledky nepovoleného prečerpania. Znenie tohto ustanovenia takmer doslovne kopíruje zákonnú úpravu, keďže ide o inštitút prekročenia v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Nejedná sa teda o špecifickú zmluvnú podmienku alebo princíp zavedený žalobcom. V zmysle §710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere. V zmysle § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte. Nepovolené prečerpanie reflektuje ustanovenia relevantných právnych predpisov upravujúcich vedenie účtu bankou a vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy o bežnom účte. S oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta ako Obchodný zákonník, tak aj Zákon o spotrebiteľských úveroch. Úrok za užívanie prostriedkov z prekročenia však nie je sankčným úrokom z omeškania, ale odplatou za poskytnutie finančných prostriedkov, teda cenou poskytnutého úveru. Žalobca poukázal na ust. § 31 ods. 2 a ods. 4, ods. 5 písm. d) Zákona o platobných službách. Podľa neho Zákon o platobných službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. Všeobecné obchodné podmienky sú súčasťou zmluvy o vkladovom účte, v zmysle všeobecných obchodných podmienok je sadzobník neoddeliteľnou súčasťou všeobecných obchodných podmienok, teda aj rámcovej zmluvy. Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a uloží žalovanému zaplatiť taktiež náhradu trov s konaním žalobcovi vzniknutých.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, na prejednanie odvolanie
nariadil pojednávanie, na ktorom zopakoval dokazovanie a dospel k záveru o existencii dôvodov pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie, vo výroku vecne správneho, aj keď čiastočne z iných dôvodov.
5. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 26.10.2010, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 písm. f) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f),g), i) a w). Podľa § 10 ods. 1 písm. c) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Podľa § 18 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej forme alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť. Podľa § 18 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ak ide o prekročenie, ktoré trvá viac ako jeden mesiac, veriteľ bezodkladne informuje spotrebiteľa písomne alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o a) prekročení, b) výške prekročenej čiastky, c) úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru,
d) akýchkoľvek uplatniteľných sankciách, poplatkoch alebo úrokoch z omeškania, e) iných možnostiach riešenia tohto prekročenia vrátane ponuky iných úverových produktov.
6. Podstata odvolacích argumentov žalovaného bola koncentrovaná na nesprávnosť právneho posúdenia, ktorá mala vyplynúť z nesprávneho zistenia skutočností dohodnutých zmluvou, súčasťou ktorej mali byť všeobecné obchodné podmienky (ďalej aj len „VOP“). Z VOP nemá vyplývať len to, že strany si mali dohodnúť iné, ako zákonné dôsledky odstúpenia od zmluvy, ale aj to, že ich súčasťou je aj sadzobník. Naviac to, že VOP sú súčasťou rámcovej zmluvy, ktorá obsahuje aj informácie o poplatkoch a úrokoch, má vyplývať zo Zákona o platobných službách.
7. Súčasné sporové konanie je kontradiktórne, tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky musí túto rozhodnú skutočnosť tvrdiť a k tvrdenej skutočnosti pripojiť alebo označiť dôkazy, inak úspešnou byť nemôže. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy je vzájomná väzba. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie dôkazných tvrdení je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okrem skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena (Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 22.9.2010, sp. zn. 3MCdo/6/2010).
8. Predmetom konania bol nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, žalobou kvantifikovaný čiastkou 170,20 eura s 28 % ročným úrokom z tejto sumy od 1.5.2013 do zaplatenia. Nárok na zaplatenie žalovanej sumy mal byť zrejmý z dôkazov, ktoré žalobca súdu predložil, ktorými bola zmluva z 26.10.2010, uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu, Dexiou banka Slovensko, a.s., VOP žalobcu Prima banky Slovensko, a.s. z 1.2.2016, úrokové sadzby produktov žalobcu z 1.4.2016, odstúpenie žalobcu od zmluvy z 18.4.2013 a výpisy z účtu, z ktorých súd zistil v rozhodnom období trvania zmluvného vzťahu debetné operácie vo výške 500 eur a kreditné vo výške 500 eur.
