Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19CoP-14-2018.pdf
PDF · 99.03 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/14/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloletého V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S., dieťa rodičov: matky U. V., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, S. a otca Š. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. E. XX, zastúpeného Ing. Mgr. Zuzanou Kovalčíkovou, advokátkou so sídlom Spišské Hanušovce 131, na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok, č.k. 3P/42/2017-17 zo dňa 04.05.2017 v spojení s opravnými uzneseniami a s dopĺňacím rozsudkom č.k. 3P/42/2017-76 zo dňa 26.03.2018 takto
rozhodol:
Mení rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravnými uzneseniami, č.k. 3P/42/2017-68 z 12.03.2018 a č.k. 3P/42/2017-75 z 09.05.2018 a v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 3P/42/2017-76, u ktorého sa opravuje dátum jeho vyhlásenia na deň 26.03.2018 v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o výživnom tak, že otca maloletého dieťaťa Š. F. zaväzuje prispievať na výživu maloletého dieťaťa V. F. sumou vo výške 90 eur mesačne vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa U. V., počnúc 01.03.2017 do budúcna.
Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravnými uzneseniami, č.k. 3P/42/2017-68 z 12.03.2018 a č.k. 3P/42/2017-75 z 09.05.2018 a v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 3P/42/2017-76, u ktorého sa opravuje dátum jeho vyhlásenia na deň 26.03.2018 vo výroku o dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravnými uzneseniami a dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie zveril maloletého V. do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, otca zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 150 eur mesačne počnúc 01.03.2017, dlžné výživné za mesiace marec a apríl 2017 vo výške 300 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 15 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhod splátok, upravil styk otca s maloletým s tým, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 24 ods. 4, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5, § 62 ods. 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Výrok o trovách konania ustanoveniami § 52, § 57 a § 58 CMP.
3. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že dosiaľ vo veci starostlivosti súdu o maloletého V. žiaden súd nerozhodoval. Maloleté dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu jeho rodičov, ktorí viedli spoločnú domácnosť do februára 2017. Maloletý je vo veku 1,5 roka a toho času osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka sama. V starostlivosti matky o dieťa súd prvej inštancie nezistil nedostatky. Matka aj s maloletým V. i jej ďalším synom I. býva v rodinnom dome, pričom mesačné výdavky na domácnosť, ústne proklamované matkou, sa pohybujú vo výške 150 eur. Matka je toho času na rodičovskej dovolenke s maloletým V., jej jediný príjem predstavuje rodičovský príspevok a prídavok na jedno dieťa, finančne jej brigádami vypomáha syn I.. Podľa tvrdenia matky tá spláca pôžičku mesačne po 250 eur. Maloleté dieťa má bežné výdavky na oblečenie, obuv, hygienické potreby, plienky a zvýšené výdavky na stravu kvôli alergii na bielkovinu kravského mlieka. Otec je zamestnaný v spoločnosti v I..W..U.. W. W. Y. R., W. XX, S. a jeho čistá mesačná mzda činí cca 430 eur. Otec toho času býva u svojej matky, jeho mesačné výdavky predstavuje suma 460 eur, z toho preukázané výdavky na inkaso sú vo výške 20 eur mesačne.
4. Nakoľko mal súd prvej inštancie v konaní preukázané, že rodičia toho času nežijú spolu, ani nevedú spoločnú domácnosť a nedošlo medzi nimi k dohode o výkone rodičovských práv a povinností, návrh matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu bol podaný dôvodne. Súd prvej inštancie zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky (I. výrok), nakoľko otec ani procesný opatrovník proti takémuto modelu starostlivosti o dieťa nenamietali, ba naopak a súd prvej inštancie mal v konaní preukázané, že matka je schopná sa o dieťa náležite postarať, zabezpečuje dieťaťu starostlivosť a opateru na požadovanej úrovni od jeho narodenia.
5. Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, náklady za zdravotnícku starostlivosť a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, atď., to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj (hračky, veci pre zábavu, hry a pod.). Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností.
6. Matka na pojednávaní dňa 04.05.2017 navrhla otca zaviazať povinnosťou prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 200 eur mesačne od 01.03.2017. Otec s výškou výživného navrhovanou matkou nesúhlasil, za primerané výživné považoval sumu 90 eur mesačne, z toho 70 eur bežné výživné a 20 eur na tvorbu úspor. Procesný opatrovník navrhol otca zaviazať povinnosťou prispievať na výživu dieťaťa sumou 170 eur mesačne. Súd prvej inštancie mal v konaní za nesporné, že v schopnostiach a možnostiach otca je prispievať na výživu dieťaťa sumou 90 eur mesačne, nakoľko takúto výšku výživného navrhol otec sám. Súd prvej inštancie však za výživné primerané všetkým v konaní preukázaným skutočnostiam, t. j. veku a potrebám maloletého dieťaťa, ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov, považoval sumu 150 eur mesačne bez sporivej zložky od 01.03.2017 (II. výrok). Súd prvej inštancie pritom pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z preukázaného mesačného zárobku otca plynúceho mu zo zamestnania (cca 430 eur), mesačného príjmu matky pozostávajúceho len z rodičovského príspevku a prídavku na jedno dieťa, ako aj výšky odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa vyplývajúcich z jeho veku a prihliadal na tú skutočnosť, že otec je v produktívnom veku (43 rokov), nemá nijakým spôsobom obmedzenú pracovnú spôsobilosť z dôvodu zdravotného stavu, ani trvalo zvýšené výdaje na vlastnú výživu (napr. za diétne stravovanie, kompenzačné pomôcky...), teda disponuje schopnosťami zadovážiť si aj vyšší príjem než momentálne dosahuje v zamestnaní. Rovnako súd prvej inštancie zohľadnil aj tú skutočnosť, že osobnú starostlivosť o dieťa zabezpečuje matka sama a aj z tohto dôvodu má matka obmedzené možnosti zamestnať sa. Súd prvej inštancie určil výživné vo výške 150 eur mesačne bez sporivej zložky, nakoľko mal za to, že táto suma je potrebná na bežnú výživu dieťaťa, ktoré má zvýšené výdavky na stravu pre alergiu na bielkovinu kravského mlieka. Napokon vyživovaciu povinnosť otca k dieťaťu súd prvej inštancie upravil počnúc dňom 01.03.2017, t.j. odo dňa, kedy prestali rodičia viesť spoločnú domácnosť a spoločne sa starať o maloleté dieťa.
7. Keďže súd prvej inštancie upravil vyživovaciu povinnosť otca k dieťaťu počnúc dňom 01.03.2017, odkedy osobnú starostlivosť o dieťa zabezpečuje len matka, vzniklo otcovi dlžné výživné pre maloletého V. za mesiace marec a apríl 2017 v celkovej sume 300,- eur (stanovené výživné 150,- eur x 2 mesiace). Dlžné výživné súd prvej inštancie povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným po 15,- eur mesačne počnúc mesiacom jún 2017 až do úplného vyrovnania dlžnej sumy pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky s poukazom na to, že mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že v aktuálnych zárobkových schopnostiach a možnostiach otca nie je danú sumu vyplatiť jednorazovo (III. výrok).
8. Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že jedným z prostriedkov zabezpečenia čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorý nežije s dieťaťom v spoločnej domácnosti, na výchove maloletého dieťaťa a udržiavanie citového puta je osobný styk rodiča a maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu otca na úpravu styku s maloletým dieťaťom, nakoľko z vykonaného dokazovania mal preukázané, že vzájomné vzťahy medzi rodičmi sú do istej miery naštrbené a preto je v záujme maloletého dieťaťa upraviť styk súdnym rozhodnutím tak, aby sa tento realizoval pravidelne, aby aj dieťaťu mohol byť vytvorený pravidelný režim a bolo garantované jeho právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom. Súd prvej inštancie upravil stretávanie sa otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny víkend od piatka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas letných prázdnin vždy od 9.00 hod. dňa 01.07. do dňa 15.07. do 18.00 hod. a od 9.00 hod. dňa 16.08. do 31.08. do 19.00 hod., počas vianočných sviatkov párneho kalendárneho roka vždy od 09.00 hod. dňa 24.12. do 27.12. do 19.00 hod. a počas vianočných sviatkov nepárneho kalendárneho roka vždy od 09.00 hod. dňa 28.12. do 19.00 hod. dňa 01.01. nasledujúceho roku, počas veľkonočných sviatkov nepárny kalendárny rok vždy od 09.00 hod. na Veľký piatok do 19.00 hod. na Veľkonočný pondelok, v týchto intervaloch nepretržite, pričom je oprávnený dieťa prevziať v určenú dobu v byte matky a povinný maloleté dieťa v určenú hodinu matke vrátiť a matka je povinná maloleté dieťa mu odovzdať riadne na styk pripravené (IV. výrok).
9. Proti tomuto rozsudku čo do výroku o výživnom a dlžnom výživnom podal odvolanie otec. Jeho odvolacie námietky možno zhrnúť do nasledovných rovín: 1. nesprávne posúdené jeho majetkové pomery, čo do príjmov a výdavkov, 2. majetkové pomery matky a odôvodnené potreby maloletého posúdené iba na základe tvrdení matky, 3. neboli preukázané zvýšené náklady v súvislosti so zdravotným stavom maloletého s tým, že v jeho možnostiach je platiť výživné vo výške 90 eur mesačne.
10. Matka ako aj kolízny procesný opatrovník navrhli rozsudok v otcom napadnutej časti potvrdiť.
11. Otec v reakcii na vyššie uvedené mal za to, že výživné vo výške 150 eur mesačne je vzhľadom na vek, zdravotný stav maloletého a jeho možnosti, neprimerané.
12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal v napadnutom rozsahu rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, § 62 a § 65 CMP, bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 08.06.2018 a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné.
13. Základnými ustanoveniami pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletému sú pre súdy § 62 ods. 2 až 4 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Zabezpečenie výživy sa týka nie len výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Preto je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby sa z nich bolo možné uspokojovať v podstate všetky každodenné, ale aj dlhodobé osobné potreby maloletého dieťaťa, či už ide o jeho výživu vo vlastnom zmysle slova, alebo potreby pre prehlbovanie vzdelávania, rozvoj záujmov, a záľub, na prípravu na budúce povolanie, kultúrne, športové a iné potreby.
14. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa majú svoju konkrétnu hranicu danú jeho spotrebným charakterom, a preto treba dbať aj na to, aby výživné nad túto hranicu nepriamo neuspokojovalo sčasti aj potreby iných osôb. Odôvodnené potreby závisia predovšetkým od veku a zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti na výživu oprávneného dieťaťa.
15. Pri určení výšky výživného pre maloletého sú rozhodujúce reálne schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nie len ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitosti primeraných schopnostiam rodičov.
16. Povinný rodič navyše musí svoje výdavky korigovať tak, aby si mohol predovšetkým plniť vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona. Súd vždy zohľadňuje aj to, kto zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
17. Po preskúmaní spisu odvolacím súdom možno s otcom súhlasiť, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vychádzal na strane matky a maloletého iba z matkiných ničím nepodložených a neverifikovaných tvrdení, a naproti tomu, na strane otca nesprávne vyhodnotil jeho pomery.
18. Odvolací súd konštatuje, že maloletý má toho času cca 2,5 roka a matkou už v odvolaní preukázanú intoleranciu bielkoviny kravského mlieka. Nič nenasvedčuje tomu, aby v ostatom jeho odôvodnené potreby vybočovali z rámca bežne porovnateľnej hranice potrieb maloletých detí obdobného veku. Na tomto zistení nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že maloletý má intoleranciu bielkoviny kravského mlieka, ktorá sama o sebe si nevyžaduje nadmerné zvýšenie nákladov na stravu nad prípustnú hranicu. Aj matkou deklarované školné, nevybočuje z rámca bežného školného.
19. Matka sama zabezpečuje o maloletého osobnú starostlivosť. Z dokladov ňou predložených v odvolacom konaní vyplýva, že jej nemocenská dávka predstavovala sumu 251 eur mesačne, rodičovský príspevok 237 eur mesačne, otec jej prispieva na výživu maloletého sumou 165 eur z čoho možno dôvodiť, že suma 150 eur predstavuje súdom prvej inštancie určené bežné výživné a suma 15 eur dlžné výživne. Jej výdavky predstavujú mesačnú splátku hypotéky vo výške 256,16 eur, poplatok za vodné vo výške 40 eur, mesačný poplatok za internet 12,50 eur a inkaso 106,64 eur.
20. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že otcov čistý priemerný mesačný príjem je na úrovni cca 430 eur, cestovné za prácou predstavuje suma cca 90 eur mesačne, inkaso 20 eur mesačne, splátka pôžičky 111,19 eur mesačne, platby za telefón cca 20 eur mesačne. Iné príjmy otca odvolacím súdom zistené neboli, iné výdavky otec hodnoverným spôsobom nepreukázal, aj keď je samozrejmosťou, že má výdavky na stravu, oblečenie, hygienické potreby a iné výdavky, nevyhnutné pre život.
21. Vychádzajúc zo zistených skutočností obsiahnutých v spise, zo zreteľom na všetky dostupné okolnosti prípadu a majúc pritom na pamäti kritéria na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti, v danom prípade odvolací súd dospel k záveru, že výživné vo výške 90,-eur mesačne bude zodpovedať v súčasnosti na jednej strane odôvodneným potrebám maloletého, a to vzhľadom na jeho vek a zdravotný stav, fyzickú a duševnú vyspelosť, ako aj schopnostiam a možnostiam otca, u ktoré nebol zistený žiaden exces vo výdavkovej časti, samozrejme zohľadňujúc, že osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka sama. Nemožno taktiež pripustiť, aby výživné krylo aj prípadné potreby niekoho iného, ako maloletého dieťaťa. Je potrebné tiež podotknúť, že s pribúdajúcim vekom budú u maloletého jeho potreby rásť, čo v budúcnosti bude dôvodom na zmenu výšky výživného, stanoveného teraz napadnutým rozsudkom.
22. Preto odvolací súd postupujúc podľa § 2 ods. 1 CMP a § 388 CSP zmenil výrok o výžinom tak, ako je to uvedené v enunciáte jeho rozhodnutia, lebo mal za to, že súčasným potrebám maloletého zodpovedá výživné vo výške 90 eur mesačne pri zohľadnení schopností a možností jeho otca.
23. Z obsahu spisu nemožno bezpečne nateraz ustáliť výšku dlžného výživného, preto v tejto časti bolo potrebné podľa § 2 ods. 1 a § 389 ods. 1 CSP vec zrušiť a v tomto rozsahu postupom podľa § 391 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Tu bude úlohou súdu prvej inštancie zistiť presnú výšku platieb poukázaných zo strany otca ako výživné do rúk matky a následne na základe toho rozhodnúť o celkovej výške prípadného dlžného výživného.
24. Odvolacím súdom bola opravená zrejmá nesprávnosť týkajúca sa dátumu vyhlásenia dopĺňacieho rozsudku, ktorý bol vyhlásený dňa 26.03.2018, pričom v jeho písomnom vyhotovení bol nesprávne uvedený dátum 10.05.2018. Odvolací súd tak učinil sám, a to predovšetkým s ohľadom na predmet a dĺžku konania.
25. V konečnom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o trovách celého konania ( § 2 ods. 1 CMP, § 396 ods. 3 CSP).
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).