Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Sa-9-2017.pdf
PDF · 118.35 KB
Case nature
Area
Subarea
8Sa/9/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovu, v právnej veci žalobcu P. O., nar. XX.XX.XXXX toho času R. X., kpt. A. 1, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, ul. 29. augusta 8 a 10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej zo dňa 17.októbra 2017, č. XXX XXX XXXX 0, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu z a m i e t a.
II. Správny súd žalovaným právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1.Rozhodnutím zo dňa 17.10.2017 číslo XXX XXX XXXX 0 generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa § 218 ods. 2 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení na základe odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 4. júla 2017 vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok zamietol odvolanie v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.
2.Z obsahu administratívneho spisu predloženého žalovanou správny súd zistil, že na základe žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 6. júna 2017 Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 4. 7. 2017 rozhodla podľa § 70 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa článku 46 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady číslo 883/204 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia tak, že žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 6. júna 2017 zamietla. Správny orgán 1. stupňa citoval ustanovenie § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z. z., poukázal na to, že podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočky Sociálnej poisťovne O. zo dňa 6. júna 2017 žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z.z. lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Správny orgán 1. stupňa konštatoval, že posúdenie zdravotného stavu žalobcu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 6. júna 2017, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z.z..
3.V zákonom stanovenej lehote žalobca podal voči uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu 1. stupňa odvolanie, ktorým žiadal o opätovné posúdenie zdravotného stavu. V odvolaní namietal svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý sa zhoršuje a žiadal o jeho opätovné posúdenie. K odvolaniu žalobca nepredložil žiadne lekárske nálezy.
II.
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia
4.O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu 1. stupňa rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím zo dňa 17.10.2017 na číslo XXX XXX XXXX 0.
5.Rozhodnutie odôvodnila tým, že poukázala na odvolanie žalobcu, popísala priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav správnym orgánom 1. stupňa, najmä citovala ustanovenia § 153 ods. 5 , § 70 ods. 1, § 71 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 a 9 zákona číslo 461/2003 Z.z., článok 46 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady číslo 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a článok 46 ods. 2, článok 46 ods. 3.
6.Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poisťovňa poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky O. dňa 25. augusta 2017, ktorý zotrval na tom, že zdravotný stav účastníka konania bol posúdený komplexne a keďže nevyhovel odvolaniu účastníka konania predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v F.. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v F. posúdil zdravotný stav účastníka konania dňa 6. septembra 2017, pričom zo záverov opätovného preskúmania zdravotného stavu vyplýva, že účastník konania bol prerušovane liečený psychiatrom pre neurotické stavy v anamnéze, alkoholizmus, užívanie pervitínu, heroínu a kanabinoidov. Vo februári 2016 bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení z dôvodu ochranného protialkoholického liečenia. Liečba účastníka konania bola zrušená pre absolútnu nespoluprácu. Aktuálne v psychickom statuse pretrváva u účastníka konania lucidne vedomie je plne orientovaný, nálada je stabilná, pretrváva psychomotorický nepokoj, nie sú prítomné psychotické známky, ani suicidálne tendencie, osobnosť účastníka konania je charakterizovaná ako vysoko instabilná s impulzívnym správaním. Podľa výsledkov psychologických vyšetrení sú prítomné znaky organického poškodenia I.. Celkový zdravotný stav po psychickej stránke hodnotil posudkový lekár sociálneho poistenia ako duševnú poruchu a poruchu správania spôsobenou alkoholizmom a toxikomániou v stredne ťažkom stupni postihnutia, čo zodpovedá strednej hranici predpísaného rozpätia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %. Posudkový lekár sociálneho poistenia sa stotožnil so záverečnou diagnózou prepúšťacej správe, nakoľko duševnú poruchu a poruchu správania spôsobilo evidentne dlhodobé užívanie alkoholu a toxických látok. Stredná hodnota rozpätia je z dôvodu nerešpektovania predpisov pri nariadenej liečbe, respektíve odmietanie liečby. Predložené odborné nálezy nedokumentujú iné závažné ochorenia, ktoré by bolo posudkovo významné a mali vplyv na celkovú výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalovaná konštatovala, že celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania je naďalej 30 %.
7.Žalovaná mala preukázané v odvolacom konaní prepúšťacou správou z pľúcneho oddelenia nemocnice pre obvinených a odsúdených R. S. od 17. júla 2012 do 24. júla 2012, prepúšťacou správou z psychiatrického oddelenia nemocnice pre obvinených a odsúdených R. S. od 24. februára 2016 a 26. apríla 2016, psychiatrickým vyšetrením ambulancie R. O. Q. zo dňa 10. februára 2014, zo dňa 12. novembra 2014, zo dňa 3. júna, 17. júna, 22. júla 2015, zo dňa 23.11.2016 a zo dňa 28. apríla 2017, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu účastníka konania - duševné poruchy a poruchy správania spôsobené užívaním psychoaktívnych látok (alkoholizmus, toxikománia) podľa kapitoly V, položky 7, písmená a) prílohy číslo 4 k zákonu číslo 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % (z rozpätia 20 % až 35%). Za iné zdravotné postihnutie lekár sociálneho poistenia mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania neurčil (zmiešaná porucha osobnosti).
8.Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatovala, že účastník konania v odvolacom konaní po opätovnom posúdení zdravotného stavu účastníka konania, podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, ako aj zvláštneho vyšetrenia, posudkový lekár
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove vyhodnotil zdravotný stav účastníka konania a zotrval v pôvodnom posúdení zdravotného stavu a celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania a určil naďalej na 30 %.
9.Žalovaná v odôvodnení konštatovala že účastník konania pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou nie je invalidný. Žalobca nespĺňa podmienky pre priznanie invalidného dôchodku ustanovené v § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z.z.. Zároveň žalovaná uviedla, že účastník konania v odvolacom konaní nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jeho nároku na invalidný dôchodok.
III.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného
10.Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví tohto rozsudku uvedeného rozhodnutia žalovanej zo dňa 17.10.2017 číslo XXX XXX XXXX 0.
11.Žalobca v podanej žalobe namietal zhoršený zdravotný stav, namietal zaujatosť lekára posudkovej komisie voči jeho osobe.
12.Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu 05.02.2018 žalobca doplnil žalobu, v ktorom uviedol, že jeho nepriaznivý zdravotný stav stále pretrváva.
13.Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 20.03.2018 navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zároveň uviedla, že nežiada správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie.
14.Žalovaná v písomnom vyjadrení konštatovala, že námietky žalobcu uvedené v správnej žalobe sú v zásade totožné s námietkami, ktoré uviedol v odvolaní proti rozhodnutiu ústredia žalovanej. Žalovaná konštatovala, že podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovanej ústredie číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 4. júla 2017 bol posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky O. zo dňa 6. júna 2017, podľa ktorého žalobca nie je invalidný podľa § 70 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 30 %.
15.Žalovaná konštatovala, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej a to dňa 25. augusta 2017 a 6. septembra 2017 so zhodným posudkovým záverom, z ktorého vyplynulo, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bola posudkovými lekármi sociálneho poistenia určená na 30 %. Žalovaná uviedla, že z obsahu zdravotnej dokumentácie žalobcu, ako aj z vlastného vyšetrenia posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej posúdili zdravotný stav žalobcu a vyhodnotili jeho zdravotné postihnutia. Posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej určili za rozhodujúce zdravotné postihnutie duševné poruchy a poruchy správania spôsobené užívaním psychoaktívnych látok (alkoholizmus, toxikománia) podľa kapitoly V, položky 7 písm. a) prílohy číslo 4 k zákonu číslo 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % . Za iné zdravotné postihnutie zmiešanú poruchu osobnosti nebola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bola u žalobcu stanovená na 30 %. Žalovaná vo vyjadrení konštatovala, že v odvolacom konaní po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu podľa predložených lekárskych správach a diagnostických záverov odborných lekárov, ako aj vlastného vyšetrenia posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej zhodne vyslovili posudkový záver, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobcu zodpovedali vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a zhodne dospeli k záveru, že nie je invalidný. Žalobca neuviedol také konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery odborných posudkov a nepreukázal, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jeho pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere ako bola stanovená posudkovými lekármi. Žalovaná konštatovala, že posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej sú presvedčivé a úplné, zohľadňujú všetky zdravotné postihnutia žalobcu a zodpovedajú kritériám upravených v zákone číslo 461/2003 Z. z.. Zároveň žalovaná uviedla, že posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálneho poistenia zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Medzi závermi lekárskych posudkov a odborných lekárov neboli zistené rozpory.
16.K námietke žalobcu, že jeho zdravotný stav sa zhoršuje žalovaná uviedla, že zhoršenie zdravotného stavu v budúcnosti môže žalobca riešiť opakovaním žiadosti o invalidný dôchodok. Žalovaná konštatovala, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutiu, pričom trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej, ústredie číslo 631 XXX XXXX 0 zo dňa 4. júla 2017, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 17. októbra 2017. Žalovaná má za to, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne.
17.Žalobca vo svojom vyjadrení, ktoré bola súdu doručené 25.04.2018 opätovne namietal posúdenie jeho zdravotného stavu, poukázal na svoj nepriaznivý pretrvávajúci a zhoršujúci sa zdravotný stav, pričom uviedol konkrétne zdravotné ťažkosti. Namietal tiež zaujatosť posudkového lekára sociálneho poistenia.
18.Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu, ktoré bolo správnemu súdu doručené 15.05.2018 uviedla opätovne, že posudkoví lekári sociálneho poistenia zhodne dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov posudkovej dokumentácii žalobcu nevyplýva, že by jeho zdravotné postihnutia zodpovedali vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobca neuviedol také konkrétna relevantné dôvody, ktoré by znižovali jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere ako bola stanovená posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Zdravotný stav žalobcu bol posúdený komplexne, dostatočne, je podložený odbornými vyšetreniami a nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou, lekárske posudky sú bez nejasností a rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Zároveň žalovaná konštatovala, že pochybnosti účastníka konania o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený sú nedôvodné, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Preto navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
IV.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
19. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
20. Podľa § 5 ods. 2 SSP konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.
21. Podľa § 5 ods. 3 SSP pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.
22. Podľa § 5 ods. 4 SSP správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.
23. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
24. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
25. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
26. V tretej hlave SSP je upravené rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach.
27. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
28. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
29. Podľa § 199 ods. 3 „SSP“ ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
30. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
31. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
32.Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
33.Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
34.Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
35. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
36.Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
37. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
38. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
39. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
40. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. 41. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
42. Podľa § 184 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky.
43.Správny súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 137 ods. 4 SSP rozhodol bez pojednávania (§107 ods. 2 SSP), lebo nezistil, že by týmto postupom bolo porušené ust. § 107 ods. 1 SSP a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.
44.Krajský súd v Prešove, ako súd správny, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.
45. Podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. je invalidita poistenca. Za invalidného poistenca sa v zmysle § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. považuje poistenec, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
46. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4, určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 2, 3, 5 až 8 zákona č. 461/2003 Z.z.).
47. Správny súd mal na základe predloženého dávkového spisu preukázané, že žalobca dňa 6. júna 2X17 požiadal o invalidný dôchodok. Sociálna poisťovňa, ústredie na základe žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 4. 7. 2017 rozhodla podľa § 70 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa článku 46 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady číslo 883/204 o koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia tak, že žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 6. júna 2017 zamietla. Správny orgán 1. stupňa poukázal na to, že podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočky Sociálnej poisťovne O. zo dňa 6. júna 2017 žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Správny orgán 1. stupňa konštatoval, že posúdenie zdravotného stavu žalobcu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 6. júna 2017, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z.z..
48. Žalobca, v postavení účastníka konania, podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, ktorým žiadal o opätovné posúdenie zdravotného stavu, o ktorom rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím zo dňa 17.10.2017, číslo XXX XXX XXXX 0. Rozhodnutím zo dňa 17.10.2017 číslo XXX XXX XXXX 0 generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa § 218 ods. 2 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení na základe odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 4. júla 2017 vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok zamietol odvolanie v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.
49. Z odborného lekárskeho posudku má správny súd preukázané, že žalobca bol vyšetrený posudkovým lekárom sociálneho poistenia (bol opísaný objektívny nález), na stanovenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia boli posudzované lekárske správy, konkrétne prepúšťacou správou z pľúcneho oddelenia nemocnice pre obvinených a odsúdených R. S. od 17. júla 2012 do 24. júla 2012, prepúšťacou správou z psychiatrického oddelenia nemocnice pre obvinených a odsúdených R. S. od 24. februára 2016 a 26. apríla 2016, psychiatrickým vyšetrením ambulancie R. O. Q. zo dňa 10. februára 2014, zo dňa 12. novembra 2014, zo dňa 3. júna, 17. júna, 22. júla 2015, zo dňa 23.11.2016 a zo dňa 28. apríla 2017. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie určil, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu účastníka konania - duševné poruchy a poruchy správania spôsobené užívaním psychoaktívnych látok (alkoholizmus, toxikománia) podľa kapitoly V, položky 7, písmená a) prílohy číslo 4 k zákonu číslo 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % (z rozpätia 20 % až 35%). Za iné zdravotné postihnutie lekár sociálneho poistenia mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania neurčil (zmiešaná porucha osobnosti). Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie posúdil zdravotný stav účastníka konania, pričom zo záverov opätovného preskúmania zdravotného stavu vyplýva, že účastník konania bol prerušovane liečený psychiatrom pre neurotické stavy v anamnéze, alkoholizmus, užívanie pervitínu, heroínu a kanabinoidov. Vo februári 2016 bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení z dôvodu ochranného protialkoholického liečenia. Liečba účastníka konania bola zrušená pre absolútnu nespoluprácu. Aktuálne v psychickom statuse pretrváva u účastníka konania lucidne vedomie je plne orientovaný, nálada je stabilná, pretrváva psychomotorický nepokoj, nie sú prítomné psychotické známky, ani suicidálne tendencie, osobnosť účastníka konania je charakterizovaná ako vysoko instabilná s impulzívnym správaním. Podľa výsledkov psychologických vyšetrení sú prítomné znaky organického poškodenia CNS. Celkový zdravotný stav po psychickej stránke hodnotil posudkový lekár sociálneho poistenia ako duševnú poruchu a poruchu správania spôsobenou alkoholizmom a toxikomániou v stredne ťažkom stupni postihnutia, čo zodpovedá strednej hranici predpísaného rozpätia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %. Posudkový lekár sociálneho poistenia sa stotožnil so záverečnou diagnózou prepúšťacej správe, nakoľko duševnú poruchu a poruchu správania spôsobilo evidentne dlhodobé užívanie alkoholu a toxických látok. Stredná hodnota rozpätia je z dôvodu nerešpektovania predpisov pri nariadenej liečbe, respektíve odmietanie liečby. Predložené odborné nálezy nedokumentujú iné závažné ochorenia, ktoré by bolo posudkovo významné a mali vplyv na celkovú výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
50. Správny súd v danej veci považuje za potrebné uviesť, že správnu žalobu posudzoval podľa § 202 ods. 2 SSP neformálne, neviazanúc rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP), čo znamená, že preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.
51. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti správnej žaloby vychádzal z odborného lekárskeho posudku, z ktorého má preukázané, že pri posudzovaní miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou boli zohľadňované aktuálne lekárske
správy, z ktorých vyplýva záver prijatý posudkovým lekárom žalovanej, ktorý bol následne prevzatý do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Teda je dostatočne odôvodnený záver o zaradení rozhodujúceho ochorenia žalobcu - duševné poruchy a poruchy správania spôsobené užívaním psychoaktívnych látok (alkoholizmus, toxikománia) podľa kapitoly V, položky 7, písmená a) prílohy číslo 4 k zákonu číslo 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % (z rozpätia 20 % až 35%). V tejto súvislosti správny súd dáva žalobcovi do pozornosti, že pri posudzovaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý bol daný v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a to s poukazom na § 135 ods. 1 SSP. To konkrétne znamená, že musel byť vyhodnocovaný zdravotný stav, ktorý bol daný v tomto rozhodnom období a jeho zmena, resp. jeho zhoršenie, nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Inak povedané, pokiaľ aj došlo k zhoršeniu zdravotného stavu v porovnaní so zdravotným stavom, ktorý bol zistený ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, táto skutočnosť nie je dôvodom na zrušenie rozhodnutia, ale na podanie novej žiadosti o invalidný dôchodok resp. žiadosti o prehodnotenie zdravotného stavu s tým, že k tejto žiadosti sa pripoja aktuálne lekárske správy, na základe ktorých bude posudzovaný zdravotný stav žalobcu, pričom tento môže byť posudzovaný aj spätne, avšak najviac 3 roky (§ 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.).
52.Žalobca v žiadnom podaní neuviedol konkrétne dôvody alebo námietky, ktoré by spochybňovali závery posudkov a nepreukázal, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo väčšej miere, ako bolo stanovené posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Vzhľadom na to, že posudzovanie zdravotného stavu je odbornou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Súd si preto nemôže urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Podľa názoru súdu posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne tieto podmienky spĺňajú. Posudkoví lekári Sociálnej poisťovne, pobočky a ústredia v posudku zohľadnili všetky zdravotné postihnutia žalobcu, ktoré v posudkoch riadne vyhodnotili. Subjektívne presvedčenie žalobcu, že zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného postihnutia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho poistenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia.
53. Správny súd mal preukázané, že zdravotný stav žalobcu v čase rozhodovania správneho orgánu bol zistený objektívne, nie sú diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením zdravotného stavu posudkovými lekármi. S poukazom na vyššie uvedené a citované ustanovenia správny súd zastáva v danej veci názor, že žalovaná náležite zistila skutkový stav veci, tento správne právne posúdila a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnila. Preto podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
54. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 S.s.p., podľa ktorých správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
55.V konaní úspešnej žalovanej trovy konania nepriznal, nakoľko nevzhliadol dôvod na to, že ich možno spravodlivo požadovať a naviac obsahom súdneho spisu má správny súd preukázané, že žalovanej ani trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Prešove, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak (ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.