Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/144/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a členov senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: CD Consulting s.r.o., Zábrdovice, Příkop 843/4, Brno, Česká republika, IČO 26 429 705 zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO 36 864 421 proti žalovanej: G. M., A.. F., U.. XX.X.XXXX, Č. D. XX o zaplatenie 408,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 30.9.2016 č. k. 20C/184/2013-96 v spojení s opravným uznesením zo dňa 7.2.2018 č. k. 20C/184/2013-123 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie označeným rozsudkom I. konanie v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zastavil, II. žalobu zamietol III. žalovanej priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že konanie vo veci sa začalo dňa 28.3.2013, kedy bola súdu prvej inštancie doručená žaloba proti pôvodne žalovanej G. F., A.. M., U.. XX.X.XXXX, ktorá v priebehu konania dňa 4.1.2014 zomrela a súd prvej inštancie ďalej konal s jej jedinou dedičkou G. M.. Uviedol, že predmetom konania je nárok žalobcu proti žalovanej zo zmenky vystavenej dňa 14.12.2010 na zmenkovú sumu 408,- eur s dohodnutým zmenkovým úrokom 0,25% denne od 27.4.2011, ktorú žalobca nadobudol ako indosatár a nárok uplatňoval podľa Nariadenia EP a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. O nároku žalobcu rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom dňa 6.10.2014 č. k. 20C/184/2013-42 tak, že žalobu zamietol. Odvolací súd na základe odvolania žalobcu tento rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, aby postupoval podľa Nariadenia č. 861/2007. V novom konaní žalobca vzal žalobu čiastočne späť v dohodnutom zmenkovom úroku vo výške 0,19 % denne a zotrval na zaplatení zmenkového úroku vo výške 0,06% denne.

3. Citujúc ustanovenia § 75, § 76 ods. 1, § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 a § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a § 39 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie uviedol, že žalobca podal návrh podľa Nariadenia č. 861/2007, konajúci súd však považoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie napriek

nesúhlasu žalobcu, pretože z predloženej zmenky bolo zrejmé, že pôvodným veriteľom bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., o ktorej je všeobecne známe, že poskytuje spotrebiteľské úvery. Podľa záveru súdu prvej inštancie bolo preto potrebné objasniť, či zmenkou bol zabezpečený spotrebiteľský úver a v kladnom prípade posúdiť, či zmenka bola vystavená v súlade so zákonom. Za tým účelom vyzval žalobcu, aby predložil zmluvu, z ktorej záväzok bol zabezpečený predloženou zmenkou, žalobca zmluvu nepredložil. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovi je známe, že zmluvný vzťah, z ktorého vznikla zmenka, je vzťahom spotrebiteľským, pretože to vyplýva z exekučného konania a tiež z uznesenia Krajského súdu v Košiciach, v ktorom bolo rozhodované o miestnej príslušnosti konajúceho súdu, preto žalobca musel počítať s tým, že vec nemožno posudzovať len v intenciách zákona č. 191/1950 Zb., napriek tomu nepredložil zmluvu a pojednávania vo veci sa nezúčastnil.

4. Súd prvej inštancie zo svojej činnosti zistil, že na konajúcom súde sa vedie exekučné konanie sp. zn. 17Er/436/2012, v ktorom podkladom pre vydanie exekučného titulu bola zmenka uplatnená aj v tomto konaní. V exekučnom spise je aj úverová zmluva, z ktorej vyplýva, že zmenka kryla spotrebiteľský úver poskytnutý spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Súd prvej inštancie preto posudzoval, či zmenka bola vydaná v súlade s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. a zdôraznil, že ide o skúmanie platnosti právneho úkonu ex offo, k čomu nie sú potrebné žiadne námietky povinnej strany. Uviedol, že k dátumu uzavretia úverovej zmluvy a vystavenia zmenky citované ustanovenie zakazovalo plnenie dlhu zmenkou alebo šekom, výnimkou bola len zabezpečovacia zmenka, v ktorej však uvedená zmenková suma nemohla byť vyššia ako aktuálny stav dlhu na úverovej istine a príslušenstve maximálne vo výške 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Ak bola zmenka vystavená v rozpore s týmito podmienkami, veriteľ ju nemohol od dlžníka prijať a na požiadanie ju musel dlžníkovi vrátiť. Z úverovej zmluvy súd prvej inštancie zistil, že dlžníkovi mal byť poskytnutý úver vo výške 600,- eur a keďže zmenka bola vyplnená na sumu 408,- eur, bola vyplnená zjavne v rozpore so zákonom, a preto je neplatná, takúto zmenku žalobca nesmel ani prijať a ak ju prijal, porušil zákon. Pokiaľ žalobca namietal, že nároky zo zmenky sú samostatnými nárokmi nezávislými od záväzkového vzťahu, súd prvej inštancie uviedol, že to neplatí v prípade, ak právne predpisy limitujú alebo zakazujú použitie zmenky, kedy nemožno nároky zo zmenky posudzovať len podľa zákona č. 191/1950 Zb., ale súd z úradnej povinnosti skúma platnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie uzavrel, že predložená zmenka nie je postačujúcim dôkazom v tomto konaní a keďže žalobca iné dôkazy nepredložil, súd prvej inštancie žalobu zamietol. V časti zmenkového úroku 0,19 % denne konanie zastavil podľa § 145 ods. 2 C.s.p., pretože žalobca v tomto rozsahu vzal žalobu späť a žalovaný so zastavením konania v tomto rozsahu súhlasil. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 a § 262 C.s.p.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d/, písm. b/ a písm. h/ C.s.p. Žalobca uviedol, že ak súd prvej inštancie vykonal dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom a inými listinnými dôkazmi, strany sporu nenavrhli vykonať dokazovanie týmito listinnými dôkazmi. Zdôraznil, že v sporovom konaní je dokazovanie ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Uviedol, že ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. síce súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania, avšak tento postup je možné využiť len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť. Žalobca však predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Zb., čím dokázal svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného neboli žiadne námietky, a preto podľa žalobcu neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutých pre rozhodnutie vo veci, preto mal súd prvej inštancie vo veci rozhodnúť len na základe predloženej zmenky. Zastával názor, že z prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračná zásada v zmysle čl. 5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy, pričom súd prvej inštancie podľa žalobcu svoje rozhodnutie o potrebe vykonania dôkazov náležíte neodôvodnil. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že v napadnutom rozsudku vychádza z podľa neho nesporných skutočností (uzavretie úverovej zmluvy, zmenka slúžiaca na zabezpečenie nároku zo zmenky), pričom strany sporu tieto skutočnosti netvrdili a súd prvej inštancie si údajne nesporné fakty vyabstrahoval z

dokazovania, ktoré si sám navrhol, preto je toto rozhodnutie postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť. Žalobca tvrdil, že súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov a tiež nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva európskej únie. Zdôraznil, že predmetom konania je nárok zo zmenky, ktorá je samostatným abstraktným záväzkom a nie je možné ju spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. S poukazom na § 17 zákona č. 191/1950 Zb. a judikatúru súdov uviedol, že za určitých okolností môžu byť voči žalobcovi uplatnené tzv. kauzálne námietky, ale tieto musí vzniesť žalovaný a súčasne nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Za neprípustné označil, aby túto úlohu na seba prevzal súd a nahradil tak aktivitu žalovaného. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že porušil poučovaciu povinnosť prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 O.s.p., porušil ustanovenia o vykonávaní dôkazných prostriedkov a prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. S poukazom na právny názor uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn. 25Cdo/1839/2000, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 z 5.9.2013 a Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21.11.2013 sp. zn. 43CoZm/10/2013 zdôraznil, že vzhľadom na samostatnosť, oddelenosť a nezávislosť zmenkového záväzku nemožno hovoriť, že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a že tomuto zákonu odporuje, lebo predložená zmenka má všetky zákonom predpísané náležitosti, je platnou zmenkou a nárok žalobcu je dôvodný. K záveru súdu prvej inštancie, že dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebiteľských úverov žalobca poukázal na to, že zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch pripúšťal, aby na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka, ktorá bola limitovaná len výškou zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Vzhľadom na uvedené a formuláciu ustanovenia § 4 ods. 6 podľa žalobcu dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskom úvere, lebo právna úprava pripúšťala používanie blankozmeniek.

6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila, odvolanie žalobcu prevzala dňa 5.12.2016.

7. Opravným uznesením zo dňa 7.2.2018 č. k. 20C/184/2013-123 súd prvej inštancie opravil zrejmú nesprávnosť v druhom výroku napadnutého rozsudku tak, že (po zastavení konania v časti zmenkového úroku - I. výrok) v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

8. Z obsahu odvolania vyplýva, že nesmeruje proti I. výroku o čiastočnom zastavení konania v zmenkovom úroku vo výške 0,19 % denne, keďže k zastaveniu konania v tejto časti došlo na základe späťvzatia žalobcu. V tomto výroku (I.) nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť a nebol odvolacím súdom preskúmavaný.

9. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. S odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.), na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

11. Žalobca odôvodnil odvolanie dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 písm. d/, písm. b/ a písm. h/ C.s.p., t. j. že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 C.s.p., na základe týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych

predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

13. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie správne vyporiadal v napadnutom rozhodnutí, preto jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku v jeho napadnutej časti.

14. Zákon zmenkový a šekový je osobitnou právnou úpravou, ktorá má prednosť pred všeobecnými právnymi predpismi, teda pred Obchodným zákonníkom aj Občianskym zákonníkom, pretože zmenkové právo patrí do oblasti súkromného práva, kedy ingerencia štátu a súdu má len jeden cieľ, a to ochranu individuálnych záujmov a nie záujmov verejných. Základnou súkromnoprávnou normou, ktorá sa používa aj na záväzkové vzťahy, ak nie sú osobitne upravené v zákone zmenkovom a šekovom, je Občiansky zákonník a . Samotná abstraktnosť zmenky neumožňuje, aby zmenkovo zaviazaná osoba sa bránila tým, že bola pri podpise zmenky uvedená do omylu, spočívajúcom v neznalosti zmenkovo-právnych vzťahov, z neznalosti práva alebo z nepochopenia obsahu zmenky. Táto neznalosť nemôže byť ospravedlnením dlžníka zo zmenky.

15. Zásada abstraktnosti zmenky však môže byť prelomená vtedy, ak pôjde o konanie úplne zakázané

- v rozpore so zákonom. V takom prípade neplatnosť zmenky sa nezakladá na omyle, ale na rozpore zmenky s právom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd preto v konaniach, kde sú uplatňované práva veriteľov zo spotrebiteľských zmlúv vrátane spotrebiteľských úverov na základe prvopisu zmenky, má podľa § 39 Občianskeho zákonníka skúmať, či uplatnenie práv veriteľa zo zmeniek nie je konaním, ktoré je v rozpore s právom podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s kogentnými ustanoveniami zákonov na ochranu spotrebiteľa, ak spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, a preto by takéto neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka boli neplatné. Osobitne podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, ak sa predmetnou zmenkou požaduje od žalovaného ako spotrebiteľa v prejednávanej veci zmenkový úrok 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročný úrok, ktorý je uvedený priamo na zmenke.

16. Odvolací súd poukazuje aj na Smernicu rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola priamo prevzatá do právneho poriadku Slovenskej republiky - Občianskeho zákonníka v piatej hlave - §§ 52 - 54 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktoré neodporujú Nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie o veciach s nízkou hodnotou sporu a taktiež neodporujú zákonu č. 191/1950 Zb. zmenkovému a šekovému a čl. 351 Zmluvy o Európskej únii, podľa ktorej je Slovenská republika viazaná Ženevskou zmenkovou konvenciou a Ženevským jednotným zmenkovým zákonom.

17. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, má za cieľ zjednodušiť a zrýchliť konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch, aj toto konanie však musí zabezpečiť, aby proces bol spravodlivý a žalobcovi aby boli v ňom priznané nároky, ktoré mu vyplývajú z tohto Nariadenia. Súd však musí zabezpečiť, aby bola v týchto cezhraničných konaniach vo veciach s nízkou hodnotou sporu zabezpečená aj ochrana práv spotrebiteľov. Nerešpektovanie vnútroštátneho právneho poriadku a práva Európskej únie o ochrane spotrebiteľa by bolo obchádzaním týchto právnych predpisov prostredníctvom konania podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007.

18. Je nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Pokiaľ však žalobca v tomto konaní podľa Nariadenia predložil ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky a súd sa podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca nie sú dostatočne jasné alebo primerané a pohľadávka sa nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, môže žalobcovi uložiť doplniť informácie alebo dokumenty v lehote určenej súdom, a to vzorovým tlačivom B. Je pravdou, že konanie podľa Nariadenia je písomné, súd má však podľa Nariadenia právo požadovať od žalobcu predloženie aj iných listín, v tomto prípade okrem predloženej

zmenky, a má právo nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje potrebné, alebo ak o to požiadala niektorá zo strán (čl. 5 ods. 1 Nariadenia).

19. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď tlačivom B vyzval žalobcu na doplnenie informácií a dokumentov, lebo v žalobe poskytnuté informácie nepovažoval za dostatočné. Žalobca na výzvu súdu prvej inštancie oznámil, že iné listiny a údaje nemá k dispozícii a nárok uplatňuje podľa predloženej zmenky, ktorú považuje za postačujúci doklad pre rozhodnutie vo veci.

20. V prejednávanej veci bol postup súdu prvej inštancie, ktorým vyzýval žalobcu na doplnenie žaloby, v súlade s Nariadením a podporne tiež v súlade s Občianskym súdnym poriadkom (platným v čase výzvy). Odvolaciemu súdu aj súdu prvej inštancie z ich rozhodovacej činnosti je totiž známe, že obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava ako remitent (osoba, ktorej sa malo pôvodne platiť zo zmenky) uvedená na predmetnej vlastnej zmenke, poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a vedie množstvo súdnych a exekučných sporov na súdoch v Slovenskej republike o vymáhanie peňažných pohľadávok zo spotrebiteľských úverov. Na zabezpečenie týchto pohľadávok zo spotrebiteľských úverov vystavovala a prijímala zmenky, ktoré mali zabezpečovaciu funkciu k jej pohľadávkam zo spotrebiteľských úverov voči spotrebiteľom podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v období od 1.8.2008, kedy tento zákon umožňoval zmenkou zabezpečiť nároky zo spotrebiteľských úverov. Aj predmetná zmenka bola vystavená v tomto období po 1.8.2008. Až následné právne úpravy, okrem iného zákon č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, už neumožňoval, aby zmenka mala vo vzťahu k spotrebiteľským úverom platobnú a zabezpečovaciu funkciu. Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo preto vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci ex offo zabezpečiť prieskum žalobcom uplatneného nároku, a to vyžiadaním si listinných dôkazov, z ktorých mohol posúdiť platnosť úkonu, v ktorom má nárok žalobcu základ. Ak tak súd prvej inštancie aj bez návrhu strán urobil, aby poskytol ex offo ochranu žalovanému ako spotrebiteľovi, nemožno mu vytýkať porušenie práva na spravodlivý proces.

21. Žalobca v tomto konaní uplatnil peňažnú pohľadávku podľa Nariadenia, preto súd prvej inštancie mohol vec prejednávať podľa tohto Nariadenia a nie podľa § 175 Občianskeho súdneho poriadku (konanie sa začalo za účinnosti O.s.p. a podľa § 471 ods. 2 C.s.p. sa začaté konania o zmenkovom a šekovom konaní dokončia podľa doterajších predpisov), ktorým sa upravuje konanie o vydanie zmenkového platobného rozkazu iba na návrh navrhovateľa. Nemohol preto prejednávanú vec právne posudzovať podľa zákona č. 191/1950 Zb., lebo predložená zmenka je v tomto konaní podľa Nariadenia iba jedným z dôkazov na vydanie navrhovaného rozsudku, nie je však jediným dôkazom, ako je to v konaní podľa § 175 O.s.p. o vydanie zmenkového platobného rozkazu. Súd prvej inštancie preto správne vyzýval žalobcu vzorovým tlačivom „B“, ktoré je uvedené v prílohe č. II. Nariadenia, na doplnenie ďalších informácií a dôkazov. Ak žalobca nepredložil ďalšie požadované dôkazy okrem zmenky, súd prvej inštancie nemal predmetný uplatnený nárok posudzovať podľa zákona č. 191/1950 Zb., pretože žalobca nežiadal vydať zmenkový platobný rozkaz a súd prvej inštancie nie je zmenkovým súdom podľa § 10 Zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov, preto ani nemohol vo veci rozhodovať na základe predloženej zmenky ako jediného predloženého dôkazu. Taktiež súd nemôže z platnej zmenky ako jediného dôkazu čiastočne vyhovieť návrhu a čiastočne návrh zamietnuť. Keďže žalobca na výzvu súdu prvej inštancie nepredložil doplňujúce dokumenty podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia, súd prvej inštancie rozhodol správne, keď návrh žalobcu zamietol v odvolaním napadnutej časti.

22. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutom zamietavom výroku podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil vrátane výroku o trovách konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie v súlade s platnou právnou úpravou.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. a stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a úspešnému žalovanému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

24. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).