9. Žalovaný na pojednávaní pred odvolacím súdom uviedol, že mal už v skoršom období záujem na ukončení zmluvného vzťahu, zo strany banky mu to však nebolo umožnené, údajne z dôvodu blokácie účtu exekučnými konaniami.
10. Odstúpenie od zmluvy vyhodnotil súd prvej inštancie podľa § 48 Občianskeho zákonníka; v zmysle tohto zákonného ustanovenia sa odstúpením od zmluvy zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Žalobca k svojmu tvrdeniu o tom, že súd opomenul to, že strany sporu si dohodli iné dôsledky odstúpenia, poukázal na VOP, ktoré súdu predložil. Je potrebné uviesť, že zmluva bola uzavretá 26.10.2010 medzi Dexiou banka, a.s., právnym predchodcom žalobcu, VOP, ktoré mal v zmysle čl. VII. bod 2 tejto zmluvy žalovaný obdržať, t.j. VOP Dexia banky, a.s. účinné v čase vzniku zmluvy žalobca súdu nepredložil, nie je tak zistiteľné, čo bolo ich obsahom. Ak žalobca tvrdil, že z VOP mala vyplývať iná dohoda o dôsledkoch odstúpenia, k tomuto tvrdeniu dôkazné bremeno neuniesol, predložené VOP Prima banky Slovensko, a.s. nie sú tými, s ktorými mal byť žalobca pri uzavretí zmluvy oboznámený, okrem toho sú datované dňom 1.2.2016 a žalobca od zmluvy odstúpil takmer 3 roky pred týmto dátumom. Naviac, ako uviedol Ústavný súd Českej republiky v rozhodnutí I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013, obchodné podmienky v spotrebiteľskej zmluve na rozdiel od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického, vysvetľujúceho charakteru, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmenom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú. Odvolací súd sa s týmto názorom stotožňuje.
11. Čo sa týka úrokov z nepovoleného prečerpania a poplatkov, nárok na zaplatenie ktorých bol žalobou uplatnený taktiež, je potrebné uviesť, že dohoda o tejto časti žalobou uplatneného nároku zo zmluvných dojednaní nevyplýva. Nevyplýva zo zmluvy, ani z iných relevantných dôkazov, ktoré žalobca súdu predložil. Zo zmluvy nevyplýva ani odkaz na iné zmluvné dojednania o úrokoch, písomnosť označená ako úrokové sadzby produktov je z 1.4.2016 (č.l. 10 spisu), žalobca od zmluvy odstúpil, ako už bolo uvedené, 3 roky pred týmto dátumom, t.j. žalobca dohodu o úrokoch a poplatkoch nepreukázal, dôkazné bremeno neuniesol.
12. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na Zákon o platobných službách č. 492/2009 Z.z., jeho ust. § 31, argumentujúc, že z tohto zákona vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou rámcovej zmluvy, na základe ktorej poskytovateľ platobných služieb poskytuje platobné služby, sú obchodné podmienky, opomenul v súvislosti s touto argumentáciou, že podľa ods. 5 písm. c) ním citovaného § 31 zákona o platobných službách (v znení k 26.10.2010, v súčasnom znení je totožný text v ods. 5 písm. d) zákona), rámcová zmluva má obsahovať informácie o poplatkoch, úrokoch, a to v rozsahu sumy všetkých poplatkov za platobnú operáciu a rozpisom všetkých poplatkov aj použitú úrokovú sadzbu, alebo aj sa použije referenčná úroková sadzba, spôsob výpočtu skutočného úroku príslušný deň, index alebo základ pre určenie tejto referenčnej úrokovej sadzby. Listinné dôkazy predložené žalobcom nesvedčia o existencii zákonom vyžadovanej informácie. Odvolacia námietka žalobcu v tomto zmysle taktiež nebola namieste.
13. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd, zopakujúc dokazovanie, dospel v odvolacom konaní k záveru o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno k skutočnostiam, z ktorých vyvodzoval relevantnosť nároku uplatneného žalobou, rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ žalobu zamietol je vo výroku vecne správne, odvolací súd preto rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, a to vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania, ktorý zodpovedá výsledku konania.
14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, má preto nárok na náhradu trov, ktoré mu s odvolacím konaní vznikli. Ich výšku kvantifikuje súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.