Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/116/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci žalobcu BE Group Slovakia, s.r.o., Dvořákovo nábrežie 10, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 595 659, zast. KPMG Legal s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Dvořákovo nábrežie 10, 811 02 Bratislava, IČO:47 238 623, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Marián Dzuroška, PhD., LL.M proti žalovanému INFINITY GROUP a.s., Pstruša 813, 962 02 Vígľaš, IČO: 43 970 630, zast. Advokátskou kanceláriou MATEJKA & HALUŠKA s.r.o., Lazovná 20, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 257 415, konajúcou prostredníctvom JUDr. Ladislava Matejku, advokáta a konateľa spoločnosti o zaplatenie 29.132,84 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen č.k. 11Cb/55/2015-181 zo dňa 23. februára 2017 takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č.k. 11Cb/55/2015-181 zo dňa 23. februára 2017 p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 29.132,84 Eur s 8,05% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 5.181,- Eur od 26.05.2015 do zaplatenia, zo sumy 12.518,04 Eur od 15.08.2015 do zaplatenia a zo sumy 11.433,80 Eur od 23.08.2015 do zaplatenia. Zároveň mu uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 4.073,98 Eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 1.747,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 2.326,48 Eur.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v konaní preukázal splnenie dodávky objednanej žalovaným dňa 18.03.2015, ktorú mu žalobca dodal dňa 25.03.2015 v množstve 8.635 kg plechu valcovaného za kúpnu cenu v sume 5.181,- Eur, splnenie dodávky žalovanému podľa objednávky zo dňa 04.06.2015, ktorú dodal žalobca žalovanému dňa 12.06.2015 za kúpnu cenu 12.518,04 Eur a splnenie dodávky podľa objednávky žalovaného zo dňa 16.06.2015, na základe ktorej mu žalobca dodal ďalší plech valcovaný dňa 22.06.2015 za kúpnu cenu 11.443,80 Eur. Faktúru pod č. PF 150830 zo dňa 26.03.2015 na sumu 5.181,- Eur žalovaný v lehote splatnosti do 25.05.2015 nezaplatil napriek tomu, že prevzatie materiálu potvrdil na dodacom liste PV150873. Rovnako nezaplatil ani faktúru č. PF151372 zo dňa 15.06.2015, splatnú dňa 14.08.2015, ku ktorej žalobca pripojil dodací list č. PV151508 a č. PV151507 potvrdený žalovaným a nezaplatil ani poslednú faktúru č. PF151440 zo dňa 23.06.2015, splatnú dňa 22.08.2015, ku ktorej žalobca pripojil žalovaným potvrdený dodací list č. PV151592.

3. Rozhodol tak potom, ako Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č.k. 43Cob/238/2016-124 zo dňa 24.11.2016 pre procesné vady, ktoré mali za následok odňatie možnosti

žalovaného konať pred súdom, v poradí prvé rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaný nenamietal základ a ani výšku žalobcom uplatnenej sumy. Tvrdil len, že pohľadávka žalobcu, ktorej zaplatenia sa domáha, zanikla z dôvodu jednostranného zápočtu dňa 16.05.2016, kedy bol žalobcovi doručený započítací prejav žalovaného datovaný dňom 12.05.2016, ktorým si započítal proti žalobcom uplatnenej pohľadávke na zaplatenie kúpnej ceny 29.132,84 Eur svoju pohľadávku na náhradu škody vo výške 30.215,70 Eur, avšak len do výšky žalobcom uplatnenej sumy.

5. Pohľadávka na náhradu škody vznikla žalovanému dňa 08.02.2012, kedy mu bol doručený úkon jednostranného započítania pohľadávky spoločnosťou KOPAST s.r.o. „v reštrukturalizácii“ (ďalej len KOPAST s.r.o.) titulom nároku na zľavu z ceny a náhrady škody z dôvodu vadného plnenia poskytnutého mu žalovaným vo výške 25.344,98 Eur, ktorú si táto spoločnosť uplatnila voči pohľadávke, ktorú mal žalovaný voči nej z titulu zaplatenia kúpnej ceny za ním mu dodané výpalky, vyrobené z plechu dodaného mu žalobcom, ktoré sa vzájomne kryli a ktoré k tomuto dňu započítaním zanikli. K tejto sume pripočítal žalovaný ešte úroky z omeškania vo výške 3.787,86 Eur, čím sa výška jeho pohľadávky na započítania vyrovnala sume uplatnenej žalobcom na úhradu kúpnej ceny. K zániku pohľadávky žalobcu na zaplatenie sumy 5.181,- Eur, úhrada ktorej je predmetom sporu tak došlo podľa tvrdenia žalovaného dňa 25.05.2015, pohľadávka v sume 12.518,04 Eur zanikla dňa 14.08.2015 a pohľadávka v sume 11.433,80 Eur zanikla dňa 22.08.2015, kedy sa stali pohľadávky žalobcu splatné.

6. Žalobca v konaní uviedol, že ním dodaný materiál nemal žiadne vady a zo strany žalovaného nebola podaná žiadna reklamácia. Jednostranný zápočet vykonaný žalovaným vo vzťahu k ním uplatnenej pohľadávke neuznal a namietol aj premlčanie.

7. Súd prvej inštancie neprihliadol na započítaciu námietku vznesenú žalovaným v priebehu súdneho konania proti pohľadávke žalobcu a ani na jeho tvrdenia, že vadu žalobcom dodaného tovaru reklamoval riadne a včas reklamáciami č. 12/11 zo dňa 12.09.2011 a č. 13/11 zo dňa 19.09.2011 označenými ako Reklamácia 8D Správa. Neprihliadol ani na jeho tvrdenia o tom, že o vadnom plnení informoval žalobcu listom zo dňa 14.12.2011 a že mu ako dôkaz existencie vád predložil Technickú správu vypracovanú Výskumným ústavom zváračským - Priemyselný inštitút SR zo dňa 05.12.2011 a ani na jeho tvrdenia, že žalobcu vyzval na zaplatenie škody vo výške 15.626,- Eur.

8. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný reklamáciou č. 12/11 zo dňa 11.09.2011 a č. 13/11 zo dňa 19.09.2011 neuplatnil podľa § 436 Obch. zák. vo vzťahu k žalobcovi žiadne právo z vady tovaru dodaného mu žalobcom dňa 08.04.2011, preto by žalovanému vzniklo len právo podľa § 436 ods.3 Obch. zák., a to nároky z vád tovaru ako pri nepodstatnom porušení zmluvy. Žalovaný pritom neuviedol, akú zľavu z ceny tovaru požaduje, čím nevyužil svoje právo podľa § 436 ods.1 písm. d) Obch. zák., keď od uzavretej zmluvy so žalobcom neodstúpil. V jednostrannom zápočte najskôr uviedol sumu 15.626,- Eur ako škodu a neskôr túto uviedol vo výške až 30.215,17 Eur.

9. Neprihliadol ani na tvrdenia žalovaného, že mu v súvislosti s vadným plnením žalobcu vznikla škoda tým, že z dôvodu vád výpalkov vyrobených žalovaným z plechu dodaného mu žalobcom sa na výrobkoch vyrobených jeho odberateľom - spoločnosťou KOPAST s.r.o. prejavili v časti oka oceľového rámu trhliny, preto si musela táto spoločnosť dať vyrobiť úplne nové výrobky. V súvislosti s vadným plnením žalovaného si preto voči nemu uplatnila nielen nárok na 100% zľavu z ceny, ale aj náhradu škody, ktorou boli náklady vynaložené na výrobu nových výrobkov vo výške 25.344,98 Eur a ktorú pohľadávku si následne jednostranne započítala listom zo dňa 03.02.2012 proti pohľadávke, ktorú mal žalovaný voči nej. Preto si aj žalovaný túto sumu následne jednostranným započítaním zo dňa 12.05.2016 započítal proti pohľadávke žalobcu spolu s úrokmi z omeškania, a to až do výšky žalobcom uplatnenej sumy.

10. Súd prvej inštancie nepovažoval obranu žalovaného vo forme kompenzačnej námietky za dôvodnú. Poukázal na ust. § 440 ods.2 Obch. zák., podľa ktorého nie je možné dosiahnuť uspokojenie, ktoré bolo možné dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a § 437 Obch. zák. uplatnením nároku z iného právneho dôvodu, ktorým je náhrada škody, pričom jednostranný zápočet, ktorý súdu žalovaný predložil je neurčitý a nejednoznačný. Podľa názoru súdu bolo dokazovaním preukázané dodanie tovaru žalobcom žalovanému v hodnote 29.132,84 Eur, pričom žalovaný od

uzavretých kúpnych zmlúv podľa § 436 ods.1 písm. d) Obch. zák. neodstúpil. Bolo tiež preukázané, že si žalovaný riadne svoje nároky zo zodpovednosti za vady u žalobcu neuplatnil, preto si nemôže uplatňovať právo na náhradu škody podľa § 440 ods.2 Obch. zák. Keďže zánik pohľadávky žalobcu v dôsledku jednostranného započítania žalovaným v konaní preukázaný nebol, pričom posúdenie nároku žalovaného vo vzťahu k pohľadávke žalobcu je posúdením právnym, a nie technickým, súd nedoplnil dokazovanie navrhované žalovaným o výsluch svedkov a žalobe pre nepreukázaný zánik pohľadávky žalobcu voči žalovanému vyhovel.

11. S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa opätovne neuspokojil žalovaný a podal proti nemu odvolanie. Navrhol v ňom rozhodnutie okresného súdu zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť, prípadne rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

12. V odvolaní tvrdil, že rozsudok okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nevykonal ním navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností tak, ako to vyplýva z § 365 ods.1 písm. e),f) a h) CSP.

13. Aj keď žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie právo uplatnené žalobou z hľadiska jeho vzniku nerozporoval, bránil sa v konaní námietkou započítania vlastnej vzájomnej pohľadávky na náhradu škody v jeho započítacom prejave zo dňa 12.05.2016, ktorým si započítal svoju pohľadávku vo výške 25.344,98 Eur a časť úrokov z omeškania v sume 3.787,86 Eur (celková výška úroku z omeškania zo sumy 15.626,- Eur bola žalovaným vyčíslená na sumu 4.870,72 Eur) proti pohľadávke žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny v rozsahu, v akom sa vzájomné nároky žalobcu a žalovaného svojou výškou kryli.

14. Žalovaný svoju pohľadávku na náhradu škody odvodzoval od toho, že žalobca mu dňa 08.04.2011 na základe uzavretej kúpnej zmluvy dodal plech DILLIDUR 400V, 6000 x 2000 x 90 mm, rozpálený na 2 kusy o rozmere 2 x 3 m, ku ktorému pripojil písomný atest výrobcu plechu č. 355762, obsahujúci okrem iného tiež informáciu o čísle tavby (heat No) a údaje o chemickom zložení výsledku tavby. Žalovaný z tohto plechu podľa výkresovej dokumentácie svojho odberateľa - spoločnosti KOPAST s.r.o. vyrobil a následne dodal na podklade zmluvy, ktorú mal s ním uzavretú, výpalky - diely pre demolačné zariadenia v počte 8 ks č.v. 402024 03 K pre zariadenie MQP 30 Jaw lower a 4 ks dielu č.v. 401303 03 K pre zariadenie DSP 45 Housing.

15. Po výrobe výrobkov spoločnosťou KOPAST s.r.o. aj z výpalkov dodaných mu žalovaným, boli na troch zariadeniach MQP 30 Jaw lower a na jednom zariadení DSP 45 Housing identifikované trhliny, ktoré boli viditeľné až po opracovaní dielov touto spoločnosťou. Vzhľadom k tomu, že spoločnosťou KOPAST s.r.o. vyrobené výrobky neboli v dôsledku trhlín použiteľné, pre krátkosť času bola táto spoločnosť nútená pristúpiť k výrobe nových výrobkov, pričom si náklady na ich výrobu z titulu zodpovednosti žalovaného za škodu po predchádzajúcej vzájomnej komunikácii uplatnila u žalovaného listom zo dňa 03.02.2012. Zároveň si týmto istým listom jednostranne započítala oproti pohľadávke žalovaného, ktorú mal vo vzťahu k spoločnosti KOPAST s.r.o. na zaplatenie ceny za iné dodané diely pohľadávku na náhradu škody vo výške 24.568,01 Eur, ako aj sumu vo výške 776,97 Eur titulom 100% nároku na zľavu z ceny žalovaným dodaných výpalkov, ktorá suma zodpovedala časti kúpnej ceny za žalovaným dodané výpalky. V dôsledku započítania uskutočneného spoločnosťou KOPAST s.r.o. vo vzťahu k pohľadávke žalovaného prišiel žalovaný v dôsledku uplatneného nároku na zľavu z ceny žalovaným dodaných výpalkov popri strate práva na zaplatenie dovtedy nezaplatenej časti ceny za výpalky v celkovej výške 5.051,11 Eur aj o právo požadovať zaplatenie nesporných peňažných pohľadávok voči spoločnosti KOPAST vo výške 25.344,98 Eur. Napriek jednostrannému započítaniu pohľadávok zo strany žalovaného voči žalobcovi zostalo žalovanému naďalej voči žalobcovi právo na zaplatenie časti úrokov z omeškania v sume 1.082,86 Eur, ktorého započítanie žalovaný nežiadal.

16. Žalovaný nesúhlasil s právnym názorom okresného súdu vyjadreným v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia o aplikácii § 440 ods.2 Obch. zák.. Poukázal na obsah § 436 ods. 4 Obch. zák., ktoré výslovne zakotvujú právo kupujúceho na náhradu škody spôsobenú vadným plnením a § 440 ods.2 Obch. zák., ktorý stanovuje medze využitia daného inštitútu iba v tom ohľade, že reparácia určitej ujmy prostredníctvom náhrady škody je vylúčená tam, kde je možné totožného uspokojenia dosiahnuť uplatnením niektorého nároku zo zodpovednosti za vady. Pokiaľ súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na argumente o vylúčení vzniku práva na náhradu škody žalovaného voči žalobcovi

len samotným neuplatnením osobitných nárokov z vád tovaru - žalobcom dodaného plechu, dopustil sa podľa názoru žalovaného nesprávneho právneho posúdenia jednej z kľúčových otázok nevyhnutných pre rozhodnutie.

17. Podľa názoru žalovaného bráni záveru súdu o vylúčení práva žalovaného na náhradu škody s poukazom na § 440 ods.2 Obch. zák. nielen povaha ujmy na majetku, reparáciu ktorej má zabezpečiť právo na náhradu škody, ale aj aplikačný dosah princípu plného uspokojenia celej ujmy na jeho majetku zapríčinenej vadným plnením, keďže škoda zapríčinená vadami plechu dodaného žalobcom spočíva v znehodnotení výrobkov vyhotovených odberateľom žalovaného z plechov dodaných mu žalobcom práve v dôsledku výskytu trhlín, pričom takto vzniknutá škoda bola do majetkovej sféry, popri nároku odberateľa spoločnosti KOPAST s.r.o. na 100% zľavu z ceny, prenesená vyvodením príslušnej zodpovednosti za škodu voči nemu ako dodávateľovi vadných plechov a následným započítaním oproti nesporným peňažným pohľadávkam, ku ktorému došlo vo vzťahu k nemu listom vyššie uvedenej spoločnosti. Táto situácia podľa jeho názoru predstavuje príklad následnej ďalšej škody vzniknutej z vady, pri ktorej sa požiadavka na jej náhradu z titulu zodpovednosti za škodu popri nárokoch z vád zásadne pripúšťa.

18. Zdôraznil tiež, že dôsledkom zistených trhlín na plechoch dodaných žalobcom, z ktorých spoločnosť KOPAST s.r.o. vyrobila nespôsobilé výrobky, bolo nielen započítanie pohľadávky spoločnosti KOPAST s.r.o. proti pohľadávke žalovaného, ale aj strata jeho práva na zaplatenie doteraz neuhradenej časti ceny za dodané diely vo výške 5.051,11 Eur jeho odberateľom - KOPAST s.r.o., opodstatňovaná uplatneným nárokom na 100% zľavu zo strany tejto spoločnosti. Vyrovnanie tejto ujmy však žalovaný od žalobcu nežiadal.

19. Žalovaný v bode 3 odvolania argumentoval aj tým, že z jeho strany boli splnené všetky zákonné predpoklady pre uplatnenie práva na náhradu škody. Žalobca porušil záväzok dodať tovar bez vád, pričom neobstojí jeho tvrdenie, že trhliny nemali pôvod v nekvalite ním dodaného materiálu, ale že vznikli až následne, a to nesprávnou manipuláciou žalovaného pri tepelnom opracovaní plechov, pretože žalovaný pri opracovávaní plechu dodržal všetky predpísané požiadavky, technické parametre a postupy, pričom požiadal o nezávislé odborné preskúmanie príčiny vzniku trhlín Výskumný ústav zváračský - priemyselný inštitút SR, ktorý vo svojej Technickej správe vypracovanej dňa 05.12.2011 na podklade analýzy trhlinami postihnutých častí zariadení vyrobených spoločnosťou KOPAST s.r.o., okrem iných záverov formuloval záver, že k porušeniu plechu došlo pri jeho výrobe počas kalenia a medzi vznikom trhlín a tepelným ovplyvnením pri tepelnom rezaní nebol zistený súvis. Ako dôvod vzniku trhlín bol v správe uvedený práve nedostatok použitého materiálu plechu, pričom námietka žalobcu, že z Technickej správy nie je zrejmé, že bol analyzovaný práve ten plech, ktorého zaplatenia kúpnej ceny sa žalobca domáha, nemôže obstáť. Žalovaný totiž v rozhodujúcom čase na účely svojej výroby žiadne iné plechy s charakteristikou a špecifikáciami zodpovedajúcimi plechom dodaných v tom čase žalobcom nenadobudol, preto ním dodané plechy svojmu odberateľovi, ktorý ich použil na výrobu a ktoré boli predmetom analýzy museli nevyhnutne pochádzať zo žalobcom dodaného plechu. Materiál použitý na výrobu analyzovaných predmetov technickým ústavom nielenže chemickým zložením typovo zodpovedá oceli DILLIDUR 400V, ale aj atestom deklarovanému zloženiu pre tavbu s číslom 355762, ktorý žalobca žalovanému pri dodaní plechu dodal. Na tieto skutočnosti navrhol žalovaný vykonať dokazovanie, a to nielen ohľadom manipulácie so žalobcom dodaným plechom počas jednotlivých fáz výrobného procesu až po prevzatie dielov spoločnosťou KOPAST s.r.o., ale aj obstaraním podkladov a vzoriek pre vykonanie rozboru Výskumným ústavom, ktoré návrhy prvej inštancie súd neakceptoval.

20. Podľa názoru žalovaného preukázal v konaní vznik škody dostatočne, a to vykonaním dôkazu listom spoločnosti KOPAST s.r.o., ktorým došlo k započítaniu pohľadávky tejto spoločnosti voči pohľadávke žalobcu v sume 25.344,98 Eur, o ktorú sa nesporne majetok žalovaného znížil, pričom žalobca v konaní vznik škody nenamietal, ani inak nespochybňoval.

21. Rovnako žalovaný preukázal v konaní kauzálny nexus medzi porušením povinností a škodou tým, že pôvod trhlín spočíval práve vo vadnom plnení plechov dodaných žalobcom pri jeho výrobe u žalobcu počas kalenia, bez ktorých by ku vzniku škody na majetku žalovaného nebolo došlo. Žalobca nevyrobil ním dodaný plech bez vád, preto jedinou príčinou škody sú práve trhliny, a teda vady žalobcom dodaného tovaru.

22. Žalovaný tak vznik svojej pohľadávky na náhradu škody voči pohľadávke žalobcu vo výške 25.344,98 Eur, rovnako ako aj jeho právo na úroky z omeškania považuje za nepochybné, keď v započítacom prejave započítal z úrokov z omeškania len ich časť vo výške 3.787,86 Eur, a teda vo výške dosahujúcej peňažné vyjadrenie nároku žalobcu uplatneného žalobou.

23. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným okresnému súdu dňa 22.05.2017. Uviedol v ňom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, preto ho navrhol v celom rozsahu potvrdiť. V konaní nebolo sporné, že žalobca dodal žalovanému podľa jeho objednávok v dňoch 25.03., 12.06. a 22.06.2015 hutný materiál, ktorý žalovaný prevzal, avšak jeho kúpnu cenu vo výške spolu 29.132,84 Eur nezaplatil. Počas súdneho konania doručil žalovaný žalobcovi dňa 16.05.2016 jednostranné písomné započítanie pohľadávok datované dňom 12.05.2016, ktorým si voči pohľadávkam žalobcu uplatnil svoju pohľadávku z titulu nároku na náhradu škody spôsobenej mu dodaním údajne vadného materiálu žalobcom dňa 08.04.2011. Nárok na náhradu škody, ktorý si jednostranným započítaním týmto podaním započítaval, vyčíslil na sumu 30.215,70 Eur, pričom mal pozostávať zo sumy 25.344,98 Eur ako náhrady škody, ktorá bola jednostranne započítaná voči pohľadávke žalovaného jeho odberateľom, a to spoločnosťou KOPAST s.r.o. a zo sumy 4.870,72 Eur, ktorá predstavuje úrok z omeškania zo sumy 15.626,- Eur.

