Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/125/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: TBK SERVICES s.r.o., Agátová 292/3, Košice - Košická Nová Ves, IČO: 47 225 122, zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, zast. Mgr. Daliborom Tverďákom, advokátom, Krmanova 1, Košice, v konaní o zaplatenie 399,67 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 32Cb/106/2016-103 z 21.2.2017 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku pod bodom I. a III. II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 345,66 eur od 29.6.2014 do 10.11.2016 a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti konanie zastavil. Zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100%.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia 399,57 eur s prísl. titulom náhrady škody (neuhradenia poistného plnenia) ako aj náhrady trov konania. Žalobca uviedol, že dňa 9.5.2014 došlo k poškodeniu motorového vozidla Seat Leon, EVČ: Z rok výroby: 2010, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo X.. V. Q.. Poškodený mal u žalovaného uzatvorené havarijné poistenie a predmetná poistná udalosť bola u žalovaného riadne ohlásená a zaevidovaná pod č. 8012049334. Opravu motorového vozidla vykonal žalobca, ktorý si náklady s tým spojené vo výške 1.305,71 eur uplatnil u žalovaného faktúrou č. 0030022014. Dňa 13.6.2014 žalovaný oznámil poistenému, že neuznáva faktúru za opravu poškodeného motorového vozidla v plnej výške (t.j. 1.305,71 eur), pretože nebola priznaná plná cena alternatívnych náhradných dielov a primerané náklady na množstvo práce pre neautorizovaný servis. Suma po odpočítaní spoluúčasti vo výške 165,97 eur bola krátená a poškodenému bolo vyplatených 740,07 eur. Zároveň však bol poškodený vyzvaný, že ak doloží nadobúdacie daňové doklady o nákupe originálnych náhradných dielov servisom, žalovaný prehodnotí zníženia poistného plnenia. Žalobca 21.6.2014 predložil žalovanému nadobúdacie daňové doklady, avšak k prehodnoteniu výšky poistného plnenia zo strany žalovaného nedošlo. Následne poškodený X.. V. Q. (ako vlastník motorového vozidla Seat Leon, EČV: Z rok výroby 2010) Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo 4.9.2015 postúpil žalovaným neuznanú sumu vo výške 399,67 eur na žalobcu.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu č.k. 32Cb/106/2016-38 vzniesol námietku miestnej príslušnosti Okresného súdu Košice I, namietal neplatnosť Zmluvy o postúpení časti pohľadávky zo 4.9.2015, a teda aktívnu legitimáciu žalobcu ako aj výšku priznaného úroku z omeškania a poukázal

na skutočnosť, že pri výpočte poistného plnenia vychádzal z alternatívnych náhradných dielov a primeraných nákladov na množstvo práce pre neautorizovaný servis a z týchto dôvodov bola vykonaná zrážka z požadovaného plnenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Podaním z 31.10.2016 žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo 14.4.2016 č.k. 1Ncb/10/2016-32, z ktorého vyplýva, že je daná miestna príslušnosť Okresného súdu Košice I v danej veci a na judikatúru súdov (NS ČR - sp.zn. 29Odo/775/2004, sp.zn. 28Cdo/1092/2009 nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 640/2014 z 1.4.2015) a mal za to, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo 4.9.2015 je platná a účinná. Zároveň oznámil, že netrvá na úroku z omeškania vo výške 9,15% ročne ani na sume 40,00 eur titulom náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle ustanovenia Obchodného zákonníka, ale uplatnil si príslušenstvo pohľadávky v zmysle predpisov občianskeho práva. Žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 399,67 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 399,67 eur od 29.4.2014 do zaplatenia.

5. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na podanie žalovaného z 23.11.2016, z ktorého je zrejmé, že žalovaný prehodnotil poistnú udalosť č. 8012049334 na základe dokladov doložených žalobcom k žalobe a zaslaných žalovanému súdom. Listom z 10.11.2014 „Oznámenie o poistnom plnení“ k poškodenému vozidlu: Seat LEON, EČV: Z rok výroby 2010 oznámil žalobcovi, že mu bude plniť poistné plnenie vo výške 345,66 eur a následne 10.11.2016 uvedenú sumu poukázal na účet žalobcu. Vo zvyšku, uplatnený nárok žalobcu t.j. vo výške 54,01 eur neuznal, pretože ide o nepriznanie poistného plnenia ako neprimerané náklady na množstvo práce. Taktiež poukázal na skutočnosť, že žalovanému neboli žalobcom doložené požadované doklady do podania žaloby a začatia súdneho konania a keby tak žalobca urobil súdnemu sporu sa bolo možné vyhnúť a nemuseli vzniknúť trovy súdneho konania.

