Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B2-58C/83/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kudravou v sporovej veci žalobcu: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, so sídlom Piesková 32, 949 01 Nitra, IČO: 00 151 866 proti žalovanému: W.. Y. N., L.. XX.XX.XXXX, J. L. X, J., M. D., zastúpený Mgr. Rastislavom Palovičom, konateľom AK H.P., spol. s.r.o., so sídlom Radvanská 1, P.O.Box 196, Bratislava, o zaplatenie 2.834,61 Eur, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.834,61 Eur do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.12.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 2.834,61 Eur titulom náhrady škody.

2. Žaloba bola odôvodnená tým, že dňa 23.06.2015 spôsobil žalovaný svojim protiprávnym konaním Ministerstvu vnútra SR, zastúpenému Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Nitre (ďalej len „KR PZ v Nitre“) škodu, keď v čase asi od 02:30 hod. do 07:30 hod. boli príslušníci pohotovostného policajného útvaru odboru poriadkovej polície KR PZ v Nitre vyslaní na vykonanie bezpečnostného opatrenia k zadržaniu žalovaného na základe požiadavky Národnej protizločineckej jednotky - expozitúra Západ Národnej kriminálnej agentúry Prezídia policajného zboru so súhlasom riaditeľa KR PZ v Nitre na ulici Niťová 1052/3 Bratislava - Ružinov, kde sa mal nachádzať žalovaný. Po vykonaní vstupu a prehliadky obydlia, dvaja policajti vstúpili do spálne, kde na posteli ležal žalovaný zakrytý prikrývkou. Po opakovaných výzvach, aby ukázal voľné ruky, na ktoré žalovaný nereagoval, ho jeden z policajtov chcel odokryť, aby sa presvedčil či nemá pri sebe zbraň, ale žalovaný ho kopol do ľavej ruky, po čom okamžite pocítil silnú bolesť. Voči žalovanému boli následne zasahujúcimi policajtmi použité donucovacie prostriedky a boli mu nasadené putá. Kopom do ľavej ruky žalovaný poškodenému zlomil záprsnú kosť, čím mu spôsobil služobný úraz, na základe ktorého bol poškodený príslušník policajného zboru neschopný na výkon štátnej služby od 23.06.2015 do 20.07.2015. Svojim konaním tak žalovaný príslušníkovi policajného zboru spôsobil poškodenie zdravia, za ktoré mu bola vyplatená náhrada za bolesť vo výške 1.374 Eur a služobný plat vo výške 1.460,61 Eur, ktoré žalobca príslušníkovi policajného zboru riadne vyplatil a náhradu ktorej si uplatňuje od žalovaného. Žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 5T/168/2016-400 zo dňa 31.10.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.11.2017 oslobodený, pretože vyššie opísaný skutok nie je trestným činom. Žalobca bol ako poškodený rozsudkom odkázaný na občianske súdne konanie. Žalovaný žalobcovi do dnešného dňa dlžnú sumu neuhradil.

3. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 23.03.2018 navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú z nasledujúcich dôvodov. Žalobca nešpecifikoval z akého dôvodu a podľa akej právnej normy považuje konanie žalovaného opísané v žalobe za protiprávne, pričom dodal, že takúto špecifikáciu ani nemohol v žalobe uviesť, keďže nedošlo k žiadnemu konaniu žalovaného, ktoré by sa dalo charakterizovať ako protiprávne v nadväznosti na ustanovenia § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, z ktorého vyplýva, že základnou podmienkou na vznik práva na náhradu škody voči tretím osobám z výplaty dávky nemocenského zabezpečenia a dávky úrazového zabezpečenia, zákon vyžaduje existenciu zavineného protiprávneho konania povinného subjektu. Žalovaný svoje tvrdenie o tom, že sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania zdôvodnil tým, že konanie opísané v žalobe, bola skratová, šoková reakcia po tom, čo bol z jeho vtedajšieho subjektívneho pohľadu, v spánku napadnutý viacerými osobami, pričom tento v prvotnom šoku nevnímal a nemal vedomosť o tom, že ide o služobný zákrok príslušníkov policajného zboru, pričom po následnom zistení, že sa jedná o služobný zákrok, sa žalovaný podrobil všetkým pokynom zasahujúcich príslušníkov policajného zboru a teda žiadnym spôsobom neporušil povinnosť uloženú mu zákonom. V čase predmetného služobného zákroku žalovaný spal po užití liekov proti bolesti a po násilnom prebudení bol v šoku, jednal skratovo a neúmyselne, pričom napriek tejto skutočnosti zranenie príslušníka ľutuje. Primárne však uviedol, že skutočnosť, že zo strany žalovaného nedošlo k žiadnemu protiprávnemu konaniu, konštatoval i Okresný súd Bratislava II vo svojom právoplatnom rozsudku zo dňa 3.11.2017, sp.zn. 5T/168/2016, ktorým žalovaného podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby, založenej na rovnakom skutkovom základe ako predmetná žaloba. Ustanovenie § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. explicitne nevyžaduje spáchanie trestného činu, ale existenciu zavineného protiprávneho konania. V prípade, že by sa v danej trestnej veci jednalo o akékoľvek iné protiprávne konanie, súd by postupoval podľa ustanovenia § 280 ods. 2 Tr.por. a postúpil by vec inému orgánu príslušnému na prejednanie činu (v prípade priestupkového, správneho, prípadne disciplinárneho konania). Z uvedeného vyplýva záver, že skutok opísaný v predmetnej žalobe nie je trestným činom a ani iným deliktom, a teda konanie žalovaného opísané v žalobe nemožno, pri akceptácii zásady prezumpcie správnosti súdneho rozhodnutia, považovať za protiprávne, naviac poukázal na skutočnosť, že ustanovenie § 114 (5) Zákon č. 328/2002 vyžaduje nielen existenciu akéhokoľvek protiprávneho konania, ale výslovne zavineného protiprávneho konania. Na základe uvedeného žalobca nemá voči žalovanému nárok na náhradu škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť výplatou dávky nemocenského zabezpečenia a dávky úrazového zabezpečenia.

4. Na pojednávaní konanom dňa 03.05.2018, žalobca zotrval na podanom návrhu a súčasne zdôraznil, že ak aj žalovaný nebol za spôsobenú škodu trestne zodpovedný a za daný skutok nebola udelená pokuta, neodôvodňuje to záver, že za danú škodu nezodpovedá podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ustanovenie § 423 Občianskeho zákonníka. Žalovaný pre veľké bolesti niekoľkokrát užil v predmetný deň a noc liek Tramal spolu s alkoholom (vínom), čo je na základe dostupných informácii neodporúčané, až zakázané, následkom čoho mohol byť uvedený stav, na ktorý sa žalovaný vo vyjadrení k žalobe odvoláva. Podľa názoru žalobcu, do uvedeného stavu sa žalovaný dostal úmyselne a preto by mal zodpovedať za spôsobenú škodu. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že žalobca si svoj nárok na náhradu škody uplatňuje aj podľa zákona č. 328/2002 Z.z., kde rovnako tak ako je v Občianskom zákonníku, ich zásadnou podmienkou na vznik práva na náhradu škody voči tretím osobám z výplaty dávky nemocenského a dávky úrazového poistenia, je zavinené protiprávne konanie povinného subjektu. Nie je špecifikované podľa akej právnej normy má byť konanie žalovaného protiprávne. Užitie vína s Tramalom nie je protiprávnym konaním.

5. Titulom záverečnej reči žalobca uviedol, že žalovaný spôsobil príslušníkovi policajného zboru poškodenie zdravia, ktorému bola na základe príslušných ustanovení zákona č. 328/2002 Z.z. vyplatená dávka úrazového zabezpečenia vo výške 1.374 Eur a dávka nemocenského zabezpečenia vo výške 1.460,61 Eur, z čoho vyplýva, že žalobcovi vznikla škoda vo výške 2.834,61 Eur. To, že konanie žalovaného nebolo v trestnom konaní označené ako trestný čin, ešte neznamená, že ide o právom dovolené konanie, pretože žalovaný spôsobil poškodenie zdravia inému, čo nespochybňuje ani on sám. Poukázal na ustanovenia § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka, keď žalovaný si nesplnil svoju povinnosť a nepočínal si tak, aby nedošlo ku škode na zdraví. Doplnil, že žalovaný užil liek Tramal v ten večer spolu s alkoholom, o ktorom sa znalec z odboru zdravotníctva v trestnom konaní vyjadril, že tento liek patrí do skupiny analgetík a používa sa pri liečbe väčšej bolesti napríklad pri liečbe onkologických pacientov, z čoho je zrejmé, že sa nejedná o bežný dostupný liek proti bolesti, ale o silné analgetikum viazané na lekársky predpis. Vzhľadom na vek žalovaného, jeho skúsenosti a znalosť svojej diagnózy,