24. Suma 15.626,- Eur pritom predstavovala jeho nárok na náhradu škody, ktorú si žalovaný uplatnil voči žalobcovi už vo svojej reklamácii zo dňa 14.12.2011. Podľa tvrdenia žalobcu ani jedna zo žalovaným uplatnenej výšky škody, t. j. ani suma 15.626,- Eur uvedená pôvodne v reklamácii zo dňa 14.12.2011 a ani suma 25.344,98 Eur uplatnená prvýkrát až dňa 12.05.2016 nebola žalovaným nikdy bližšie špecifikovaná a ani preukázaná.

25. Podľa názoru žalobcu je jednostranné započítanie žalovaného zo dňa 12.05.2016 chaotické. Nie je z neho zrejmé, aká škoda mala žalovanému skutočne vzniknúť, keďže sám uvádza v započítaní rôzne sumy a aj rôzny základ pre úroky z omeškania, ktoré si tiež uplatnil. Podľa jeho názoru preto nemôže byť takéto nezrozumiteľné a nejasné znenie započítania platným právnym úkonom.

26. Žalobca od začiatku považoval písomné započítanie pohľadávok žalovaného vo vzťahu k pohľadávkam žalobcu za neplatné a bezpredmetné, keďže žalovanému nárok na náhradu škody voči žalobcovi s poukazom na § 440 ods.2 Obch. zák. nevznikol, čo bol dôvod, prečo sa k jeho výške, ktorá je navyše nezrozumiteľná a rozporuplná, nevyjadroval.

27. Žalobca súhlasil s názorom prvostupňového súdu, že započítanie žalovaného zo dňa 12.05.2016 voči pohľadávkam žalobcu je absolútne neplatné pre jeho neurčitosť a nejednoznačnosť. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Obo/116/2010, z odôvodnenia ktorého vyplýva rovnaký právny záver, ako aj z odvolaním napadnutého rozhodnutia, že uspokojenie, ktoré nie je možné dosiahnuť uplatnením niektorého z vád tovaru podľa § 436 a § 437 Obch. zák. nie je možné dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu. Kupujúci, a teda žalovaný nemôže preto žiadať náhradu v rozsahu, v akom mohol dosiahnuť uspokojenie, keby si bol svoje právo zo zodpovednosti za vady uplatnil riadne a včas, z titulu náhrady škody.

28. Zotrval na svojom tvrdení, že materiál, ktorý dodal žalovanému dňa 08.04.2011 nemal žiadne vady, žalovaný ho riadne prevzal, podrobil vstupnej kontrole, penetračnej skúške, materiál sám spracoval a polotovary z neho vyrobené dodal svojmu odberateľovi. Ak nejaké vady na materiáli dodanom žalobcom vznikli, resp. sa vyskytli, tieto boli spôsobené zlou manipuláciou žalovaného s materiálom, čo bol dôvod, prečo žalobca reklamáciu žalovaného zo dňa 12.09., 19.09. a 14.12.2011, ktorá bola navyše vykonaná až o 5 mesiacov po dodaní materiálu žalobcom a po jeho spracovaní žalovaným, neuznal.

29. Technická správa výskumného stavu, ktorú žalovaný v konaní predložil ako dôkaz, v konaní vykonaný nebol, keďže rozhodnutie súdu záviselo od posúdenia postupu žalovaného pri podaní reklamácie materiálu voči žalobcovi a posúdenia platnosti jeho jednostranného započítania pohľadávok zo dňa 12.05.2016, ktoré boli otázkami právnymi, nie technickými.

30. Uviedol však, že aj keď Technická správa vo svojom závere konštatuje vadnosť testovaného materiálu, z jej znenia a záveru nevyplýva, že takto testovaný materiál pochádza skutočne od žalobcu. Žalovaný žalobcu nikdy o úmysle testovať ním dodaný materiál neoboznámil, ale ani mu neposkytol

možnosť byť prítomný aspoň pri odovzdaní vzorky materiálu na testovanie, kedy by sa žalobca skutočne presvedčil, že materiál pochádza od neho. Predloženie atestu žalovaným výskumnému ústavu rovnako nepreukazuje fakt, že tento atest sa vzťahoval na materiál dodaný žalobcom.

31. Poukázal tiež na list spoločnosti KOPAST s.r.o. zo dňa 03.02.2012 adresovaný žalovanému ako „Oznámenie, uplatnenie nároku na náhradu škody, uplatnenie nároku na zľavu z ceny a jednostranný zápočet pohľadávok“, ktorý žalovaný predložil až v súdnom konaní a ktorým si táto spoločnosť ako odberateľ uplatnila voči žalovanému v rámci reklamácie v roku 2011 nároky z vád, a to nárok na zľavu z kúpnej ceny tovaru vo výške až 100% ceny tovaru, ako aj nárok na náhradu škody v časti, v akej nebola uspokojená uplatnením nároku z vád, t.j. zľavou z kúpnej ceny. Výšku škody táto spoločnosť síce určila, avšak jej opodstatnenie, a teda potrebnú mieru vynaloženia nákladov, ako aj ich výšku nijako nepreukázala a neodôvodnila. Nepreukázala ani príčinnú súvislosť medzi takto vzniknutou údajnou škodou a materiálom, ktorý jej mal byť dodaný žalovaným. Žalovaný bez toho, aby si pri zachovaní svojej odbornej starostlivosti skutočnosti tvrdené jeho odberateľom - spoločnosťou KOPAST s.r.o. v jeho liste o započítaní pohľadávok zo dňa 03.02.2012 preveril a presvedčil sa o ich odôvodnenosti, ale najmä o príčinnej súvislosti, takéto jednostranné započítanie bez výhrad akceptoval. Akceptoval aj zľavu z kúpnej ceny vo výške 100% kúpnej ceny dodaného tovaru, ktorý vadný nebol a pokiaľ by mal aj vady, tak stále mal minimálne hodnotu šrotu.

32. Odhliadnuc od uvedeného žalobca uviedol, že sa mu suma vo výške 20.473,43 Eur ako vzniknutá škoda na strane jeho odberateľa vo vzťahu k dodaniu údajne vadného materiálu žalovaným v hodnote tovaru len 5.828,08 Eur s DPH vrátane jeho marže javí ako neprimerane vysoká, najmä však absolútne nepredvídateľná s poukazom na to, že hodnota žalovaným dodaného tovaru bola vrátane jeho zisku len 5.828, 08,- Eur. Skutočnosť, že žalovaný takto uplatnený nárok svojho odberateľa na náhradu škody bez ďalšieho akceptoval nemôže ísť na ťarchu žalobcu, ktorý nemal možnosť sa o takto vzniknutej - údajnej škode na strane odberateľa žalovaného včas presvedčiť a ani sa k nej vyjadriť, keďže o jej vzniku bol žalovaným informovaný až o 4 roky, t.j. v roku 2016, kedy si žalovaný voči pohľadávke žalobcu započítal takto vzniknutú pohľadávku. Žalovaný po takomto jednostrannom započítaní pohľadávok zo strany KOPAST s.r.o. okrem toho, že voči žalobcovi ani nepostupoval v súlade so zákonom a neuplatnil si v rámci podanej reklamácie nároky z vád dodaného tovaru, ktoré sú už premlčané, rovnako ako spoločnosti KOPAST s.r.o., ani nepreukázal príčinnú súvislosť medzi údajne vzniknutou škodou na jeho strane v dôsledku jednostranného započítania pohľadávok spoločnosťou KOPAST s.r.o. s pohľadávkou žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar a dodaným materiálom zo strany žalobcu dňa 08.04.2011, ktorý mal mať vady.

33. Žalovaný mohol od kúpnej zmluvy, pokiaľ mal tovar vady s poukazom na § 436 a § 437 odstúpiť alebo v rámci riadneho uplatnenia nárokov z vád žiadať po vrátení údajne vadného materiálu žalobcovi dodanie náhradného tovaru, eventuálne žiadať dodanie chýbajúceho tovaru, čím by bez pochyby znížil škodu na strane svojho odberateľa. Žalovaný však doteraz takýto údajne vadný a nepoužiteľný materiál žalobcovi nevrátil, preto sa nedá vylúčiť, že bol riadne predaný alebo inak použitý odberateľom žalovaného alebo samotným žalovaným.

34. Vo vzťahu k zvyšnému materiálu dodanému žalovanému žalobcom dňa 08.04.2011 v množstve až cca 70% tejto dodávky, keďže len cca 30% z neho bolo dodaných spoločnosti KOPAST s.r.o. nebola nikdy podaná žalovaným žiadna reklamácia, čo nasvedčuje tomu, že materiál dodaný žalobcom v tento deň nebol vadný a cieľom žalovaného je len vyhnúť sa zaplateniu kúpnej ceny. Naopak žalovaný aj po uplatnení bližšie nešpecifikovaného nároku na náhradu škody vo výške celkovo 15.626,- Eur „reklamáciou“ zo dňa 14.12.2011 riadne pokračoval v spolupráci so žalobcom až do roku 2015 a kúpne ceny za ďalšie dodané hutné materiály uhrádzal a plnil si svoje záväzky voči nemu.

35. Uviedol tiež, že pohľadávka na náhradu škody nikdy nevznikla, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť ani k započítaniu pohľadávok, pričom podľa § 379 Obch. zák. sa neuhrádza škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo pri obvyklej starostlivosti mala poznať.

36. K vyjadreniu žalobcu podal na súd prvej inštancie súd dňa 09.06.2017 žalovaný repliku. Poukázal v nej na tú skutočnosť, že sa pridržiava všetkých svojich tvrdení obsiahnutých v ním podanom odvolaní.

K tvrdeniu žalobcu o neurčitosti jeho započítacieho prejavu z dôvodu výskytu dvoch rozdielnych čiastok spájaných so škodou spôsobenou žalovanému, a to sumy 25.344,98 Eur a 15.626,- Eur, ako aj na žalobcom tvrdenú absenciu odôvodnenia pravdepodobnej výšky predstavujúcej pohľadávku žalovaného na náhradu škody uviedol, že svoju pohľadávku dostatočne identifikoval, bez vzbudenia pochybnosti ohľadom identity adresáta, v dôsledku čoho započítaciemu prejavu nie je možné z hľadiska určitosti nič vytknúť. Číselné vyjadrenie sumou 15.626,- Eur je spájané výlučne s kvantifikáciou záväzku na náhradu škody spôsobenej vadami dodaného tovaru tak, ako bola uvedená v písomnej výzve na jej náhradu zo dňa 14.12.2011 a nijako sa nedotýka výšky pohľadávky na náhradu škody v sume 25.344,98 Eur, ku kompenzácii ktorej započítací prejav výlučne smeruje.

37. Zdôraznil, že ani prípadný záver o neurčitosti alebo zistení iného dôvodu neplatnosti započítacieho prejavu, čo žalovaný odmieta, nevedie bez ďalšieho k odmietnutiu procesnej obrany žalovaného vzájomnou pohľadávkou na náhradu škody a úroky z omeškania ako neúspešnej, keďže táto je sama o sebe svojou povahou hmotnoprávnym úkonom, v dôsledku čoho úspech takejto procesnej obrany nie je podmieňovaný skutočnosťou, či pred začatím sporu alebo počas neho došlo k osobitnému hmotnoprávnemu úkonu smerujúcemu k započítaniu, prípadne či kompenzačný prejav, hoc bol vykonaný v dôsledku pochybnosti o jeho platnosti skutočne spôsobil predpokladané právne účinky.

38. Opakovane zdôraznil, že vznik a ani uspokojenie práva na náhradu škody spôsobenej vadami tovaru nie je nijako podmienené predchádzajúcim uplatnením osobitných nárokov z týchto vád. Náhrada škody je ako právny titul pre saturáciu ujmy spôsobenej vadami tovaru vylúčená len vtedy, ak by požadované plnenie malo smerovať k uspokojeniu ujmy dosiahnuteľnej v režime zodpovednosti za vady, a teda k vyrovnaniu rozdielu medzi hodnotou tovaru s vadami na jednej strane a hodnotou bezvadného tovaru na strane druhej.

39. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu v jeho vyjadrení k odvolaniu, že by mal žalovaný ako kupujúci v prípade výskytu vád žalobcom dodaného plechu za splnenia zákonných predpokladov v rámci vyvodzovania zodpovednosti predávajúceho za vady žiadať dodanie náhradného tovaru alebo odstúpiť od uzavretej kúpnej zmluvy za súčasného vrátenia vadného materiálu predávajúcemu, pretože by odstúpenie od zmluvy, či dodávka náhradného tovaru nezamedzili vzniku, rozsahu, ani by neposkytli náhradu škody spôsobenej nevyhnutnosťou výroby nových zariadení spoločnosťou KOPAST s.r.o. s prihliadnutím na čas, kedy sa vady dodaného plechu prejavili, teda až v momente zabudovania dodaných dielov priamo do telesa zariadenia vyrábaného spoločnosťou KOPAST s.r.o., kedy už je riešenie poskytované odstúpením od kúpnej zmluvy, či dodaním náhradného tovaru len ťažko predstaviteľné. Jediným nárokom z vád dodaného plechu, ktorý by pripadal do úvahy je právo na zľavu z ceny dodaného vadného plechu ako nárok smerujúci k finančnej kompenzácii zníženej hodnoty veci s vadami, pri ktorom ako správne uvádza žalobca môže mať vplyv na jeho výšku, okrem iných skutočností, tiež zistenie o ďalšej použiteľnosti alebo inom spôsobe zhodnotenia, či už samotného materiálu postihnutého vadami alebo zostávajúceho materiálu, pri ktorom vady neboli zistené. Právo na náhradu škody má žalovanému namiesto zníženej hodnoty dodaného plechu saturovať charakterovo odlišnú ujmu na majetku spôsobenú popri uplatnenom nároku na zľavu z ceny dodaných dielov oprávneným - spoločnosťou KOPAST s.r.o. prenesením nákladov tejto spoločnosti na zhotovenie nových zariadení nahrádzajúcich zariadenie, ktoré nebolo spôsobilé prevádzky, do jeho sféry.

40. Vady dodaného plechu vyplývajú aj z posúdenia Výskumného ústavu a z jeho Technickej správy, z ktorej vyplýva, že po vykonaných analýzach bol materiál, použitý na výrobu chemickým zložením, ale aj fyzikálnymi vlastnosťami zodpovedajúci oceli DILLIDUR 400V, ktorá oceľ bola deklarovaná aj v ateste pre tavbu s číslom 355762, ktorý žalobca predložil žalovanému s plechom, ktorý mu dodal. Preto si žalovaný žalobcom namietanú nespôsobilosť takéhoto dokumentu, ktorý bol podkladom pre zistenie kaliacich trhlín ako výrobných vád priamo ním dodaného plechu nevie vysvetliť.

41. Aj v prípade účasti žalobcu pri odovzdávaní vzorky materiálu na testovanie za účelom presvedčiť sa, že materiál pochádza od neho, by sa poznanie so zreteľom na generický vzhľad materiálu analyzovaných predmetov a stav opracovania, v akom sa časti žalobcom dodaného plechu v čase zisťovania trhlín nachádzali, dala bez ďalšej analýzy vykonanej samotným Výskumným ústavom, ktorý vo vypracovanej technickej správe o pôvode analyzovaných predmetov o dodanom plechu vôbec nepochyboval, len ťažko zistiť. Žalobca navyše ani takéto argumenty v priebehu reklamačného procesu nevzniesol, keď zotrval výlučne na tom, že žalovaný nesprávne s plechom pri tepelnom opracovaní manipuloval.

42. Poznamenal tiež, že kaliace trhliny sa v plechu môžu vyskytovať jednotlivo, prípadne v určitých zhlukoch, a teda ich rozmiestnenie v celom telese plechu nie je nevyhnutné, pričom výskyt takýchto trhlín nielenže nie je zistiteľný pri bežnej kontrole, napr. penetračnou skúškou, ale nemusí sa v závislosti od konkrétneho výskytu pod povrchom a spôsobu opracovávania nijako prejaviť ani po vypálení jednotlivých dielcov alebo ich následnom obrábaní a zostať tak až do štádia finálneho výrobku úplne skrytý. Je preto rovnako možné, že zostávajúce časti žalobcom dodaného plechu neboli postihnuté trhlinami, ako aj to, že trhliny, ktoré sa nachádzajú pod povrchom dodaného plechu zostali na rozdiel od trhlín, ktoré sa vyskytli na výrobkoch spoločnosti KOPAST s.r.o., neodhalené.

43. Zo strany žalovaného bola preukázaná aj príčinná súvislosť medzi výskytom trhlín na výrobkoch spoločnosti KOPAST s.r.o. - nevyhnutnosťou výroby náhradných zariadení touto spoločnosťou a následne vznikom nákladov spoločnosti KOPAST na takúto výrobu, dôsledkom čoho bolo prenesenie nákladov do majetkovej sféry žalovaného, ktorý dodané diely použité na výrobu vadných zariadení spoločnosťou KOPAST s.r.o. do tejto spoločnosti dodal.

44. Voči postupu spoločnosti KOPAST spočívajúceho vo výrobe náhradných zariadení žalovaný nenamietal z dôvodu, že produkty, ktoré táto spoločnosť z ním dodaných dielov vyrobila, sú určené na ďalšiu montáž dielov pre demolačné zariadenia, preto už zo samotného ich účelového určenia je evidentné, že pre ich konštrukciu a materiálové vyhotovenie sú predpísané najvyššie štandardy, s ktorými je výskyt trhlín na miestach podrobovaných vysokému namáhaniu kategoricky nezlučiteľný.

45. Zariadenie vyrábané KOPAST s.r.o., ktoré nebolo spôsobilé a bolo zhotovené z dielov dodaných žalobcom, ako aj ďalšie diely, najmä výpalky z plechu prostredníctvom zvárania podliehali tiež ďalšiemu opracovaniu, pričom v prípade výskytu trhlín na dodanom plechu alebo akejkoľvek inej časti výrobku spoločnosti KOPAST s.r.o. nepripadá do úvahy jeho demontáž a nahradenie dielom novým, ale celý proces výroby zariadenia - zostavy pevne spojených a opracovaných dielov sa z technologického hľadiska musí len opätovne od začiatku zopakovať. Vadné dielo, ktoré bolo vyrobené z plechov dodaných žalobcom žalovanému a žalovaným svojmu odberateľovi malo za následok vznik nákladov na novú výrobu, pričom príčinnú súvislosť medzi vadami dodaného plechu a škodou, ako ani skutkové okolnosti, od ktorých žalovaný kauzalitu medzi porušením záväzkovej povinnosti žalobcu a vzniknutou škodou odvodzoval, najmä nepoužiteľnosť takto vyrobených zariadení spoločnosťou KOPAST s.r.o., žalobca v priebehu konania pred súdom prvej inštancie kvalifikovane nepoprel a ani to nepovažoval za sporné. Namietať tieto skutočnosti až v odvolacom konaní by bolo v rozpore s § 154 CSP, a teda vylúčené.

46. Pokiaľ ide o výšku škody, žalovaný zotrval na svojom tvrdení, že túto preukázal dostatočne jasne, pričom ju žalobca v konaní nenamietal. Žalovaný už v odvolaní poukázal na predvídateľnosť vzniku škody, náhradu ktorej požaduje od žalobcu ako následku porušenia záväzkovej povinnosti dodať plech bez vád - trhlín, ktorá škoda bola v čase vznik záväzkového vzťahu medzi sporovými stranami nielen objektívne predvídateľnou, ale dokonca rozumne očakávanou. Z povinnosti náhrady škody sú vylúčené len tie škody alebo ich rozsah, ktoré sú spôsobené vysoko nepravdepodobnými okolnosťami alebo extrémne raritným súborom okolností z objektívne neočakávaným výskytom. Kritériom posudzovania predvídateľnosti nie je preto pomer výšky škody a protihodnoty dojednanej za splnenie porušenej povinnosti, ale miera pravdepodobnosti spojenia škody určitého rozsahu ako následku s porušením konkrétneho záväzku ako jej príčiny. Nahrádza sa preto aj škoda akokoľvek prevyšujúca hodnotu porušeného záväzku za predpokladu, že jej vznik v príčinnej súvislosti s porušením bolo možné aspoň s určitou mierou pravdepodobnosti predpokladať.

