Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/20/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42 174 902, proti žalovanému: J. J., U. F. XXX/XXXX, XXX XX F., o zaplatenie sumy 509,88 EUR s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. XCsp/XX/XXXX-XX z XX. J. XXXX, takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vracia mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom I. výrokom rozhodol, že žalobu zamieta a II. výrokom náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 509,88 EUR spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 509,88 EUR od 15.4.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 06.02.2006 žalobca, ako veriteľ, poskytol žalovanému, ako dlžníkovi úver vo výške 331,94 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 177,92 eur, spolu vo výške 509,86 eur za podmienok dohodnutých v Zmluve o úvere, a to v 6- tich mesačných splátkach po 84,98 eur, počnúc dňom 10.03.2006. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorú sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, sa žalobca a žalovaný dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalobca zaslal žalovanému viacpočetné upozornenia na omeškanie so zaplatením splátok. Na uvedené upozornenia žalovaný nereagoval. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušil dojednania predmetnej zmluvy o úvere a stratil výhodu splátok a dňa 15.04.2006 sa stal dlh splatným. Žalobca podal dňa 30.06.2006 trestné oznámenie na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Vranov nad Topľou vo veci podozrenia zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko mal žalobca podozrenie, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere v úmysle úver vôbec nesplácať. Uvedenému podozreniu nasvedčovala aj skutočnosť, že odo dňa uzatvorenia zmluvy o úvere ku dňu podania trestného oznámenia žalovaný nepoukázal v prospech predmetnej zmluvy o úvere žiadnu splátku, a to aj napriek skutočnosti, že mal finančné prostriedky, čo vyplýva z údajov uvedených v žiadosti o úver v časti „mesačné príjmy a výdavky“. Žalobca má teda za to, že žalovaný už v čase uzatvárania zmluvy o úvere vedel, že nebude úver splácať, čím uviedol žalobcu do omylu a spôsobil mu tým škodu. Okresný súd Vranov nad Topľou trestným rozkazom č. k. XT/X/XXXX - XX zo dňa 10.01.2007 uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojím nárokom na náhradu spôsobnej škody na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k XT/X/XXXX - XX zo dňa 10.01.2007 nadobudol právoplatnosť dňa 14.02.2007