6. Podaním doručeným súdu 16.2.2017 žalobca zobral žalobu čiastočne späť a to v časti istiny vo výške 366,67 eur (správne má byť 399,67 eur - poznámka odvolacieho súdu), keďže žalovaný uhradil žalobcovi sumu 345,66 eur a na úhrade 54,01 eur žalobca netrvá, ako aj v časti úrokov z omeškania prevyšujúcich 5,15% ročne zo sumy 345,66 eur od 29.6.2014 do 10.11.2016. Žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 345,66 eur od 29.6.2014 do 10.11.2016 a na náhradu trov konania vo výške 100%. V prevyšujúcej časti žiadal konanie zastaviť.

7. V prvom rade súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Ncb/10/2016-32 zo 14.4.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 6.5.2016 a ktorým bolo rozhodnuté, že miestne príslušným súdom na rozhodnutie a prejednanie veci je Okresný súd Košice I neprihliadal na námietku žalovaného ohľadom miestnej nepríslušnosti okresného súdu a vo veci konal a rozhodol, pričom poukázal aj na skutočnosť, že žalovaný má v Košiciach regionálne centrum likvidácie poistných udalostí, ktoré vybavovalo všetky záležitosti týkajúce sa predmetnej poistnej udalosti a sám žalovaný na svojich podaniach doručovaných súdu žiadal, aby mu písomnosti boli doručované na adresu „pobočky“ v Košiciach na Hlavnej ulici č. 62.

8. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou, či postúpenie pohľadávky s príslušenstvom na žalobcu bolo platné a účinné a či žalobca je v spore aktívne vecne legitimovaný. S poukazom na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej možno postúpiť každú pohľadávku, ktorá je určitá a existujúca voči konkrétnemu dlžníkovi, mal súd za to, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo 4.9.2015 je platná a účinná, keďže je zrejmé ako pohľadávka vznikla, v akej výške sa postupuje a voči akému dlžníkovi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný v danom spore.

9. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie (poistnou zmluvou z 28.9.2010 č. 280900442 - Havarijné poistenie motorového a prípojného vozidla, motorové vozidlo Seat LEON, VIN: W rok výroky 2010, so začiatkom poistenia od 29.9.2010 uzavretou medzi X.. V. Q. (predchodcom žalobcu) a žalovaným; faktúrou č. 0030022014 zo 16.5.2014 na sumu 1.305,71 eur, splatnou 30.5.2014; Oznámením o poistnom plnení z 13.6.2014; Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo 4.9.2015; Dodacími listami č. V22649/14 a V22287/14, z ktorým je zrejmé, že spoločnosť ASKOF s.r.o. dodala žalobcovi náhradné diely na motorové vozidlo typu Seat LEON, pričom cena bola na predložených dodacích listoch vyčiernená; časťou likvidačného spisu k poistnej udalosti č. 8012049334; Všeobecnými poistnými podmienkami (čl. 8 bod 1, čl. 10 bod 2); Oznámením o poistnom plnení z 10.11.2016; výpisom

z účtu žalovaného z 10.11.2016 ako aj písomnými podaniami strán sporu tvoriacimi obsah spisu) zistil, že žalobca sa domáhal zaplatenia nedoplatku na poistnom plnení vo výške 399,67 eur s prísl. v súvislosti s poistnou udalosťou č. 3012049334 z 9.5.2014. Doklady preukazujúce použitie originálnych náhradných dielov pri oprave motorového vozidla doložil žalobca ešte pred samotným prvým listom z 13.6.2014 (Oznámenie o poistnom plnení), čo vyplýva aj z likvidačného spisu žalovaného k poistnej udalosti č. 8012049334. Teda žalovaný prevzal uvedené doklady 19.5.2014 a už v roku 2014 mal možnosť likvidovať poistnú udalosť tak ako to urobil v roku 2016. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa súd prvej inštancie nemohol stotožniť s tvrdením žalovaného, že o dokladoch preukazujúcich použitie originálnych náhradných dielov pri oprave motorového vozidla sa dozvedel až po tom, čo mu súd doručil žalobu s prílohami na vyjadrenie a že až vtedy mohol pristúpiť k došetreniu poistnej udalosti a vyplatiť žalobcovi sumu vo výške 345,66 eur. Z uvedeného vyplýva, že žaloba bola žalobcom podaná dôvodne. Pre správanie žalovaného došlo zo strany žalobcu k čiastočnému späťvzatiu žaloby v časti istiny, a preto súd prvej inštancie v súlade s ust. § 144, 145 ods. 2, § 146 ods. 1 konanie v prevyšujúcej časti zastavil.

10. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že vzťah vznikol medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu titulom uzavretej poistnej zmluvy „Havarijné poistenie motorového a prípojného vozidla“ č. 2809004402 z 28.9.2010. Poistná udalosť nastala 9.5.2014, čiže vznikla aj povinnosť žalovaného plniť, a to v lehote 15 dní odo dňa ukončenia šetrenia poistnej udalosti (dohoda účastníkov odvíjajúca sa od oznámenia o poistnom plnení z 13.6.2014). Keďže žalovaný nezaplatil žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi vyúčtovanú cenu za opravu motorového vozidla po poistnej udalosti, riadne a včas, dostal sa do omeškania a žalobca má právo aj na úrok z omeškania. Keďže žalovaný svoj dlh riadne splnil 10.11.2016, súd v súlade s citovanými zákonným ustanoveniami (§ 470 ods. 1, 2 prvá veta, ods. 4 CSP, § 87 písm.c/ O.s.p., § 524, § 442 ods. 1, § 788, § 790 písm.a/, § 791 ods. 1, § 795 ods. 1, § 797, § 798, § 799, § 806, § 809 ods. 1, § 559, § 567 ods. 1, § 517 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády 87/1995 Z.z.,) rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.

11. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 251, § 252, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100%.

12. Proti tomuto rozsudku - výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 345,66 eur od 29.6.2014 do 10.11.2016 a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a výroku o náhrade trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a žalobu zamietol resp. aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň žiadal zaviazať žalobcu na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Má za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Zdôraznil, že žalovaný dôvodne krátil poistné plnenie vo výške 54,01 eur ako primerané náklady na množstvo práce. Poukázal na to, že pri likvidácii poistnej udalosti pristúpil k výpočtu výšky poistného plnenia v zmysle kalkulácie opravy vyhotovenej prostredníctvom kalkulačného programu AUDATEX, podľa ktorej sú výrobcom určené množstvá a ceny práce podľa príslušného druhu práce pre daný typ a značku motorového vozidla. Množstvo prác udaných vo faktúre žalobcu je totožné s množstvom prác podľa kalkulácie opravy žalovaného č. 80120493334, množstvo práce za položku „vzduch-filter/vložku V-Z“ je udaná výrobcom v množstve 0,3 jednotiek. Žalobca pravdepodobne nedopatrením fakturoval v množstve 3 jednotky, čo je 10-násobne viac ako množstvo udávané výrobcom a aj vzhľadom na množstvo ostatných vyfakturovaných prác v zjavnom nepomere. Žalobca naďalej v konaní nerozporoval nepriznanie sumy 54,01 eur. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalovaný počas celého konania rozporoval žalobcom uplatnenú sumu vo výške 54,01 eur a žaloba bola v tejto časti zjavne nedôvodná. Žalobca tak v časti istiny vo výške 54,01 eur preukázane nemal úspech vo veci.

14. Ďalej opätovne poukázal na skutočnosť, že poistné plnenie vo výške 345,66 eur pôvodne krátil z dôvodu nedoloženia nadobúdacích daňových dokladov k náhradným dielom, z ktorých by bolo možné určiť, že sa jedná o originálne náhradné diely. So záverom súdu, že použitie originálnych náhradných dielov pri oprave žalobca preukázal, a to ešte pred samotným prvým listom žalovaného z 13.6.2014, sa žalovaný nemôže stotožniť. Prípisom označeným ako „Výzva na doloženie dokladov k škodovej udalosti č. 8012049334“ z 29.5.2014 vyzýval poškodeného p. V. Q. (od ktorého žalobca odvodzuje svoju

pohľadávku) na predloženie nadobúdacích dokladov k náhradným dielom aj s cenami. Na túto výzvu poškodený a ani jeho právny nástupca (žalobca) nereagovali a nepredložili nadobúdacie doklady k náhradným dielom aj s cenami. Zdôraznil, že pred začatím súdneho konania boli žalovanému doručené len faktúry a dodacie listy na náhradné diely s neudanými cenami za objednaný tovar. Opakovane „Oznámením o likvidácii z 13.6.2014“ žalovaný upovedomil predchodcu žalobcu, že v prípade doloženia nadobúdacích daňových dokladov o nákupe originálnych náhradných dielov servisom je možné pristúpiť k prehodnoteniu poistného plnenia. Žalobca tak učinil až spolu s podaným návrhom na začatie konania, kedy ako prílohu žalobného návrhu priložil aj dodací list V22287/14, faktúru č. 20141071, dodací list V22649/14, faktúru č. 20141083, z ktorých je zrejmá aj cena originálnych náhradných dielov. Na základe predložených dodacích listov a faktúr žalovaný prehodnotil poistné plnenie a poskytol žalobcovi na základe oznámenia o poistnom plnení z 9.11.2016 doúhradu poistného plnenia vo výške 345,66 eur.

15. Žalovaný nesúhlasí ani s rozhodnutím súdu v časti priznania nároku na náhradu trov konania žalobcovi vo výške 100%, pretože vzhľadom na neoprávnenosť nároku žalobcu vo výške 54,01 eur a nepredloženia požadovaných dokumentov na výzvy žalovaného, bola žaloba podaná žalobcom zjavne nedôvodne a bolo možné predísť súdnemu konania. Žalobca svojim konaním dal príčinu na vznik súdneho sporu, keď napriek opakovaným výzvam žalovaného predložil požadované doklady až spolu s návrhom na začatie súdneho konania. Takýto postup žalobcu považuje žalovaný za účelový. Navyše žalobca bol v tomto súdnom konaní zastúpený právnym zástupcom, ktorý sa mal v súlade so zásadou hospodárnosti konania a v záujme eliminácie vzniku súdnych sporov a trov konania pokúsiť (a to pred podaním žaloby) o mimosúdne riešenie sporu zaslaním predžalobnej výzvy s identifikáciou vymáhanej pohľadávky a výzvou na jej zaplatenie. Žalobca nepreukázal existenciu riadnej predžalobnej výzvy pred podaním žaloby na úhradu vymáhanej pohľadávky.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené, je teda dôvodné tvrdenie, že v prípade predloženia požadovaných dokumentov pred podaním žaloby, resp. zaslaním riadnej predžalobnej výzvy a pokusu o urovnanie sporu, bolo možné predísť súdnemu konaniu, a teda vzniknuté trovy súdneho konania sú neúčelné a nehospodárne, čím sú prinajmenšom v zmysle § 257 dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd náhradu trov súdneho konania neprizná.

17. Žalovaný namieta aj výšku priznanej náhrady trov konania žalobcovi v rozsahu 100% a má za to, že súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, kedy nepriznal strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná suma pozostáva z istiny a príslušenstva pohľadávky. Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Súd prvej inštancie nezohľadnil pri výpočte náhrady trov konania neúspech žalobcu v časti istiny v sume 54,01 eur, v časti paušálnej náhrady nákladov vo výške 40,00 eur a v časti úroku z omeškania vo výške 9,15% ročne zo sumy 54,01 eur od 29.6.2014 do 21.2.2017 a v časti prevyšujúcej 5,15% ročne zo sumy 345,66 eur od 29.6.2016 do 10.11.2016. žalobca vzal v tejto časti žalobu späť bez toho, aby bol na to daný dôvod postupom žalovaného. Žalovaný má za to, že vyššie uvedené nároky žalobcu boli v tejto časti zjavne neoprávnené, s čím sa stotožnil aj súd prvej inštancie.

18. V závere odvolania žalovaný poukázal na skutočnosť, že aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o priznaní úroku z omeškania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže žalovaný sa vzhľadom na absenciu potrebnej súčinnosti zo strany žalobcu (nepredloženie relevantných dokladov k likvidácii poistnej udalosti) do omeškania vôbec nedostal. Žalovaný má za to, že k likvidácii poistnej udalosti pristúpil v súlade s poistnou zmluvou, všeobecnými poistnými podmienkami a zmluvnými dojednaniami.

19. Žalobca vo vyjadrení tvrdí, že v predmetnom konaní uplatňoval nárok na krátené poistné plnenie z havarijného poistenia. Právny predchodca žalobcu (t.j. poistený) uzatvoril so žalovaným poistnú zmluvu, ktorej súčasťou boli aj poistné podmienky, podľa ktorých sa žalovaný zaviazal poskytnúť poistné plnenie ak nastane poistná udalosť na motorovom vozidle Seat LEON, EČV: Z V poistných podmienkach boli aj špecifikované povinnosti poistného v prípade poistnej udalosti. Poistné podmienky, ktoré predložil žalovaný, však neobsahujú žiadnu povinnosť poisteného predkladať nadobúdacie doklady k náhradným dielom aj s cenami. Zároveň žalovaný sám potvrdil, že pred začatím súdneho konania disponoval faktúrami a dodacími listami k náhradným dielom, napriek tomu poistné plnenie nedôvodne krátil. V tejto súvislosti žalobca poukázal na vyjadrenie zo 16.2.2017 a má za to, že právny predchodca žalobcu,

ako vlastník poškodeného vozidla, mal uzatvorenú poistnú zmluvu so žalovaným. Poistné zmluvy sú spotrebiteľskou zmluvou v užšom zmysle, jedná sa o osobitný typ zmlúv, pri ktorých poistený nemá možnosť ovplyvňovať ich obsah bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela, a sú štandardne a opakovane uzatvárané, obsah zmluvných podmienok je vopred stanovený. Na tieto typy spotrebiteľských zmlúv je potrebné aplikovať predovšetkým úpravu o neprijateľných podmienkach, ako aj príslušnú osobitnú úpravu podľa toho, o aký typ zmluvy ide. Aj keď poistený postúpil pohľadávku na žalobcu, na situácii sa nič nemení, nakoľko základom je stále zmluvný vzťah z poistnej zmluvy, t.j. jedná sa o spotrebiteľský spor. Zdôraznil, že skutočnosť, že poistený postúpil pohľadávku na inú osobu neznamená, že sa zmenil jej obsah, rozsah alebo podstata nároku. Právny nástupca poisteného má rovnaké práva ako poistený a stále uplatňuje nárok z poistnej, t.j. spotrebiteľskej zmluvy. Rozdiel je iba v tom, že nárok neuplatňuje sám poistený, ale žalobca. Žalovaný môže vyžadovať aj od žalobcu iba povinnosti, ktoré mal poistený a ktoré výslovne a jednoznačne vyplývajú zo zákona a poistných podmienok. Avšak informácie a podklady, ktoré žiadal žalovaný nemajú oporu v zákone ani poistných podmienkach, práve naopak konaním žalovaného dochádza k aplikácii agresívnych obchodných praktík.

20. Ďalej žalobca poukázal na ustanovenia zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov či na európsku legislatívu, pričom citoval ust. § 4 ods. 2 a 8 a § 7 ods. 1, 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa, čl. 3 bod 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.l993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že požiadavky žalovaného spĺňajú znaky agresívnych a šikanóznych praktík, ktoré nemajú oporu vo vyššie uvedených zákonoch. Žalovaný nemôže ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu či viazať predaj svojich výrobkov a služieb na predaj iného výrobku alebo poskytnutie inej služby. Už v čase šetrenia a pred podaním žaloby disponoval žalovaný všetkými relevantnými podkladmi na riadne ukončenie šetrenia a vyplatenie celého poistného plnenia (mal k dispozícii dodacie listy s identifikáciou dodávateľa aj identifikáciou náhradných dielov) napriek tomu vyžadoval ďalšie podklady a nevyplatil poistné plnenie riadne, t.j. v celej nárokovanej výške, resp. výške ktorú douhradil počas súdneho konania.

21. Argumentáciu žalovaného uvedenú v odvolaní voči trovám konania považuje žalobca za irelevantnú, účelovú a šikanóznu. Dňa 22.9.2015 podal žalobca návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 399,67 eur s prísl. z titulu, že žalovaný neuhradil riadne a včas pohľadávku žalobcu t.j. poistné plnenie z poistnej udalosti č. 8012049334. Žalobca tak urobil aj z dôvodu, aby nedošlo k premlčaniu pohľadávky. Po podaní návrhu na začatie konania došlo zo strany žalovaného k úhrade dlžnej sumy - istiny. Zo strany žalovaného však došlo k porušeniu zákona v podobe krátenia poistného plnenia bez opory v zákone či v poistných podmienkach, a takéto konanie žalovaného nemôže požívať právnu ochranu, ale naopak sankciu prehry v spore a náhradu nákladov. V opačnom prípade by išlo o zjavné zneužitie práva, popretie princípu spravodlivosti. Žalovaný napriek početnej judikatúre súdov opakovane kráti poistné plnenie z tých istých dôvodov a napriek ustálenej judikatúre neakceptuje nároky poškodených alebo poistených, ktorým neostáva nič iné, ako obrátiť sa na advokáta a súdy. Ak by žalovaný plnil riadne už v čase ukončenia šetrenia predmetných poistných udalostí k podaniu žaloby by nedošlo. Náhrada trov priznaná žalobcovi tak má pôsobiť aj preventívne do budúcna, aby žalovaný vykonával šetrenie riadne a nekrátil poistné plnenie nedôvodne a bez zákonných alebo zmluvných dôvodov.

22. Taktiež tvrdenie žalovaného, že právny zástupca žalobcu sa mal najprv pokúsiť o mimosúdne riešenie sporu a zaslanie predžalobnej výzvy, nakoľko žalovaný nakoniec plnil, nemá oporu v zákone ani v skutkovom stave. Zo správania žalovaného je evidentné, že tak neučinil ani po tom, ako súd vydal platobný rozkaz, keďže voči platobnému rozkazu podal odpor a zotrval na svojom stanovisku, podľa ktorého nárok žalobcu neakceptoval. K plneniu zo strany žalovaného došlo až po viac ako roku od podania žaloby a po viac ako dvoch rokoch od ukončenia šetrenia predmetnej poistnej udalosti.

23. Zdôraznil, že predpokladom plnenia poisťovne nie je ani súdne a ani predsúdne konanie. Zákon presne definuje, kedy je poisťovňa povinná poskytnúť plnenie. Žalovaný ako poisťovňa ponúkajúca na trhu služby, predmetom ktorých je poistenie majetku, by mal pristupovať k likvidácii poistnej udalosti s odbornou starostlivosťou. Žalovaný je subjektom, ktorý má zo zákona vykonávať šetrenie, a ktorý má k tomu potrebné oprávnenia a aparát. Ak šetrenie nevykonal riadne a včas, resp. ak odmietol nezákonným spôsobom riadne plniť celé poistné plnenie, musí znášať sankcie aj v podobe trov právneho zastúpenia, ktoré v dôsledku jeho ignorácie a nečinnosti vznikli.

24. Podľa žalobcu trovy konania, resp. trovy právneho zastúpenia majú v občianskom procese zároveň aj reparačnú, sankčnú a prevenčnú funkciu. Povinnosť náhrady trov konania neúspešnou stranou je sankciou za neúspech a reparáciou druhej procesnej strany v podobe „oslobodenia“ od zaplatenia trov konania. Ak by všeobecný súd nepriznal náhradu trov žalobcovi, ktorého žaloba bola dôvodná, nakoľko žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť, a to riadne vykonať šetrenie poistnej udalosti a zistiť rozsah povinnosti plniť, nenaplnil by sa zámer zákonodarcu a dôležitý aspekt CSP, ako aj účel trov právneho zastúpenia. Žalovaný, ako silnejšia strana, opakovane a početne vystupuje na strane žalovaného, pretože neoprávnene zamietne či kráti poistné plnenie. Konanie a postup žalovaného v danom prípade tak nie je ojedinelý, ale práve naopak, často sa opakujúci.

25. K nezaslaniu predžalobnej výzvy žalovaného, žalobca uviedol, že s výzvou na úhradu dlžnej sumy zákon nespája žiadne právne účinky, predžalobná upomienka nevyvoláva vznik, zmenu a ani zánik žiadnych práv alebo povinností a nie je ani zákonným predpokladom uplatnenia práva na súde, a preto dané nemožno považovať za dôvod osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. Podľa ústavného zákona č. 420/1992 Zb. SR, právo na súdnu a inú právnu ochranu patrí medzi základné ľudské práva. Každý má právo domáhať sa ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené na súde, a to bez ohľadu na to, či bude zasielaná predžalobná výzva alebo nie.

26. Podľa žalobcu rozhodujúci je úspech vo veci samej, a to bez príslušenstva. Aj pri vyčísľovaní trov konania v podanej žalobe žalobca vychádzal iba z istiny, nie aj z príslušenstva. Dokonca aj súdny poplatok je vyrubovaný z istiny a nie príslušenstva. Navyše úrok z omeškania je v žalobnom návrhu zadefinovaný iba v neurčitej výške - „do zaplatenia“, nakoľko žalobca nikdy nevie odhadnúť, kedy dôjde k zaplateniu pohľadávky. V zmysle uvedeného, ako aj v súlade so spravodlivým procesom a dobrými mravmi, úspech vo veci je potrebné posudzovať podľa objektívnych skutočností a podľa istiny, nie však príslušenstva. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal na nález Ústavního soudu sp.zn. I. ÚS 2904/19, uznesenie NS SR sp.zn. 2MCdo/13/2014 a uznesenie NS SR sp.zn. Obo/243/2007 z 27.11.2008.

27. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania treba rozlišovať, čo je základný nárok (istina) a čo je sprevádzajúce (príslušenstvo). Každý neúspech žalobcu ohľadne príslušenstva žalovanej sumy, nemôže byť bez ďalšieho prehliadaný, resp. paušálne považovaný za neúspech vo veci. takéto nazeranie by bolo v rozpore so spravodlivosťou, dobrými mravmi ako aj s princípmi, na ktorých je postavené plnenie z povinného zmluvného poistenia. Úspech vo veci má súd skúmať čo do objektívneho právneho základu veci vo vzťahu k predmetu sporu.

28. V závere žalobca opätovne zdôraznil, že žalovaný už pred podaním žaloby disponoval všetkými podkladmi na riadne ukončenie šetrenia predmetnej poistnej udalosti, napriek tomu však žiadal ďalšie nesúvisiace doklady a nevyplatil poistné plnenie riadne. Pokiaľ by sa prijal výklad žalovaného, nebol by v súlade s dobrými mravmi, nakoľko v zásade by umožňoval žalovanému plniť oneskorene alebo neplniť vôbec, a to bez primeraných sankcií.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca považuje odvolanie žalovaného za bezpredmetné, a preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

30. Žalovaný v podaní z 26.7.2017 uviedol, že zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach a stanoviskách ako i na obsahu podaného odvolania. Opätovne opísal skutkový stav veci, pričom na podporu svojich tvrdení poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 5Co/363/2014 z 11.6.2014, rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 9C/184/2012.

31. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

32. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.6.12018 o 10.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 200/2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 22.6.2018 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 1, 3, § 378 ods. 1 C.s.p..

33. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 , na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd uvádza:

34. Z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalovaný nesplnil dôsledne svoje povinnosti vyplývajúce pre neho zo zmluvy o havarijnom poistení, a preto bol v konaní neúspešný.

35. Dôvody uvedené v odvolaní sú len jeho teoretizovaním a nepreukazujú, že nebol povinný plniť uplatnený nárok.

36. Aj výrok o náhrade trov konania zodpovedá ust. § 255 a § 256 CSP.

37. Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolaním napadnutý výrok rozhodnutia ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p..

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).