47. V konaní bolo uvádzané, že žalobca na základe uzavretej kúpnej zmluvy dodal žalovanému oteruvzdorný a vysokopevnostný plech o hrúbke 90 mm, ktorý sa pre svoje vlastnosti obvykle používa ako materiál pre výrobu ťažkej stavebnej ťažobnej demolačnej, či recyklačnej techniky odolávajúcej najnáročnejším podmienkam, pričom takáto výroba obvykle zahŕňa zváranie, či iný spôsob spájania dielov vypálených z plechu do väčších celkov - zostáv, následne spájaných do konečného produktu - rámy žeriavov, demolačné kliešte, lyžice rýpadiel pre banský priemysel a pod., a to v hodnote pravidelne dosahujúcej násobky hodnoty použitého materiálu. Žalobca pritom pravdepodobne vedel, že hlavná činnosť žalovaného spočíva vo vypaľovaní dielov z nakúpených plechov podľa požiadaviek svojich zákazníkov, ktorí z dodaných dielov zváraním a ďalším opracovaním vyhotovujú komplexné zostavy

pre montáž finálnych produktov, prípadne medziproduktov. Vzhľadom na technológiu a spôsob spájania vypálených dielov do väčších zostáv, ktoré neumožňujú demontáž niektorého z nich, je pre zistenie vady ktoréhokoľvek z použitých dielov - plechov nemožné takýto diel opraviť alebo vymeniť. Vadnosť plechu tak pravidelne vedie k znehodnoteniu celej zostavy či zariadenia. Konkrétny rozsah škody spôsobenej vadou niektorého z dielov - výpalkov preto v princípe závisí najmä od výrobného štádia, v ktorom k zisteniu vady dôjde, pričom nie je vylúčené, aby prípadná vada jedného dielu v konečnom dôsledku spôsobila škodu zodpovedajúcu hodnote celého kompletovaného zariadenia. Rozsah škody spôsobenej žalovanému vadami žalobcom dodaného plecu nebol preto následkom neočakávanej okolnosti, ale naopak ku vzniku škody došlo za bežného obvyklého chodu udalostí, v dôsledku čoho považoval nárok na zaplatenie škody 29.132,84 Eur, ktorý si ako pohľadávku voči žalobcovi účinne započítal za odôvodnený a žiadal jeho odvolaniu vyhovieť.

46. Krajský súd vyzval postupom podľa § 382 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej strany sporu výzvou zo dňa 16.11.2017, zopakovanou dňa 14.03.2018 na vyjadrenie k možnému použitiu ust. § 440 v nadväznosti na § 373 a nasl. Obch. zák., ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie doteraz použité neboli, a to v nadväznosti na § 398 CSP.

47. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd už raz v prejednávanej veci rozhodol a rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie, stranám sporu oznámil, že odvolanie, ktoré podal žalovaný proti v poradí druhému rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolací súd podľa § 390 prejedná a vykoná dokazovanie. Súd žalovaného zároveň upozornil na postup podľa § 366 a na to, že musí v konaní pred súdom druhej inštancie svoje tvrdenia o tom, že mu v súvislosti s vadným plnením žalobcu vznikla škoda a v akom rozsahu preukázať a na svoje tvrdenia navrhnúť a predložiť dôkazy v súdom stanovenej lehote 10 dní od doručenia poslednej výzvy.

48. Na prvú výzvu súdu druhej inštancie reagoval žalovaný vyjadrením k použitiu § 440 Obch. zák.. Žalovaný zopakoval svoje skutkové tvrdenia obsiahnuté v odvolaní a v reakcii na vyjadrenie žalujúcej strany, pričom zdôraznil, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu povinnosti dodať plech bez vád, čo jednoznačne preukázala technická správa predložená žalovaným na vykonanie dôkazu, z ktorej vyplýva, že kaliace trhliny, ktoré sa prejavili až po následnom opracovaní výpalkov v podobe trhlín sa v štruktúre žalobcom dodaného plechu nevyhnutne vyskytovali už pri jeho dodaní žalovanému. Výskyt trhlín na troch zariadeniach MQP 30 jaw lower a jednom zariadení DSP 45 housing vyplýva z fotodokumentácie, ktorá tvorí prílohovú časť listín označených ako reklamácia - 8D správa zo dňa 12.09.2011 a 19.09.2011 predložených žalovaným ako dôkazu na súde prvej inštancie (odkaz na bod 8 vyjadrenia žalovaného pod čiarou).

49. Vznik škody a jej rozsah žalovaný preukázal vykonaním dôkazu listom odberateľa - spoločnosti KOPAST, právnym účinkom ktorého bolo zmenšenie majetku žalovaného o sumu 25.344,98 Eur v dôsledku započítania nesporných vzájomných pohľadávok, pričom vznik škody a ani jej rozsah žalobca na súde prvej inštancie nenamietal.

50. Príčinná súvislosť vyplýva z ustáleného pôvodu trhlín vo vadách dodaného plechu, a teda z protiprávneho konania žalobcu, ktoré bolo nevyhnutnou príčinou škody.

51. Žalovaný už pred súdom prvej inštancie navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedka p. K. L., zamestnanca spoločnosti žalovaného na pozícii výkonný riaditeľ a člena predstavenstva žalovaného P.. R. S., ktorí sú ako priami účastníci, či už pri zaobchádzaní s dodaným plechom od jeho prevzatia, opracovania až po dodávku dielov spoločnosti KOPAST s.r.o., ako aj ďalších udalostí, ktoré sa týkali komunikácie s odberateľom a žalobcom ohľadne spôsobenej škody, ako aj procesu obstarávania podkladov pre odborné posúdenie príčin trhlín Výskumným ústavom spôsobilí objasniť rozhodujúce skutkové aspekty svojou výpoveďou.

52. Vyslovil názor, že všetky skutkové poznatky, ktoré zodpovedajú tvrdeniam žalovaného a ktoré neboli pred vyhlásením rozsudku súdom prvej inštancie žalobcom výslovne popreté, sú z dôkaznej povinnosti žalovaného vyňaté aj v konaní o odvolaní z dôvodu, že ich pravdivosť nebola včas spochybnená, a preto sa bez ďalšieho preverovania stávajú súčasťou skutkových zistení odvolacieho súdu (bod 16 pod čiarou vyjadrenia žalovaného). Na tomto jeho názore nič nemení to, že odvolací súd sám vo veci rozhodne a za tým účelom zopakuje, prípadne aj doplní dokazovanie.

53. Navrhol preto okrem vyššie uvedených vykonať ďalšie dôkazy, a to výsluch P.. R. Z., S.., vedúceho oddelenia fyzikálnej metalurgie Výskumného stavu a jedného z členov kolektívu osôb podieľajúcich sa na tvorbe technickej správy, a to najmä ohľadom procedúry zaobstarávania podkladov pre technickú správu

- získanie vzoriek - analyzovaných predmetov, vysvetlenia tvorby technickej správy a interpretácie jej záverov, najmä o pôvode skúmaných predmetov v dodanom plechu tavby č. 355762 podľa atestu, zaobstarať odborné vyjadrenie, prípadne znalecký posudok od znalcov v príslušnom odbore alebo inej odborne spôsobilej osoby, napr. z odboru strojárstvo, odvetvie mechatronika alebo časti a mechanizmy strojov (bod 20 vyjadrenia pod čiarou) za účelom posúdenia, či trhliny na nespôsobilých zariadeniach činili tieto nepoužiteľnými pre určený účel spoločnosťou KOPAST a vylučovali ich dodanie ďalšiemu odberateľovi tejto spoločnosti ako tovaru bez vád a či odôvodňovali nevyhnutnosť výroby nových zariadení namiesto napr. opravy a pod. Zaobstarať odborné vyjadrenie, znalecký posudok od znalca v príslušnom odbore, napr. odbor strojárstvo, odvetvie odhad hodnoty strojových zariadení za účelom kvantifikácie nákladov potrebných na zhotovenie nespôsobilých zariadení alebo nových zariadení namiesto týchto nespôsobilých, prípadne na preskúmanie výšky nákladov uvádzaných v položkovitom rozpise komponentov, ktoré žalovaný dodával pre odberateľa - spoločnosť KOPAST s.r.o. a ktorí tvorí prílohu vyjadrenia. Zároveň navrhol výsluch p. Q. K. ako bývalého výrobného riaditeľa spoločnosti KOPAST s.r.o., ktorý síce v čase dodávky dielov už nezastával pozíciu výrobného riaditeľa, avšak môže byť objektívne spôsobilý objasniť svojou výpoveďou technické otázky prípadu, napr. výrobnú technológiu nespôsobilých zariadení.

54. Záverom sa stotožnil s tým, že odvolací súd mieni aplikovať na prejednávanú vec aj § 440 Obch. zák., aplikácie ktorého sa žalovaný v priebehu konania na súde prvej inštancie, ako aj v odvolaní dovolával, pričom po doplnení dokazovania odvolacím súdom v intenciách jeho návrhov budú naplnené všetky predpoklady vzniku pohľadávky na náhradu škody, kompenzáciou ktorej sa žalovaný proti uplatnenému nároku procesne bránil.

55. Krajský súd vyzval žalovaného na predloženie originálu technickej správy skúšobného stavu, ktorú žalovaný súdu doručil.

56. Uvedené vyjadrenie a návrhy na dokazovanie boli doručené aj právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý na výzvu odvolacieho súdu k aplikácii § 440 a § 373 a nasl. Obch. zák. v podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 28.03.2018 uviedol, že sa vyjadruje k vzájomnému vzťahu nárokov z vád a náhrady škody. Pokiaľ ide o uplatnenie zodpovednosti za vady, žalobca sa pridržiava doterajších vyjadrení, pričom uviedol, že ak mal žalobcom dodaný tovar vady, čo popiera, mal si žalovaný voči nemu uplatniť primárne nároky z vád v zmysle § 436 a nasl. Obch. zák., pretože argument žalovaného o absolútnej nemožnosti uspokojenia nárokov z titulu údajných vád v režime zodpovednosti za vady podľa jeho názoru neobstojí. S poukazom na jednostranné započítanie spoločnosti KOPAST zo dňa 03.02.2012 uviedol, že z jeho obsahu vyplýva, že tovar po penetračnej skúške nevykazoval žiadne vady, pričom žalovaný výsledky tejto penetračnej skúšky do súdneho spisu nedoložil.

57. Z jednostranného započítania pohľadávky na náhradu škody spoločnosťou KOPAST s.r.o. vyplýva, že táto najskôr spojila jednotlivé komponenty do jedného celku, t.j. vyrobila kompletný výrobok a následne mala tento hotový výrobok ďalej opracovať, následkom čoho sa objavili vady na komponente, ktorý mal údajne dodať žalobca. Takýto postup spoločnosti KOPAST sa javí žalobcovi nelogický, keďže mu nie je zrejmé, z akého dôvodu spoločnosť KOPAST vo výrobnom procese nepostupovala spôsobom, ktorým mohla vzniku škody predísť. Ak by spoločnosť KOPAST s.r.o. najskôr opracovala jednotlivé komponenty a údajné vady by sa po takomto opracovaní skutočne ukázali, ku vzniku údajnej škody by vôbec nedošlo, keďže by tieto vadné komponenty neboli ďalej zapracované.

58. Podľa jeho názoru by si spoločnosť KOPAST s.r.o. a žalovaný následne mohli uplatniť nároky zo zodpovednosti za vady tovaru napr. dodaním náhradného tovaru a žalobca mohol vyrobiť nové diely bez účtovania marže. Škoda by tak vznikla výlučne na strane žalobcu, a to vo výške nákladov na dodanie nového komponentu. Ak by sa preukázalo, že škoda skutočne vznikla pri tavení plechu, žalobca by si uplatnil nároky z vád priamo u výrobcu plechu.

59. Spoločnosť KOPAST s.r.o. ani žalovaný však v rozpore s uvedeným neuplatnili nároky zo zodpovednosti za vady, čo nemôže ísť na ťarchu žalobcu. Podľa § 440 ods.2 Obch. zák. preto žalovaný

nemá vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu škody. Podľa názoru žalobcu nemal ním dodaný tovar žiadne vady a ak sa nejaké na výrobku neskôr prejavili a ich dôsledkom bol vznik škody, k nej mohlo dôjsť porušením predpísaných postupov manipulácie s dodaným tovarom zo strany žalovaného alebo hrubým pochybením vstupnej kontroly, medzioperačnej kontroly a riadenia kvality vo výrobe spoločnosti KOPAST s.r.o..

60. K náhrade škody žalobca uviedol, že ak by odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný nemohol účinne dosiahnuť náhradu ujmy uplatnením nárokov z vád tovaru a § 440 ods.2 Obch. zák. nie je možné v prejednávanej veci aplikovať, vznik akejkoľvek škody v súvislosti so žalobcovým údajným vadným plnením naďalej popiera. Žalovaný doteraz nepreukázal protiprávne konanie žalobcu, vznik škody a ani príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody.

61. Protiprávny úkon ako predpoklad nároku na náhradu škody vychádza z § 373 Obch. zák., keď žalovaný tvrdí, že jeho nárok na náhradu škody vznikol z dôvodu porušenia povinnosti žalobcu dodať tovar bez vád, čo však v konaní nepreukázal. Ani samotná technická správa vypracovaná Výskumným ústavom zváračským nedokazuje dodanie vadného tovaru žalobcom, keďže z nej nie je zrejmé, či výrobok, ktorý je jej predmetom, bol skutočne žalobcom dodaný. Naopak z doterajších vyjadrení žalobcu vyplýva, že v prejednávanej veci protiprávny úkon žalobcu absentuje, čomu zodpovedá aj ods.3 jednostranného započítania zo strany spoločnosti KOPAST s.r.o.. Ak nie je preukázaný skutok, ktorý je príčinou vzniku škody a ktorého sa mal dopustiť žalobca, nie je daný nárok na náhradu škody.

62. Pokiaľ ide o vznik škody, príčinnú súvislosť a výšku škody, poukázal žalobca na § 415 OZ, § 382 a § 384 ods.1 Obch. zák. a zdôraznil, že ak poškodený neurobil opatrenia proti hroziacej škode vyplývajúcej zo zakročovacej povinnosti, povinná osoba nemusí škodu alebo jej časť, ktorá vznikla v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti, hradiť.

63. Žalovaný z nepochopiteľných dôvodov nijako nenamietal vznik, príčinu ani výšku škody, ktorú si voči nemu spoločnosť KOPAST jednostranne započítala, naopak túto bez výhrad akceptoval a nevyžadoval jej náležité preukázanie. Nevyžiadal si presnú špecifikáciu škody, preto nemohol ani ustáliť, či sa aspoň časť údajnej škody nemohla uspokojiť uplatnením nárokov z vád. Pri minimálnej miere opatrnosti mal žalovaný vyžadovať predloženie jednotlivých faktúr, ktoré sú uvedené v jednostrannom započítaní spoločnosťou KOPAST s.r.o., či výsledky penetračných skúšok dodaných výrobkov.

64. Uviedol preto, že nielen započítanie pohľadávok jednostranným úkonom žalovaného vo vzťahu k žalobcovi zo dňa 12.05.2016, ale aj jednostranné započítanie spoločnosti KOPAST vo vzťahu k žalovanému sú absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti, preto žalovaný mohol namietať neplatnosť jednostranného započítania doručeného mu spoločnosťou KOPAST s.r.o., čo nevyužil.

65. Spoločnosť KOPAST s.r.o. v jednostrannom započítaní uvádzala pohľadávku 25.344,98 Eur, t.j. celkovú výšku škody, preto po odpočítaní zľavy z kúpnej ceny mala mať spoločnosť KOPAST voči žalovanému záväzok spôsobilý na započítanie vo výške 28.930,87 Eur. V tabuľke vyhotovenej spoločnosťou KOPAST s.r.o. na poslednej strane jednostranného započítania sú špecifikované jednotlivé faktúry vystavené žalovaným vrátane súm po odpočítaní zľavy z kúpnej ceny v rozdielnej celkovej výške, a to 29.707,84 Eur. Z jednostranného započítania spoločnosti KOPAST preto nie je zrejmé, aké pohľadávky a v akej výške sa vlastne vzájomne započítavajú.

66. Celkové náklady bez DPH podľa tabuľky na druhej strane jednostranného započítania spoločnosti KOPAST s.r.o. pritom tvorili sumu 20.473,34 Eur bez DPH a spoločnosťou KOPAST s.r.o. uplatnená celková náhrada škody voči žalovanému je vyčíslená sumou 24.568,01 Eur. Nie je tak možné určiť, čo tvorí celkovú sumu náhrady škody vypočítanej spoločnosťou KOPAST s.r.o.

67. Žalobca však predpokladá, že rozdiel v sume 24.568,01 Eur a 20.473,34 Eur, t.j. sume 4.094,67 Eur predstavuje pripočítanú DPH, ktorú však táto spoločnosť nebola oprávnená pripočítať k náhrade škody, keďže náhrada škody nie je dodaním tovaru ani služby podľa § 8 a § 9 zák.č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, t.j. nie je zdaniteľným plnením. Žalovaný však nenamietal ani túto skutočnosť a celú škodu vyjadrenú v jednostrannom započítaní spoločnosti KOPAST bez výhrad akceptoval.

68. Ak teda žalovanému skutočne vznikla škoda v rozsahu 25.344,98 Eur, jej vznik aj výšku si zavinil sám, okrem iného aj porušením povinností stanovených v § 415 a § 382 a § 384 ods.1 Obch. zák., ako aj v súvislosti s konaním, ktoré bolo v rozpore s odbornou starostlivosťou. O príčinnej súvislosti konania žalobcu a vznikom akejkoľvek škody preto nie je možné hovoriť.

69. Pokiaľ ide o prostriedky procesnej obrany a procesného útoku zdôraznil, že skutkové tvrdenia žalobca vo svojich vyjadreniach jasne a účinne poprel. Poukázal tiež na § 470 ods.2 CSP, ktorý je potrebné na prejednávanú vec aplikovať.

70. Záverom uviedol, že ak by odvolací súd dospel k záveru, že jednostranné započítanie žalovaného je absolútne neplatné, avšak nárok na náhradu škody žalovaného by posudzoval v kontexte ním vznesenej kompenzačnej námietky, z dôvodu zachovania právnej istoty namietol premlčanie akýchkoľvek nárokov žalovaného zo zodpovednosti za vady a nárokov na náhradu škody. Zdôraznil, že žalovaný doteraz žiadnym spôsobom vznik škody, protiprávne konanie žalobcu a ani príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti žalobcu a vznikom škody nepreukázal.

71. Dňa 06.04.2018 bolo doručené odvolaciemu súdu vyjadrenie žalovaného, k poslednému vyjadreniu žalobcu. Žalovaný v ňom uviedol, že rozhodnutie o tom, či opracovanie v rámci kovovýroby prebieha v zostave alebo na jednotlivých dieloch vyplýva z výkresovej dokumentácie a z tolerancií, ktoré je nutné pri opracovaní dosiahnuť a sú na výkrese konštruktérom predpísané. Konkrétny postup, akým bude určitá zostava vyrobená preto určuje technológ na základe jej výkresovej dokumentácie a dostupného strojného zariadenia. Pri veľkej časti zvarencov pre rámy, ramená, prídavné zariadenia stavebných strojov, banských mechanizmov a pod. je nutné robiť opracovanie zvarenca v zostave, pretože opačný postup spočívajúci v opracovaní jednotlivých dielov a až následnom zvarení, teda v postupe, ktorým argumentoval žalobca sa dosiahnutie požadovaných tolerancií nezaručuje. Zváraním je totiž dosahovaná presnosť v radoch milimetrov a opracovaním v radoch stotín milimetrov. Ak žalobca vyčíta spoločnosti KOPAST nesprávny postup, tento nebol z technologického hľadiska možný.

72. Rovnako to platí aj vo vzťahu k námietkam žalobcu ohľadom možného pochybenia vstupnej kontroly, medzioperačnej kontroly a riadenia kvality vo výrobe v spoločnosti KOPAST, pretože žalobca vo vzťahu k týmto skutočnostiam v priebehu prvostupňového konania nevzniesol žiadne námietky a ani tvrdenia, tieto ani nekonkretizoval.

73. Žalovaný nesúhlasil ani s tým tvrdením žalobcu, v ktorom argumentoval vznikom škody na strane žalovaného a jej rozsahom, ktorý mal byť spôsobený vlastným konaním žalovaného a porušením povinnosti stanovených v § 415 OZ, ako aj § 382 a § 384 ods.1 Obch. zák., a to z toho dôvodu, že žalovaný nenamietal ani nežiadal preukázanie vzniku, príčiny alebo výšky škody, ktorú si voči nemu jednostranne uplatnila spoločnosť KOPAST a ani nevyvinul žiadnu snahu, ktorá by smerovala k určeniu neplatnosti započítacieho prejavu tejto spoločnosti. K tomuto tvrdeniu uviedol, že keďže škoda, právo, na náhradu ktorej tvorí materiálnu podstatu procesnej obrany žalovaného, vznikla najneskôr momentom dôjdenia kompenzačného prejavu do jeho sféry, je vylúčené, aby žalobcom tvrdené opomenutie konania, ku ktorému malo dôjsť až v období po vzniku škody mohlo byť súčasne jej príčinou. Pritom sa žalobca vo vzťahu k náhrade škody spôsobenej žalovanému nachádza v identickej pozícii ako žalovaný vo vzťahu ku škode spôsobenej spoločnosti KOPAST. Napriek tomu sa však žalobca žiadneho z úkonov, opomenutia ktorých sa dovoláva u žalovaného sám nedovoláva, hoci bolo situácii priebežne žalovaným informovaný a kompenzačný prejav mu bol bezodkladne po jeho doručení oznámený a žalovaný sa od žalobcu náhrady kompenzačným prejavom kvalifikovanej škody spôsobenej vadami ním dodaného plechu vrátane príslušnej výzvy na zaplatenie, domáhal.

74. Neuznal argumentáciu žalobcu o tom, že jednostranný započítací prejav je neurčitý, pretože určitosť právneho úkonu smerujúceho k započítaniu vzájomných pohľadávok je naplnená už identifikáciou pohľadávky veriteľa, ktorý uskutočňuje kompenzáciu a vzájomnej pohľadávky osoby, voči ktorej započítanie smeruje spôsobilou na odlíšenie pohľadávok dotknutých započítaním od iných nárokov strán tak, aby o identite kompenzovaných pohľadávok nevznikali dôvodné pochybnosti. Z kompenzačného prejavu spoločnosti KOPAST sa podáva totožnosť pohľadávok, právo na náhradu škody a právo na vrátenie časti zaplatenej ceny zodpovedajúcej zľave, obe identifikované popisom dôvodu ich vzniku, ako aj identita pohľadávok žalovaného, voči ktorým započítanie smeruje, identifikované uvedením čísla faktúr. Podľa názoru žalovaného nemôže byť pochýb o tom, že kompenzované pohľadávky spoločnosti

KOPAST s.r.o. majú podľa prejavenej vôle zaniknúť až do celkovej výšky jej nárokov voči žalovanému (776,97 Eur + 24.568,01 Eur, čo sa rovná sume 25.344,98 Eur). Znamená to, že obe pohľadávky spoločnosti KOPAST s.r.o. majú byť započítané v plnom rozsahu a jednotlivé pohľadávky žalovaného majú zaniknúť v poradí určenom tabuľkou na poslednej strane kompenzačného prejavu, a to až do úplného vyčerpania započítavaných nárokov spoločnosti KOPAST s.r.o. t.j. až do sumy 25.344,98 Eur.

75. Na aplikáciu § 470 ods.2 vyslovil žalovaný názor, že žalobcom označené obmedzenie uplatňovania procesných pravidiel upravujúcich prostriedky sporovej procesnej obrany v podobe popretia skutkových tvrdení protistrany na prejednávanú vec nedopadá. Účelom druhej vety § 470 ods.2 je zabrániť retroaktívnej aplikácii a interpretácii procesného práva, ku ktorej by mohlo dôjsť vyvodzovaním procesne nepriaznivých následkov prinášaných novým právom z opomenutia konania, ktoré podľa pôvodnej úpravy na rozdiel od nového práva povinné nebolo a ktoré by podľa nových procesných pravidiel mala strana uskutočniť, avšak neuskutočnila ešte pred nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku. V prejednávanej veci však žalovaný skutkové tvrdenia ohľadom škody priniesol do súdneho konania až po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku, a teda v čase, kedy to už aplikovateľná procedurálna úprava výslovne vyžadovala. Došlo tak z jeho strany k včasnému popretiu skutkových tvrdení protistrany, čím sa zamedzil následok v podobe ich vylúčenia z povinnosti dokazovania a priameho prevzatia do skutkových zistení. Navyše mal žalobca dostatok priestoru, aby popretie skutkových tvrdení v rámci limitov stanovených Civilným sporovým poriadkom uskutočnil, napr. v priebehu pojednávania, ktoré sa pred súdom prvej inštancie konalo dňa 23.02.2017. Ustanovenie § 470 ods.2, druhú vetu nie je preto možné podľa názoru žalovaného na prejednávanú vec aplikovať.

76. K námietke premlčania vznesenej žalobcom žalovaný uviedol, že právne účinky započítania uskutočneného v hmotnoprávnych pomeroch alebo v rámci procesnej obrany kompenzačnou námietkou nie sú vylučované ani premlčaním pohľadávky uplatňovanej na započítanie, pokiaľ sa táto ako nepremlčaná s pohľadávkou druhej strany, proti ktorej započítanie smeruje, stretla. Premlčanie práva na náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti z obchodného záväzkového vzťahu upravuje § 397 v spojení s § 398 Obch. zák. stanovením kombinácie subjektívnej doby v trvaní 4 rokov odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu a objektívnej doby v trvaní 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. Znamená to, že objektívna doba začala plynúť dňa 08.04.2011, kedy dodal žalobca žalovanému plechy a táto ešte neuplynula a subjektívna doba je daná momentom, kedy sa osoba žalovaného mohla dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu, pričom táto logicky nemôže predchádzať momentu dodania výpalkov postihnutých materiálovými vadami spoločnosti KOPAST, k čomu došlo dňa 30. a 31.08.2011 a 05.09.2011, preto subjektívna premlčacia doba za žiadnych okolností nemohla uplynúť skôr, než dňa 30.08.2015. K splatnosti žalobcom vystavených faktúr, zaplatenie ktorých je predmetom sporu, a teda s prihliadnutím ku dňu 25.05.2015, 14.08.2015 a 22.08.2015 nemôže byť pochýb, že premlčanie práva žalovaného na náhradu škody nemohlo nastať skôr, ako sa stretlo s poslednou z pohľadávok žalobcu uplatnenou žalobou, v dôsledku čoho ani prípadné neskoršie premlčanie kompenzácii nebráni. Súčasťou tohto vyjadrenia sú dve e-mailové správy ohľadom uplatnenia náhrady škody vo vzťahu k žalobcovi zo dňa 05.03. a 15.02.2012 adresované na e-mailovú adresu Z..X..sk <mailto:Z..X..sk> s označením reklamácia.

77. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods.1 na pojednávaniach nariadených súdom podľa § 385 ods.1 a § 390 za účasti právnych zástupcov strán sporu. V prejednávanej veci postupoval odvolací súd v súlade s § 384, a to aj v nadväznosti na § 382 CSP.

78. V rámci predbežného právneho posúdenia veci odvolací súd nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že si mal žalovaný v rámci kompenzačnej námietky uplatniť svoj nárok z titulu zodpovednosti za vady a pokiaľ tak neurobil, už nárok na náhradu škody nemá. Rovnako nesúhlasil ani s tým názorom, že by bol nárok žalovaného premlčaný. Nesúhlasil ani s tým názorom žalobcu, že je na prejednávanú vec potrebné aplikovať § 470 ods.2 CSP, keďže si nárok na náhradu škody uplatnil žalovaný kompenzačnou námietkou v rámci procesnej obrany už za účinnosti Civilného sporového poriadku.

79. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

80. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

81. Aj keď súdne konanie v prejednávanej veci začalo ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, aplikoval súd v súlade s § 470 ods. 1 na toto konanie ustanovenia Civilného sporového poriadku. Odvolací súd súhlasí s tvrdením žalovaného, že účelom druhej vety § 470 ods.2 je zabrániť retroaktívnej aplikácii procesného práva, ku ktorej by mohlo dôjsť vyvodzovaním procesne nepriaznivých následkov prinášaných novým právom z opomenutia konania, ktoré podľa pôvodnej úpravy na rozdiel od nového práva povinné nebolo a ktoré by podľa nových procesných pravidiel mala strana uskutočniť, avšak neuskutočnila ešte pred nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku. V prejednávanej veci žalovaný skutkové tvrdenia ohľadom škody uplatnil v súdnom konaní až po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku, a teda v čase, kedy to už aplikovateľná procedurálna úprava výslovne vyžadovala. Ustanovenie § 470 ods.2, druhú vetu nie je preto možné na prejednávanú vec aplikovať.

82. Odvolací súd zopakoval a doplnil dokazovanie prečítaním listín podľa § 204 CSP, okrem tých, na prečítaní ktorých strany sporu z dôvodu, že sa s ich obsahom oboznámili a ich obsah nespochybnili, netrvali, čo vyplýva aj zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 19.04.2018. Odvolací súd zopakoval dokazovanie prečítaním faktúr č. PF150830 v sume 5.181,- Eur, č. PF151372 v sume 12.518,04 Eur, č. PF151440 v sume 11.443,80 Eur a dodacích listov k nim a doplnil dokazovanie prečítaním faktúry č. PF110494 zo dňa 14.04.2011 vystavenej žalobcom, dodacieho listu k nej č. P V 110470 dňa 08.04.2011, výkresovou dokumentáciou spoločnosti KOPAST s.r.o. na výrobu tzv. výpalkov, reklamácie žalovaného č. 12/11 zo dňa 12.09.2011 a č. 13/11 zo dňa 19.09.2011, podstatných častí z Technickej správy Výskumného ústavu zváračského - Priemyselný Inštitút SR vyhotovenej dňa 05.12.2011, jednostranného započítania vyhotoveného spoločnosťou KOPAST s.r.o. zo dňa 03.02.2012, doručeného žalovanému dňa 08.02.2012, e-mailu, ktorého kópia je založená v spise (čl. 288-289), z ktorého vyplýva, že dňa 15.02.2012 oznamoval žalovaný p. X., že v prílohe mu posiela výšku škody, ktorú si voči Infinity Group uplatnila spoločnosť KOPAST z dôvodu vád materiálu a žiadal ho o vyjadrenie k spôsobu a termínu vyporiadania škody, e-mailu žalovaného zo dňa 05.03.2012, ktorým žiadal o úhradu škody vo výške 25.344,98 Eur a preplatenie nákladov na posudok vo výške 770,- Eur bez DPH do 3 dní, jednostranného započítania vyhotoveného žalovaným dňa 12.05.2016, žalobcovi doručeného dňa 16.05.2016, listu bez označenia dátumu a bez akejkoľvek bližšej identifikácie spoločnosti, ktorej by sa tam obsiahnuté údaje mali týkať, ktorým žalovaný preukazoval výrobné náklady na výrobu výrobkov MQP 30 P - jaw lower a DSP 45 - housing založenom na č.i. 242, stanoviska spoločnosti Esel Slovakia a.s. Slovenská Ľupča vyhotoveného dňa 30.05.2018 k výrobným nákladom zváraných podzostáv, výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného P.. R. S., výsluchom svedkov pána K. L. a P.. R. Z., S.., písomnými vyjadreniami strán sporu a vyjadreniami právnych zástupcov na pojednávaní.

83. Súd nevykonal žalovaným navrhované dokazovanie zaobstarať súdom odborné vyjadrenie, prípadne znalecký posudok od znalcov v príslušnom odbore alebo inej odborne spôsobilej osoby, napr. z odboru strojárstvo, odvetvie mechatronika alebo časti a mechanizmy strojov (bod 20 vyjadrenia žalovaného pod čiarou) za účelom posúdenia, či trhliny na nespôsobilých zariadeniach činili tieto nepoužiteľnými pre určený účel spoločnosťou KOPAST a vylučovali ich dodanie ďalšiemu odberateľovi tejto spoločnosti ako tovaru bez vád a či odôvodňovali nevyhnutnosť výroby nových zariadení namiesto napr. opravy a pod., zaobstarať odborné vyjadrenie, znalecký posudok od znalca v príslušnom odbore, napr. odbor strojárstvo, odvetvie odhad hodnoty strojových zariadení za účelom kvantifikácie nákladov potrebných na zhotovenie nespôsobilých zariadení alebo nových zariadení namiesto týchto nespôsobilých, prípadne na preskúmanie výšky nákladov uvádzaných v liste odberateľa - spoločnosti KOPAST s.r.o. (č.l. 242 bez označenia tejto spoločnosti). Nevykonal ani výsluch p. Q. K., bývalého výrobného riaditeľa spoločnosti KOPAST s.r.o., pretože by nemusel byť objektívne spôsobilý objasniť svojou výpoveďou najmä výšku nákladov vynaložených na výrobu nových výrobkov, keďže si spoločnosť KOPAST s.r.o. započítala túto svoju pohľadávku proti pohľadávkam žalovaného. Navyše súčasťou jednostranného zápočtu, ktorý KOPAST s.r.o. doručil žalovanému dňa 08.02.2012 je tabuľková časť a v nej odkaz na faktúry, normohodiny a na ceny, preto si mal žalovaný výšku a rozsah všetkých tam uvádzaných

nákladov preveriť bezprostredne po doručení započítania a vyžiadať si všetky listinné dôkazy a doklady o nákladoch na nové výpalky, materiál, počet normohodín priamo od spoločnosti KOPAST s.r.o.. Len samotným výsluchom, aj to bývalého výrobného riaditeľa, ktorý priamo zúčastnený pri výrobe nových dielov nebol, nie je možné po uplynutí času, počas ktorého si mohol žalovaný zabezpečiť sám nielen listinné dôkazy, ale aj odborné posúdenia, či znalecké posudky tak, ako mu to umožňuje aj § 209 CSP, tento dôkaz vykonať.

84. Podanie odborného vyjadrenia, znaleckého posudku, ktoré navrhoval žalovaný vykonať vo vyjadrení zo dňa 11.12.2017 pod bodom 10 písm. b), c) by ani z dôvodu, že žalovaný výrobky, ktoré by mali byť analyzované, k dispozícii nemá, realizovateľné.

85. Súd zamietol podľa § 198 ods. 3 návrh na vykonanie výsluchu svedka p. X., ktorého výsluch pôvodne navrhoval žalovaný a neskôr na ňom netrval, trval však na ňom žalobca, a to z dôvodu, že sa p. X. odmietol zúčastniť výsluchu.

86. Zo zopakovaného a doplneného dokazovania vykonaného odvolacím súdom vyplýva, že na základe písomných objednávok žalovaného zo dňa 18.03., 04.06. a 16.06.2015 mu žalobca dodal dňa 25.03., 12.06. a 22.06.2015 ním objednaný plech zn. DILLIDUR valcovaný za tepla, v presne stanovených rozmeroch a akosti za kúpnu cenu, ktorú vyfakturoval pri prvej dodávke faktúrou č. PF150830 v sume 5.181,- Eur, u druhej dodávky faktúrou č. PF151372 v sume 12.518,04 Eur a u tretej dodávky faktúrou č. PF151440 v sume 11.443,80 Eur. Žalovaný v konaní prevzatie tovaru od žalobcu, ktorý mu bol dodaný na základe dodacích listov opatrených jeho pečiatkou a podpisom, nepoprel. Nárok na zaplatenie kúpnej ceny, ako aj jej výška preto nebola medzi stranami sporná.

87. Žalovaný však v konaní v rámci svojej obrany tvrdil, že pohľadávka žalobcu na zaplatenie ním uplatnenej kúpnej ceny v celkovej sume 29.132,84 Eur zanikla jednostranným započítaním vyhotoveným žalovaným dňa 12.05.2016 v písomnej forme, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 16.05.2016. V jednostrannom započítaní vyhotovenom v zmysle § 358 Obch. zák. v spojení s § 580 a nasl. Obč. zák. žalovaný uviedol, že si proti pohľadávke žalobcu vyplývajúcej mu z troch vyššie uvedených faktúr, ktorých číslo, dátum splatnosti a neuhradenú sumu ku dňu 12.05.2016 identifikoval, započítal svoju pohľadávku vo výške 25.344,98 Eur vzniknutú mu titulom náhrady škody a úroky z omeškania len vo výške dosahujúcej žalobcom uplatnenú výšku jeho pohľadávky.

88. Z faktúry č. PF110494 zo dňa 14.04.2011, ktorú vystavil žalobca pre žalovaného vyplýva, že mu ňou fakturoval plech DILLIDUR 400V 6000x2000x90 mm o váhe 8640 kg za sumu 14.256,- Eur bez DPH pálený na 2 kusy o rozmeroch 2x3 m, dodaný mu dodacím listom č. P V 110470 dňa 08.04.2011. Z dodacieho listu, ktorý je súčasťou spisového materiálu (čl. 148) vyplýva, že vyššie uvedený plech žalovaný prevzal, čo potvrdil dňa 08.04.2011 svojim podpisom.

89. Následne žalovaný plech opracoval a vyrobil z neho podľa výkresovej dokumentácie svojho zákazníka, spoločnosti KOPAST s.r.o. tzv. výpalky typ MQP 30 P - jaw lower a DSP 45 - housing, ktoré si u neho objednala objednávkami pod č. KOP111439 a KOP111455 v dňoch 30., 31.08. a 05.09.2011. Výpalky dodal žalovaný spoločnosti KOPAST s.r.o. spolu s dodacími listami č. DL1172, DL1174 a DL1184 a ich cenu vyfakturoval faktúrami č. 2011652 zo dňa 31.08.2011 na sumu 5.051,11 Eur s DPH a č. 2011668 zo dňa 07.09.2011 v sume 776,97 Eur s DPH, spolu 5.828,08 Eur s DPH.

90. Spoločnosť KOPAST s.r.o. vyrobila z výpalkov diely, ktoré sa používajú do demolačných zariadení, pričom na 4 zo žalovaným dodaných 12 ks výpalkov, a to na 3 ks typ MQP 30 P - jaw lower a 1 ks DSP 45 - housing sa po ich spracovaní spoločnosťou KOPAST s.r.o. prejavili vady, a to trhliny, pre ktoré sa stali nepoužiteľnými.

91. Vadu trhlín, ktorá sa prejavila na konečnom výrobku vyrobeného z tej časti výrobkov, ktoré dodal spoločnosti KOPAST s.r.o. žalovaný, táto spoločnosť reklamovala u žalovaného a žalovaný ich reklamáciami č. 12/11 zo dňa 12.09.2011 a č. 13/11 zo dňa 19.09.2011 reklamoval u žalobcu. Spoločnosť KOPAST s.r.o. oznámila žalovanému vady, ktoré sa na finálnych výrobkoch vyrobených ňou zo žalovaným dodaných výrobkov prejavili až potom, ako po opracovaní kompletne vyrobených výrobkov vady zistila, pričom žalovaným dodané vadné výrobky boli pred opracovaním podrobené penetračnej skúške. Napriek tomu vady - trhliny na žalovaným dodaných výrobkoch boli viditeľné až po opracovaní.

92. Z reklamácií zo dňa 12.09. a 19.09.2011 vyplýva, že žalovaný reklamoval trhliny na dieloch vyrobených z plechu DILLIDUR 400, ktorý mu dodal žalobca dňa 14.04.2011 s číslom tavby 355762. Z reklamácie - 8D správa zo dňa 12.09.2011 adresovanej žalobcovi vyplýva, že sa reklamácia týka položky

- MQP 30 P - jaw lower 2 ks a DSP 45 - housing - 1 ks vyrobených z dodaného plechu DILLIDUR 400 dňa 08.04.2011, z popisu vady vyplýva, že pri opracovaní už kompletne vyrobených dielov sa ukázala trhlina, pričom je oprava vylúčená a škoda predstavuje sumu 12.674,- Eur. Súčasťou tejto reklamácie je aj fotosnímok z 12.09.2011 o 8.41 hod.

93. Z reklamácie - 8D správa zo dňa 19.09.2011 vyplýva, že sa táto týka výrobku MQP 30 P - jaw lower výr.č. 30 047 vyrobeného z plechu dodaného žalobcom žalovanému dňa 08.04.2011. Z popisu vady vyplýva, že sa znova pri opracovaní vyššie uvedeného dielu objavila trhlina. Diel bol pred opracovaním podrobený penetračnej skúške, avšak vykazovanie trhliny bolo viditeľné až po opracovaní. Celková škoda predstavuje sumu 2.952,-Eur. Súčasťou aj tejto reklamácie je fotosnímok zo dňa 19.09.2011 urobený o 10.24 hod. Na oboch fotografických snímkach, ako aj na ďalších zo dňa 08.09.2011 sú viditeľné trhliny.

94. Potom, ako žalobca reklamáciu žalovaného neuznal, dal žalovaný vypracovať odborné posúdenie príčin trhlín. Z technickej správy Výskumného ústavu zváračského - Priemyselný Inštitút SR vyhotovenej dňa 05.12.2011, predmetom ktorej bol rozbor príčin popraskania tepelne rezaných výrobkov z ocele DILLIDUR 400, vypracovanie ktorého si objednal žalovaný objednávkou zo dňa 24.10.2011vyplýva, že bol posudzovaný len jeden výrobok, a to časť oceľového rámu vyrobeného z ocele DILLIDUR 400 v hrúbke 90 mm tepelným rezaním, u ktorého sa v oblasti oka nedeštruktívnou skúškou zistila prítomnosť trhlín. K vzorke časti oceľového rámu priložil žalovaný aj atest tavieb č. 355558 a č. 355762, ako aj smerné chemické zloženie ocele DILLIDUR 400V. Zároveň bol poskytnutý materiálový list pre oceľ DILLIDUR 400.

95. Z technickej správy vyplýva, že výsledky skúšok platia len pre objednaný predmet a rozsah skúšok, a teda pre časť časťou oceľového rámu obsahujúceho výpalok označený ako „oko“, že premetom technickej správy sú výsledky rozboru tepelne rezaných výrobkov z ocele Dillidur 400V s cieľom stanovenia príčin rozsiahleho popraskania. Časť oceľového rámu - oko - bolo vyrobené z ocele DILLIDUR 400V hrúbky 90 mm. Rám bol vyrezaný tepelným rezaním, v oblasti oka sa nedeštruktívnou skúškou zistila prítomnosť trhlín. Chemické zloženie tavby ocele Dillidur 400 použitej na výrobu rámu podľa atestu 261694-001 udáva tabuľka 1, ako aj chemické zloženie podľa materiálového listu ocele DILLIDUR 400V a mechanické vlastnosti materiálového listu sú uvedené v tabuľke 2. Zároveň je uvedené, že tabuľka 1 chemické zloženie ocele DILLIDUR 400V materiálu rámu, atest tavieb č. 355558 a 355762 a smerné chemické zloženie ocele DILLIDUR 400V je podkladom pre túto technickú správu

96. Z jej záverov okrem iného vyplýva aj to, že rozborom materiálu výrezu rámu stroja vyrobeného z plechu DILLIDUR 400V bolo zistené, že k porušeniu plechu došlo pri výrobe plechu počas kalenia a že medzi vznikom trhlín a tepelným ovplyvnením pri tepelnom rezaní nezistil skúšobný ústav súvis, ako aj to, že materiál plechu použitého na výrobu rámu chemickým zložením zodpovedá oceli DILLIDUR 400V a že trhliny vo výpalku prechádzajú cez stenu oka, ale neprechádzajú na povrch plechu, že k iniciácii trhlín došlo v strede hrúbky plechu v oblasti výskytu interkryštálového lomu v oblasti segregačného pásma s martenzitickou mikroštruktúrou v tvrdosti cca 460 HV5 pri kalení vznikom tzv. kaliacich trhlín. V záveroch je uvedené, že plech je vyrobený z ocele priemernej tvrdosti na povrchu plechu cca 400 HV5 s mikroštruktúrou popusteného martenzitu a v strede plechu cca 300 HV s mikroštruktúrou popusteného bainitu. Žalovaný na pojednávaní potvrdil, že oko, na ktorom sa prejavili trhliny v tomto ráme, bol určite výlisok žalovaného.

97. Z reklamácie trhlín žalovaného v plechu DILLIDUR 400 90 mm č. 12 a 13/2011 zo dňa 12.09. a 19.09. 2011, ako aj z jeho reklamácie zo dňa 14.12.2011 vyplýva, že keďže žalobca žalovanému dňa 27.09.2011 e-mailom oznámil, že jeho reklamáciu z dôvodu vzniku trhlín pri rezaní plechu, prípadne zváraní zamieta, požiadal Výskumný ústav zváračský o rozbor príčin, popraskania tepelne rezaných výrobkov z ocele DILLIDUR 400, ktorú technickú správu ako prílohu priložil k tejto reklamácii, vrátane reklamácie č. 12 a č. 13, kópie faktúry a atestu tavby plechu č. 355762. Žalovaný reklamoval trhliny v plechu, ktorý mu dodal žalobca dňa 14.04.2011 dodacím listom č.p. V 110470, č. tavby 355762 už dňa 12.09. a 19.09.2011, pretože z uvedeného plechu vyrobil pre odberateľa diely pre demolačné zariadenia

č.v. 40202403K v počte 8 ks pre MQP 30 jaw lower a č. v. 401303 03K v počte 4 ks pre DSP 45 housing, že pri výrobe týchto zariadení a kontrole zvarov nedeštruktívnou skúškou sa na 3 výrobkoch MQP 30 jaw lower a 1 výrobku DSP 45 housing objavili trhliny v materiáli a že tieto výrobky sú ďalej nepoužiteľné, preto žiadal uhradiť náhradu škody vo výške 15.626,-Eur.

98. Reklamáciu trhlín adresoval žalovaný P.. Z. X. na adresu žalobcu, pričom je v nej odkaz na predchádzajúce reklamácie č. 12 a 13/2011, ako aj to, že žalobca na reklamácie žalovaného zo dňa 12. a 19.09.2011 reagoval e-mailom dňa 27.09.2011, ktorý však k dispozícii žalovaný nemá, ktorým reklamáciu z dôvodu vzniku trhlín pri rezaní plechu, prípadne zváraní, zamietol.

99. Listom zo dňa 03.02.2012, doručeným žalovanému dňa 08. 02 2012 (čl. 80 spisu) označeného ako Oznámenie, uplatnenie nároku na náhradu škody, uplatnenie nároku na zľavu z ceny a jednostranný zápočet pohľadávok vyplýva, že na základe objednávok spoločnosti KOPAST s.r.o. adresovaných žalovanému pod č. KOP111439 a KOP111455 jej žalovaný dodal v dňoch 30., 31.08. a 05.09.2011 podľa dodacích listov č. DL1172, DL1174 a DL1184 ním vyrobené výrobky, cenu ktorých vyfakturoval faktúrami č. 2011652 zo dňa 31.08.2011 na sumu 5.051,11 Eur s DPH a č. 2011668 zo dňa 07.09.2011 v sume 776,97 Eur s DPH, spolu 5.828,08 Eur s DPH. Z tohto písomného podania vyplýva, že plechy označené ako Plate Inside Hardox 400 90 mm, z ktorých boli vyrobené výpalky č.v. 402024 pre 2 ks MQP 30-P-jaw lower a diel Plate Inside Hardox 400 90 mm č.v. 40103 pre 1 ks DSP 45-housing a 1 diel pre MQP 30-P-jaw lower č.v. 30047/ mali za následok vznik trhlín na výrobkoch spoločnosti KOPAST s.r.o.. Vzhľadom k tomu, že žalovaným dodané vadné výrobky boli zapracované do výrobkov spoločnosti KOPAST s.r.o., tieto nebolo možné nijakým spôsobom z nich odstrániť, preto musela táto spoločnosť pre jej odberateľa vyrobiť úplne nové výrobky, v dôsledku čoho jej vznikla škoda vo forme nákladov na nové výrobky, pretože vadné výrobky boli nepoužiteľné a nemali pre spoločnosť KOPAST žiadnu hodnotu. Výšku vzniknutej škody vyčíslila spoločnosť KOPAST s.r.o. na sumu 24.568,01 Eur s DPH v tabuľke, v ktorej táto spoločnosť uviedla materiál a prácu spolu s vyčíslením ceny s odkazom na doklady, ktoré výšku tejto škody preukazujú.

100. Z tohto listu tiež vyplýva, že keďže sú vady na výrobkoch dodaných žalovaným neodstrániteľné a ním vyrobené diely sú z tohto dôvodu nepoužiteľné na akýkoľvek účel, faktúru žalovaného č. 2011652 zo dňa 31.08.2011 a č. 2011668 zo dňa 07.09.2011 v celkovej sume 5.828,08 Eur s DPH neuhradí, pretože si uplatňuje zľavu z ceny diela vo výške 100% v v súlade s § 564 Obchodného zákonníka s tým, že zľava z ceny predstavuje sumu 5.051,11 Eur s DPH podľa fa č. 2011652 a 776,97 Eur podľa fa č. 2011668. V závrečnej časti oznámenia je pod bodom IV. uvedené, že jednostranne započítava jeho pohľadávky proti pohľadávkam žalovaného podľa § 580 s tým, že jeho pohľadávka z titulu vrátenia zaplatenej časti ceny vo výške uplatnenej 100% zľavy z ceny predstavuje sumu 776,97 Eur a sumu 24.568,01 Eur si uplatnil z titulu náhrady škody, spolu vo výške 25.344,98 Eur, pričom jeho záväzok voči žalovanému predstavuje po ním uplatnenej zľave z ceny celkovú výšku 28.930,87 Eur. Z dôvodu započítania vzájomných pohľadávok v sume 25.344,98 Eur rozdiel vo výške 3.726,14 Eur žalovanému zaplatí.

101. Z uvedených dôvodov si spoločnosť KOPAST s.r.o. jednostranným právnym úkonom započítania započítala jej pohľadávku na náhradu škody, ako aj aj nárok zo zodpovednosti za vady titulom 100% zľavy z ceny žalovaným dodaných plechov v celkovej sume 25.344,98 Eur (24.568,01 Eur s DPH + 776,97 Eur s DPH) proti pohľadávkam žalovaného z titulu neuhradených faktúr za plechy dodané mu žalovaným. Rozdiel v sume 3.726,14 Eur, do výšky jeho záväzku voči spoločnosti žalovaného v sume 28.930,87 Eur, prisľúbila táto spoločnosť žalovanému uhradiť.

102. Žalovaný oznámil túto skutočnosť aj žalobcovi - p. X. e-mailom dňa 15.02.2012, ktorého kópia je založená v spise (čl. 288-289), z ktorého vyplýva, že žalovaný mu v prílohe posiela výšku škody, ktorú si voči Infinity Group uplatnila spoločnosť KOPAST s.r.o. z dôvodu vád materiálu a žiadal ho o vyjadrenie k spôsobu a termínu vyporiadania škody. Následne dňa 05.03.2012 zaslal žalovaný ďalší e-mail, z ktorého vyplýva, že žiada o úhradu škody do 3 dní vo výške 25.344,98 Eur a preplatenie nákladov na posudok vo výške 770,- Eur bez DPH.

103. Z jednostranného započítania pohľadávok žalovaným zo dňa 12.05.2016 vyplýva, že voči faktúram žalobcu špecifikovaných číslom faktúry, dátumom splatnosti a neuhradenou sumou k 12.05.2016, ktorých zaplatenie je predmetom sporu, si uplatňuje pohľadávku vo výške 25.344,98 Eur vzniknutú mu

v dôsledku započítania pohľadávky spoločnosťou KOPAST s.r.o. proti jeho pohľadávkam v rovnakej výške, ktorá vznikla spoločnosti KOPAST s.r.o. a následne aj žalovanému v dôslekdu výskytu vád materiálu, ktorý bol žalobcom fakturovaný žalovanému faktúrou č. PF 110494 zo dňa 14.04.2011 a ktorý vykazoval vady v podobe trhlín prejavených až po opracovaní v spoločnosti KOPAST s.r.o., preto si táto spoločnosť uplatnila voči žalovanému nárok na náhradu škody v rovnakej výške, k úhrade ktorej došlo doručením započítania zo dňa 03.02.2012 žalovanému dňa 08.02.2012.

104. Z listu žalovaného tiež vyplýva, že dňa 14.12.2011 vyzval žalobcu na náhradu škody vo výške 15.626,- Eur, s úhradou ktorej sa žalobca dostal do omeškania od 01.01.2012, preto mu vznikol aj nárok na 9% úrok z omeškania z tejto sumy, ktorý vyčíslil za obdobie od 01.02. do 24.05.2015 a 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 10.445,- Eur (rozdiel do sumy 25.344,98 Eur) za obdobie od 25.05.2015 do 13.08.2015, spolu v hodnote 4.870,72 Eur a že započítaním považuje pohľadávku žalobcu v celom rozsahu za zaniknutú. Zánik nastal okamihom stretu pohľadávok spôsobilých na započítanie, t. j. sumy 5.181,- Eur uplatnenej žalobcom dňa 25.05.2015, sumy 12.518,04 Eur dňa 14.08.2015 a sumy 11.433,80 Eur dňa 22.08.2016. Po tomto započítaní by mal žalovaný proti žalovanému ešte záväzok vo výške 1.082,86 Eur, ktorý nežiadal uhradiť. V spisovom materiáli sa nachádza aj doručenka o prevzatí jednostranného zápočtu žalovaným žalobcom dňa 16.05.2016.

105. Z listu žalovaného, ktorý priložil k jeho podaniu zo dňa 11.12.2017 a je založený na č.l. spisu 242, o ktorom žalovaný tvrdil, že ide o položkový rozpis komponentov, týkajúci sa ceny dodávok jeho výrobkov pre spoločnosť KOPAST s.r.o., ktoré jej na výrobu obdobných zariadení, aké reklamovala u žalovaného v minulosti dodával, a to pre 1 ks MPQ 30 jaw lower v sume 4.409,81 Eur a pre 1 ks DSP 45 housing v sume 2.844,23 Eur bez DPH vyplýva, že náklady na materiál - výpalky - pre náhradné výrobky, ktoré vyčíslila spoločnosť KOPAST s.r.o. (pre 4 ks reklamovaných výrobkov v cene 13.314,72 Eur) nie sú nadhodnotené. (vysvetlenie pod bodom 24 vyjadrenia žalovaného v poznámke pod čiarou)

106. Zo stanoviska spoločnosti Esel Slovakia a.s. Slovenská Ľupča vyhotoveného dňa 30.05.2018 k výrobným nákladom zváraných podzostáv, ktoré vyhotovila na žiadosť žalovaného vyplýva, že táto spoločnosť prevzala v apríli 2014 výrobné kapacity a portfólio spoločnosti KOPAST s.r.o., ktorá v tom čase skončila v konkurze. Vyplýva z neho aj to, že medzi inými vyrába aj výrobky označené pod názvami „Z. XX A. F.“ a „M. XX D.“ a že majú výrobnú cenu pre „Z. XX A. F.“ - 9.810,- Eur za 1 kus a pre „M. XX D.“ - 8.750,- Eur za 1 kus.

107. Z výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného P.. R. S. vyplýva, že sa žalovaný zaoberá výrobou výpalkov pre zváranie stavebných strojov, ich častí, vagónov a podobne. Materiál, z ktorého boli vyrobené položky, ktoré boli u žalovaného KOPASTOM, s.r.o. reklamované - Dillidur 400 - 90mm, je veľmi špecifický materiál, ktorý sa používa len na niektoré diely. V danom období ho žalovaný používal len na výrobky pre spoločnosť KOPAST s.r.o. a nakupoval ho len od spoločnosti Dillinger, od žiadnej inej spoločnosti takýto materiál nenakupoval. Po ukončení spoluprácu s firmou KOPAST,s.r.o. od roku 2012, nikdy takýto materiál nepoužil. Pri štandardnej kontrole materiálu môže žalovaný zistiť len nejaké povrchové vady, napr. okuje, hĺbkovú koróziu alebo nerovnosť materiálu. Ostatné vady materiálu je možné zistiť len špecifickými skúškami. Spoločnosť KOPAST s.r.o. vyrábala zo žalovaným dodaných výpalkov tvárnice, zvárané zostavy pre búracie kladivá alebo búracie kliešte, ktoré po zavarení bolo nutné opracovať, pretože niektoré otvory, ktoré sú na týchto zariadeniach, musia byť opracované voči sebe v toleranciách, ktoré nie je možné dosiahnuť pri zváraní, pretože pri zváraní ide o tolerancie rádovo v milimetroch a pri opracovaní sa môžeme rozprávať o toleranciách v stotinách milimetrov.

108. Tvrdil, že určite šli na obhliadku reklamovaného tovaru, určite vyzvali dodávateľa spoločnosť BE Group, aby si prišli pozrieť tieto položky a aby sa dohodli na nejakom postupe v riešení reklamácie. Uviedol, že pracovník žalovaného bol aj v spoločnosti KOPAST s.r.o., pozrieť sa na tieto zvarence, na čo sa svedok p. L. nepamätal. Žalovaný zadal Technickému ústavu skúšobnému objednávku na analýzu vád všetky výrobky, ktoré boli vadné. Technický ústav analyzoval len jednu vzorku zrejme preto, že usúdil, že stačí odobrať jednu, pokiaľ boli rovnaké vady na všetkých výrobkoch. Pracovníci Výskumného ústavu zváračského, ktorí urobili technickú správu prišli najprv pozrieť k žalovanému, potom sa šli pozrieť do KOPASTU, s.r.o. na zvarence, povedali z ktorých miest je potrebné odobrať vzorky, aby vady dokázali posúdiť, tieto vzorky im boli v KOPASTE, s.r.o. vyhotovené, následne ich u seba analyzovali a povedali, že vady, ktoré sú na týchto výrobkoch, vznikli počas výroby plechu v huti. VÚZ potvrdil, že vzorky, ktoré analyzovali zodpovedajú atestu, ktorý bol predložený žalobcom. Atest je v podstate jedinečný doklad k

plechu, ktorý vyrába huť k danej tavbe. Každý plech má veľmi špecifické vlastnosti chemické a fyzikálne, ktoré musia byť v ateste zahrnuté. Diely, ktoré sa stali kvôli trhlinám nepoužiteľné, zostali v spoločnosti KOPAST s.r.o., takže ich žalovaný k dispozícii nemá.

109. Štatutárny zástupca predložil súdu v nemeckom jazyku normu k oceli DILLIDUR 400V, podľa ktorej by mal každý spracovateľ ocele DILLIDUR 400V pri jej spracovávaní postupovať. Podľa jeho názoru je to ten materiálový list, o ktorom píše technická správa. Materiálový list len ozrejmuje kvalitatívne vlastnosti ocele a spôsob nakladania, pričom atest o tavbe presne stanovuje ku každej tabuli vyrobeného plechu výrobcom fyzikálne aj chemické vlastnosti tohto plechu, ktoré musia zodpovedať materiálovému listu.

110. Štatutárny zástupca žalovaného potvrdil, že žalobca nebol výrobcom plechu, čo vyplýva aj z atestu č. 355762 priloženého k dodaciemu listu vystaveného žalobcom dňa 08.04.2011. Výrobcom plechu bola nemecká spoločnosť Dillinger Huttë GTS. Plech, ktorý prevzal žalovaný od žalobcu v apríli 2011, tento vypálil podľa požiadaviek spoločnosti KOPAST s.r.o. na tvary, ktoré sú zobrazené v dokumente, ktorý predložil a ktorý je založený na č.l. spisu 296. Z týchto výpalkov KOPAST s.r.o. potom kompletoval konečný výrobok určený aj pre demolačné zariadenia.

111. Z výsluchu svedka p. K. L., ktorý pracuje na pozícii výkonného riaditeľa žalovaného vyplýva, že do procesu, kedy žalovaný dodal výpalky tretej osobe, ktorá reklamovala ich vadnosť, vstúpil až v priebehu reklamácie a korešpondencie o nej. Jeho úlohou bolo len reklamovať následne tú reklamáciu, ktorú dostal žalovaný od spoločnosti KOPAST s.r.o. vo vzťahu k žalobcovi. Ďalšiu inú činnosť ohľadom tejto reklamácie už nevyvíjal. Nepotvrdil, že bol spolu s pracovníkom Výskumného ústavu reklamované výrobky prezrieť. Uviedol, že výpalky sú identifikovateľné číslom výkresu, ktorý dodala spoločnosť KOPAST s.r.o., preto je možné na žalovaným vyrobenom výrobku z plechu, ktorý mal výrobné vady zistiť, z ktorej dodávky bol dodaný. Uviedol, že plech je od výrobcu označený symbolom, avšak potom, ako sa z neho urobia u žalovaného výpalky, tieto už je možné identifikovať len podľa výkresov, či ten konkrétny plech, z ktorého boli vypálené výpalky použité na výrobok KOPASTU, s.r.o., sú tie isté. To, či z konkrétneho plechu dodaného žalobcom, z ktorého boli vypálené žalovaným výpalky dodané spoločnosti KOPAST s.r.o. sú tieto vyrobené z toho istého plechu uviedol, že na to je tzv. páliaci program, ktorý identifikuje materiál, z ktorého pracovníci výpalok vyrobia. Páliaci program identifikuje ten materiál, z ktorého sa idú vyrábať výpalky, ale koho plech to je, to neidentifikuje, čiže kvalitu, a teda akosť plechu, jeho hrúbka a ostatné vlastnosti, ale aj rozmer. Do programu dal žalovaný konkrétnu dodávku plechu z konkrétneho dňa a s konkrétnym atestom.

112. Z výsluchu svedka P.. L.. R. Z. vyplýva, sa zúčastnil na vypracovaní Technickej správy, ktorá analyzovala reklamovaný výrobok s trhlinami a bol prítomný pri obhliadke v tej spoločnosti, u ktorej sa tento výrobok nachádzal. Bol prítomný aj pri získavaní vzoriek pre technickú správu, ktorú Výskumný ústav zváračský vypracoval ohľadom rozboru príčin popraskania tepelne rezaných výrobkov z ocele DILLIDUR 400, pričom z plechu bolo vyrobených niekoľko výpalkov, z toho jeden im bol prezentovaný. Z neho odobrali vzorku a posudzovali zhodu s predpísanými hodnotami, s chemickou hodnotou nameranou v porovnaní s údajmi v norme, potom namerali tvrdosť, ktorou charakterizovali zmeny vlastnosti po hrúbke plechu a nakoniec podrobili lom fraktografickému rozboru mechanizmu porušovania. Testovali len jednu vzorku, pretože vychádzali zo skutočnosti, že keď nejaký problém vznikne na jednom výpalku, že bude obdobný aj na inej časti plechu, pokiaľ sa používa rovnaká technológia spracovania plechu. Keď podrobili vzorku chemickému testovaniu zistili, že z hľadiska chemického testovania vzoriek spĺňala požiadavky normy. Analýzu robili presnými metódami stanovenia obsahu jednotlivých chemických prvkov, ktoré sú pre každý prvok rôzne. Potvrdil, že žalovaným bol predložený výskumnému ústavu atest č. 355762 a že zobrazuje výsledok rozboru chemického zloženia plechu, z ktorého bol vyrobený výpalok. Smerné chemické zloženie prezentuje výrobu v intervaloch jednotlivých prvkov zodpovedných za vlastnosti plechu, z ktorého bol vyrobený výpalok. Znamená to, koľko minimálne alebo maximálne je dovolený obsah jednotlivých prvkov, čo je uvedené v smernom chemickom zložení. Technická správa obsahuje intervaly obsahu jednotlivých prvkov. Uviedol, že je možné z hľadiska chemického vykonaním chemickej analýzy stotožniť analyzovanú vzorku s konkrétnym materiálom z konkrétnej tavby podľa atestu. Uviedol tiež, že výskumný ústav posudzovanú vzorku, ktorá je predmetom technickej správy analyzoval a že vychádzali z materiálového listu, ktorý stanovuje pre tento konkrétny materiál rozsah obsahu jednotlivých prvkov požadovaných na získanie požadovaných vlastností. Uviedol, že z atestu a z materiálového listu sa dá zistiť, obsah prvkov uvedených v ateste alebo

stanovených chemickou analýzou a či obsah prvkov uvedený v ateste alebo stanovených chemickou analýzou spĺňa požiadavky na chemické zloženie ocele DILLIDUR 400 uvedený v materiálovom liste.

113. Uviedol, že aj keď by vo všeobecnosti bolo možné, že by existoval aj iný materiál, ktorý by mal priložený atest od iného výrobcu, než od ktorého bol posudzovaný, resp. ten ktorý mal byť dodaný žalobcom, ale na základe chemického rozboru by sa podobal popisu chemických prvkov v materiálovom liste k oceli DILLIDUR 400, a teda, že by mohlo dôjsť k zámene analyzovaného výrobku, príp. by bolo možné, aby sa obsah chemických prvkov posudzovaného výrobku zhodoval aj s iným materiálovým listom, než bol dodaný a posudzovaný, v danom prípade je to vylúčené, pretože skúšky boli robené v akreditovanom laboratóriu, kde sú presne evidované a uložené.

114. Potvrdil, že pri obhliadke reklamovaných a vadných výrobkov v spoločnosti KOPAST s.r.o. bol predložený na posúdenie len jeden výrobok, na ktorom sa dohodli. Dostal informáciu, že ostatné výpalky bolo zhotovené z toho istého plechu. Vychádzal preto len z tejto jednej informácie, keďže charakter porušenia bol podľa informácií spoločnosti KOPAST s.r.o. podobný aj u ostatných výpalkov.

115. Analyzovaný nebol celý výrobok, ktorý vyrobila spoločnosť KOPAST s.r.o., ale len časť oka, ktorú obdržali a túto mechanicky delili na vzorky pre jednotlivé skúšky. Túto časť dala výskumnému ústavu pravdepodobne Infinity Group, ale si presne nepamätal. Potvrdil, že taká trhlina na výrobku, akú posudzovali, by sa tak opraviť, aby výrobok dosiahol rovnakú kvalitu, ako by bol výrobok so 100% akosťou, nedala. Ide o takú vadu, ktorá sa opraviť nedá a treba vyrobiť úplne nový výrobok, a to aj preto, že sa jednalo sa o viaceré chyby. Potvrdil tiež, že na vznik tých vád, ktoré výskumný ústav zistil, analýza ukázala, že vypaľovaním došlo k porušeniu výpalku iniciovaného na vnútornej výrobnej chybe materiálu. Ohľadom predloženej reklamácie 8D správy, prílohou ktorej boli fotografie reklamovaných výrobkov uviedol, že na fotografiách sa pravdepodobne jedná o trhliny analyzované v technickej správe.

116. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že v rozhodujúcom čase na účely svojej výroby žiadne iné plechy zodpovedajúce plechu dodanému žalobcom nenadobudol a že výskumným ústavom zistené chemické zloženie analyzovaného vadného výrobku zodpovedá zloženiu deklarovanému atestom pre tavbu s č. 355762 predloženého žalobcom k ním dodanému plechu, ktorý mal výrobné vady.

117. Tvrdil tiež, že pohľadávka žalobcu na náhradu škody, ktorá by mu nebola vznikla, keby bol žalobca dodal plech DILLIDUR bez vád, zanikla v celom rozsahu započítaním proti pohľadávkam žalobcu spôsobilých na započítanie, pričom k zániku došlo okamihom ich stretu, a to v rozsahu sumy 5.181,- Eur dňa 25.05.2015, sumy 12.518,04 Eur dňa 14.08.2015 a sumy 11.433,80 Eur dňa 22.08.2016 bez ohľadu na to, ako súd posúdi jednostranný právny úkon započítania, keďže z hmotnoprávneho hľadiska tento spĺňa všetky v § 580 uvedené náležitosti. Šlo o právny úkon určitý, v ktorom boli pohľadávky presne identifikované a určité, spôsobilé na odlíšenie. Bola v ňom uvedená výška pohľadávky na náhradu škody, popis jej právneho dôvodu vrátane právnej kvalifikácie, čím bola pohľadávka na náhradu škody nezameniteľne individualizovaná a identifikovaná. Po započítaní zostal žalovanému voči žalobcovi ešte nárok na zaplatenie 1.082,86 Eur, ktorý nežiadal od žalobcu uhradiť.

118. Žalobca v konaní namietal základ aj výšku žalovaným uplatnenej a jednostranne započítanej pohľadávky na náhradu škody z dôvodu, že v nej žalovaný uvádza iné sumy, než uplatnil pôvodne v reklamácii zo dňa 14.12.2011. Jednostranné započítanie vykonané žalovaným dňa 12.05.2016 považoval za nezrozumiteľné a nejasné a z toho dôvodu za absolútne neplatné. Zotrval na svojom tvrdení, že ním dodaný materiál dňa 08.04.2011 nemal žiadne vady, že ho žalovaný bez výhrad prevzal, podrobil vstupnej kontrole, penetračnej skúške, spracoval ho a polotovary z neho dodal odberateľovi, preto ak sa nejaké vady na materiáli vyskytli, boli spôsobené zlou manipuláciou s materiálom zo strany žalovaného, čo bol dôvod, prečo žalobca jeho reklamáciu zo dňa 12.09., 19.09. a 14.12.2011 neuznal.

119. Uviedol, že aj keď Technická správa Výskumného ústavu v závere konštatuje vadnosť testovaného materiálu, z jej záveru nevyplýva, že takto testovaný materiál pochádza skutočne od žalobcu. Žalovaný žalobcu o úmysle testovať ním dodaný materiál neoboznámil a neumožnil mu byť prítomný pri odovzdaní vzorky materiálu na testovanie, kedy by sa žalobca presvedčil, že materiál pochádza od neho. Ani predloženie atestu žalovaným Výskumnému ústavu nepreukazuje, že by sa tento vzťahoval práve na materiál dodaný žalobcom.

120. K jednostrannému započítaniu pohľadávok spoločnosti KOPAST s.r.o. zo dňa 03.02.2012 uviedol, že táto spoločnosť si uplatnila vo vzťahu k žalovanému nárok na zľavu z kúpnej ceny vo výške až 100% ceny tovaru, ako aj nárok na náhradu škody v tej časti, v akej nebol uspokojený zľavou z kúpnej ceny, pričom výšku škody určila bez toho, že by preukázala a odôvodnila potrebnú mieru vynaloženia nákladov, ako aj príčinnú súvislosť medzi takto vzniknutou údajnou škodou a materiálom, ktorý mal byť dodaný žalovaným. Žalovaný súhlasil so započítaním bez toho, že by sa bol presvedčil o dôvodnosti spoločnosťou KOPAST s.r.o. uplatnenou pohľadávkou a túto bez výhrad akceptoval. Táto skutočnosť však nemôže ísť na ťarchu žalobcu, ktorý nemal možnosť sa o takto vzniknutej škode na strane odberateľa žalovaného načas presvedčiť a ani sa k nej vyjadriť, keďže s ňou bol oboznámený až o 4 roky, keď si žalovaný voči pohľadávke žalobcu započítal túto svoju pohľadávku. Žalovaný navyše údajne vadný a nepoužiteľný materiál žalobcovi doteraz nevrátil, preto sa nedá vylúčiť, že bol riadne predaný alebo inak použitý odberateľom žalovaného alebo samotným žalovaným. Žalobca namietal premlčanie akýchkoľvek nárokov uplatnených žalovaným.

121. Pre prípad, ak by odvolací súd dospel k záveru, že jednostranné započítanie žalovaného je absolútne neplatné, avšak nárok na náhradu škody žalovaného by posudzoval v kontexte ním vznesenej kompenzačnej námietky, namietol premlčanie akýchkoľvek nárokov žalovaného nielen zo zodpovednosti za vady, ale aj nárokov na náhradu škody.

122. Vykonaným dokazovaním dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie na základe ním vykonaných dôkazov vec nesprávne právne posúdil, a preto nevykonal žalovaným navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ktoré v konaní na súde prvej inštancie tvrdil a na ktoré označil dôkazy.

123. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

124. Právne posúdenie súdom prvej inštancie o nepreukázaní zodpovednosti žalobcu za vznik nových nákladov na výrobu bezvadných výrobkov namiesto tých, ktoré boli vyrobené z vadného plechu dodaného žalobcom je tak záverom neúplným, a teda nesprávnym. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že zodpovednosť za vady a za škodu sú odlišnými právnymi inštitútmi, ktoré majú iný účel a sú založené na rozdielnych zásadách a predpokladoch vzniku zodpovednosti. Zodpovednosť za vady postihuje nedostatky vlastného plnenia dodávateľa a sleduje, aby sa objednávateľovi dostalo zo záväzkového právneho vzťahu plnenie bez akýchkoľvek vád. Zodpovednosť za škodu sleduje oproti tomu iný účel, a to aby bola nahradená majetková ujma, ktorá vznikla následkom porušenia povinnosti alebo inej právom uznanej skutočnosti.

Zaplatenie kúpnej ceny a úrokov z omeškania.

125. Podľa § 409 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej Obch. zák.) v znení ku dňu 26.05.2015 kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

126. Podľa § 369 ods. 2 Obch. zák., ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

127. Súd prvej inštancie na základe ním vykonaného dokazovania správne dospel k záveru, že žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie kúpnej ceny v súlade s § 409 a nasl. Obch. zák., ktorú vyfakturoval tromi vyššie uvedenými faktúrami v celkovej výške 29.132,84 Eur, čo žalovaný v konaní ani nenamietal. Žalobca si dôvodne uplatnil aj nárok na zákonný úrok z omeškania voči žalovanému, ktorý dlžnú sumu žalobcovi v lehote splatnosti stanovenej vo faktúrach nezaplatil. Výšku úroku z omeškania stanovil súd v súlade s § 369 ods.1 a 2 Obch. zák., v nadväznosti na § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov vo výške 8,05% ročne z dlžnej sumy.

128. Procesnú obranu žalovaného v prvostupňovom konaní súd prvej inštancie neposúdil správne, keď dospel k záveru, že ak žalovaný v konaní nepreukázal, že si uplatnil svoje práva zo zodpovednosti z vád tovaru podľa § 436 a nasl. Obch. zák. vo vzťahu k žalobcovi riadne a včas, nie je možné mu s poukazom na § 440 Obch. zák. priznať právo na ním uplatnenú náhradu škody. Súd prvej inštancie tak postavil uplatnenie niektorého z nárokov zo zodpovednosti za vady ako podmienku pre uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorá vadným plnením vznikla.

129. Žalovaný sa pritom v konaní bránil námietkou započítania vlastnej pohľadávky na náhradu škody v jeho započítacom prejave zo dňa 12.05.2016, doručeného žalobcovi dňa 16.05.2016, ktorým si započítal svoju pohľadávku vo výške 25.344,98 Eur a časť úrokov z omeškania v sume 3.787,86 Eur proti pohľadávke žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny v rozsahu, v akom sa nároky žalobcu a žalovaného svojou výškou kryli. Podkladom pre tento zápočet bol list spoločnosti KOPAST s.r.o. zo dňa 03.02.2012 adresovaný žalovanému ako „Oznámenie, uplatnenie nároku na náhradu škody, uplatnenie nároku na zľavu z ceny a jednostranný zápočet pohľadávok“, ktorým si táto spoločnosť ako odberateľ žalovaného uplatnila voči žalovanému už v rámci reklamácie zo dňa 14.12.2011 pohľadávku na náhradu škody, ako aj aj nárok zo zodpovednosti za vady titulom 100% zľavy z ceny žalovaným dodaných plechov v celkovej sume 25.344,98 Eur (24.568,01 Eur s DPH + 776,97 Eur s DPH) proti pohľadávkam žalovaného z titulu neuhradených faktúr za plechy dodané mu žalovaným.

130. Súd prvej inštancie neposúdil správne jednostranný zápočet pohľadávky na náhradu škody zo dňa 12.05.2016 vykonaný žalovaným vo vzťahu k pohľadávkam uplatneným žalobcom v prejednávanej veci z titulu kúpnej ceny, keď skonštatoval, že je absolútne neplatný pre jeho neurčitosť a nejednoznačnosť z dôvodu rôzne uvádzanej výšky náhrady škody, a to pôvodne sumy 15.626,- Eur uvedenej v reklamácii zo dňa 14.12.2011 a neskôr sumy 25.344,98 Eur uvedenej v tomto jednostrannom zápočte a keď tento neposúdil v nadväznosti na jednostranný zápočet pohľadávok vykonaný spoločnosťou KOPAST s.r.o. zo dňa 03.02.2012 vo vzťahu k pohľadávkam žalovaného, aby mohol s určitosťou dospieť k záveru o tom, či oba právne úkony jednostranného započítania boli platnými právnymi úkonmi na to, aby založili právo žalovaného na náhradu škody, ktorá v sebe subsumovala aj 100% zľavu z kúpnej ceny, a to aj z iných dôvodov, než konštatoval súd prvej inštancie.

Premlčanie.

131. Predtým, než začal odvolací súd dokazovanie na tvrdenia žalovaného o zániku pohľadávky žalobcu započítaním, sa vysporiadal s námietkou premlčania vznesenou žalobcom voči nároku žalovaného uplatneného titulom zodpovednosti za škodu.

132. Podľa § 387 ods. 1 Obch. zák. právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

133. Podľa § 388 ods.2 písm. b) Obch. zák. aj po uplynutí premlčacej doby môže však oprávnená strana uplatniť svoje právo pri obrane alebo pri započítaní, ak právo sa mohlo použiť kedykoľvek pred uplynutím premlčacej doby na započítanie voči nároku uplatnenému druhou stranou.

134. Podľa § 397 obch. zák., ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

135. Podľa § 398 Obch. zák. pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

136. V čase posudzovania námietky premlčania vychádzal odvolací súd len z tvrdení strán sporu a z listín, ktoré predložil do súdneho spisu žalovaný počas konania pred súdom prvej inštancie, pretože ak by bola pohľadávka žalovaného na náhradu škody premlčaná, nebol by daný dôvod na vykonávanie ním navrhnutých dôkazov, ktoré súd prvej inštancie na preukázanie základu a výšky žalovaným uplatneného nároku nevykonal, pritom ich vykonanie bolo podľa názoru odvolacieho súdu potrebné.

137. K námietke premlčania, ktorú vzniesol žalobca v priebehu súdneho konania voči žalovaným uplatnenej pohľadávke na náhradu škody, s ktorou sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal odvolací súd uvádza, že táto nie je dôvodná.

138. Medzi žalobcom a žalovaným sa jedná o vzťah medzi podnikateľmi, ktorý sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, preto aj lehoty, ktoré plynú pri uplatnení práv, či už zo zodpovednosti za vady alebo za škodu sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka. Z listín založených v spisovom materiály vyplýva, že žalovaný sa mohol dozvedieť o tom, kto za škodu vzniknutú jeho odberateľovi v súvislosti s jeho vadným plnením zodpovedá už z technickej správy Výskumného ústavu zváračského, ktorá bola vyhotovená dňa 05.12.2011 a o konečnej výške škody sa mohol dozvedieť až z Oznámenia o jednostrannom zápočte jeho odberateľa, spoločnosti KOPAST s.r.o. doručeného mu dňa 08.02.2012.

139. Podľa § 398, v nadväznosti na § 397 Obch. zák. plynie pri práve na náhradu škody premlčacia lehota odo dňa, kedy sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu, pričom sa končí najpozdejšie uplynutím 10 rokov odo dňa, kedy došlo k porušeniu povinnosti. Všeobecná úprava premlčacej doby pre právo na náhradu škody uvažuje s dvomi premlčacími dobami, a to subjektívnou a objektívnou. Základná je premlčacia doba subjektívna, dĺžka ktorej nie je v tomto ustanovení špecificky upravená, preto podľa § 397 Obch. zák. platí premlčacia doba štyri roky. Špecificky je však stanovený začiatok jej behu, ktorý je závislý na tom, že sa poškodený dozvedel alebo aspoň mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný ju nahradiť. Vedomosť sa musí týkať oboch skutočností, ako škody, tak aj škodcu a možnosť dozvedieť sa o škode a škodcovi sa posudzuje vo vzťahu k poškodenému. Pre vedomosť o škode sa pritom nevyžaduje poznať jej presnú výšku, avšak súčasne nestačí len vedomosť o tom, že škoda vznikla bez toho, že by poškodený poznal aspoň jej približný rozsah, ktorý by mu umožňoval uplatniť nárok na jej náhradu.

140. Je však treba zdôrazniť, že vo všeobecnosti premlčané právo nezaniká, je len oslabené a stáva sa tzv. naturálnou obligáciou, pričom oslabenie sa prejavuje v tom, že premlčané právo súd neprizná alebo neuzná, ak povinná osoba vznesie oprávnenú námietku premlčania. Námietku premlčania pritom môže vzniesť povinná osoba kedykoľvek v priebehu súdneho konania. Z ust. § 388 ods.2 písm. b) Obch. zák. však vyplýva, že aj po uplynutí premlčacej doby môže oprávnená strana uplatniť svoje právo pri obrane alebo pri započítaní, ak právo mohlo byť použité kedykoľvek pred uplynutím premlčacej doby k započítaniu voči nároku uplatnenému druhou stranou. Ide tak o výnimkou zo zákonom stanovených účinkov premlčania pre právo na plnenie, ktoré sa týka práva uplatneného pri obrane alebo pri započítaní. Obranou je treba rozumieť také uplatnenie práva, ktoré spôsobuje zánik alebo nevymáhateľnosť práva, ktoré by bolo druhou stranou uplatnené v súdnom konaní. Nie je preto možné dosiahnuť na základe tohto ustanovenia vlastné priznanie alebo uznanie pohľadávky, pokiaľ druhá strana vznesie námietku premlčania. Uvedené ustanovenie, ktoré obsahuje výnimku sa teda týka premlčaných pohľadávok, ktoré bolo možné kedykoľvek pred uplynutím premlčacej doby použiť na započítanie bez ohľadu na to, že k premlčaniu došlo pred úkonom smerujúcim k započítaniu. Znamená to, že uplynutie premlčacej doby až potom, keď sa splatné pohľadávky stretli, nemá na možnosť započítania žiaden vplyv.

141. Pokiaľ teda žalovaný doručil kompenzačný prejav žalobcovi dňa 16.05.2016 vo forme obrany proti žalobcom vymáhanému právu na zaplatenie kúpnej ceny, nie je námietka premlčania vznesená žalobcom dôvodná preto, lebo žalovaný si mohol právo na obranu započítaním uplatniť aj pred uplynutím premlčacej doby na započítanie. Premlčanie by tak nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie, pričom podstatné je, aby v okamihu, keď sa stretli započítateľné pohľadávky, nebola žiadna z nich premlčaná. Doba, kedy bol urobený jednostranný právny úkon započítania, nie je pritom rozhodujúca. Aj keď teda subjektívna a aj objektívna lehota začali plynúť najskôr dňom 08.02.2012, mohla subjektívna lehota skončiť až dňom 08.02.2016, čo znamená, že pokiaľ sa pohľadávky žalobcu stali splatné až v priebehu roka 2015, je irelevantné, že nárok uplatnený žalobcom jednostranným započítaním až dňa 16.05.2016 by mohol spôsobiť zánik týchto, ešte v čase, kedy premlčacia lehota štyroch rokov neuplynula, splatných pohľadávok.

142. Z ust. § 358 Obch. zák. vyplýva, že započítateľnou je aj tá pohľadávka, ktorá je premlčaná, avšak za predpokladu, že premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie. Rozhodujúce teda je, aby v okamihu, keď sa započítavané pohľadávky stretli, nebola žiadna z nich premlčaná tak, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci.

143. Odvolací súd vykonal dokazovanie na tvrdenia žalovaného, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie vykonané neboli, a to na tvrdenie žalovaného, že žalobca plnil vadne, keď mu dodal plechy 2 ks o rozmeroch 2 x 3m, zn. DILLIDUR, ktoré mali výrobné vady, o čom v čase, kedy z nich pre svojho odberateľa vyrobil podľa ním predloženej výkresovej dokumentácie výpalky nevedel, pretože vada plechu sa prejavila až na výrobkoch jeho odberateľa, a to spoločnosti KOPAST s.r.o. trhlinami na štyroch z dvanástich výrobkov, určených na demolačné zariadenia pre zahraničného odberateľa.

144. Vykonal dokazovanie aj na tvrdenia žalovaného, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu povinnosti zo záväzkového vzťahu, že mu v príčinnej súvislosti s vadným plnením žalobcu vznikla dňa 08.02.2012 škoda vo výške 25.344,98 Eur a na zistenie, či sa majetok žalovaného o ním deklarovanú výšku škody znížil a či k zníženiu majetku žalovaného došlo výlučne zavinením žalobcu.

145. Posúdil tiež, či žalovaným vykonaný jednostranný úkon započítania datovaný dňom 12.05.2016, doručený žalobcovi dňa 16.05.2016, je platným právnym úkonom, či bol platným právnym úkonom aj jednostranný zápočet spoločnosti KOPAST s.r.o. zo dňa 03.02.2012 doručený žalovanému dňa 08.02.2012, kedy malo dôjsť ku vzniku škody u žalovaného a či vykonaný zápočet pohľadávky žalovaným mohol mať za následok zánik pohľadávky žalobcu.

Vadné plnenie.

