Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Co-38-2018.pdf
PDF · 82.24 KB
Case nature
Subarea
19Co/38/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. B. XXX, zast. JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, so sídlom Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, o zaplatenie 308,60 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 18C/302/2014-121 zo dňa 15.05.2017 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania s tým, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalovanému, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej, ktoré rozhodnutie vydá súdny úradník.
Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie 308,60 eur s príslušenstvom. Ďalším výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 119,98 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 308,60 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013 mu postúpil pohľadávku postupca O. vyplývajúcu zo zmluvy o pripojení zo dňa 08.01.2011, vzniknutú nezaplatením za služby žalovanému, ktoré boli vyfaktúrované konkrétnymi faktúrami. Žalovaný po podaní žaloby uhradil dňa 03.05.2016 sumu 326,60 eur. Po späťvzatí žaloby o zaplatenie 308,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 31,34 eur od 14.07.2011 do 03.05.2016 a súhlasu žalovaného s týmto čiastočným späťvzatím žaloby, súd v tejto časti konanie zastavil.
3. Prvoinštančný súd citujúc ust. § 42 ods. 4 písm. b), § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 524 ods. 1, 2 OZ a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako aj § 3 ods. 1 v spojení s § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. skonštatoval, že žaloba žalobcu po čiastočnom späťvzatí je dôvodná, preto jej vo zvyšnej časti vyhovel.
4. Ďalej konštatoval, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená 08.01.2011 zmluva o pripojení, na základe ktorej právny predchodca žalobcu dodal žalovanému elektronické komunikačné služby a žalovaný bol povinný platiť cenu za poskytnuté služby. Je nesporné, že žalovaný
cenu za poskytnuté služby neuhradil včas, ale až po podaní žaloby dňa 03.05.2016. Súd ešte dodal, že predmetný záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným neposudzoval podľa noriem spotrebiteľského práva, nakoľko žalovaný uzatváral zmluvu o pripojení ako podnikateľ.
5. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 257 CSP. Konštatoval, že žaloba bola podaná v celom rozsahu dôvodne a k čiastočnému späťvzatiu došlo z dôvodu na strane žalovaného, keďže tento časť žalovanej sumy zaplatil až po podaní žaloby, preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaný žiadal nepriznať žalobcovi náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a to vzhľadom na jeho zlú finančnú situáciu, súd však tieto dôvody nemal za preukázané, keďže okrem tohto vyhlásenia žalovaný na podporu svojich tvrdení nepredložil žiaden relevantný dôkaz.
6. Proti uvedenému rozsudku, a to čo do výroku o trovách konania v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Vyslovil svoj nesúhlas s odôvodnením napadnutého výroku, ktorý považuje za nesprávny. Naďalej trval na tom, aby žalobcovi náhrada trov konania nebola priznaná z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ako aj z dôvodu zlej finančnej situácie žalovaného, s poukazom na § 255 a § 257 CSP. Žalovaný je zamestnaný, ale poberá minimálnu mzdu. Navrhol preto rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania neprizná, resp. v napadnutom rozsahu rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca tak, že v odvolaní žalovaný neuviedol v zmysle § 257 CSP žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by mu súd nemal priznať náhradu trov konania. U žalovaného nemožno hovoriť o zlých majetkových pomeroch, lebo je zamestnaný. Žalovaný si povinnosť uhradiť trovy konania zapríčinil sám a trovy boli uplatnené žalobcom iba za vynaložené úkony nevyhnutné na priznanie dôvodného nároku voči žalovaného. Stotožnil sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie a navrhol ho potvrdiť.
8. K replike žalobcu k odvolaniu žalovaného žalovaný sa vyjadril tak, že pracuje v zahraničí, má však vysoké náklady na ubytovanie a stravovanie nielen v zahraničí, ale aj na U.. Pracuje ako robotník v stavebníctve, čiže cez zimu nepracuje. Opätovne zotrval na návrhu na nepriznaní náhrady trov konania žalobcovi.
9. Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na predchádzajúcich tvrdeniach s tým, že žalovaný nepreukázal žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie mu náhrady trov konania.
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
11. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP).
12. Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane (§ 256 ods. 1 CSP).
13. Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP).
14. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie o trovách konania správne rozhodol aplikujúc správne právne predpisy. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie čo do výroku o trovách konania, na ktoré poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.
15. Iba na skonštatovanie správnosti rozhodnutia, ako aj k odvolacím dôvodom uvádza, že žalovaný ani pred súdom prvej inštancie, ani v odvolacom konaní nepreukázal také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali pri rozhodovaní o trovách konania aplikáciu ust. § 257 CSP. Iba tvrdenie žalovaného, že u neho existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a že má zlú finančnú situáciu bez toho, aby tieto svoje tvrdenia aj
preukázal, nemôžu byť dôvodom na iné rozhodnutie o trovách konania, ako bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie. Už to, že žalovaný pracuje v zahraničí nasvedčuje tomu, že má stály príjem, aj keď jeho výšku súdu nedokladoval. Nedokladoval však ani to, že má vysoké náklady na ubytovanie a stravovanie tak v zahraničí, ako aj na U.. Ani súd prvej inštancie, ani odvolací súd nemohol zohľadniť tvrdenia žalovaného, keď žiadne tvrdenie o jeho situácii a o potrebe aplikovať pri rozhodovaní o trovách konania ust. § 257 CSP nepreukázal. 16. Za situácie, že žaloba bola podaná dôvodne, v časti bolo konanie zastavené z dôvodu úhrady žalovanej sumy žalovaným počas konania a v časti bol žalobca úspešný, správne súd prvej inštancie aplikoval na rozhodnutie o trovách konania ust. § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok, a to aj keď mala strana sporu nárok na náhradu trov konania, pretože mala vo veci plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne; to platí aj pre trovy právnej služby ( viď uznesenie Ústavného súdu SR z 1. februára 2018, sp. zn. IV. ÚS 83/2018). 17. Odvolací súd ešte dodáva, že žalovaný v predmetnom konaní nevystupoval ako spotrebiteľ, preto mu nebolo možné poskytnúť ani ochranu, prináležiacu v spotrebiteľských sporoch. 18. Výrok o nároku na náhradu trov konania musí byť formulovaný tak, že v ňom musí byť uvedené nielen kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania ale musí v ňom byť uvedená aj formulácia, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti ( viď uznesenia Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp. zn. 6 Cdo 222/2016). 19. Vzhľadom na to, že výrok rozsudku súdu prvej inštancie nebol úplný, odvolací súd v zmysle ust. § 224 CSP opravil jeho znenie tak, aby formulácia bola v zmysle požiadavky zákona, ako aj v zmysle vyššie uvedenej judikatúry NS SR. 20. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho výroku o trovách konania potvrdil s tým, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalovanému, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej, ktoré rozhodnutie vydá súdny úradník. 21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).