je dôvodné predpokladať, že uvedené skutočnosti mu boli známe, vedel o nich, s liekom mal skúsenosti, no napriek tomu užil s liekom aj alkohol (fľašu vína) a vedome sa sám priviedol do stavu, kedy sa mohlo stať, že nebol schopný ovládať svoje konanie alebo posúdiť jeho následky nadväzujúc na ustanovenia § 423 Občianskeho zákonníka. Žalovaný titulom záverečnej reči zotrval na svojich doterajších skutkových i právnych tvrdeniach.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so súdnym spisom tunajšieho súdu pod sp.zn. 5T/168/2016, rozhodnutím riaditeľa KR PZ v Nitre č. KRPZ-NR-E zo dňa 22.03.2016, potvrdením o vyplatení dávky úrazového zabezpečenia č. D.-M.-XXX-XXX/XXXX-A. zo dňa 14.04.2016, vyčíslením výšky služobného platu počas neschopnosti na výkon štátnej služby č. Q.-M.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 30.03.2016, Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 5T/168/2016-400 zo dňa 31.10.2017 ako i ďalšími listinami založenými do súdneho spisu, pričom zistil nasledujúci skutkový a právny stav.

7. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 5T/168/2016-400 zo dňa 31.10.2017, bol žalovaný v pozícii obžalovaného spod obžaloby Okresného prokurátora pre Bratislava II zo dňa 12.09.2016, č.k. 2Pv719/15/1102, pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, oslobodený, keďže skutok nie je trestným činom. Podľa ustanovenia § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd žalobcu v pozícii poškodeného odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03.11.2017.

8. Riaditeľ Krajského riaditeľstva policajného zboru v Nitre rozhodnutím č. KRPZ-NR-E zo dňa 22.03.2016, priznal poškodenému práp. C. K., nar. XX.XX.XXXX, podľa ustanovenia § 20 ods. 1 písm. b) v spojení s ustanovením § 22 zákona č. 328/2002 Z.z. v súlade s ustanovením § 173 ods. 3 a § 174 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. a ustanovenia § 3 ods. 1, ods. 2 a ustanovenia § 5 ods. 1, ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z., náhradu za bolesť vo výške 1.374 Eur. Z odôvodnenia daného rozhodnutia súd zistil, že o vzniku služobného úrazu poškodený ihneď po zadržaní podozrivého informoval veliteľa zásahu a následne bol prevezený na ošetrenie do Nemocnice s poliklinikou sv. Cyrila a Metoda na Antolskej ulici v Bratislave. Vyšetrením úrazu nebolo preukázané, že k poškodeniu zdravia poškodeného došlo jeho zavinením, poškodený neporušil predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone služby ani požiarnej ochrany, nebol pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok a nebolo tiež preukázané, že by porušil svojim zavinením ustanovenia právnych predpisov, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone služby a požiarnej ochrany. Žalobca priznal poškodenému nárok na náhradu za bolesť na základe lekárskeho posudku posudzujúceho lekára MUDr. G Ušiaka zo dňa 28.07.2015, ktorý na základe zákona č. 437/2004 Z.z. určil za služobný úraz položku č. 154 c) - zlomenina jednej záprsnej kosti úplná s posunutím úlomkov so sadzbou 40 bodov. Na základe takto zisteného stavu, rozhodol o priznaní náhrady za bolesť vo výške 1.374 Eur (40 bodov x 17,16 Eur za každý bod = 686,40 Eur, ktorá suma sa zaokrúhľuje smerom nahor podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z., t.j. 687 Eur a suma ktorá sa podľa § 173 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. zdvojnásobuje na sumu 1.374 Eur). Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.03.2016.

9. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad, listom zo dňa 14.04.2016, č. D.-M.-XXX-XXX/XXXX-A., potvrdil vyplatenie dávky úrazového zabezpečenia vo výške 1.374 Eur poškodenému policajtovi práp. C. K., L.. XX.XX.XXXX, zaradenému na výkon štátnej služby na Jednotke zvláštnych činností pohotovostného policajného útvaru odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva policajného zboru v Nitre - služobný úrad Ministerstvo vnútra SR, krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre.

10. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, centrum podpory, oddelenie miezd a platov, listom zo dňa 30.03.2016, č. Q.-M.-XXXX/XXXXXX-XXX, vyčíslilo výšku služobného platu poškodenému policajtovi práp. C. K., L.. XX.XX.XXXX, počas neschopnosti na výkon štátnej služby na sumu 1.460,61 Eur (ako služobný plat počas dočasnej práceneschopnosti a odvody za zamestnávateľa).

11. Podľa ustanovenia § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

12. Podľa ustanovenia § 420 ods.1 a 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

13. Podľa ustanovenia § 423 Občianskeho zákonníka, kto sa uvedie vlastnou vinou do takého stavu, že nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, je povinný nahradiť škodu v tomto stave spôsobenú; spoločne a nerozdielne s ním zodpovedajú tí, ktorí ho do tohto stavu úmyselne priviedli.

14. Podľa ustanovenia § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

15. Podľa ustanovenia 20 ods. 1 písm. b) zákona č. 328/2002 Z.z., policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa § 29 ods. 4, sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá, náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia.

16. Podľa ustanovenia 29 ods. 1 až 3 zákona č. 328/2002 Z.z., za služobný úraz sa na účely tohto zákona považuje poškodenie zdravia alebo smrť policajta alebo profesionálneho vojaka spôsobené nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov a) pri výkone služobných činností vyplývajúcich zo služobného zaradenia policajta alebo profesionálneho vojaka, pri činnosti vykonávanej na príkaz, pokyn alebo rozkaz nadriadeného alebo pri činnosti, ktorá je obvyklá pri plnení služobných úloh vrátane obvyklej činnosti v čase prestávok v službe, b) pri činnosti, ktorá sa vykonáva v záujme služby alebo s cieľom chrániť záujem služby, bez ohľadu na to, z akého podnetu policajt alebo profesionálny vojak túto činnosť vykonáva, c) v dôsledku konania alebo opomenutia inej osoby, ak dôvodom takého konania alebo opomenutia je príslušnosť policajta k Policajnému zboru, Hasičskému a záchrannému zboru, Horskej záchrannej službe, Slovenskej informačnej službe, Národnému bezpečnostnému úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže alebo k Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, alebo príslušnosť profesionálneho vojaka k ozbrojeným silám, alebo činnosť, ktorú policajt alebo profesionálny vojak vykonáva alebo vykonával v záujme služby alebo s cieľom chrániť záujem služby, d) počas cesty z miesta, kde sa policajt alebo profesionálny vojak zdržiava mimo výkonu služby, namiesto výkonu služby, ak sa táto činnosť vykonáva s cieľom dostaviť sa na miesto výkonu služby, ak bol na výkon služby mimoriadne povolaný, a späť, e) pri činnosti, ktorú policajt alebo profesionálny vojak vykonáva vo verejnom záujme alebo v záujme ochrany života, zdravia alebo majetku. Ako služobný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý policajt a profesionálny vojak utrpel pre výkon služby. Za úraz vzniknutý pri výkone služby alebo v súvislosti s ním sa nepovažuje úraz, ktorý policajt alebo profesionálny vojak utrpel za okolností uvedených v § 6 ods. 7, aj keď sú inak splnené podmienky uvedené v odseku 1.

17. Podľa ustanovenia 22 zákona č. 328/2002 Z.z., náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo podľa osobitných predpisov.

18. Podľa ustanovenia 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z., služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávky nemocenského zabezpečenia a dávky úrazového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania alebo v dôsledku potvrdenia nesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik nároku na dávku nemocenského zabezpečenia a dávku úrazového zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu.

19. Podľa ustanovenia § 193 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

20. Súd má z vykonaného dokazovania, po posúdení skutkovej stránky veci a právnom posúdení za preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná a preto jej súd vyhovel. Medzi stranami nebolo sporné, že konaním žalovaného utrpel poškodený policajt (práp. C. K.) služobný úraz a nebola sporná ani

skutočnosť, že žalobca zaplatil poškodenému škodu, ktorú si žalobca voči žalovanému uplatnil podľa ustanovenia § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. (aktívna vecná legitimácie) z titulu jej náhrady a ktorú musel žalobca zaplatiť poškodenému ako dávku úrazového zabezpečenia vo výške 1.374 Eur a dávku nemocenského zabezpečenia v čase dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 1.460,61 Eur, t.j. nebol sporný dôvod ani výška škody. Spornou nebola ani tá skutočnosť, že žalovaný bol oslobodený spod obžaloby, na tom skutkovom základe, že skutok opísaný v obžalobe nie je trestným činom. Sporným ostalo konanie žalovaného pri ktorom vznikla škoda, z dôvodu, že žalovaný konanie opísané v žalobe nepovažuje za protiprávne konanie, na základe ktorého sa možno domáhať náhrady škody.

21. Pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vznik škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody (damnum emergens) alebo ušlého zisku (lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného - žalobcu. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. Príčinnú súvislosť však nemožno zamieňať s časovou nadväznosťou a súvislosťou, inými slovami, neplatí zásada "ante hoc, propter hoc" (uvedené opisuje logickú chybu spočívajúcu v tom, že sa z časovej následnosti dvoch udalostí usudzuje existencia príčinného vzťahu medzi nimi). Časová súvislosť napomáha len pri posudzovaní vecnej súvislosti. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Tvrdenie žalovaného v konaní, že sa tento nedopustil žiadneho protiprávneho konania, pričom podľa jeho vyjadrenia konanie opísané v žalobe, bola skratová, šoková reakcia po tom, čo bol z jeho vtedajšieho subjektívneho pohľadu, v spánku napadnutý viacerými osobami, pričom tento v prvotnom šoku nevnímal a nemal vedomosť o tom, že ide o služobný zákrok príslušníkov policajného zboru, na základe vyššie uvedeného neobstojí a z pohľadu ním deklarovanej procesnej obrany je pred súdom nespôsobilé privodiť pre žalovaného priaznivý výsledok sporu. Práve naopak, žalobca preukázal príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda v zmysle všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne sa musí preukázať, že škoda by nebola vznikla bez tejto príčiny, čo je nepochybne aj týmto prípadom. V zmysle ustanovenia § 193 Civilného sporového poriadku, súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a o tom, kto ho spáchal. Súd však nie je viazaný oslobodzujúcim rozsudkom, čo bol aj tento prípad. Oslobodenie spod obžaloby neznamená, že sa skutok nestal a teda že ním obžalovaný nemohol spôsobiť škodu, náhrady ktorej sa žalobca domáha a teda že v konečnom dôsledku nemá nárok na náhradu škody. Na to, aby mohlo ísť o nárok na náhradu škody a priznanie škody, musia byť súčasne splnené podmienky príčiny a následku, pričom súd skúmal vzťah medzi protiprávnym úkonom žalovaného a škodou. Súd je toho názoru, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu právnej povinnosti uvedenej v ustanovení § 415 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ustanovením § 423 Občianskeho zákonníka, pričom zavinenie žalovaného súd posúdil ako nedbanlivostné. Žalovaný porušil právnu povinnosť tým, že si nepočínal tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, keď sa vlastnou vinou uviedol do takého stavu a to tým, že užil liek proti bolesti (Tramal) a fľašu vína, že nebol schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť svoje následky, pričom žalovaný v rámci procesnej obrany ani nepreukázal, že by nevedel o následkoch zmiešania lieku s alkoholom. Pri uvedenom konaní bolo irelevantným zo strany žalovaného tvrdenie, že nejde o úmyselné konanie, keďže z dôvodu vyššie uvedeného jednal skratovo (šoková reakcia), pretože niet pochýb o tom, že škoda vznikla a že túto škodu spôsobil žalovaný porušením právnej povinnosti a preto je povinný nahradiť škodu v tomto stave spôsobenú. Žalovanému sa v konaní nepodarilo preukázať, že škodu nezavinil.

22. Záverom súd dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazom súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

23. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto tomuto vznikol nárok na náhradu trov konania. Keďže však žalobcovi v tomto konaní žiadne trovy konania preukázateľne nevznikli, ani si žiadne trovy konania na súde voči žalovanému neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozsudok smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='233/1995%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 <aspi://module='ASPI'&link='233/1995%20Z.z.%252329'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zákona č. 233/1995 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='233/1995%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>).