146. Podľa § 411 Obch. zák. predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.

147. Podľa § 420 ods.1 Obch. zák. predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v zmluve.

148. Podľa § 424 Obch. zák. predávajúci nezodpovedá za vady tovaru, o ktorých kupujúci v čase uzavretia zmluvy vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých sa zmluva uzavrela, musel vedieť, ibaže sa vady týkajú vlastností tovaru, ktoré tovar mal mať podľa zmluvy.

149. Podľa § 425 ods. 1 Obch. zák. predávajúci zodpovedá za vadu, ktorú má tovar v okamihu, keď prechádza nebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho, aj keď sa vada stane zjavnou až po tomto čase. Povinnosti predávajúceho vyplývajúce zo záruky za akosť tovaru tým nie sú dotknuté.

150. Podľa ods. 2 cit. ust. predávajúci zodpovedá takisto za akúkoľvek vadu, ktorá vznikne po dobe uvedenej v odseku 1, ak je spôsobená porušením jeho povinností.

151. Podľa § 436 ods. 1 Obch. zák., ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom ( § 345 ods. 2), môže kupujúci: a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád, b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo d) odstúpiť od zmluvy.

152. Podľa ods. 4 cit. ust. popri nárokoch ustanovených v odseku 1 má kupujúci nárok na náhradu škody, ako aj na zmluvnú pokutu, ak je dojednaná.

153. Základom dokazovania na tvrdenia žalovaného, že žalobca plnil vadne, keď mu dodal dňa 08.04.2011 dva kusy plechu o rozmeroch 2 x 3m, zn. DILLIDUR 400, kvalita ktorého nedosahovala parametre preukazované atestom č. 355762, dodaným žalovanému spolu s plechmi, bola reklamácia 8D správa zo dňa 12.09.2011, ktorou si žalovaný uplatnil voči žalobcovi priamo náhradu škody vo výške nákladov 2.952,-Eur, ktoré musel jeho odberateľ vynaložiť na výrobu nového výrobku MQP 30 jaw lower, pretože ním pôvodne vyrobený z výpalkov dodaných mu žalovaným z uvedeného plechu mal v časti oka trhliny. Ďalšou reklamáciou 8D správa z 19.09.2011 si uplatnil náhradu nákladov na výrobu dvoch nových kusov MQP 30 jaw lower a jedného kusa DSP 45 housing z rovnakého dôvodu trhlín vo výške nákladov 12.674,-Eur. Výskyt trhlín na uvedených zariadeniach vyplýva aj z fotodokumentácie,

ktorá tvorí prílohovú časť uvedených reklamácií predložených žalovaným ako dôkazu na súde prvej inštancie (odkaz na bod 8 vyjadrenia žalovaného pod čiarou), o ktorých svedok P.. R. Z., S.. vyhlásil, že na fotografiách sa pravdepodobne jedná o trhliny analyzované v technickej správe.

154. Ako príčina výskytu trhlín Výskumným ústavom zváračským, Priemyselný inštitút SR je v technickej správe z 05.12.2011 vyhotovenej na základe objednávky žalovaného zo dňa 24.10.2011 za účelom zistenia príčin rozsiahleho popraskania výpalkov dodaných žalovaným spoločnosti KOPAST s.r.o. uvedené, že bola posudzovaná len jedna vzorka časti výrobku spoločnosti KOPAST s.r.o. označenej ako MQP, že výpalok žalovaného, a teda materiál ktorý bol použitý na výrobu oceľového rámu MQP spoločnosťou KOPAST s.r.o. bol vyrobený z plechu, ktorý chemickým zložením zodpovedá oceli DILLIDUR 400V hrúbky 90 mm, že oceľový rám bol vyrobený tepelným rezaním a v oblasti oka mal trhliny. Potvrdil aj tú skutočnosť, že oceľový rám bol vyrobený z plechu, ku ktorému bol dodaný atest č. 355762. Vyplýva z nej aj to, že trhliny vo výpalku prechádzajú len cez stenu oka a neprechádzajú na povrch plechu, z čoho vyplynulo, že k porušeniu plechu došlo už pri výrobe plechu počas kalenia. Zo záverov technickej správy vypracovanej Výskumným ústavom dňa 05.12.2011 vyplýva aj to, že k iniciácii trhlín došlo v strede hrúbky plechu, v oblasti výskytu interkryštálového lomu, v oblasti segregačného pásma s martenzitickou mikroštruktúrou tvrdosti cca 460 HV5 pri kalení vznikom tzv. kaliacich trhlín, pričom medzi ich vznikom a tepelným ovplyvnením pri tepelnom rezaní Výskumný ústav žiadnu súvislosť nezistil, čo potvrdil výsluchom aj svedok P.. R. Z., S...

155. Vylúčil, že by bola vzorka skúmaného oceľového rámu Výskumným ústavom z inej dodávky, než z dodávky žalobcu dodanej žalovanému dňa 08.04.2011 podľa dodacieho listu č. P V110470, ktorý sa v texte odvoláva na priložený atest č. 355762. Potvrdil tiež, že takto zistenú vadu trhlín nebolo možné žiadnym spôsobom opraviť a jediná možnosť bola vyrobiť úplne nový oceľový rám. Zdôraznil, že v oku výrobku sa vyskytovalo viac trhlín, pričom jedna z nich prechádzala cez celú hrúbku steny „oka“ tak, ako to uvádza aj technická správa na č.l. 4.

156. Vykonaným dokazovaním sa tak nepotvrdilo tvrdenie žalobcu, že v technickej správe testovaný materiál nepochádzal od neho, aj keď štatutárny zástupca žalovaného pri jeho výpovedi pred odvolacím súdom potvrdil, že žalobca nebol výrobcom plechu, čo vyplýva aj zo samotného atestu č. 355762. Výrobcom plechu bola nemecká spoločnosť Dillinger Huttë GTS. Naopak, jednoznačne sa potvrdilo, že vadné výrobky boli vyrobené z plechu, ku ktorému bol priložený atest č. 355762, ale najmä to, že príčinou trhlín je výrobná vada plechu, ktorý žalobca dodal žalovanému.

157. Na tomto závere nič nemení argumentácia žalobcu, že ho žalovaný o úmysle testovať ním dodaný materiál neoboznámil a že mu neposkytol možnosť byť prítomný pri odovzdaní vzorky materiálu na testovanie. Žalobca o trhlinách na výrobkoch vyrobených spoločnosťou KOPAST s.r.o. oznámených mu žalovaným ešte v dňoch 12. a 19. 9. 2011 vedel, avšak svoju zodpovednosť neuznal. To bol dôvod, pre ktorý si žalovaný objednal analýzu príčiny trhlín na výrobkoch jeho odberateľa, ktoré bol vyrobené aj z výpalkov dodaných mu žalovaným. Žalobca by sa nemohol presvedčiť o tom, že materiál pochádza od neho, aj keby bol pri odbere vzorky prítomný, keďže na testovanie nebol predložený plech dodaný žalobcom v pôvodnom stave a ani výpalok žalovaného, ktorý z neho vyrobil ešte pred jeho zapracovaním do oceľového rámu vyrobeného spoločnosťou KOPAST s.r.o., ale len časť oceľového rámu vyrobeného už odberateľom žalovaného, ktorého príčinu popraskania v časti „oka“ zhotoveného žalovaným mohla potvrdiť len chemická analýza jednotlivých prvkov. Voľným okom určiť príčinu trhlín na časti oceľového rámu nebolo možné rovnako, ako ani vadu trhlín následne opraviť.

158. Dodanie náhradného tovaru a ani odstúpenie od uzavretej kúpnej zmluvy žalovaným by za súčasného vrátenia vadného materiálu žalobcovi ako predávajúcemu nebolo možné. Odstúpenie od zmluvy a ani dodávka náhradného tovaru by nezamedzili vzniku, rozsahu a ani by neposkytli náhradu škody spôsobenej nevyhnutnosťou výroby nových zariadení spoločnosťou KOPAST s.r.o. s prihliadnutím na čas, kedy sa vady dodaného plechu prejavili. Stalo sa tak až zabudovaním žalovaným dodaných výpalkov priamo do výrobkov vyrábaných spoločnosťou KOPAST s.r.o., kedy by už uvedené možnosti neplnili svoj účel. Jediným nárokom z vád dodaného plechu žalobcom by mohlo byť právo na zľavu z ceny dodaného vadného plechu ako nárok slúžiaci na finančnú kompenzáciu zníženej hodnoty plechu s vadami. Namiesto toho si žalovaný uplatnil v konaní právo na náhradu škody, ktoré v sebe zahŕňa aj zníženú hodnotu dodaného plechu a náhradu nákladov jeho odberateľa na zhotovenie nových zariadení nahrádzajúcich zariadenie, ktoré nebolo spôsobilé prevádzky.

159. Jednalo sa preto o neodstrániteľnú vadu, keďže sa trhlinami poškodená časť výrobku spoločnosti KOPAST s.r.o. nedala demontovať a nahradiť novým výpalkom, ale celý proces výroby zostavy pevne spojených a opracovaných dielov sa z technologického hľadiska musel len opätovne od začiatku zopakovať, čo malo za následok vznik nákladov na novú výrobu a čo potvrdil aj svedok P.. R. Z., S.. pri svojej svedeckej výpovedi.

Nároky z vád tovaru k právu na náhradu škody.

160. Podľa § 440 ods. 1 Obch. zák. nároky z vád tovaru sa nedotýkajú nároku na náhradu škody alebo na zmluvnú pokutu. Kupujúci, ktorému vznikol nárok na zľavu z kúpnej ceny, nie je oprávnený požadovať náhradu zisku ušlého v dôsledku nedostatku vlastnosti tovaru, na ktorý sa zľava vzťahuje.

161. Podľa § 440 ods. 2 Obch. zák. uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu. 162. V prejednávanej veci sa tak jedná o obranu žalovaného z titulu nároku na náhradu ujmy, ktorú vady plnenia nevyvolali navonok, ale mali za následok až vznik nákladov na odstránenie vád predmetu kúpnej zmluvy.

163. Ustanovenie § 440 ods.2 Obch. zák. ustanovuje, že uspokojenie, ktoré nie je možné dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a § 437, nie je možné dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu. Zároveň bráni tomu, aby sa obchádzali notifikačné lehoty pre uplatnenie nárokov zo zodpovednosti za vady tým, že vylučuje uplatňovanie toho istého nároku, ktorý mal byť riadne uplatnený z titulu zodpovednosti za vady, z titulu zodpovednosti za škodu alebo z bezdôvodného obohatenia. Existujú totiž aj také nároky, ktoré môžu byť uplatnené ako z titulu zodpovednosti za vady, tak aj z titulu zodpovednosti za škodu, pričom režim ich uplatnenia je rozdielny. Ustanovenie § 440 Obch. zák. sa aplikuje vtedy, kedy dodaný vadný tovar mal nižšiu hodnotu ako tovar bezvadný a nedovoľuje uplatňovať tento typický nárok zo zodpovednosti za vady ako nárok zo zodpovednosti za škodu alebo z iného právneho dôvodu a zhojiť tak nedodržanie prísnejších zákonných podmienok pre riadne uplatnenie zodpovednosti za vady, najčastejšie neskorou alebo žiadnou notifikáciou

164. Zo zodpovednosti za škodu môžu vzniknúť práva rovnaké ako zo zodpovednosti za vady, ale aj odlišné, ktoré nie je možné v rámci zodpovednosti za vady tovaru uspokojiť. Môže sa tak jednať o ďalšie škody, ktoré sú vadným plnením práve zapríčinené. Takto vzniknutá škoda, za akú je možné považovať aj náklady na výrobu úplne nových výrobkov vyrobených z dôvodu, že pôvodné, vadné nebolo možné opraviť a náklady na ne vynaložené, nemôžu byť kryté niektorým z nárokov zo zodpovednosti za vady, ale musia byť riadne uplatnené v režime zodpovednosti za škodu, ale aj nemožnosť spoločnosti KOPAST s.r.o. dodať takéto výrobky s trhlinami ďalšiemu jej odberateľovi majú za následok vznik skutočnej škody a ušlého zisku, ktoré vznikli výlučne v dôsledku vadného plnenia. Uplatnením nároku na náhradu škody sa žalovaný nemienil domôcť kompenzácie hodnoty vadného plechu a ani jeho opravy či zľavy z ceny, preto žiada náhradu skutočnej škody.

165. Porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu ako predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu spočíva v takomto prípade v dodaní vadných výpalkov žalovaným tretej osobe, ktoré však žalovaný vyrobil z vadného plechu dodaného mu žalobcom, v dôsledku čoho vznikla škoda. Predpokladom pre riadne uplatnenie nároku na náhradu škody je preto preukázanie príčinnej súvislosti medzi vadným plnením a vznikom škody, keďže nie je nevyhnutné preukázať riadne a včasné uplatnenie nároku z vád tovaru. Nutné je len preukázať, že tovar - plechy dodané žalobcom boli vadné a že škoda, ktorú si žalovaný uplatňuje, vznikla výlučne z tohto dôvodu, čo v konaní pred odvolacím súdom preukázané bolo.

166. Odvolací súd preto nesúhlasil s právnym záverom súdu prvej inštancie o tom, že z dôvodu neuplatnenia práv zo zodpovednosti za vady žalovaným nie je mu možné priznať ani právo na náhradu škody, ktorá síce vznikla v dôsledku vadného plnenia, avšak nepredstavuje rovnaký nárok, ako nárok uplatniteľný z titulu zodpovednosti za vady. V prejednávanej veci ide práve o situáciu, kedy nárok na náhradu škody uplatnený žalovaným predstavuje nárok, ktorý nie je možné dosiahnuť uplatnením práv zo zodpovednosti za vady.

167. Podstatné však je, že žalovaný musí v konaní preukázať nielen zodpovednosť žalobcu za škodu, že musí byť jednoznačne zistená existencia vady výrobku dodaného žalobcom, že mu vznikla majetková ujma, ktorá zodpovedá nákladom na výrobu nových výrobkov jeho odberateľom, že vynaloženie takýchto nákladov bolo nevyhnutné práve v dôsledku vadného plnenia žalobcu, ale musí byť preukázaná aj výška takejto škody.

168. V prejednávanej veci sa tak jedná o prípad tzv. následnej ďalšej škody vzniknutej z vady, pri ktorej sa požiadavka na jej náhradu z titulu zodpovednosti za škodu popri nárokoch z vád zásadne pripúšťa. Ak žalovaný z plechu dodaného mu žalobcom vyrobil výpalky, ktoré boli vadné a takéto vadné výpalky použil jeho odberateľ - spoločnosť KOPAST s.r.o. pri výrobe oceľových rámov ako dielov pre demolačné zariadenia a v súvislosti s vadným plnením žalovaného vznikla jeho odberateľovi - spoločnosti KOPAST s.r.o. škoda vo forme nákladov na výrobu úplne nových dielov, má žalovaný voči žalobcovi právo postihu podľa § 440 Obch. zák., ak preukáže nielen základ, ale aj výšku takto vzniknutých nákladov spoločnosti KOPAST s.r.o., ktoré mala spoločnosť KOPAST s.r.o. proti pohľadávkam žalovaného voči nej, uhradiť.

169. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Obo/116/2010 neriešilo rovnakú situáciu, ako v prejednávanej veci, pretože v ňom šlo o vzťah predávajúceho a kupujúceho a zo zodpovednosť za vady, a nie o zodpovednosť za ďalšiu škodu, ktorá vznikla tretej osobe z dôvodu vadného plnenia.

170. V súvislosti s poskytnutím vadného plnenia žalobcom, ktoré bolo príčinou vzniku škody prichádza do úvahy vznik zodpovednosti za škodu podľa § 373 a nasl. Obch. zák., keďže sa jedná o vzťah medzi dvomi podnikateľmi, ktorý sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Škodou je pritom ujma, ktorá vznikla ako následok vadného plnenia, t.j. taká majetková ujma, ktorá spočíva nie vo vadnosti samotného predmetu kúpy a predaja, ale v znehodnotení výrobku vyrobeného spoločnosťou KOPAST s.r.o. z výpalku dodaného mu žalovaným, ktorý žalovaný vyrobil práve z vadného plechu dodaného mu žalobcom. Škoda, ktorá z vady vznikla je preto odškodniteľná v rámci náhrady škody.

Náhrada škody.

171. Podľa § 373 Obch. zák. kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

172. Podľa § 374 ods. 1 Obch. zák., za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinností, ak nemôže rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila, alebo prekonala a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

173. Podľa § 376 Obch. zák., poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná.

174. Podľa § 384 ods.1 Obch. zák. osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Povinná osoba nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil.

175. Podľa § 436 ods. 4 Obch. zák. popri nárokoch ustanovených v odseku 1 má kupujúci nárok na náhradu škody, ako aj na zmluvnú pokutu, ak je dojednaná.

176. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že žalobca dodal žalovanému dňa 08.04.2011 plech s atestom č. č. 355762, z ktorého žalovaný vyrobil výpalky a tieto dodal svojmu objednávateľovi - spoločnosti KOPAST s.r.o. Po výrobe oceľového rámu zistila spoločnosť KOPAST s.r.o. na „oku“ tohto rámu trhliny, ktoré Výskumný ústav zváračský posúdil ako kaliace trhliny vzniknuté už pri výrobe plechu DILLIDUR 400. Materiál použitý na výrobu analyzovaného výrobku zodpovedá typovo nielen chemickým zložením oceli DILLIDUR 400V, ale zodpovedá aj atestom deklarovanému zloženiu pre tavbu s číslom 355762, ktorý žalobca žalovanému pri dodaní plechu dodal

177. Boli tak vyvrátené tvrdenia žalobcu, že k trhlinám mohlo dôjsť aj nesprávnym postupom žalovaného pri výrobe výpalkov, prípadne pri nesprávnej manipulácii a opracovaní výpalkov tepelným rezaním u spoločnosti KOPAST s.r.o., na základe čoho je možné dospieť k záveru, že za vznik trhlín, ktoré posudzoval Výskumný ústav zváračský na jednom zo štyroch vadných výrobkov, a to na výrobku „Z. XX A. F.“ je zodpovedný žalobca. Chemické zloženie analyzovanej časti oceľového rámu preto predstavuje spoľahlivý znak, ktorý zodpovedá práve zloženiu deklarovanému atestom pre tavbu s č. 355762, ktorý bol dodaný spolu s vyrobeným plechom žalobcom dňa 08.04.2011.

178. V konaní bolo preukázané, že žalobca porušil zmluvný záväzok dodať tovar bez vád, keďže trhliny na analyzovanej časti oceľového rámu vyrobeného spoločnosťou KOPAST s.r.o. mali pôvod v nekvalite ním dodaného plechu zn. DILLIDUR 400 dňa 08.04.2011 s atestom č. 355762 žalovanému, pričom pri odbere plechu žalovaným žiadne zrejmé vady zistené neboli. Vady v podobe trhlín sa prejavili až následne, u odberateľa žalovaného, a to po spracovaní výpalkov dodaných mu žalovaným. V konaní nebolo preukázané, že by boli vady trhlín vznikli nesprávnou manipuláciou žalovaného pri tepelnom opracovaní plechov tak, ako to v konaní žalobca tvrdil. Protiprávne konanie, a teda porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu ako základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu preto spočíva v tomto prípade práve v dodaní vadného plechu žalobcom, v dôsledku čoho vznikla aj žalovaným uplatňovaná škoda.

179. Vznik škody, ako aj jej výšku zdôvodnil žalovaný v rámci procesnej obrany doručením jednostranného započítania zo dňa 03.02.2012 spoločnosti KOPAST s.r.o. dňa 08.02.2012, ktorým si táto spoločnosť započítala svoju pohľadávku na náhradu škody proti pohľadávkam, ktoré mal žalovaný voči nej z titulu úhrady kúpnych cien viacerých faktúr. Právnym účinkom započítania malo byť práve žalovaným tvrdené zmenšenie jeho majetku o sumu 25.344,98 Eur. Podstatné však je to, že žalovaný si takto vzniknutú majetkovú ujmu v rovnakej výške 25.344,98 Eur započítal v priebehu súdneho konania spolu s úrokom z omeškania vyčíslenom v tomto jednostrannom právnom úkone proti pohľadávke žalobcu uplatnenej v tomto konaní a tvrdil, že doručením jednostranného zápočtu žalobcovi dňa 16.05.2016 nastal zánik pohľadávky žalobcu na zaplatenie kúpnych cien, ktorých zaplatenie je predmetom sporu. Suma 25.344,98 Eur tak predstavuje pre žalovaného skutočnú škodu, o ktorú sa jeho majetok v dôsledku započítania pohľadávky spoločnosťou KOPAST s.r.o., vzniknutou z titulu vadného plnenia žalobcom, zmenšil. Výšku úroku vypočítal žalovaný z pôvodne predbežne vyčíslenej škody vo forme nákladov spoločnosťou KOPAST s.r.o. v reklamáciách zo dňa 11.09. a 19.09.2011 v sume 15.626,- Eur, s úhradou ktorej sa spoločnosť žalobcu dostala do omeškania najneskôr od 01.01.2012 a to v rozsahu 9% ročne od tejto doby do 24.05.2015, ako aj 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 10.445,- Eur ako rozdielu medzi sumou 15.626,- Eur a 25.344,98 od dátumu 25.05.2015 do 13.08.2015 v celkovej výške 4.870,72 Eur, z ktorej sumy si započítala úrok z omeškania len v sume 3.787,86 Eur, t.j. do výšky pohľadávky uplatnenej žalobcom v prejednávanej veci.

180. Príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti ako príčinou a škodou ako následkom príčiny je v tom, že ak by bol dodal žalobca tovar bez vád, ku vzniku škody na majetku žalovaného by nebolo došlo. Príčinná súvislosť medzi vadami dodaného plechu a škodou vyplýva z objektívne ustáleného pôvodu trhlín Výskumným ústavom zváračským ako následku vád žalobcom dodaného plechu, a teda z protiprávneho konania žalobcu, ktoré bolo nevyhnutnou príčinou škody spočívajúcej najmä v nepoužiteľnosti takto vyrobených výrobkov spoločnosťou KOPAST s.r.o., ktorá musela riešiť náhradnú výrobu vadných štyroch kusov ňou vyrobených výrobkov zadaním novej výroby. Jedinou relevantnou príčinou škody bolo preto dodanie plechu žalobcom žalovanému s výrobnými vadami, čo bol dôvodom k tomu, že aj sám žalovaný z tohto istého dôvodu prišiel o majetok, ktorý si jednostranne započítal proti pohľadávkam žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny uplatnenej v prejednávanej veci.

181. Podľa tvrdenia žalovaného doručením jednostranného započítania zo dňa 12.05.2016 žalobcovi ním uplatnené pohľadávky v prejednávanej veci zanikli v rozsahu ako sa vzájomne kryli pri ich strete ako pohľadávok spôsobilých na započítanie, t.j. v rozsahu sumy 5.181,- Eur dňa 25.05.2015, v rozsahu sumy 12.518,04 Eur dňa 14.08.2015 a v rozsahu sumy 11.433,80 Eur dňa 22.08.2016.

Započítanie.

182. Podľa § 34 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

183. Podľa § 37 odst. 1 právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

184. Podľa § 267 odst. 1, veta prvá Obch. zák., ak je neplatnosť právneho úkonu ustanovená na ochranu niektorého účastníka, môže sa tejto neplatnosti dovolávať iba tento účastník.

185. Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

186. Podľa § 358 Obch. zák. na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

187. V zmysle ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. Pritom k započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Na započítanie, ako jednostranný právny úkon, sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, a akom sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 M Cdo 11/2008 zo dňa 26. mája 2010)

188. Podmienkou platného jednostranného započítania je okrem iného pravosť a existencia - dôvodnosť pohľadávky, ktorá znamená súdnu vymáhateľnosť a pod ktorou je potrebné rozumieť spôsobilosť pohľadávky pre úspešné súdne uplatnenie. Ak je pravosť a výška započítavanej pohľadávky sporná, zánik pohľadávky môže nastať až vtedy, keď súd pravosť a splatnosť spornej pohľadávky riadne zistí. Súd je preto povinný prejudicálne vyriešiť otázku nespornosti pohľadávky zo všetkých, do úvahy prichádzajúcich aspektov a zistiť, či pohľadávka určená na započítanie existuje alebo nie, a to bez ohľadu na to, či druhá strana sporu so započítaním súhlasí alebo nie.

189. Odvolací súd je toho právneho názoru, že žalovanému sa v konaní nepodarilo preukázať výšku ním uplatnenej pohľadávky na náhradu škody, ktorú mienil započítať proti pohľadávke žalobcu. Žalovaným určená výška pohľadávky v sume 25.344,98 Eur v jednostrannom započítacom prejave nebola v konaní žalovaným žiadnym vierohodným dôkazom preukázaná, čo zároveň platí aj na výšku úroku z omeškania, ktorú žalovaný mienil tiež započítať.

190. Len samotný odkaz na identickú výšku pohľadávky uplatnenej v jednostrannom zápočte pohľadávok, ktorý bol obsiahnutý v oznámení spoločnosti KOPAST s.r.o. zo dňa 03.02.2012 doručeného žalovanému dňa 08.02.2012 ešte neznamená, že v ňom určenú výšku nákladov spoločnosť KOPAST s.r.o. na výrobu nových výrobkov MPQ 30 Jaw lower a Housing 45 aj skutočne vynaložila.

191. Jednostranné započítanie pohľadávok a záväzkov spoločnosti KOPAST s.r.o. vo vzťahu k pohľadávkam žalovaného neobsahovalo žiadne dôkazy, z ktorých by bol vznik nákladov uvádzaných touto spoločnosťou v jej započítaní preukázaný. Z obsahu tohto jednostranného započítania vyplýva len to, že náklady, ktoré mali vzniknúť v súvislosti s výrobou nových výrobkov pre spoločnosť KOPAST s.r.o. predstavovali sumu 20.473,34 Eur zrejme bez DPH a spolu s DPH 24.568,01 Eur. Súčasťou sumy určenej na započítanie bola aj pohľadávka vo výške 776,97 Eur z titulu vrátenia zaplatenej časti ceny

vo výške uplatnenej 100% zľavy z ceny, ktorú pôvodne žalovaný vyfakturoval tejto spoločnosti faktúrou č. 2011668 zo dňa 07.09.2011 spolu s DPH. Celkovú sumu, ktorú si tak spoločnosť KOPAST s.r.o. započítala voči pohľadávkam žalovaného s odkazom na faktúry uvedené v tabuľkovej časti zodpovedá sume 25.344,98 Eur.

192. Odvolací súd posúdil jednostranný zápočet spoločnosti KOPAST s.r.o. zo dňa 03.02.2012 ako právny úkon, z ktorého je síce zrejmé, komu je adresovaný, je z neho zrejmý aj právny dôvod započítania, ako aj to, ktorých pohľadávok uplatnených spoločnosťou KOPAST s.r.o. sa týka, proti ktorým pohľadávkam žalovaného táto spoločnosť započítava svoju pohľadávku, keďže jej výpočet je súčasťou tohto jednostranného započítania a vyplýva z tabuľky, avšak faktúry, na ktoré táto spoločnosť v započítaní odkázala a doklady o zaplatení v nich uvedených súm, ale ani iné dôkazy o vynaložení ostatných nákladov, súčasťou písomného započítania neboli. Na preukázanie výšky touto spoločnosťou započítanej pohľadávky proti pohľadávke žalovaného mali pritom podstatný vplyv. Z dokazovania vykonaného odvolacím súdom vyplynulo, že jediné dôkazy na preukázanie oprávnenosti výšky žalovaným započítavanej pohľadávky proti pohľadávke žalobcu, okrem tvrdenia žalovaného, že sa jedná o tú istú sumu, akú si proti jeho pohľadávke započítala spoločnosť KOPAST s.r.o predložil žalovaný dva listy, a to interný položkovitý rozpis komponentov, založený na čl. 242 spisu bez názvu a bez akýchkoľvek identifikačných údajov, kto a kedy takýto prehľad vyhotovil. Vyplýva z neho len to, že ide o položkový rozpis komponentov, týkajúci sa ceny dodávok výrobkov žalovaného pre spoločnosť KOPAST s.r.o., ktoré jej na výrobu obdobných zariadení, aké reklamovala u žalovaného v minulosti dodával, a to pre 1 ks MPQ 30 jaw lower v sume 4.409,81 Eur a pre 1 ks DSP 45 housing v sume 2.844,23 Eur bez DPH. Vyplýva z neho aj to, že náklady na materiál - výpalky - pre náhradné výrobky, ktoré vyčíslila spoločnosť KOPAST s.r.o. (pre 4 ks reklamovaných výrobkov v cene 13.314,72 Eur) nie sú nadhodnotené. (vysvetlenie pod bodom 24 vyjadrenia žalovaného v poznámke pod čiarou) Druhým listom je na poslednom pojednávaní predložené prehlásenie spoločnosti SL SLOVAKIA a.s. Slovenská Ľupča a jej predsedu predstavenstva o tom, že výrobky označené MQP 30 Jaw lower vyrába za výrobnú cenu 9.810,- Eur za 1 kus a výrobok DSP 45 housing za 8.750,- Eur za 1 kus, ktoré však nemajú vo vzťahu k preukázaniu výšky škody, ktorú si žalovaný v konaní uplatnil a ktorá mala vzniknúť ešte proti pohľadávke žalobcu žiadnu relevanciu.

193. Tieto dôkazy podľa názoru odvolacieho súdu na preukázanie výšky skutočnej škody, ktorá mala žalovanému v vzniknúť ešte 08.02.2012, kedy sa stretli pohľadávky žalovaného s pohľadávkou spoločnosti KOPAST s.r.o. z vadného plnenia žalobcom, nestačia. Nie je z nich totiž zrejmé, že spoločnosť KOPAST s.r.o. reálne vynaložila náklady na výrobu nových dielov MPQ 30 Jaw lower a DSP 45 Housing v ňou deklarovanej výške. Keďže žalovaný ani výšku započítavanej pohľadávky od spoločnosti KOPAST s.r.o. nežiadal preukázať, evidentne nedisponuje žiadnym iným dôkazom, z ktorého by bolo reálne vynaloženie nákladov na výrobu nových výrobkov namiesto vadných, zrejmé. V konaní tak nebolo preukázané, že by si spoločnosť KOPAST s.r.o. bola uplatnila svojim započítacím prejavom proti pohľadávkam žalovaného existujúcu pohľadávku, ktorej vynaloženie za výrobu úplne nových výrobkov reálne podľa ňou uvádzaných čísel faktúr v započítacom prejave aj vyplatila. V konaní nebolo preukázané vyplatenie ani ďalších nákladov, ktoré mali spoločnosti KOPAST s.r.o. vzniknúť v súvislosti s dodaním hutného materiálu, zváracieho drôtu, mzdových nákladov a ostatných zámočníckych a zváračských prác, ktoré žalovaný po doručení jednostranného započítania spoločnosťou KOPAST s.r.o. ohľadom výšky ňou vyčíslenej pohľadávky v sume 24.568,01 Eur titulom nákladov na ich zhotovenie nežiadal predložiť a ani preukázať. Žalovaný tak výšku škody, ktorú si voči nemu spoločnosť KOPAST s.r.o. jednostranne započítala bez výhrad akceptoval, túto nenamietal a reálne vynaloženie finančných prostriedkov žiadnym spôsobom nepreveril.

194. Jediným relevantným dôkazom o tom, akú mali výrobnú cenu výrobky označené MQP 30 JAW lower a DSP 45 housing vyrábané spoločnosťou KOPAST s.r.o. v roku 2011, kedy zrejme došlo k vynaloženiu nákladov spoločnosťou KOPAST s.r.o. na ich výrobu, najneskôr ku dňu 08.02.2012, kedy bol žalovaný doručený zápočet, by boli práve dôkazy predložené touto spoločnosťou. Takéto dôkazy si však žalovaný pri doručení jednostranného započítania pohľadávok spoločnosťou KOPAST s.r.o. vo vzťahu k nej dňa 08.02.2012 a ani neskôr, nevyžiadal. Mohol tak urobiť aj v priebehu súdneho konania, až do posledného pojednávania pred odvolacím súdom, čo neurobil. Pritom o tom, že sa mu majetok zmenšil o sumu 24.568,01 Eur práve z dôvodu započítania vedel minimálne od 08.02.2012, aj keď si proti pohľadávke žalobcu započítal nižšiu sumu, a to len 25.344,98 Eur. Žalovaný tak nepredložil súdu žiaden relevantný dôkaz na jeho tvrdenie, že výška škody, ktorú si mienil jednostranne započítať proti

pohľadávke žalobcu bola ním skutočne vynaložená, keď si spoločnosť KOPAST s.r.o. započítala proti jeho pohľadávkam neexistujúcu pohľadávku a keď zápočet vykonaný spoločnosťou KOPAST s.r.o. nebol z dôvodu preukázateľnej výšky započítavanej pohľadávky právnym úkonom určitým.

195. K neplatnosti jednostranného započítania žalovaného, ktoré žalobca namietal aj počas odvolacieho konania odvolací súd uvádza, že rovnako ako jednostranný právny úkon započítania vykonaný spoločnosťou KOPAST s.r.o., aj tento právny úkon jednostranného započítania vykonaný žalovaným zo dňa 12.05.2016 uvádza výšku pohľadávky spoločnosti KOPAST s.r.o., ako aj žalovaného v sume 25.344,98 Eur bez toho, že by jej existencia, a teda reálne zmenšenie majetku u žalovaného výlučne zavinením žalobcu, bola v súdnom konaní preukázaná.

196. Napriek tomu, že sa žalovanému v konaní podarilo preukázať vznik škody zavinenej žalobcom, resp. výrobcom vadného plechu zn. DILLIDUR, ako aj protiprávne konanie a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním žalobcu, k preukázaniu došlo len u jedného výrobku, a nie u štyroch tak, ako to v konaní tvrdil. Nepodarilo sa mu však v konaní preukázať, aká výška ujmy mu v súvislosti s vadným plnením žalobcu pri dodaní plechu s výrobnými vadami reálne vznikla, a to ani u toho jedného výrobku, u ktorého bola potvrdená vadnosť zavinením žalobcu.

197. Oba právne úkony započítania pohľadávok jednostranným úkonom, a to, či už žalovaného vo vzťahu k žalobcovi zo dňa 12.05.2016, ale aj jednostranné započítanie spoločnosťou KOPAST s.r.o. zo dňa 03.02.2012 vo vzťahu k pohľadávkam žalovaného, bez ohľadu na to, či by nárok na náhradu škody uplatnený žalovaným posudzoval odvolací súd v kontexte žalovaným vznesenej kompenzačnej námietky alebo ako hmotnoprávneho úkonu vo forme procesnej obrany, sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti výšky započítavanej pohľadávky.

198. Odvolací súd je toho názoru, že žalovanému nič nebránilo domáhať sa buď preukázania reálne vynaložených nákladov spoločnosťou KOPAST s.r.o. na nové výrobky alebo určenia neplatnosti jednostranného právneho úkonu započítaním aj súdnou cestou. Aj keď úspech procesnej obrany nie je podmieňovaný tým, kedy došlo k hmotnoprávnemu úkonu smerujúcemu k započítaniu, musí byť kompenzačný prejav na to, aby spôsobil predpokladané právne účinky, vždy platným právnym úkonom.

199. Aj keď sa odvolací súd stotožnil s tvrdením žalovaného, že jeho právny úkon započítania je dostatočne určitý ohľadom identifikácie pohľadávky veriteľa, ktorý uskutočnil kompenzáciu vzájomnej pohľadávky osoby, voči ktorej započítanie smeruje, nestačí to na to, aby bola bez ďalšieho preukázaná aj ich výška, keď na jej preukázanie nebol predložený žalovaným žiaden relevantný dôkaz. Pri započítaní pohľadávok musí byť existencia pohľadávky, ktorú strana sporu urobí predmetom zápočtu v takej výške, akú do zápočtu uvedie, preukázaná. Forma takéhoto právneho úkonu nie je zákonom predpísaná, musí však spĺňať všeobecné náležitosti stanovené v § 34 a nasl. OZ. Z jeho obsahu musí byť zrejmé, aká pohľadávka a v akej výške sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa, o to skôr, ak ju druhá strana namieta. Ak si teda žalovaný uplatnil proti pohľadávke žalobcu svoju pohľadávku na započítanie ako procesnú obranu, nestala sa táto samostatným predmetom konania. Procesnou obranou sa súd sa však zaoberá vtedy, ak je názoru, že pohľadávka žalobcu je dôvodná. V takom prípade posudzuje obranu žalovaného z hľadiska, či je relevantná a či skutočne došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok, a tým aj k zániku pohľadávky žalobcu. Pokiaľ účinky započítania v súdnom konaní nenastanú, nevzniká v takomto prípade prekážka litispendencie a ani prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Uplatnenie kompenzačnej námietky nie je z procesného hľadiska na prekážku tomu, aby žalovaný uplatnil následne svoju pohľadávku voči žalobcovi ako samostatný nárok, a to samostatnou žalobou.

200. Zákonná požiadavka určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu nie je stanovená len na ochranu niektorého z jeho účastníkov. Vzhľadom ku všeobecnej požiadavke právnej istoty, ktorá patrí k atribútom právneho štátu je objektívne v záujme všetkých strán právneho úkonu a tiež v záujme dotknutých tretích osôb, aby bola vôľa strán prejavená v právnom úkone poznateľná. Vôľa účastníka zahrnutá do právneho úkonu je prejavená určite a zrozumiteľne, ak je výkladom objektívne pochopiteľná, t. j. ak môže účastník v postavení jej adresáta tuto vôľu bez rozumných pochybností o jej obsahu adekvátne vnímať, pretože určitosť predstavuje kvalitu obsahu právneho úkonu. Právny úkon je tak neurčitý, ak sa konajúcemu nepodarilo jednoznačným spôsobom stanoviť obsah vôle, pričom neurčitosť tohto obsahu nie je možné odstrániť a preklenúť ani za použitia výkladových pravidiel.

201. Skutočnosť, že žalovaný uplatnený nárok svojho odberateľa na náhradu škody bez ďalšieho akceptoval nemôže ísť na ťarchu žalobcu. Aj keď k zmenšeniu majetku žalovaného došlo aj zavinením žalobcu, a to v rozsahu nákladov na výrobu 1 ks MPQ výrobku, v rozsahu ostatných výrobkov sa žalovaný nesprával s dostatočnou mierou odbornosti a ani hospodárnosti, keď si neoveril koľko reklamovaných výrobkov výskumný ústav posudzuje a príp. ho nepožiadal o doplnenie analýzy o ďalšie tri vzorky reklamovaných výrobkov, čím by si bol zabezpečil vierohodný dôkaz o príčine vadného plnenia a keď sa uspokojil s tým, že jeho pohľadávka na zaplatenie kúpnej ceny ním dodaného tovaru, ktorú mal proti spoločnosti KOPAST s.r.o. zanikla bez toho, že by touto spoločnosťou započítavaná výška pohľadávky bola akýmkoľvek spôsobom preukázaná. Žalovaný neurobil žiadne opatrenia na zníženie škody a ani na jej zmiernenie, preto žalobca nemá zákonnú povinnosť žalovaným nepreukázanú výšku škody akceptovať.

202. Odvolací súd aj po doplnení dokazovania navrhovaného žalovaným na jeho tvrdenia o vzniku pohľadávky na náhradu škody a o zániku pohľadávky žalobcu uplatnenej v tomto konaní, ku ktorému malo dôjsť došlo v priebehu súdneho konania započítaním, nemohol návrhu žalovaného v ním podanom odvolaní vyhovieť a žalobu žalobcu z dôvodu zániku pohľadávky uplatnenej v tomto konaní započítaním zamietnuť, pretože sa žalovanému nepodarilo v konaní preukázať jeden zo základných zákonných predpokladov uvedených v § 373 Obch. zák. upravujúceho náhradu škody, a to jej výšku, čo malo za následok to, že započítanie pohľadávky žalovaného proti pohľadávke žalobcu nebolo určité tak, ako to má na mysli § 37 OZ. Nemohlo preto spôsobiť zánik pohľadávky žalobcu, ktorý žalovaný v konaní tvrdil. K takémuto právnemu názoru však mohol odvolací súd dospieť až na základe doplneného dokazovania, bez ktorého by nebolo možné komplexne právne posúdiť následky všetkých obchodno-záväzkových vzťahov, ktoré nielen medzi stranami sporu, ale aj tretími osobami mali založiť nárok žalovaného na náhradu škody zo vzniknutej z vady.

203. Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že žalovanému sa nepodarilo v konaní preukázať existenciu pohľadávky na náhradu škody v ním deklarovanej výške, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k platnému započítaniu pohľadávok tak, ako to v konaní tvrdil. Z tohto dôvodu preto nemohlo dôjsť ani k zániku pohľadávky žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny tovaru dodaného žalobcom žalovanému dňa 25.03.2015 za kúpnu cenu v sume 5.181,- Eur, dodaného mu dňa 12.06.2015 za kúpnu cenu 12.518,04 Eur a dodaného mu dňa 22.06.2015 za kúpnu cenu 11.443,80 Eur. Faktúru pod č. PF 150830 zo dňa 26.03.2015 na sumu 5.181,- Eur žalovaný v lehote splatnosti do 25.05.2015 nezaplatil napriek tomu, že prevzatie materiálu potvrdil na dodacom liste PV150873. Rovnako nezaplatil ani faktúru č. PF151372 zo dňa 15.06.2015, splatnú dňa 14.08.2015, ku ktorej žalobca pripojil dodací list č. PV151508 a č. PV151507 potvrdený žalovaným a nezaplatil ani poslednú faktúru č. PF151440 zo dňa 23.06.2015, splatnú dňa 22.08.2015, ku ktorej žalobca pripojil žalovaným potvrdený dodací list č. PV151592. Žalovaný je preto povinný zaplatiť žalobcovi ním uplatnenú kúpnu cenu vo výške 29.132,84 Eur podľa § 409 a nasl. Obch. zák. a aj 8,05% zákonné úroky z omeškania ročne zo sumy 5.181,- Eur od 26.05.2015 do zaplatenia, zo sumy 12.518,04 Eur od 15.08.2015 do zaplatenia a zo sumy 11.433,80 Eur od 23.08.2015 do zaplatenia podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. v nadväznosti na § 3 Nariadenia vlády SR č. 876/1995 Z.z.

204. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že ho priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade § 262 ods. 2, v nadväznosti na § 251 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie.

205. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .