Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cob/34/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu Mgr. Erika Németha a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: Okresné stavebné bytové družstvo, so sídlom Dlhá 4, Nitra, IČO: 36 526 029, zastúpený: Jurovatý & Partners, s. r. o., so sídlom Námestie SNP 14, Bratislava, IČO: 36 862 703, proti žalovanému: BULLA, s.r.o., so sídlom Dlhá 4, Nitra, IČO: 36 546 836, zastúpený: AKMK, s.r.o., so sídlom Farská 30, Nitra, IČO: 36 859 061, o zaplatenie 7.963,11 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 28Cb/71/2017 - 100 zo dňa 2. mája 2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 28Cb/71/2017 - 100 zo dňa 2. mája 2018 p o t v r d z u j e .

Odvolací súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nárok žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie č. k. 28Cb/71/2017- 79 zo dňa 20.02.2018 zamietol.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Nitra dňa 10.07.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaného zaplatiť mu sumu 7.963,11 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania, titulom neuhradenej faktúry vystavenej v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 15.05.2014.

3. Rozsudkom pre zmeškanie zo dňa 20.02.2018 č. k. 28Cb/71/2017-79 súd žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

4. Podľa § 278 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

5. Podľa § 281 ods.1 CSP, ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.

6. Podľa § 281 ods. 2 CSP, návrh podľa odseku 1 môže žalobca podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalobcu v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.

7. Podľa § 121 ods. 5 CSP, lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

8. Podľa § 125 ods. 2 CSP, podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

9. Súd zistil, že právny zástupca žalobcu podal dňa 03.04.2018 návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie v elektronickej podobe bez autorizácie. Nakoľko návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie považuje súd za podanie vo veci samej, bolo potrebné ho dodatočne doručiť buď v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe s autorizáciou v lehote 10 dní, t. j. najneskôr dňa 13.04.2018. Uvedená lehota na doplnenie je hmotnoprávna, a nie je možné ju predĺžiť. Nakoľko ide o hmotnoprávnu lehotu je potrebné, aby doplnenie bolo doručené súdu najneskôr v posledný deň lehoty a nestačí, aby bolo v tejto lehote iba odovzdané orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Nakoľko návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie v listinnej podobe bol doručený súdu dňa 18.04.2018, súd na podanie - návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie v elektronickej podobe bez autorizácie zo dňa 03.04.2018, neprihliadal.

10. Zo spisu bolo zistené, že rozsudok pre zmeškanie zo dňa 20.02.2018 č. k. 28Cb/71/2017-79, bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený dňa 16.03.2018. V zmysle zákonných ustanovení mu dňom 17.03.2018 začala plynúť 15-dňová lehota na podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Nakoľko posledný deň 15-dňovej lehoty pripadol na sobotu 31.03.2018, bol posledným dňom lehoty na podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie najbližší pracovný deň, t. j. utorok 03.04.2018.

11. Právny zástupca žalobcu po uplynutí 10 dňovej lehoty, v ktorej mal doplniť návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie v elektronickej podobe bez autorizácie, podal na pošte dňa 13.04.2018 návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie č. k. 28Cb/71/2017-79 zo dňa 20.02.2018, ktorý bol súdu doručený dňa 18.04.2018. Z uvedeného mal súd za preukázané, že právny zástupca žalobcu podal návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie č. k. 28Cb/71/2017-79 zo dňa 20.02.2018 oneskorene, nakoľko posledným dňom lehoty na podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie bol utorok 03.04.2018. Nakoľko právny zástupca žalobcu podal návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie č. k. 28Cb/71/2017-79 zo dňa 20.02.2018, až dňa 13.04.2018, teda lehota na podanie uvedeného návrhu nebola zachovaná v zmysle § 121 ods. 5 CSP, vyhodnotil súd návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie ako podanie podané po zákonom stanovenej lehote, čo bolo dôvodom jeho zamietnutia.

12. Proti predmetnému uzneseniu podal žalobca včasné odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

13. V dôvodoch svojho odvolania žalobca v podstate namietal, že súd prvej inštancie svoj právny názor vyslovený v rozhodnutí, že „lehota na doplnenie (podľa § 125 ods. 2 je hmotnoprávna“, nezdôvodnil vôbec, čo je v rozpore s ustanoveniami CSP, ktoré presne stanovujú, čo musí odôvodnenie súdneho rozhodnutia obsahovať (okrem iného aj to, že právny záver súdu musí byť riadne zdôvodnený, t. j. rozhodnutie musí byť presvedčivé, určité, úplné, jednoznačné a v súlade s výrokom). Je zjavné, že súd si len prečítal Veľký komentár k (nakladateľstvo BECK 2016, autori Števček, Ficová a spol.) a to konkrétne stranu 449, kde sa vo výklade k § 125 ods. 2 uvádza, že „táto lehota na doplnenie je hmotnoprávna a nie je možné ju predĺžiť“ a na základe tejto jednej vety z komentára vo veci rozhodol.

14. Ak by si však súd pozrel aj nejaké ďalšie komentáre, judikatúru alebo dokonca aj nálezy, resp. rozhodnutia Ústavného súdu SR v obdobných veciach, tak by si svojím nezdôvodneným právnym názorom určite nebol taký istý, ba dokonca by možno dospel aj k záveru, že 10 dňová lehota uvedená v ust. § 125 ods. 2 je jednoznačne lehota procesná, čo znamená, že pre jej počítanie platí ust. § 121 ods. 5 Počítanie lehôt, podľa ktorého „Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.“

Je dosť ťažké (prakticky nemožné) zdôvodniť právny záver, že základný procesný predpis, t. j. Civilný sporový poriadok obsahuje aj hmotno-právne lehoty, lebo potom vyvstáva otázka, ktoré to sú a na ktoré sa vzťahuje, resp. nevzťahuje ust. § 121 o počítaní lehôt.

15. Najvyšší súd dvakrát v procesnej forme právnej vety uverejnenej v Zbierke stanovísk ustálil, že lehota na doplnenie podania je lehotou procesnou. V právnej vete uviedol:

„Trojdňová lehota na doplnenie podania urobeného telefaxom (§ 42 ods. 1 O. s. p.) je lehotou procesnou; pre jej počítanie, plynutie a zachovanie platia ustanovenia § 55 a § 57 O. s. p.“ (R 18/2008; rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 219/2007 z 26. februára 2008).

Šesť rokov na to svoj právny názor zopakoval v judikáte č. R 143/2014:

„Trojdňová lehota na doplnenie podania urobeného elektronickými prostriedkami (§ 42 ods. 1 O. s. p.) je lehotou procesnou; pre jej počítanie, plynutie a zachovanie platia ustanovenia § 55 a § 57 O. s. p.“ (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 360/2013 z 27. februára 2014). Ústavný súd našiel ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu s rovnakým právnym názorom - 5 Cdo 253/2012, 2 Cdo 360/2013 či 1 Cdo 183/2013. Nepriamo potvrdil túto judikatúru aj ústavný súd nálezom sp. zn. III. ÚS 305/2011, v ktorom bolo zrušené uznesenie najvyššieho súdu o odmietnutí odvolania, pretože faxové podanie nebolo posudzované podľa času skutočného doručenia súdu, ale podľa zapísania do registra.

16. Z horeuvedeného vyplýva, že ak žalobca doplnil svoje podanie v listinnej forme v zmysle § 125 ods. 2 podaním urobeným posledný deň lehoty na pošte, nemožno dospieť k záveru, že jeho podanie bolo podané oneskorene a ak ho súd prvej inštancie ako oneskorene podané zamietol, rozhodol v rozpore s ust. § 125 ods. 2 a § 121 ods. 5 CSP.

17. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

18. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

19. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a to ako v rovine právneho posúdenia, tak aj v rovine skutkových zistení, ktoré vyplývajú zo spisu, a preto v súlade s ust. § 387 ods. 2 na toto odôvodnenie súdu prvej inštancie odkazuje a z dôvodu hospodárnosti nebude tieto dôvody opakovať.

20. Vzhľadom na ust. § 387 ods. 3 považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že odvolací súd sa s argumentáciou žalobcu spočívajúcou v obhajovaní záveru o procesno-právnom charaktere lehoty vyplývajúcej z ust. § 125 ods. 2 nestotožnil.

21. Argumentácia žalobcu, v zmysle ktorej na lehoty vyplývajúcu z ust. § 125 ods. 2 je potrebné aplikovať ust. § 121 CSP, keďže ide o lehotu procesno-právnu, je nesprávna.

22. Zásadný rozdiel medzi lehotami hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi nie je len v akom predpise (t. j. či v hmotnoprávnom alebo procesnoprávnom) je lehota upravená, nakoľko takéto rozlišovanie neplatí absolútne, pričom existuje viacero výnimiek (napr. podanie prihlášky do konkurzu je lehotou hmotnoprávnou - musí byť správcovi doručená najneskôr posledný deň lehoty na prihlásenie - hoci je stanovená procesnoprávnym predpisom), ale v tom, že hmotnoprávne lehoty sa považujú za zachované, pokiaľ je určitý úkon súdu aj reálne doručený v stanovenej lehote, pričom procesnoprávna lehota sa považuje za zachovanú, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (t. j. nemusí byť súdu doručené do konca lehoty).

23. Hoci odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že komentár nie je prameňom práva, je potrebné pri posudzovaní charakteru lehoty vychádzať zo znenia konkrétneho ustanovenia.

24. Ani pre odvolací súd nie je sporná argumentácia žalobcu poukazujúca na viaceré rozhodnutia súdov SR (NS SR, ÚS SR), z ktorých vyplýva, že lehota podľa § 42 ods. 1 OSP je lehotou procesnou a pre jej zachovanie a počítanie sa použijú ust. § 55 a § 57 OSP. Avšak odvolací súd nemôže súhlasiť s tvrdením,

že aj na počítanie lehoty vyplývajúcej z ust. § 125 ods. 2 CSP, sa použijú všeobecné ustanovenia o počítaní lehôt vyplývajúce z ust. § 121 (v danom prípade § 121 ods. 5 .

25. Podstatným pre rozlíšenie lehoty uvedenej v ods. 2 § 125 je slovo „súdu“ uvedené v cit. odseku. Ak by ust. ods. 2 znelo: „ak sa dodatočne nedoručí do 10 dní, na podanie sa neprihliada“, išlo by o lehotu procesnoprávnu. Uvedené ustanovenie ale predpokladá, že podanie musí byť v lehote 10 dní súdu už doručené, teda najneskôr na 10. deň ním už musí súd disponovať.

26. V prejednávanej veci sa tak nestalo, a podanie bolo súdu doručené až po uplynutí zákonnej lehoty, čo v prejednávanej veci ani nebolo sporné.

27. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 .

28. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania vychádza z ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a vzhľadom na úspech žalovaného v odvolacom konaní mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.