a vykonateľnosť dňa 14.02.2007. Žalovaný ku dňu vyhotovenia návrhu na vydanie platobného rozkazu neuhradil žalobcovi žiadnu platbu. K žalobe žalobca doložil Zmluvu o úvere spolu s Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a Trestný rozkaz Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. XT/X/XXXX -XX zo dňa 10.01.2007. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 06.02.2006 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 331,94 eur (10.000,- Sk), ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s poplatkom vo výške 177,92 eur (5.360,- Sk), spolu vo výške 509,86 eur v 6-tich mesačných splátkach po 84,98 eur (2.560,- Sk), počnúc dňom 10.03.2006. Podľa bodu 10 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Z rozsudku sp.zn. XT/X/XXXX zo dňa 10.01.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 14.02.2007, vyplýva, že žalovaný bol odsúdený za prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov nepodmienečne a súčasne bol žalobca so svojím nárokom na náhradu spôsobenej škody odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych. Žalovaný dňa 06.02.2006 vo Vranove nad Topľou pri uzatváraní zmluvy o úvere č. XXXXXXX ktorá bola predložená žalobcom, s cieľom získať úver v sume 331,94 eur, zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 177,92 eur, ktorý sa zaviazal splácať v dvanástich mesačných splátkach po 84,98 eur, počnúc dňom 10.03.2006, pričom po prevzatí finančnej hotovosti doposiaľ neuhradil ani časť dlžnej sumy, čím takto svojím konaním spoločnosti Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807898 spôsobil škodu vo výške 509,86 eur. V danej právnej veci mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere dňa 06.02.2006. Na základe predmetnej zmluvy poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 331,94 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s poplatkom vo výške 177,92 eur, spolu vo výške 509,86 eur v 6-tich mesačných splátkach po 84,98 eur, počnúc dňom 10.03.2006. Trestným rozkazom tunajšieho súdu č.k. XT/X/XXXX - XX zo dňa 10.01.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 14.02.2007, súd uznal žalovaného za vinného z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, pričom žalobca bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu, pričom návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje. Adhézne konanie prebieha v rámci trestného konania zároveň s rozhodovaním o vine obžalovaného. Pri rozhodovaní o náhrade škody poškodeného voči obvinenému súd aplikuje ohľadom tohto nároku spravidla ustanovenia občianskeho hmotného práva, vrátane ustanovení o náhrade škody, premlčaní, nevynímajúc ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa. Trestný rozkaz bol žalobcovi doručený dňa 15.01.2007. Žalobca získal nepochybne vedomosť o osobe škodcu a rozsahu škody najneskôr v priebehu trestného konania, v ktorom vystupoval ako poškodený s uplatneným nárokom. Po doručení rozhodnutia dňa 15.01.2007 mal žalobca riadne pokračovať v uplatnenom nároku na náhradu škody. Dobu, po ktorú bol žalobca nečinný rozhodne nemožno považovať za primeranú, a preto takéto konanie, resp. nečinnosť poškodeného nemožno považovať za riadne pokračovanie v konaní. Po skončení trestného konania, odkázaním poškodeného na občianskoprávne konanie pokračovalo plynutie premlčacej doby. Dvojročná subjektívna premlčacia doba podľa § 112 Občianskeho zákonníka tak v predmetnej veci začala plynúť najneskôr dňa 16.01.2007 a uplynula dňa 16.01.2009. Keďže žalobca podal žalobu o náhradu škody na tunajšom súde až dňa 18.07.2016, urobil tak až po uplynutí premlčacej doby. Nárok žalobcu na náhradu škody proti žalovanému tak súd považuje za premlčaný, preto ho v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ ide o aplikáciu subjektívnej dvojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd poukázal na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 reguluje aj absolútne obchody. Nakoľko sa žalovaný dopustil uzavretím zmluvy o pôžičke trestného činu podvodu (tým, že žalobcu uviedol do omylu a spôsobil mu tak na jeho majetku škodu) a bol zaň právoplatne odsúdený, hľadí sa na uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako absolútne neplatnú. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2012, sp. zn. X J. O. XX/XXXX) Súd za daných okolností nemôže prihliadať na mimoriadnu splatnosť úveru (v dôsledku jeho absolútnej neplatnosti) a posudzovať premlčanie podľa všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Žalobca si z predmetného právneho vzťahu medzi ním a žalovaným uplatnil nárok na náhradu škody trestnom konaní a tento sa premlčuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe.

3. Poukázal na skutočnosť, že v prípade, ak by nešlo o premlčaný nárok, súd by okrem iných predpokladov skúmal aj požadovanú výšku, predmetná spotrebiteľská zmluva zo dňa 6.2.2006, z ktorej žalobca nárok na náhradu škody odvozduj, nespĺňa všetky zákonom požadované náležitosti.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, v ktorom namietal, že so žalovaným uzavrel dňa 6.2.2006 l Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 10.000 Eur (331,93 Eur) a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť spolu s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 5.360 Sk (177,91 Eue), t. j. vrátiť celkovo 15.360 Sk (509,85 Eue) a to v šiestich pravidelných mesačných splátkach po 2.560 Sk (84,97 Eur), počnúc dňom 10.3.2006 (ďalej len „Zmluva“). Z dôvodu, že žalovaný neuhradil ani jedinú splátku, podal na žalovaného trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa ustanovenia § 222 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov. Okresný súd Vranov nad Topľou uznal trestným rozkazom sp. zn. XT/X/XX - XX zo dňa 10.1.2007 žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu a žalobcu v postavení poškodeného v súlade s ustanovením § 288 ods. 1 zák. č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov odkázal so svojim nárokom na náhradu škody na civilné konanie (ďalej len „trestný rozkaz“). Žalobca uplatnil svoje nároky pred príslušným súdom, ktorý žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že prevažuje nárok žalobcu za premlčaný a súd prihliadol ex officio na premlčanie podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. O ochrane spotrebiteľa (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“). Podľa žalobcu okresný súd nebol oprávnený prihliadať podľa uvedeného ustanovenia na premlčanie ex offo, nakoľko aplikácia ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa prichádza do úvahy ak ide o spotrebiteľský záväzkovo-právny vzťah. Zmluva však nemá povahu spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 52 a nasledujúceho zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Poukázal na to, že ak dodávateľ konal v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolať tohto, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01 vo veci Johann Gruber proti BaywaAg publikovaný okrem iného V. Švestka J. Spačil J., Škárová, N., Hulmak, N. Akol Občiansky zákonník 1, Varga 1 - 459. Komentář, druhé vydaní, Praha: C.H.Beck, 2009, S.468-469). Ďalej poukázal na to, že jedným zo znakov skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu je aj spôsobenie škody. V prípade ak by uvedený znak nebol naplnený, žalovaná by nebola uznaná za vinnú. Škodou sa na účely tohto trestného zákona rozhodne aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom. Škodou sa rozumie aj ujma na zisku, na ktorý by poškodený inak vzhľadom na okolnosti a svoje pomery mal nárok, alebo ktorý by mohol odôvodnene dosiahnuť. Z uvedeného vyplýva, že pri trestnom čine úverového podvodu nie je škodovou len suma rovnajúca sa výške poskytnutého úveru, ale aj odplata za poskytnutie úveru a ďalšie záväzky, ktoré mu vznikli v dôsledku omeškania dlžníka, ktorý žalovaný ako poškodený vzhľadom na okolnosti (dojednaný úrok, zákonný úrok z omeškania, zmluvná pokuta) mal nárok, alebo ktoré mohol dosiahnuť. Zdôraznil, že tak v trestnom konaní ako aj v civilnom konaní dostatočne preukázal, že v prípade absencie konania žalovaného (t. j., že by ho neuviedol do omylu v otázke splnenia úverových podmienok) nedošlo by k uzavretiu zmluvy ani k poskytnutiu úveru a ani k vzniku škody v majetkovej sfére žalobcu. Peňažné prostriedky, ktoré žalobca poskytol žalovanému titulom zmluvy, by žalobca (poškodený) vzhľadom na okolnosti a svoje pomery mohol poskytnúť inému subjektu (klientovi, ktorý by svoje záväzky plnil riadne a včas, t. j. žalobca mohol odôvodnene dosiahnuť zisk). Ďalej poukázal na to, že konanie žalovaného malo charakter úmyslu, čo bolo potvrdené aj trestným rozkazom, ktorým uznal žalovaného vinným zo spáchania úmyselného trestného činu úverového podvodu podľa ustanovenia § 222 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších

predpisov. Okresný súd Vranov nad Topľou trestným rozkazom odkázal žalobcu s nárokom na náhradu škody na civilné konanie. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 23.11.2011 sp. zn. I ÚS 269/2011-55, podľa ktorého „rozsah viazanosti všeobecného súdu rozsudkom vydaným v trestnom konaní pri rozhodovaní v občianskom súdnom konaní v prípadoch, v ktorých sa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodujú s okolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre rozhodnutie v občiansko-právnom konaní, nemožno obmedziť len na závery v trestnom, t. j. o spáchaní trestného činu a o tom, kto ho spáchal.“ Namietal, že v danom prípade na plynutie premlčacej doby je nevyhnutné aplikovať ustanovenie § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky (ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla).“ Plynutie objektívnej premlčacej doby nezávisí od žiadnej subjektívnej vedomosti žalobcu a jej začiatok sa viaže na objektívne stanovenú skutočnosť vzniku škody. Z uvedeného je zrejmé, že začiatok plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je navzájom nezávislý. Niet pochýb o tom, že konanie žalovaného malo charakter úmyslu, čo bolo potvrdené aj trestným rozkazom, ktorý uznal žalovanú vinnou zo spáchania úmyselného trestného činu úverového podvodu podľa ustanovenia § 222 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov. Okresný súd Vranov nad Topľou v trestnom rozkaze odkázal žalobcu s nárokom na náhradu škody na civilné konanie. Vzhľadom na to, že sa žalovaný dopustil prečinu úverového podvodu, súd mu nemôže poskytnúť ochranu spotrebiteľa, nakoľko by došlo k zneužitiu práva v prospech žalovaného a k neprimeranej ochrane žalovaného. Podľa jeho názoru začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je viazaný na „udalosť, z ktorej škoda vznikla.“ Udalosť, z ktorej škoda vznikla, nemožno stotožňovať iba s protiprávnym úkonom, či udalosťou vyvolávajúcou škodu, lebo tak by mohla objektívna premlčacia doba začať plynúť skôr než ku škode na majetku vôbec došlo, prípadne škoda by mohla vzniknúť až po uplynutí objektívnej premlčacej doby alebo by nemusela vzniknúť vôbec. Žalobca má za to, že žalobu podal v objektívnej lehote na náhradu škody. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.4.2008 sp. zn. XCdo/XX/XXXX, podľa ktorého „dátum právoplatnosti rozhodnutia závisí od procesných platností, ktoré nastali v priebehu konania a s vedomosťou poškodeného o škode a škodcovi priamo nesúvisí.“ Aj keď až v právoplatnom rozhodnutí v trestnom konaní bolo rozhodnuté o vine žalovaného, neplatí automaticky, že týmto dátumom sa žalobca ako poškodený dozvedel o tom, že škoda vznikla a najmä v akom rozsahu vznikla. Žžalobcu, ktorý sa snažil mimosúdne motivovať škodcu (žalovaného), aby škodu nahradil dobrovoľne, nie je vhodné sankcionovať ( poukázané na zásadu „Vigilantibus iura scripta sunt.“ ) Žalobca sa v predmetnom konaní nedomáhal zaplatenia dlžnej sumy, ale náhrady škody, pričom plynutie premlčacej doby je upravené odlišne (najmä začiatok plynutia premlčacej doby). Ďalej zdôraznil, že Okresný súd Vranov nad Topľou v danom prípade vec nesprávne právne posúdil, pretože nebol oprávnený prihliadnuť na premlčanie ex offo v zmysle predmetného podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. O ochrane spotrebiteľa. Aj v prípade, ak by súd posudzoval zmluvu ako spotrebiteľskú, v danom prípade Okresný súd Vranov nad Topľou nebol oprávnený prihliadať na premlčacie ex offo a to vzhľadom na to, že sporové konanie o náhradu škody nemožno subsumovať pod konanie uvedené v predmetnom ustanovení, t. j. konanie o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Poukázal aj na skutočnosť, že tretia časť II. hlava prvý oddiel upravujúci spotrebiteľské spory neobsahuje obdobné ustanovenie, ktoré by ukladalo súdu povinnosť prihliadať ex offo na premlčanie. Z uvedeného vyplýva, že aj v prípade, ak by spor medzi žalobcom a žalovaným bol posudzovaný ako spotrebiteľský, súd nie je oprávnený prihliadať na premlčanie ex offo, pretože pojem spotrebiteľský spor podľa ustanovenia § 290 je širší ako pojem v spore o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy „podľa ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa“. Zastáva názor, že v predmetnom konaní nie je vhodné poskytovať zvýšenú ochranu strane sporu (žalovanému), ktorý svojim konaním porušil nielen ustanovenia zmluvy, ale aj zásadu dobrých mravov, predpisy Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka, dokonca sa dopustil trestného činu, ktorým spôsobil žalobcovi škodu. Opačný postup by bol podľa jeho názoru porušením princípov všeobecnej spravodlivosti, porušením princípov, na ktorý je postavený a výsledkom tohto postupu by nebolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúcich stav a poznatky právnej náuky.

5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), prejednal odvolanie podané žalobcom a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p. bez toho, aby nariadil pojednávanie (§ 385 C.s.p. a contrario) a na tomto pojednávaní

zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 C.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 C.s.p.). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods.2, § 219 ods. 1, 3 C.s.p.). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 C.s.p.) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

7. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť konanie pred odvolacím súdom.

8. Podľa ust. § 391 ods. 1 až 3 ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

10. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nemohol súd prvej inštancie ex offo prihliadať na premlčanie nároku žalobcu, aj keď pôvodná prax súdov bola taká. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR vl. Ú.-XX zo dňa 7.2.2018, ktorý skonštatoval nesúlad medzi ustanovením § 5b zákona O ochrane spotrebiteľa a článkom 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s článkom 1 ods. 1 Ústavy SR. Teda, že na premlčanie nemožno prihliadať ex offo, ale len na námietku žalovaného.

11. Podľa ustanovenia § 391 ods. 1 až 3 ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a na nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konania alebo postúpiť vec orgánom, do ktorého právomoci vec patrí. Ak bolo rozhodnutie zrušené, ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu list na ďalšie konanie a nové rozhodnutie je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

12. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené nepostupoval správne, ak ex offo prihliadol na premlčanie nároku žalobcu.

13. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec podľa § 391 vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť nárok žalobcu a vo veci opätovne rozhodnúť s prihliadnutím na vyššie uvedené.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .