Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

63Cb/13/2018

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica, konajúci pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou, v obchodno

- právnej veci žalobcu Slovmadcars, s.r.o. Horná Mičiná 213, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 991 649, právne zast. JUDr. Karína Uhrínová, advokát, Nám. Š. Moysesa 4, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému KOMUNÁLNA POISŤOVŇA, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zast. Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, o zaplatenie 733,40 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania, voči žalobcovi vo výške 100%.

odôvodnenie:

1/ Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica, dňa 05.02.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 733,40 Eur s 5% úrokom z omeškania ročne z dlžnej istiny od 20.01.2018 do zaplatenia, náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia. Žalobca odôvodnil predmetnú žalobu tým, že dňa 13.12.2017 došlo v Banskej Bystrici, na V. ulici ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na osobnom motorovom vozidle Š. N., D.. Č.. L., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému S. I., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. L., K. XXXX/X. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou osobného motorového vozidla ev. č. G. XXXCN, ktorého vlastníkom bola S.. Z. L., vozidlo bolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené u žalovaného poistnou zmluvou č. 6821753242. V dôsledku dopravnej nehody bol poškodený S. I. nútený dať svoje vozidlo opraviť. Keďže poškodený používal svoje motorové vozidlo bežne na zabezpečenie pracovných a súkromných potrieb, došlo na čas opravy poškodeného vozidla dňa 15.12.2017 medzi poškodeným a žalobcom k uzatvoreniu zmluvy o nájme dopravného prostriedku, ktorej predmetom bol nájom náhradného motorového vozidla zn. I., Y. Z. X,X Y. M. E., D.. Č.. G. XXX P. a to v období od 15.12.2017 do 28.12.2017, pričom výška denného nájmu za predmetné vozidlo bola dohodnutá na sumu 75,- EUR s DPH bez obmedzenia počtu najazdených kilometrov. Listom zo dňa 15.12.2017 oznámil poškodený žalovanému, že si zapožičiava náhradné vozidlo od žalobcu a to na dobu nevyhnutnú počas ktorej sa bude opravovať poškodené vozidlo v zmluvnom servise EUROMOTOR, spol, s r.o., Čerešňová 8A, Banská Bystrica. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca dňa 28.12.2017 poškodenému faktúru č. 2017/071 za prenájom náhradného motorového vozidla v trvaní 14 dní, čo pri výške denného nájomného 75,- EUR s DPH a sumy 10,-EUR za pristavenie náhradného vozidla predstavovalo celkovú sumu za prenájom náhradného vozidla vo výške 1 060,- EUR. Poškodený listom zo dňa 28.12.2017 oznámil žalovanému svoj súhlas k zaslaniu poistného plnenia za prenájom náhradného motorového vozidla v prospech žalobcu. Žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 26.01.2018, že dňa 19.01.2018 ukončil šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie a poukázal mu poistné plnenie vo výške 326,60 EUR. Podľa výpočtu výšky plnenia žalovaný dĺžku prenájmu náhradného vozidla priznal v trvaní 9 dní, vychádzal zo sadzby nájomného na jeden deň v sume 52,-EUR, neuznal náklady na

pristavenie vozidla a odpočítal prevádzkové náklady počas doby prenájmu vozidla. Oproti uplatnenej sume z faktúry tak poskytol plnenie krátené o sumu 733,40 EUR. Žalobca uzatvoril s poškodeným dňa 22.01.2018 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávky poškodeného spočívajúcej v nákladoch za prenájom náhradného vozidla vo výške 733,40 EUR spolu s príslušenstvom. Žalobca považuje postup žalovaného za neoprávnený, nakol'ko poškodený postupoval tak, aby poškodenie na jeho vozidle bolo kvalifikovane a čo najskôr odstránené. Po odovzdaní vozidla do opravy poškodený nemohol priamo ovplyvniť dĺžku trvania opráv a postup prác v servise, keďže tie sú závislé od ďalších faktorov ako napr. počet objednávok, personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu, ide o objektívne okolnosti, ktoré existujú nezávisle od vôle a konania poškodeného. Úhrada za nájom vozidla je dôvodná za dobu, počas ktorej nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a bol počas opravy svojho vozidla obmedzený vo svojom vlastníckom práve k svojmu vozidlu, pričom túto skutočnosť nezavinil. V priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a opravou svojho auta si bol nútený požičať iné vozidlo, čím mu vznikla priamo škoda vo výške nájomného za náhradné vozidlo, ktorá je krytá z PZP. Podl'a rozhodnutia R 7/1992 škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používat' v dôsledku poškodenia je potrebné považovat' za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradit' v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch za prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla poškodeného. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode a teda by nebol nutný ani nájom náhradného vozidla. Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Podľa § 11 ods. 7 PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovatel'a poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poisteného plnenia. Podľa § 15 ods. 1 PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatnit' svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovatel'ovi a je povinný tento nárok preukázať. Žalobca si uplatňuje od žalovaného nárok na zaplatenie istiny 733,40 EUR, ktorá predstavuje neuhradený rozdiel medzi vyfakturovanou a uhradenou sumou. Žalobca si okrem istiny uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 733,40,- EUR od 20.01.2018 do zaplatenia. Dátum, od ktorého si žalobca uplatňuje úrok z omeškania bol stanovený ako deň nasledujúci po dni, ked' žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti s tým, že poistné plnenie nedôvodne krátil.

2/ Na preukázanie svojich tvrdení žalobca pripojil ku žalobnému návrhu konajúcemu súdu nasledovné písomné dôkazy: plnomocenstvo; hlásenie o spôsobenej škode; zmluva o nájme dopravného prostriedku; oznámenie o zapožičaní náhradného vozidla; faktúra č. 2017/071; súhlas k poistnému plneniu; oznámenie o poistnom plnení; zmluva o postúpení pohľadávky.

3/ Konajúci súd vydal v predmetnej právnej veci dňa 26.02.2018 platobný rozkaz, sp. zn.: 63Cb/13/2018 - 21, ktorý však nenadobudol právoplatnosť, nakoľko žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal voči nemu v zákonom stanovenej lehote odpor. Vzhľadom na predmetnú procesnú situáciu konajúci súd vydal vo veci uznesenie, sp. zn.: 63Cb/13/2018 - 40, zo dňa 16.04.2018, na základe ktorého zrušil predmetný platobný rozkaz v plnom rozsahu z dôvodu včas podaného odporu s vecným odôvodnením. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.05.2018. Odpor právny zástupca žalovaného odôvodnil nižšie uvedenou právnou a skutkovou argumentáciou.

4/ Žalovaná uviedla, že s posudzovaným návrhom žalobkyne a z neho vychádzajúcim napádaným návrhom na začatie konania nesúhlasí, pričom k okolnostiam riešenia predmetnej veci, slúžiacim ako podklad pre vydanie platobného rozkazu, uviedla nasledovné skutočnosti. Dňa 13.12.2017 došlo k poistnej udalosti č. 8005653971. Poškodený S. I., narodený dňa XX.XX.XXXX, G. K. X, XXX XX L. (ďalej len „poškodený“) nahlásil a uplatnil u žalovanej predmetnú škodovú udalosť dňa 14.12.2017. Žalovaná listom označením ako „Oznámenie o poistnom plnení“ zo dňa 22.01.2018 žalobcovi oznámila, že dňa 19.01.2017 ukončila šetrenie žalobcovej poistnej udalosti a v prílohe predmetného oznámila aj výšku poskytnutého poistného plnenia za prenájom náhradného vozidla. Zároveň žalovaná oznámila, že priznala náklady na prenájom motorového vozidla počas doby nevyhnutnej opravy, teda celkovo

9 dní. Nepriznané boli neprimerané náklady na prenájom náhradného vozidla za 5 dní. Ďalej žalovaná odpočítala prevádzkové náklady na prenajatom vozidle, ktoré by inak vznikli užívaním poškodeného vozidla podľa najazdených kilometrov na prenajatom náhradnom vozidle. Žalovaná priznala poškodenému primerané náklady na prenájom porovnateľného vozidla s jeho poškodením osobným motorovým vozidlom v danom regióne vo výške 52 €/deň. Žalovaná zároveň na druhej strane predmetného oznámenia oznámila žalobcovi celkovú výšku poistného plnenia 326,60 €. Žalovaná z celkovo požadovaného plnenia na základe faktúry za prenájom náhradného vozidla č.: 2017/071 vo výške 1060,00 € odpočítala neprimerane účtované náklady na prenájom náhradného vozidla vo výške 250,00€, prevádzkové náklady počas doby prenájmu náhradného vozidla 141,40 €, neprimerané náklady spojené s pristavením náhradného vozidla vo výške 10,00 €, neprimerané náklady na náhradné vozidlo vyplývajúce z neprimerane vysokej ceny prenájmu náhradného vozidla za jeden deň vo výške 332,00 €, pričom priznala žalobcovi poistné plnenie vo výške 326,60 €. Žalovaná poukazuje na skutočnosť, že tak žalobca ako postupník, ako aj poškodený ako postupca do dnešného dňa nepreukázali reálny vznik pohľadávky uvedeného postupcu voči žalovanej v čase uzavretia „Zmluvy o postúpení pohľadávky“ zo dňa 22.01.2018, ako ani v čase podania samotnej žaloby. Žalovaná v tejto súvislosti uvádza, že samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi ešte nepredstavuje skutočnú škodu ani ušlý zisk, nakoľko ku škode na majetku poškodeného ako dlžníka (poškodeného/postupcu) dôjde až v momente jej úhrady. Až úhradou tejto pohľadávky totiž dôjde k skutočnému zníženiu majetku poškodeného. V prípade uvedeného postupcu však k zníženiu majetku poškodeného (dlžníka) však nikdy nedošlo, a preto tu nemohla na jeho strane ani vzniknúť žiadna pohľadávka voči žalovanej. Keďže v prípade poškodeného, ako postupcu, nemohlo dôjsť k vzniku pohľadávky na jeho strane voči žalovanej, nemohla takto neexistujúca pohľadávka voči žalovanej byť ani riadne a platne právne postúpená na žalobcu. V súvislosti s otázkou vzniku skutočnej škody na strane postupcu žalovaná poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo/986/2001 zo dňa 20.02.2003, v rámci ktorého Najvyšší súd Českej republiky vyslovil, že dokiaľ dlžník nezaplatil dlžnú čiastku svojmu veriteľovi, nemôže úspešne uplatniť nárok na jeho náhradu z titulu zodpovednosti tretej osoby za škodu, keďže mu škoda zatiaľ fakticky nevznikla, samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi ,ani súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh, nie je totiž skutočnou škodou ,ani ušlým ziskom. K obdobným záverom dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení 3Cdo/467/2013, v rámci ktorého najvyšší súd vyslovil, že ak je škodou ujma, ktorá sa v majetkovej sfére poškodeného reálne prejavila faktickým znížením jeho majetku, potom je opodstatnený záver, že škoda nevzniká dlžníkovi dovtedy, kým svojmu veriteľovi dlžnú čiastku nezaplatil. Skutočnosť, že veriteľ má voči dlžníkovi nejakú pohľadávku, aj keby bola priznaná rozhodnutím súdu, totiž ešte neznamená, že majetok dlžníka sa o túto pohľadávku znížil. Existencia takejto, doposiaľ neuspokojenej pohľadávky, nie je preto škodou. Vzhľadom na vyššie uvedené a vzhľadom na skutočnosť, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bolo postúpenie neexistujúcej pohľadávky na strane postupcu, je táto zmluva o postúpení pohľadávky od začiatku absolútne neplatná, pričom žalobca nedisponuje ani aktívnou vecnou legitimáciou v tomto súdnom konaní. Okrem vznesenej námietky nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu žalovaná namieta aj nepreukázanie samotného vzniku škody na strane poškodeného, v súvislosti so žalobcom uvádzaným prenájmom náhradného motorového vozidla, ku ktorej malo dôjsť v súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 22.11.2017. Žalovaná s prihliadnutím na jej argumentáciu, ktorú uviedla v rámci ňou vznesenej námietky nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu má za to, že žalobca do dnešného dňa okrem existencie aktívnej legitimácie na jeho strane nepreukázal ani na strane žalobcu nepreukázal ani samotný vznik skutočnej škody na strane poškodeného. Žalovaná v nadväznosti na ňou citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 25Cdo/986/2001, zo dňa 20.02.2003 ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/467/2013, opakovane poukazuje na to, že samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ako ani súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh ešte nepredstavuje skutočnú škodu ani ušlý zisk, nakoľko ku škode na majetku dlžníka dôjde až momentne jej úhrady. Keďže zo strany poškodeného nikdy nedošlo k úhrade žalobcom vystavenej faktúry č. 2017/071 zo dňa 28.12.2017, v danom prípade nikdy nedošlo ani k zníženiu majetku poškodeného, a teda ani k vzniku skutočnej škody na strane poškodeného. Pokiaľ ide o žalobcom uplatňované úroky z omeškania žalovaná poukazuje na ust. § 11 ods. 6 Zákona o PZP, podľa ktorého: „Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a)skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie

a nárok na náhradu škody preukázaný, b)poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.“ Žalovaná ako poisťovateľ bez zbytočného odkladu začala s prešetrovaním potrebným na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie, do troch mesiacov odo dňa uplatnenia nároku na náhradu škody skončil prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie a (i) oznámila žalobcovi výšku priznaného poistného plnenia v akej považoval rozsah povinnosti poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný. Žalovaná zároveň (ii) poskytla žalobcovi písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré znížila poistné plnenie a poskytla žalobcovi písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol preukázaný rozsah povinnosti Žalovaného poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia. Čo vyplýva z listiny označenej ako „Oznámenie o poistnom plnení“ zo dňa 22.01.2018 Podľa ust. § 11 ods. 7 Zákona o PZP: „Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.“ Podľa ust. § 11 ods. 8 Zákona o PZP: „Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.“ Podľa ust. § 797 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) „Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.“ Žalovaná teda mala za to, že ako poisťovateľ splnila všetky povinnosti, ktoré jej vyplývajú z ust. § 11 ods. 6 Zákona o PZP a poskytla Žalobcovi poistné plnenie z titulu uplatneného a preukázaného nároku v súlade s ust. § 11 ods. 7 Zákona o PZP, preto mu žiadna povinnosť zaplatiť Žalobcovi úroky z omeškania podľa ust. §11 ods. 6 Zákona o PZP , ktoré si tiež v Žalobe uplatnil nevznikla. Žalovaná je preto názoru, že by sa mohla dostať do omeškania s poskytnutím poistného plnenia najskôr až vtedy, keď ho nevyplatí v lehote určenej súdom, potom ako by konajúci súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázanú určitú výšku nároku a priznal by ju žalobcovi v právoplatnom rozsudku, k čomu doposiaľ ešte nedošlo. Žalovaná teda nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu, a preto žiada, aby Okresný súd Banská Bystrica žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%.

5/ Ku predmetnému odporu podala právna zástupkyňa žalobcu dňa 21.06.2018 svoje písomné stanovisko v nasledujúcom znení. Žalovaný v odpore poukazuje na to, že z jeho strany je možné akceptovať zapožičanie motorového vozidla maximálne na 9 dní, neboli priznané ako neprimerané náklady na prenájom náhradného vozidla za d'alších 5 dní. Žalobca poukazuje na to, že poškodený svoje vozidlo odovzdal do servisu na opravu dňa 15.12.2017 a vozidlo mu bolo zo strany servisu odovzdané dňa 28.12.2017, po vystavení krycieho listu zo strany žalovaného. Poškodený S. I. urgoval žalovaného, aby bezodkladne po oprave vozidla vystavil krycí list, na základe ktorého mala byť škoda zo strany žalovaného uhradená priamo servisu, nakoľko bez krycieho listu servis poškodenému vozidlo nevydá. Pokiaľ žalovaný svojim konaním spôsobil, že vozidlo si poškodený zo servisu mohol prevziať až dňa 28.12.2017, nemôže byť táto skutočnosť posúdená v neprospech žalobcu. Na preukázanie nami tvrdenej skutočnosti žalobca navrhol aby súd zabezpečil od žalovaného listinu krycí list rozpočtu, vo veci urgencie žalovaného pre vystavenie krycieho listu navrhovali vypočutie poškodeného S. I., J.. XX.XX.XXXX, G. K. X, L.. Žalovaný krátil plnenie o prevádzkové náklady počas doby prenájmu vozidla v sume 141,40 EUR, s čím žalobca nesúhlasil. V odpore žalovaný túto položku odôvodnil tak, že sa jedná o náklady, ktoré by inak vznikli užívaním poškodeného vozidla podľa najazdených kilometrov na prenajatom vozidle. Žalobca s uvedeným argumentom nesúhlasí, nakoľko aj v prípade týchto nákladov vynaložených v dôsledku škody, spôsobenej nehodou, ktorú poškodený nezavinil platí, že by poškodenému bez škodovej udalosti neboli vznikli, preto „prevádzkové náklady" sú škodou spôsobenou poškodenému. Nie vinou a z vôle majiteľa poškodeného vozidla došlo k nutným opravám vozidla a k neužívaniu vozidla počas doby opravy. Okrem toho poškodené vozidlo má vinou klienta žalovaného nižšiu predajnú hodnotu po oprave ako pred nehodou. Žalovaný naviac pri tejto položke neuviedol, ako vypočítal výšku prevádzkových

nákladov a tak nie je možné si overiť jeho výpočet. Náhradu nákladov spojených s nájmom motorového vozidla, ako aj náklady v súvislosti s pristavením a vyzdvihnutím motorového vozidla považuje žalobca za časť skutočnej škody, ktorá vznikla v príčínnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 13,12.2017. Žalobca v Zmluve o nájme dopravného prostriedku na strane 4 pod cenníkom požičovne uvádza, že za pristavenie a odobratie vozidla sa účtuje suma 10,-EUR zahrnutá aj do faktúry žalobcu č. 2017/071, Poškodené vozidlo bolo poškodeným S. I. privezené do autoopravovne EUROMOTOR, spol. s r.o. Banská Bystrica, do uvedenej autoopravovne priviezol žalobca poškodenému náhradné vozidlo, ktoré si poškodený prevzal a po ukončení nájmu žalobcovi vozidlo odovzdal. Cenu za pristavenie vozidla považuje žalobca za primeranú a vychádza z nákladov, ktoré musí žalobca vynaložiť na pristavenie vozidla z miesta sídla firmy do miesta odovzdania a prevzatia vozidla (spravidla autoopravovňa) s prihliadnutím na to, že žalobca musí zabezpečiť aj dovoz a odvoz šoféra, ktorý náhradné vozidlo odovzdá poškodenému. Za účelom zabezpečenia plnenia svojich povinností používal poškodený počas opravy vozidla primerané náhradné vozidlo k typu jeho poškodeného vozidla a to I. Z. X,X Y. E., poškodený ho používal rovnakým spôsobom a v rovnakom rozsahu ako vozidlo poškodené. Cenu požičovného za uvedené vozidlo v sume 75,-EUR denne vrátane DPH bez obmedzenia počtu najazdených kilometrov považuje žalobca za primeranú. Poukazuje aj na to, že ostatné požičovne si často od klientov účtujú poplatky za počet najazdených kilometrov nad stanovený limit, vyžadujú zaplatenie nájomného vopred, prípadne zloženie depozitu. Podľa názoru žalobcu nie je možné pri cene nájmu zobrať do úvahy priemernú cenu najlacnejších požičovní bez toho, aby bolo zároveň prihliadnuté aj na vek vozidiel a ich technický stav. Poukazujú v tomto smere na právny názor Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Cob/(328/2015 zo dňa 08.11.2016, ktorý rozhodol v obdobnej veci tak, že sa plne stotožnil s právnym názororn súdu prvej inštancie (Okresný súd Bratislava 1, č. k. 27Cb/55/2013 zo dňa 17.03.2015), ktorý v bode 8. odôvodnenia rozsudku uviedol, že skutočnou škodou v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka bola majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, poprípade aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hned'. Skutočnou škodou je preto nájomné za prenajaté porovnateľné osobné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer resp. individúálne výpočty žalovaného o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní. Odvolací súd v bode 25. odôvodnenia konštatoval, že za obvyklú cenu nemožno považovať 41učne cenu najlacnejšej, ani najdrahšej autopožičovne. Žalovaný v podanom odpore spochybňuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z dôvodu, že v zmluve o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi žalobcom a poškodeným, došlo k postúpeniu neexistujúcej pohľadávky. Žalobca tvrdí, že žalobca je aktívne legitimovaným na podanie žaloby. Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 22.01.2018 uzatvoril poškodený so žalobcom potom, ako mu žalovaný oznámil, že dňa 19.01.2018 ukončil šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie a poistné plnenie krátil o sumu 733,40 EUR. Uvedenou zmluvou poškodený bezodplatne postúpil svoju pohľadávku vo výške 733,40 EUR s príslušenstvom na žalobcu, ktorá predstavovala rozdiel medzi cenou, ktorou žalobca fakturoval poškodenému za nájom náhradného vozidla faktúrou č. 2017/071 sumou, ktorú z tohto titulu refundoval žalovaný. Zmluvou o postúpení pohľadávky došlo k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom náhradného vozidla a žalobcom ako prenajímateľom. Z uvedenej zmluvy je zrejmé, že vzájomné pohľadávky žalobcu a poškodeného boli vysporiadané. Je možné konštatovať, že nároky na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a nároky na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa podpisom zmluvy o postúpení pohľadávky započítali, ked'že je zrejmé, že žalobca by mal poškodenému povinnosť zaplatiť odplatu za postúpenú pohľadávku a poškodený mal žalobcovi zaplatiť faktúru za nájomné za náhradné vozidlo. Podľa článku IV. zmluvy poškodený ako postupca stráca právny nárok na pohľadávku s celým príslušenstvom, so všetkými právami s ňou spojenými dňom podpisu zmluvy. V čase podania žaloby pohľadávka poškodeného vo vzťahu k žalovanému bola postúpená na žalobcu a to vo výške 733,40 EUR spolu s príslušenstvom, preto žalobca má za to, že žalobca má v tomto konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Za skutočnú škodu považuje nájomné za prenajaté osobné motorové vozidlo, ktoré bolo porovnateľné s vozidlom poškodeným a to vo výške 1060,- EUR podľa faktúry žalobcu zo dňa 28.12.2017 č. 2017/071. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky zo strany klienta žalovaného poisteného Z. L., čím došlo k poškodeniu vozidla S. I.. Keby nedošlo porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode a teda by nebol nutný nájom náhradného vozidla. Ked'že žalovaný plnil za svojho poisteného, ktorý dopravnú nehodu zapříčinil, žalobca má za to, že nie je potrebné preukazovať porušenie právnej povinnosti zo strany škodcu, ktoré považujeme za nesporné. Príčinnú súvislosť vidí žalobca v tom, že škodová udalosť skutočne spôsobila škodu, o náhradu ktorej v prejednávanej veci ide. Súdna prax

za skutočnú škodu považuje nielen prípady zmenšenia majetku, ale aj prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, v konečnom dôsledku z titulu dopravnej nehody bol poškodenému vnútený stav, ked' nemožnosť používať vlastné vozidlo riešil požičaním náhradného vozidla a cenu za nájom vozidla po dobu opravy svojho poškodeného vozidla sa uplatňuje v súdnom konaní, táto zodpovedá výdavkom, ktoré poškodenému vznikli, a ktoré by inak nenastali, ak by mohol používať svoje vlastné vozidlo. Žalobca naopak tvrdí, že sa žalovaný do omeškania s plnením dostal, ked'že z faktúry za náhradné vozidlo plnil iba čiastočne a to z dôvodu na strane žalovaného, ktorý po vykonanom šetření uplatneného nároku tento v sume 733,40 EUR nedôvodne krátil, preto sa s plnením dostal do omeškania a je povinný s poukazom na § 517 ods. 2 úrok z omeškania zaplatiť. Z uvedených dôvodov na podanej žalobe žalobca trvá v celom rozsahu.

6/ Konajúci súd vytýčil v predmetnej právnej veci pojednávanie na termín 28.06.2018, na ktorý sa dostavili konateľ žalobcu, právny zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaného. Pred otvorením samotného pojednávania sa súd ešte pokúsil o zmierčie vybavenie veci, na čo však právny zástupca žalovaného uviedol, že nemá záujem o zmier a preto na základe žiadosti strán konajúci súd otvoril pojednávanie vo veci samej. Právny zástupca žalobcu uviedol právny a skutkový stav v zmysle žaloby ako aj vyjadrenia ku odporu zo dňa 20.06.2018. Právny zástupca žalovaného uviedol, že navrhuje aby teda súd neprihliadal na neskoré podanie právneho zástupcu žalobcu, nakoľko v tomto podaní sú aj určité návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré už mohli byť uvedené v žalobe. S poukazom na koncentráciu, podľa CSP, teda navrhuje, aby súd na toto podanie, ale aj na tieto dôkazné návrhy teda neprihliadal. Pokiaľ sa jedná o to, či skutočne vznikla alebo nevznikla škoda na strane poškodeného, túto skutočnosť žalovaná do dnešného dňa preukázanú nemá, nakoľko neexistuje žiadny relevantný doklad, ktorý by potvrdil vznik škody na strane poškodeného a teda vznik pohľadávky voči žalovanej. Nakoľko nie je preukázaný vznik skutočnej škody na strane poškodeného, teda, že by došlo k úbytku z jeho majetkovej sféry z dôvodu úhrady faktúry žalobcu. Žalovaný má za to, že nemohla byť takáto neexistujúca ,,pohľadávka“ postúpaná v prospech žalobcu, nakoľko pohľadávka, ktorá bola postúpená neexistuje. Žalobca nie je aktívne legitimovaný s poukazom na jednotlivé judikáty, Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej republiky. Aj rozsudok Okresného súdu Ružomberok v skutkovo totožnej veci, riešil totožnú skutkovú situáciu kde odôvodnenie rozsudku, ktoré sa nachádza v odstavci 28, podľa ktorého pokiaľ dlžník nezaplatí dlžnú čiastku svojmu veriteľovi, nemôže úspešne uplatniť nárok na jej náhradu z titulu zodpovednosti tretej osoby za škodu, nakoľko škoda mu zatiaľ nevznikla. To znamená, že pokiaľ dlžník v tomto prípade bol poškodený, nezaplatil dlžnú čiastku svojmu veriteľovi, teda žalobcovi, nemôže si takýto nárok ani z postúpenej pohľadávky úspešne vymáhať na súde. Žalovaný predložil súdu dva rovnopisy rozsudku OS Ružomberok. Nakoľko zo strany žalovaného bola vznesená námietka aktívnej legitimácie, aj s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo 205/2009 zo dňa 29. júna 2010, žalovaný uvádza, že súd by sa mal najprv vysporiadať s námietkou aktívnej legitimácie a potom určiť ďalší spôsob a v prípade, že sa s ním vysporiada v prospech žalobcu, potom určiť ďalší spôsob akým bude pokračovať v konaní. Na teraz a naďalej trvajú na námietke aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu a tvrdia, že žalobca nie je aktívne legitimovaný, nakoľko nepreukázal jednak vznik pohľadávky a vznik škody na strane poškodeného. Žiadajú aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol a priznal náhradu trov konania žalovanej v plnom rozsahu. Právna zástupkyňa žalobcu vzhľadom na predložený listinný dôkaz zo strany žalovaného, a to rozsudok OS Ružomberok poukazuje, že ak má platiť zákonná sudcovská koncentrácia konania pre žalobcu, tak i žalovaný na dnešnom pojednávaní nemá predkladať ďalšie listinné dôkazy v danom prípade tento rozsudok, keďže tento mohol už predložiť súdu v odpore, ktorý podal proti vydanému platobnému rozkazu. Pokiaľ ide o predmetné rozhodnutie je len rozhodnutím prvostupňového súdu, nejde o judikát.

Súd po predbežnom právnom posúdení veci poukazuje na skutočnosť, že má za to, vzhľadom na vyjadrenia žalovaného, zatiaľ nemá preukázané všetky predpoklady pre uplatnenie nároku žalobcu z titulu škody, a to vzhľadom i na rozhodnutia súdov, na ktoré poukazoval žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu, v spojitosti so vznikom škody a zatiaľ súd v konaní nemal preukázané skutočnosti v spojitosti s predložením dokladu, ktorým by preukázal, že poškodenému vznikla v majetkovej sfére uzavretím Zmluvy o nájme škoda. Súd vzhľadom na svoj právny predbežný názor sa dotazoval , či strany majú návrhy na doplnenie dokazovania v danej veci.

Právny zástupca žalobcu na dotaz súdu uviedol, že poškodenému škoda vznikla a vzhľadom na postúpenie pohľadávky má za to, že žalovaná strana aktívnu legitimáciu žalobcu priznala, keďže zaplatila čiastočne úhradu na účet žalobcu vo výške 326,60 Eur s tým, že na základe poskytovanej služby poškodenému a v dobrej viere a úmysle poškodenému reálne pomôcť, pohľadávku prevzali na seba, pričom z faktúry vo výške 1.060,- Eur riadne uhradili DPH vo výške 176,70 Eur, pričom konanie Komunálnej poisťovne, ako i KOOPERATIVA sa pre nich začal stávať likvidačným, keďže ani jedna z poisťovní nedodržiava zákonom stanovené termíny, a to ukončiť šetrenie poistnej udalosti do 15 dní od doručenia všetkých dokladov. Žalovaný zakaždým kráti poistné plnenie, pričom iné poisťovne s takýmto obdobným prípadom nemajú problém a zaplatia škodu vždy v plnom rozsahu. Nerozporujú aj niektoré položky, ako pristavenie motorového vozidla do servisu, ani výšku nájmu v zmysle uzavretých zmlúv. Žalobca dokladuje do súdneho spisu ohľadne iného subjektu, ktorý riešil obdobný prípad s poisťovňou UNION. Mal zapožičané pritom presne to isté náhradné vozidlo, len za kratší čas a poisťovňa uhradila škodu tomuto subjektu v plnej výške. Za položku pristavenie vozidla bola uplatňovaná až suma 50,- Eur, keďže bolo pristavené až do Oravskej Polhory. Poškodený v tomto prípade si zobral do nájmu motorové vozidlo nižšej triedy, pričom mal nárok na vyššiu triedu, nakoľko poškodeným vozidlom bola Š. N., čo sa pokladá za vyššiu triedu, než vozidlo, ktoré mal prenajaté. Motorové vozidlo pána I. bolo poškodené, nemohol ho používať, lebo motorové vozidlo nespĺňalo podľa Zákona o cestnej premávke, keďže vodič môže viesť motorové vozidlo len plne spôsobilé podľa tohto zákona. Pán I. si dal opraviť motorové vozidlo v autorizovanom servise a vozidlo, ktoré si zobral, bolo na obdobie nevyhnutnej opravy svojho poškodeného motorového vozidla. A podľa zákona 381/2001 Z. z., má poškodený právo, aby za neho poisťovateľ uhradil všetky uplatnené a preukázané náklady. Právny zástupca žalovaného na dotaz súdu uviedol, že pokiaľ ide o skutočnosť, že žalovaná plnila poistné plnenie z tejto poistnej udalosti v prospech účtu žalobcu, konala tak na základe interných smerníc, ktoré určujú, že pokiaľ je predložená faktúra od autopožičovne, tak má za to, že sa bude plniť poistné plnenie tejto autopožičovni, nakoľko poškodený by to musel uhradiť tak, či onak. Takéto konanie žalovaného, ale v žiadnom prípade nepreukazuje aktívnu legitimáciu na strane žalobcu, nakoľko túto aktívnu legitimáciu v prvom rade žalobca je povinný preukázať sám. Aby bol teda žalobca úspešný, musí tieto skutočnosti bez pochyby preukázať, a teda, že v spore je aktívne legitimovaný, čo do dnešného dňa preukázané nebolo. Čo sa týka poistných udalostí a vyjadrení, že ostatné poisťovne, a teda okrem žalovanej plnia tak, ako si žalobca predstavuje, teda v plnej miere preplácajú faktúry žalobcu, nie je možné takto paušalizovať všetky poistné udalosti týkajúce sa náhradného motorového vozidla, nakoľko každá jedna poistná udalosť je svojím spôsobom a svojou charakteristikou jedinečná, zakaždým sú tam iné skutkové okolnosti, ktoré treba preskúmať, zakaždým je použité iné motorové vozidlo, zakaždým je používané na inú dobu nájmu, zakaždým je iná výška nájomného. To, že ostatné poisťovne, okrem žalovanej plnia poistné udalosti týkajúce sa náhradného motorového vozidla v plnej výške, či už žalobcovi alebo ktorémukoľvek inému, ktorékoľvek iné spoločnosti zaoberajúce sa požičiavaním náhradných vozidiel považuje žalovaný len za fabuláciu, nič nie je preukázané.

Právna zástupkyňa žalobcu ešte doplňujúco uviedla, že je zrejmé, že preto, aby sme preukazovali ostatné náležitosti škody je potrebné preukázať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní. Súdna prax za škodu považuje nie len zmenšenie majetku, ale aj akékoľvek náklady, ktoré poškodenému vznikli, náklady, ktoré vznikli v súvislosti s touto škodou. Žalovaný teda tvrdí, že došlo ku postúpeniu neexistujúcej pohľadávky a preto nie je žalobca aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Lenže poškodenému bolo vyfakturované za nájom vozidla suma 1.060,- Eur. Z tejto sumy žalovaný čiastočne plnil a 19. januára 2018 mu oznámil, že časť plnenia vo výške 733,40 Eur nezaplatí. To znamená, že poškodený bol povinný túto sumu zaplatiť priamo subjektu, od ktorého si nájomné vozidlo požičal. A práve v tomto okamihu po oznámení tejto skutočnosti zo strany poisťovne 22. januára 2018 uzatvoril Zmluvu o postúpení pohľadávky, pretože on skutočne dlhoval žalobcovi sumu 733,40 Eur. A predstavovalo to vlastne nájom za náhradné vozidlo, ktoré si požičal v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, ktorú zavinila klientka žalovaného. To znamená, postúpil svoj nárok voči poisťovni priamo na žalobcu. Pohľadávka v čase postúpenia existovala a žalobca je aktívne legitimovaný na podanie tejto žaloby. Žalovaný je povinný zaplatiť, lebo vznikla v súvislosti s dopravnou nehodou. Žalobca nevie uviesť, ako došlo k postúpeniu, čo bolo obsahom tej zmluvy o postúpení pohľadávky, či to bolo za nejakú sumu alebo bezodplatne, v akých obdobiach od zamietnutia poisťovne, aké sú tam súvislosti. Z procesného hľadiska žalobca navrhol odročiť pojednávanie z tohto dôvodu. Žalovaný sa nemôže odvolávať na to, že vecná legitimácia nevznikla, pretože on nezaplatil dlh a teda mu nevznikla škoda. Jemu tá škoda nevznikla len kvôli tomu, že bezodplatne postúpil svoju pohľadávku, ale vlastne tú svoju pohľadávku postúpil na žalobcu. Takže tá škoda naozaj vznikla, tam sa nedá povedať, že nevznikla

za to, že on nezaplatil dlh. Pokiaľ by nebol postúpil túto pohľadávku, prípadne by nebola bezodplatne postúpená, tak tam by tá právna situácia bola úplne iná. Bola tam Zmluva o postúpení pohľadávky, bola bezodplatná? Lebo tam sa len hovorí o tom, že nevznikla škoda, pretože nedošlo ku úhrade, ale bola tam Zmluva o postúpení pohľadávky? Bol ten skutkový prípad taký istý, ako je tento?. A preto ten český súd mohol takto judikovať, že škoda nemohla vzniknúť, pretože on nezaplatil vlastne to, čo mal zaplatiť, ale v tomto prípade sa postúpila pohľadávka. To znamená, že on nemusel predsa zaplatiť svoj dlh, potom načo by to postupoval na žalobcu. By si to vymáhal priamo voči poisťovni sám. Ale on si svoju pohľadávku postúpil a preto je tu teraz v konaní žalobca, namiesto poškodeného, ale tá pohľadávka predsa nie je vo vzduchoprázdne, ona nie je uhradená. Stále existuje. To znamená, že existuje aj škoda, jemu tá škoda vznikla tým, že nedošlo ku plnej úhrade faktúry.

Právny zástupca žalovaného záverom uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením právnej zástupkyne žalobcu s tým, že poškodenému vznikla škoda už len vyfakturovaním samotného náhradného vozidla. S týmto sa v žiadnom prípade nedá súhlasiť, jednak s poukazom na ustálenú judikatúru, čo sa týka škody ako takej, teda definície škody, skutočnej škody mala za to, že áno, náhradné vozidlo je nákladom, v rámci ktorého eventuálne môže vniknúť poškodenému škoda, ale nielen na základe faktúry. Túto faktúru musí v prvom rade uhradiť na to, aby mu skutočne vznikla škoda. Čiže skutočne musí dôjsť k úbytku majetku poškodeného úhradou faktúry. Na všetko poukazujú, a to ešte raz na uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25Cdo 2744/2006, ktoré je takisto obsiahnuté v odpore a žalovaná suma, ktorú poškodený uplatnil voči škodcovi z titulu náhrady škody v posudzovanom konaní a ktorá zodpovedá sume, ktorú dlhuje svojmu veriteľovi z dôvodu nájmu náhradného vozidla, nie je ujmou, ktorá by už nastala v jeho majetkovej sfére. Povinnosť poškodeného, ako dlžníka zaplatiť svojmu veriteľovi vznikla z jeho záväzku zo Zmluvy o nájme náhradného vozidla. A pokiaľ nebolo splnené (dlh zaplatený), majetkový stav poškodeného sa o túto hodnotu neznižuje. To platí aj v situácií, keď už bolo o platobnej povinnosti poškodeného voči jeho veriteľovi rozhodnuté súdom. Rozhodujúce je to, že dlh zaplatený nebol. Ak odvolací súd vyvodil, že poškodenému nevznikla škoda, pretože zatiaľ nezaplatil sumu, ktorá podľa neho predstavuje škodu, ktorej náhrady sa domáha, posúdil otázku vzniku zodpovednosti za škodu správne.

Na dotaz súdu, či strany majú návrhy na doplnenie dokazovania, uviedli, že strana žalovaná nemá návrh na doplnenie dokazovania. Právna zástupkyňa žalobcu poukázala na svoj návrh ohľadne predloženia ďalších prípadných rozhodnutí vo veci, ktoré riešia obdobný skutkový stav. Súd uviedol, že vzhľadom na tento návrh a vyjadrenie žalovaného k tomuto návrhu na doplnenie dokazovania mal za to, že doložené listinné dôkazy v spise sú dostačujúce na to, aby súd mohol vo veci rozhodnúť. Preto tento návrh na doplnenie dokazovania nevykoná.

Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že pokiaľ ide o právo záverečného slova, poukazuje na svoje písomné a ústne vyjadrenia vo veci. Právny zástupca žalovaného uvádza, že pokiaľ ide o právo záverečného slova, naďalej sa pridržiava odporu, voči platobnému rozkazu a dnešných vyjadrení právneho zástupcu žalovanej, ktoré odzneli na dnešnom pojednávaní a má za to, že žaloba žalobcu je nedôvodná, nakoľko nebola preukázaná aktívna legitimácia na strane žalobcu. Žalovaný navrhuje, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol a priznal žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd poučil strany sporu v zmysle ust. § 153 CSP, ust. § 154 CSP, a ust. § 182 CSP, vyhlásil dokazovanie za skončené a vo veci rozhodol.

7/ Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (PZP), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

8/ Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

9/ Podľa § 11 ods. 7 PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po

skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovatel'a poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poisteného plnenia.

10/ Podľa § 11 ods. 8 Zákona o PZP: „Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.“

11/ Podľa § 15 ods. 1 PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatnit' svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovatel'ovi a je povinný tento nárok preukázať.

12/ Podľa § 442 ods. 1 uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

13/ Podľa § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

14/ Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

15/ Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

16/ Podl'a ustanovenia § 517 ods. 1 dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

17/ Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovat' od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platit' poplatok z omeškania.

18/ Podl'a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19/ Podľa § 427 ods. 1 Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

20/ Podľa § 427 ods. 2 Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

21/ Podľa uznesenia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25Cdo/2744/2006, podľa ktorého: „Suma, ktorú poškodený uplatnil voči škodcovi z titulu náhrady škody v posudzovanom konaní a ktorá zodpovedá sume, ktorú dlhuje svojmu veriteľovi z dôvodu nájmu náhradného vozidla, nie je ujmou, ktorá by už nastala v jeho majetkovej sfére. Povinnosť poškodeného ako dlžníka zaplatiť dlh svojmu veriteľovi vznikla z jeho záväzku zo zmluvy o nájme náhradného vozidla a pokiaľ nebola splnené (dlh splatený), majetkový stav poškodeného sa o túto hodnotu neznižuje. To platí aj v situácií, keď už bolo o platobnej povinnosti poškodeného voči jeho veriteľovi rozhodnuté súdom. Rozhodujúce je to, že dlh nebol splnený. Ak odvolací súd vyvodil, že poškodenému nevznikla škoda, pretože zatiaľ nezaplatil sumu, ktorá podľa neho predstavuje škodu, ktorej náhrady sa domáha, posúdil otázku vzniku zodpovednosti za škodu správne.“

22/ Podľa § 11 ods. 6 Zákona o PZP, podľa ktorého: „Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a)skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b)poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.“

23/ Podľa § 797 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) „Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.“

24/ Konajúci súd uvádza, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v zmysle zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

25/ Predmetnou žalobou si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na doplatenie poistného plnenia za prenájom náhradného motorového vozidla v prospech žalobcu. Žalobca si uplatnil predmetný nárok na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.01.2018, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávky poškodeného spočívajúcej v nákladoch za prenájom náhradného vozidla vo výške 733,40 EUR spolu s príslušenstvom.

26/ Konajúci súd ďalej poukazuje na to, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) sú udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi uvedenou udalosťou a samotným vznikom škody. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že preukázanie samotného vzniku skutočnej škody na strane poškodeného je tak imanentnou podmienkou na úspešné uplatnenie nárokov na náhradu takto vzniknutej škody zo strany poškodeného, resp. žalobcu v zmysle § 427 OZ.

27/ Súd ďalej konštatuje, že sa stotožnil s právnou argumentáciou právneho zástupcu žalovaného v predmetnej veci, a teda s tým, že samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ako ani súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh ešte nepredstavuje skutočnú škodu ani ušlý zisk, nakoľko ku škode na majetku dlžníka dôjde až v momente jej úhrady. Keďže zo strany poškodeného nikdy nedošlo k úhrade žalobcom vystavenej faktúry č. 2017/071 zo dňa 28.12.2017, v danom prípade nikdy nedošlo ani k zníženiu majetku poškodeného, a teda ani k vzniku skutočnej škody na strane poškodeného.

28/ Súd uvádza, že v prípade žalobcom uplatnenej postúpenej pohľadávky neboli naplnené podmienky pre priznanie náhrady škody podľa ustanovenia § 427 OZ, a teda ani ich vymáhanie od žalovanej v zmysle § 15 ods. 1 č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „Zákon o PZP“).

29/ Vzhľadom na vyššie uvedené a vzhľadom na skutočnosť, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bolo postúpenie neexistujúcej pohľadávky na strane postupcu, je táto zmluva o postúpení pohľadávky od začiatku absolútne neplatná, súd potom konštatuje, že je zrejmé, že žalobca teda nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou v tomto súdnom konaní. Súd ešte konštatuje, že v čase, kedy došlo ku postúpeniu predmetnej pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalovaného, nebol preukázaný vznik predmetnej škody a ani jej výška v rozsahu, v akom ju žalobcu žaloval. Žalobca nepreukázal, či táto škoda, ktorá sa mala týkať nedoplatenej výšky nájomného bola naozaj v skutočnosti škodou. Žalobca tiež v predmetnom súdnom konaní nepreukázal to, že by mal žalovaný plniť žalobcovi plnenie nad rámec, ktorý už žalobcovi poskytol.

30/ Súd uvádza, že sa potom priklonil k citovaným rozhodnutiam doloženým právnym zástupcom žalovaného v rozsahu, že škoda vzniká až reálnym úbytkom majetku poškodeného, k čomu v danom prípade nedošlo a nebola táto skutočnosť v konaní nijakým spôsobom zo strany žalobcu preukázaná.

31/ Súd tiež uvádza, že predpokladom na úspešné uplatnenie nároku žalobcu na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda

v podobe skutočnej škody, resp. ušlého zisku musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti.

32/ Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda v tomto prípade žalobcu. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. Súd uvádza, že z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal dôvodnosť svojho nároku, pričom žiadnym spôsobom nepreukázal ani len vznik škody.

33/ Pred doplnenie súd konštatuje, že žalovaný ako poisťovateľ splnil všetky povinnosti, ktoré jej vyplývajú z ust. § 11 ods. 6 Zákona o PZP a poskytol žalobcovi poistné plnenie z titulu uplatneného a preukázaného nároku v súlade s ust. § 11 ods. 7 Zákona o PZP, preto mu žiadna povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania podľa ust. §11 ods. 6 Zákona o PZP , ktoré si tiež v žalobe uplatnil, nevznikla.

34/ O trovách konania tunajší súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 tak, že žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %. O výške náhrady trov rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

35/ Vzhľadom na všetko vyššie uvedené má konajúci súd za to, že postup likvidácie žalovanej bol v súlade s právnym poriadkom a platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Zo všetkých vyššie uvedených skutkových a právnych dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.