Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/142/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v právnej veci žalobcu A. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v M., č. XXX, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, Janka Kráľa č. 5/A, proti žalovanému K. O. O. Y. SA, pobočka zahraničnej banky, T.: XXXXXXXX, so sídlom v K., C. č. 2, o zaplatenie X.XXX,- € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 4Csp/78/2017-83 zo dňa 21.03.2018, ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania (druhý výrok) m e n í tak, že žalobca n e m á právo na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (prvý výrok) a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (druhý výrok); v odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že konanie zastavil v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcu a keďže späťvzatím žaloby žalobca procesne zavinil zastavenie konania, priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu; vo vzťahu k argumentácii žalobcu o nemožnosti priznať žalovanému náhradu trov konania z dôvodu nedostatku jeho právnej subjektivity žalovaného súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 21 ods. 1 až 5 Obchodného zákonníka uviedol, že „podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky; oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri a zaniká ku dňu výmazu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky z obchodného registra; žalovaný je zahraničnou právnickou osobou zapísanou do obchodného registra Okresného súdu Bratislava I oddiel: PO, vložka č. 2990/B; sídlo organizačnej zložky je Karadžičova 2, Bratislava; z uvedeného je preto zrejmé, že žalovaný ako zahraničná právnická osoba je oprávnená podnikať na území Slovenskej republiky, a teda má plnú právnu, ako aj procesnú subjektivitu, preto mu možno priznať aj nárok na náhradu trov konania“; súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 144, § 145 ods. 1 a § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“).

2.1 Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 09.04.2018 (č.l. 89 spisu); uznesenie napadol v rozsahu výroku o trovách konania; vyjadril názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) v tom, že žalovaný je zahraničnou právnickou osobou a má plnú právnu subjektivitu a napadnuté uznesenie v napadnutom rozsahu vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.) v tom, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania; argumentoval, že dňa 10.03.2017 podal žalobu, ktorú podaním zo dňa 19.03.2018 zobral v celom rozsahu späť, pričom navrhol žiadnej zo strán nepriznať nárok na náhradu trov konania z dôvodu nedostatku právnej subjektivity žalovaného; zopakoval, že označenému žalovanému nemožno priznať náhradu trov konania, pretože tento nie je právnickou osobou a procesnú subjektivitu má len zahraničná právnická osoba a nie organizačná zložka (žalovaný) označená v žalobe; na základe uvedeného navrhol zmenu napadnutého uznesenia v zmysle nepriznania nároku na náhradu trov konania žiadnej zo strán; nárok na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

2.2 Odvolanie žalobcu doručil súd prvej inštancie subjektu A. - Z., s.r.o., T.: XXXXXXXX, so sídlom v K., Z. č. XX, dňa 13.04.2018 prostredníctvom elektronickej pošty (č.l. 94 spisu), ktorého považoval za zástupcu žalovaného, pričom tento doručil dňa 24.04.2018 súdu prvej inštancie vyjadrenie zo dňa 23.04.2018 (č.l. 95-96 spisu), ktorým navrhol napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania potvrdiť, pretože ho považoval za správne; argumentoval, že späťvzatím žaloby zavinil žalobca zastavenie konania a preto je povinný nahradiť druhej procesnej strane trovy konania, pričom zdôraznil, že mu v súvislosti s predmetným súdnym konaním preukázateľne vznikli trovy konania; nepriznanie náhrady trov konania by považoval za nespravodlivé.

2.3 Žalobca v replike zo dňa 11.05.2018 (č.l. 102-103 spisu) uviedol, že „vyjadrenie žalovaného“ nič nemení na správnosti jeho odvolacej argumentácie; zdôraznil, že procesné strany určuje žalobca v podanej žalobe; pokiaľ je strana sporu označená nesprávne, nič to nemení na fakte, že rozhodovanie o trovách konania sa viaže práve k týmto stranám, hoci jednou zo strán je subjekt, ktorý právnou subjektivitou nedisponuje; v tomto prípade potom jediným do úvahy pripadajúcim rozhodnutím je len nepriznanie nároku na náhradu trov konania žiadnej zo strán, keďže o tejto náhrade nie je ani medzi kým rozhodnúť; subjekt bez právnej a procesnej subjektivity nemôže byť označený ako strana sporu a preto nemôže byť ani subjektom rozhodovania o nároku na náhradu trov konania; vyjadril názor, že iný subjekt mimo subjektov označených v žalobe (s výnimkou nástupníctva) je vylúčený z možnosti rozhodovania o nároku na náhradu trov konania.

2.4 Repliku žalobcu doručil súd prvej inštancie subjektu A. - Z., s.r.o. dňa 16.05.2018 prostredníctvom elektronickej pošty (č.l. 105 spisu), ktorého považoval za zástupcu žalovaného.

3.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania (druhý výrok) podľa § 388 C.s.p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

3.2 Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

4. Odvolanie žalobcu je dôvodné. Preskúmaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, odvolania žalobcu a obsahu spisu súdu prvej inštancie v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o odvolaní dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý výrok o trovách konania je potrebné zmeniť; z obsahu spisu je zrejmé, že žalobou zo dňa 10.03.2017 sa žalobca proti označenému žalovanému (pobočke zahraničnej banky) domáhal zaplatenia sumy 1.378,- € s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia (č.l. 2-6 spisu); o žalobe žalobcu rozhodol súd prvej inštancie platobným rozkazom zo dňa 02.05.2017, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel (č.l. 44 spisu); dňa 05.06.2017 bol súdu prvej inštancie doručený odpor proti platobnému rozkazu (č.l. 47-51 spisu), ktorý podal označený žalovaný zastúpený zástupcom A.

- Z., s.r.o., T.: XXXXXXXX, so sídlom v K., Z. č. XX, na základe plnomocenstva zo dňa 25.05.2017 (č.l. 52 spisu) udeleného zahraničnou právnickou osobou K. O. O. Y. SA, T.: XXXXXXXX, so sídlom vo Y., O., K. Haussmann č. 1; uznesením zo dňa 12.06.2017 súd prvej inštancie zrušil platobný rozkaz zo dňa 02.05.2017 v dôsledku včas podaného odporu (č.l. 57 spisu); dňa 22.06.2017 doručil žalobca vyjadrenie zo dňa 21.06.2017 k odporu (č.l. 62-65 spisu); dňa 20.03.2018 doručil žalobca súdu prvej inštancie späťvzatie žaloby v celom rozsahu (č.l. 78 spisu) s tým, že žiadnej zo strán navrhol nepriznať nárok na náhradu trov konania, pretože žalovanému nemožno priznať nárok z dôvodu nedostatku jeho právnej subjektivity; následne napadnutým uznesením zo dňa 21.03.2018 (č.l. 83-84 spisu) súd prvej inštancie konanie zastavil a rozhodol o trovách konania; z uvedeného je zrejmé,

že žalobca ako stranu sporu na strane žalovaného označil pobočku zahraničnej banky; súd prvej inštancie v rámci konania a pri rozhodovaní napadnutým uznesením o trovách konania nedostatočne zohľadnil skutočnosť, že v žalobe označený žalovaný nemá procesnú subjektivitu; označený žalovaný je pobočkou zahraničnej banky; zápisom pobočky do obchodného registra nedošlo k vzniku jej procesnej subjektivity, ale len k vzniku oprávnenia zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky (§ 21 ods. 4 Obchodného zákonníka); nositeľom spôsobilosti na práva a povinnosti a tým aj procesnej subjektivity však naďalej zostáva zahraničná osoba (v podrobnostiach porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/166/2017 zo dňa 30.04.2018 najmä body 7, 8, 9 a 13 odôvodnenia); vo všeobecnosti nedostatok procesnej subjektivity predstavuje neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky (§ 161 ods. 2 C.s.p.), ktorý vedie k zastaveniu konania (§ 62 C.s.p.); v prejednávanom spore došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby (§ 145 ods. 1 C.s.p.); súd prvej inštancie napadnutým výrokom o trovách konania priznal nárok na náhradu trov konania subjektu bez právnej subjektivity; z dôvodu nedostatku právnej subjektivity označeného žalovaného nebolo možné ani uvažovať o vzniku prípadného jeho zastúpenia, resp. o existencii jeho trov konania (z obsahu spisu je zrejmé, že plnomocenstvo na zastupovanie v prejednávanom spore udelila zástupcovi zahraničná osoba, ktorá nebola stranou sporu, na procesné úkony zástupcu A. - Z., s.r.o., preto nebolo možné prihliadať, pretože tento nebol zástupcom označeného žalovaného, ale inej osoby); na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru o splnení podmienok na zmenu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie tak, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, pretože v prípade neexistencie jedného zo subjektov dvojstranného procesného vzťahu pri rozhodovaní o trovách konania neprichádza vznik práva na náhradu trov konania do úvahy (z hľadiska konkrétnych okolností prejednávaného sporu by žalobcovi nevznikol ani samotný nárok na náhradu trov konania, pretože späťvzatím žaloby zavinil zastavenie konania).

5. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, vznikol mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania; nakoľko žalobca výslovne uviedol, že trovy odvolacieho konania neuplatňuje, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal (porovnaj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26.10.2016 a sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018); navyše z dôvodu neexistencie druhej strany procesného vzťahu by rozhodnutie o priznaní nároku na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi ani neprichádzalo do úvahy (v podrobnostiach bod 4 odôvodnenia).

6. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).