Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Co-377-2017.pdf
PDF · 100.97 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/377/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobcu F., zastúpeného Q., proti žalovanému Y., zastúpená P., o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 15. júna 2017, č.k. 11C/193/2014 -148, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že zmluvná podmienka uvedená v bode 4/ zmluvy o úvere zo dňa 23.10.2007 v znení: „Podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákona, ktorá je zabezpečením pohľadávky Banky vzniknutej zo zmluvy o úvere v súlade s čl. 4, bod 4.8 OP pre úver“, je z dôvodu neprijateľnosti neplatná. Súd priznal právnej zástupkyni žalobcu nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100%. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že zmluvu o úvere uzatvorila W. ako banka a F. V., bytom W. ako klient dňa 23.10.2007. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie úveru pre klienta vo výške 50.000 Sk, výška mesačnej splátky činila 1.912 Sk, dátum každej ďalšej splátky k 23-emu dňu v mesiaci, počet pravidelných mesačných splátok 40, dátum prvej splátky do 23.11.2007, RPMN 26,43 %, úroková sadzba 23 % a celková výška nákladov na poskytnutie úveru 22.570,41 Sk. Súčasťou tejto zmluvy je aj Žiadosť klienta o poskytnutie úveru a Žiadosť o vydanie všadeplatíkarty, kde v žiadosti je uvedená výška úveru 50.000 Sk, počet splátok 40, splácanie úveru v hotovosti, čerpanie úveru v hotovosti. V spodnej časti tejto zmluvy v bode 4 je uvedené, že podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákona, ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo ZoÚ v súlade s čl. 4, bod 4.8 OP pre úver. Zmluva je opatrená podpismi zmluvných strán. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2015 spoločnosť W. E. s.r.o. so sídlom A. ako postupca postúpil na spoločnosť Y. C. R. so sídlom A. pohľadávku voči dlžníkovi F. V.. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 470 ods.1, § 470 ods.2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“); § 80 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“); § 524 ods.1, 2 Občianskeho zákona. Súd prvej inštancie zhodnotením skutkového stavu dospel k záveru, že žaloba žalobcu je podaná dôvodne. Súd s prihliadnutím na vyššie citované zákonné ustanovenie posudzoval daný právny vzťah podľa Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného v čase rozhodovania veci a to s prihliadnutím najmä na tú skutočnosť, že pôvodné ustanovenie § 80 písm. c/ OSP nebolo transformované v pôvodnom znení do nového ustanovenia § 137 CSP, preto pre posúdenie daného právneho vzťahu bolo potrebné použiť ustanovenie § 80 písm. c/ OSP pri posudzovaní otázky naliehavého právneho záujmu. Žalobca sa žalobou domáhal o určenie, že Dohoda o zrážkach zo mzdy dojednaná v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX z 23.10.2007 uzavretej medzi
žalobcom a právnym predchodcom žalovaného W. a.s. je neplatná. Na svoje tvrdenia žalobca predložil Zmluvu o úvere z 23.10.2007, mzdové listy, poštové poukážky o úhradách za úver, z ktorých vyvodil záver, že jeho zamestnávateľ mu zrazil zo mzdy celkom 3.191,54 eur, pričom naposledy bola zrazená suma 05.12.2014 vo výške 525,98 eur a mal za to, že už úver s príslušenstvom uhradil, keď úver mu bol poskytnutý vo výške 49.500 Sk, o čom svedčí i poštová poukážka. Žalobca mal za to, že v Zmluve o úvere, kde je zakomponovaná aj Dohoda o zrážkach zo mzdy v znení, že podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákona, ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej z úverovej zmluvy v súlade s čl. 4 bod 4.8 OP pre úver je neprijateľná podmienka, a teda i neplatná. Vychádzal hlavne z toho, že pri uzavretí Zmluvy o úvere mal záujem o úver vo výške 50.000 Sk, ktorý mu bol vyplatený vo výške 49.500 Sk, pričom v dolnej časti v texte v bode 4 bola zakomponovaná Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá jednak je napísaná v spodnej časti, nie výrazne a na základe tejto Dohody o zrážkach zo mzdy mu jeho zamestnávateľ začal zrážať záväzok, ktorý prestal splácať v roku 2009, nakoľko bol dlhodobo PN. Na základe oznámenia zamestnávateľa zistil, že mu zrážal zo mzdy, o čom predložil i mzdové listy a doklady o splátkach, ale aj doklady o splácaní úveru vkladom na účet. Žalobca mal za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatným právnym úkonom, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože táto je súčasťou vo formulárovej Zmluve o úvere, jeho zamestnávateľ mu začal zrážať zo mzdy jeho dlh bez možnosti, aby sa voči tomuto bránil, pričom podpísal Zmluvu o úvere, keďže Dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou tejto zmluvy. Preukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko jeho postavenie je neisté a ohrozené, lebo jeho zamestnávateľ mu neustále zrážal zo mzdy zrážky a až na základe neodkladného opatrenia tieto boli zastavené. Súd prvej inštancie uviedol, že inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Ochrana pred nekalými podmienkami sa má poskytnúť obdobne, ako to vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku. Spotrebiteľ má právo v danom prípade žalobca, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tom slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práva na plnenie alebo, či sa spotrebiteľ priamo obrátil na súd so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom zmysle, aby neboli obťažovaní hrozbou aplikácie takejto Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčí. Zo zákonného ustanovenia § 53 OZ priamo vyplýva právny záujem žalobcu ako spotrebiteľa na určenie neplatnosti zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení účastníkov tohto konania. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený Smernicou 93/13/EHS v myšlienke, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v nevýhodnom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Súd tiež považoval za podstatné k inštitútu Dohody o zrážkach zo mzdy uviesť, že tento inštitút umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä, ak existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokomfornom procese zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej ochrany, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Súd skúmal i naliehavý právny záujem na požadovanej určení v prejednávanej veci a dospel k záveru, že naliehavý právny záujem v danom prípade je daný. Naliehavý právny záujem žalobca má na určení neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, pretože takouto žalobou sa môže odstrániť stav jeho právnej neistoty, v ktorej sa nachádza, pretože len deklarovaním vyslovenia neplatnosti tejto dohody môže následne argumentovať vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky z jeho mzdy. Naviac určenie neplatnosti dohody sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorej vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Žalobca ako spotrebiteľ má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, z čoho tiež vyplýva i naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Tento výklad je i v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Z predloženej Zmluvy o úvere zo dňa 23.10.2007, kde je v bode 4 zakomponovaná Dohoda o zrážkach zo mzdy je nesporné, že podľa obsahu je táto dohoda formulárová dohoda, do ktorej sa rukou vpísali identifikačné údaje klienta, teda dlžníka, v danom prípade žalobcu, ide o Zmluvu o úvere, ktorý úver nebol ani vyplatený vo výške uvedenej v zmluve, ale vo výške 49.500 Sk. Súd videl hrubú
nerovnováhu v postavení strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobcu aj v tom, že ak veriteľ vymáha pohľadávku voči spotrebiteľovi formou zrážky zo mzdy a takto vymožené prostriedky značne prekračujú sumu, ktorú by spotrebiteľ bol povinný zaplatiť pri dodržaní ustanovení v spotrebiteľských vzťahoch, tu je nerovnováha v postavení strán v neprospech spotrebiteľa. Súd videl aj nerovnováhu v tom, že bez vedomia žalobcu veriteľ požiadal jeho zamestnávateľa o zrážky zo mzdy, ktoré sa aj realizovali, o čom ho zamestnávateľ informoval až následne a tieto zrážky žalobca nemohol ani ovplyvniť a zrážal mu zamestnávateľ zrážky bez určenia neplatnosti tejto dohody. Žalobca preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení a súd prvej inštancie dospel k záveru, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a súvisí aj s neprijateľnosťou zmluvných podmienok podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora, ktorá sa týka nekalých podmienok v spotrebiteľských veciach ohľadne povinnosti vnútroštátneho súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť týchto podmienok v spotrebiteľských zmluvách, čo je významných prvkom ochrany spotrebiteľa v práve Európskej únie. Aj vnútroštátne právo umožnilo veriteľovi obísť takéto preskúmanie prostredníctvom Dohody o zrážkach zo mzdy a to vo všetkých štádiách tak v čase uzavretia, ako aj po jeho uzavretí, išlo by o zbavenie užitočného účinku Smernice 93/13/EHS. Preto je Dohoda o zrážkach zo mzdy zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je preto v rozpore s § 53 Občianskeho zákona a z dôvodu neprijateľnosti je táto Dohoda o zrážkach zo mzdy neplatná. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods.1 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Žalovaný trvá na tom, že žalobca nemá daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorý je conditio sine qua non určovacej žaloby. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 58C/148/2015 a rozsudok Najvyššieho súdu 8Cdo 251/2015. Žalovaný bol toho názoru, že keď už prišlo k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, čo v tomto prípade znamená, že sa vykonávali zrážky na základe napadnutej dohody o zrážkach zo mzdy, žalobca nemal použiť určovaciu žalobu, ale žalobu na plnenie. V súvislosti so žalobou na plnenie by si súd prejudiciálne posúdil, či dohoda o zrážkach zo mzdy je alebo nie je neprijateľná podmienka a následne by rozhodol o samotnej žalobe na plnenie. Za týchto okolností existuje skutočný stav právnej neistoty a to z toho dôvodu, že takéto rozhodnutie súdu prvej inštancie má potenciál vyvolať sériu ďalších sporov o zaplatenie zo strany žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia. Navyše žalovaný disponuje stále právoplatným a vykonateľným rozhodcovským rozsudkom, ktorý nebol zákonným spôsobom zrušený. Žalovaný poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 16.11.2016, sp. zn. 25Co/531/2015, ktorý rieši otázku naliehavého právneho záujmu v obdobnej právnej veci. Žalovaný ďalej zdôraznil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalou zmluvnou podmienkou, nakoľko ide o zabezpečovací inštitút uzatvorený v súlade s ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a nejde o prejav nerovnováhy zmluvného vzťahu, ale uplatnenie si zákonného zabezpečovacieho inštitútu. Práve účelom zabezpečovacieho inštitútu je uspokojenie pohľadávky aj mimo súdneho konania a je absolútne absurdné a v rozpore so základnými princípmi občianskeho práva zdôvodňovať neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy, práve jej účelom, ktorým je mimosúdne uspokojenie pohľadávky. Potom by akékoľvek zabezpečenie pohľadávok zo spotrebiteľských vzťahov nebolo prípustné, a pokiaľ by to malo byť účelom a cieľom Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nepochybne by to bolo v nej uvedené, resp. zákonodarca mohol ísť pri implementácii Smernice nad jej rámec a nič mu nezabránilo zakázať takéto zabezpečenie. Žalovaný bol toho názoru, že pokiaľ súd neprípustne posudzoval Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa Smernice v rozpore s tou skutočnosťou, že táto nie je priamym prameňom práva, mal skúmať okolnosti jej uzavretia, predovšetkým, či jej uzatvorenie skutočne spôsobilo nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, a či táto ochrana poskytnutá súdom neprekročí hranice prípustnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný zabezpečovací inštitút práve pre prípad neplnenia si povinnosti zmluvnou stranou. Na záver poukázal na to, že právny predchodca žalobcu si všetky svoje záväzky vzniknuté zo Zmluvy splnil riadne a včas a po práve požaduje od žalobcu len to, čo od neho možno spravodlivo požadovať. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobu žalobcu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania v prospech žalovaného.
3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona CSP (keď nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval dôležitý verejný záujem) v spojení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP z nasledovných dôvodov:
5. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 6. Vychádzajúc z uvedených ustanovení, s prihliadnutím na základné princípy CSP uvedené v jeho čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1, odvolací súd posudzoval predmetnú vec aj podľa príslušných ustanovení OSP, a to s prihliadnutím na tú skutočnosť, že pôvodné ust. § 80 písm. c) OSP nebolo transformované v pôvodnom znení do nového § 137 CSP.
7. Podľa § 80 písm. c) OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
8. Základným predpokladom dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) OSP, je existencia naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu na požadovanom právnom určení, posúdenie ktorého, je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Tento je spravidla daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, a tiež vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo ak by bez tohto určenia jeho právne postavenie bolo neisté. Určovacia žaloba je zvyčajne prípustná vtedy, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu strán sporu a predchádza sa ňou vzniku ďalších možných sporov, prípadne ak sa vytvára pevný základ právneho vzťahu medzi nimi.
9. Súdna prax považuje určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c) OSP za jeden z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa. Pri hodnotení naliehavého právneho záujmu v spotrebiteľských zmluvách, je potrebné vychádzať z princípov zvýšenej ochrany spotrebiteľa daných nielen komunitárnou, ale aj vnútroštátnou právnou úpravou, k naplneniu ktorých môže dôjsť iba vtedy, ak bude spotrebiteľovi umožnený reálny prístup na súd a to so zvýšenou ingerenciou súdu, naplnenie ktorej v spotrebiteľskej veci je dané zreteľom na základné interpretačné pravidlo a to ochranu slabšej strany spotrebiteľa.
10. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že právny predchodca žalovaného W., a.s. a žalobca uzatvorili dňa 23.10.2007 zmluvu o úvere (ďalej len „zmluva o úvere“) na základe ktorej právny predchodca žalovaného poskytol žalobcovi úver vo výške 50 000,- Sk (1.657,70 Eur), ktorý sa žalobca zaviazal vrátiť v 40 mesačných splátkach. V bode 4 zmluvy o úvere sa žalobca s právnym predchodcom žalovaného dohodli na uzatvorení dohody o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka (ďalej len „predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy“). Odvolací súd má za to, že vzhľadom na postavenie predchodcu žalovaného ako dodávateľa a žalobcu, ktorý nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a formulárový charakter zmluvy o úvere, medzi žalobcom a predchodcom žalovaného bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva. V preskúmavanej veci teda niet sporu o tom, že úverová zmluva a uzatvorená predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy majú spotrebiteľský charakter a žalobca v právnom vzťahu nimi založenom, má postavenie spotrebiteľa.
11. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom, ako uvádza aj žalovaný vo svojom odvolaní. V spore predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená za účelom zabezpečenia pohľadávky predchodcu žalovaného vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Odvolací súd má za to, že samotná zmluva o úvere a aj predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je jej súčasťou, sú zmluvy formulárové, ktorých znenie bolo vopred pripravené zo strany predchodcu žalovaného bez individuálneho dojednania, ktorý na základe neho uplatnil u zamestnávateľa žalobcu vykonávanie zrážok zo mzdy, čím bol žalobca priamo ohrozený vo svojej majetkovej sfére, keďže mzda predstavuje zdroj jeho príjmu. Nakoľko je žalobca ohrozený vo svojej majetkovej sfére a bez požadovaného určenia by toto ohrozenie mohlo trvať aj naďalej, s prihliadnutím na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu, odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem v predmetnej veci na požadovanom určení. Odvolací súd poukazuje tiež na to, že sporná dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje bez súdnej kontroly mimosúdne siahnuť na majetok dlžníka (žalobcu) bez toho, aby žalovaným požadovaná pohľadávka voči žalobcovi, prešla súdnym prieskumom jej oprávnenosti
a žalobca je tak vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa, čím reálne dochádza k narušeniu sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech práv žalobcu ako spotrebiteľa.
12. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola primárne dohodnutá v bode 4 zmluvy o úvere (vytlačených v úverovej zmluve minimalistickým písmom), ako neoddeliteľná súčasť zmluvy o úvere, ktorý zabezpečovací prostriedok žalobca nemal možnosť odmietnuť. Právny predchodca žalovaného ako veriteľ do prejavu vôle žalobcu zahrnul uzavretie ďalšej zmluvy (dohody o zrážkach),ktorým vnútil žalobcovi ako spotrebiteľovi určité správanie a konanie, zvýhodňujúc seba ako príjemcu plnenia (čím bola spôsobená nerovnováha zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa). Podľa § 53 ods.1 OZ pre spotrebiteľské zmluvy platí zákaz zmluvných ustanovení, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné podmienky), a tieto sú považované za neplatné (§ 53 ods. 4 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy).
13. Prihliadajúc na formálne a obsahové náležitosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy je odvolací súd toho názoru, že predmetná dohoda spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Pri uzatváraní tejto dohody spotrebiteľ musí mať vedomosť, pohľadávku akého druhu a v akej výške dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. V opačnom prípade sa vystavuje tomu, že veriteľ vymôže celú pohľadávku, prostredníctvom zrážok z dlžníkovej mzdy, ktorú by spotrebiteľ nebol povinný zaplatiť pri obligatórnom prieskume neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ide o neprimerané zvýhodnenie veriteľa v neprospech spotrebiteľa, umožňujúce vymôcť pohľadávku vo výške, ktorá mu neprináleží.
14. Okrem vyššie uvedeného odvolací súdu dodáva, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná aj pre absenciu náležitosti Dohody o zrážkach zo mzdy, pre ktorú platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je neurčité a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v čase uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto zabezpečovacieho hmotnoprávneho inštitútu).
15. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
16. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255 ods.1, § 262 ods. 1CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca. Odvolací súd preto rozhodol, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).