Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Cob-60-2017.pdf
PDF · 130.21 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/60/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Pavla Laczu a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: Doprastav, a.s., so sídlom Drieňová 27, Bratislava, IČO: 31 333 320, zastúpený: JUDr. Jozefom Boledovičom, advokátom, Rovinka 578, proti žalovanému v 1. rade: DRIVING ACADEMY, s.r.o., so sídlom Orechová Potôň 800, IČO: 45 433 348 a žalovanému v 2. rade: Akadémia vzdelávania vodičov, s.r.o., so sídlom: Orechová Potôň 800, IČO: 47 537 191, obaja žalovaní zastúpení: CYC Bratislava, s.r.o., so sídlom Vajnorská 8/A, Bratislava, IČO: 36 797 901, o určenie neplatnosti zmluvy o predaji časti podniku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 26.10.2016, č. k. 15Cb/2/2016-165, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Odvolací súd priznáva žalovanému v 1.rade a žalovanému v 2.rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 11.03.2016 domáhal, aby súd určil, že Zmluva o predaji časti podniku zo dňa 12.10.2015, ktorú uzavrel žalovaný v 1. rade ako predávajúci a žalovaný v 2. rade ako kupujúci, je neplatná. Žalobca považoval zmluvu za neplatnú v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, pretože mal za to, že predmetná zmluva ako právny úkon svojim obsahom odporuje zákonu, obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom. Podľa žalobcu predmetná zmluva nebola platne uzavretá, keďže súčasťou prevodu neboli súčasne aj existujúce záväzky viažuce sa k prevádzanému majetku. Žalovaný v 1. rade postupoval tak, že za časť podniku účelovo označil vybrané časti svojho majetku (aktíva) a tieto predmetnou zmluvou previedol na žalovaného v 2. rade, navyše za sumu (stanovenú znaleckým posudkom) 2.862.285,71 eur, pričom podľa tvrdenia žalobcu mali budovy, haly a stavby obstarávaciu hodnotu 3.784.619,20 eura (podľa účtov hlavnej knihy žalovaného v 1. rade). Žalovaní ku dňu podania žaloby na súd nepodali návrh na vykonanie zápisu o predaji časti podniku do Obchodného registra SR, aj preto žalobca mal za to, že títo sa usilujú účelový prevod majetku utajiť. Ďalej žalobca poukázal na to, že na súde prvej inštancie prebieha pod sp. zn. 11Cb/78/2013 konanie, ktoré ku dňu podania žalobu nebolo právoplatne skončené, v ktorom konaní žalobca žaluje žalovaného v 1. rade o zaplatenie 110.850,12 eur s príslušenstvom titulom nezaplatenej časti ceny za zhotovenie diela podľa Zmluvy o dielo zo dňa 25.06.2010, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela „Objekt škola šmyku Výcvikové zariadenie pre vodičov Orechová Potôň“. Žalovaný v 1. rade pohľadávku žalobcu v tamtom konaní vecne ani právne nespochybnil, domáha sa však toho, že táto pohľadávka žalobcu zanikla vzájomným zápočtom, pri ktorom žalovaný v 1. rade vykonal úkon smerujúci k započítaniu jeho pohľadávky, ktorú získal od tretej osoby postúpením pohľadávky. Tento zápočet žalobca označil za účelový zápočet fiktívnej pohľadávky z dôvodu neexistencie pohľadávky žalovaného v 1. rade spôsobilej na započítanie. Žalovaný v 1. rade dlhuje žalobcovi aj dlhodobé zádržné v sume 90.848,01 eur, ktoré
sa stane splatným dňa 20.08.2016. Žalobca má za to, že žalovaný v 1. rade v zrejmom úmysle zmariť uspokojenie pohľadávky žalobcu, o ktorej sa vedie spor pod sp. zn. 11Cb/78/2013, uzatvoril so žalovaným v 2. rade predmetnú. zmluvu, pričom v dôsledku tohto ich protiprávneho postupu sa žalobca dostal do stavu právnej neistoty a bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v tom, že jeho pohľadávka vo výške viac ako 200.000 eur bez príslušenstva nebude uspokojená a ohrozený môže byť tiež výkon súdneho rozhodnutia. Z týchto dôvodov žalobca spolu s podaním žaloby vo veci samej navrhol, aby súd nariadil aj predbežné opatrenie, ktorým uloží žalovanému v 2. rade, aby sa do právoplatného rozhodnutia vo veci samej zdržal nakladania s majetkom, ktorý tvoril predmet zmluvy o predaji časti podniku, najmä so stavbami a osobnými motorovými vozidlami v petite návrhu špecifikovanými. Žalovaný v 1. rade podľa tvrdenia žalobcu so zámerom ukrátiť splnenie záväzkov voči žalobcovi zámerne a úmyselne previedol podstatnú časť svojho majetku očistenú od záväzkov na spriaznenú osobu, pričom takto nezískal ekvivalent skutočnej hodnoty prevádzaného majetku. Žalobca v žalobe ďalej tvrdil, že osvedčuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej zmluvy tým, že v dôsledku protiprávneho postupu žalovaných sa ocitol v stave právnej neistoty a bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v tom, že jeho pohľadávka vo výške viac ako 200.000 eur nebude uspokojená a ohrozený môže byť tiež výkon súdneho rozhodnutia. Existenciu naliehavého právneho záujmu žalobca oprel aj o rozsudok NSSR sp.zn. 4Obo 12/2008 z 19.01.2010 a dodal, že žalobca musí trvať na určení neplatnosti predmetnej zmluvy, nakoľko jej akceptovaním by sa zhoršilo priame postavenie žalobcu z pohľadu vymožiteľnosti pohľadávky a fixoval by sa stav, v ktorom by žalovaný v 1. rade pre nedostatok majetku nebol ani v budúcnosti schopný splatiť svoj záväzok voči žalobcovi.
2. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 15Cb/2/2016-92 zo dňa 23.03.2016 návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia (v tom čase podľa ust. 102 O.s.p.) zamietol, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 14.04.2016.
3. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zo dňa 26.10.2016 č.k. 15Cb/2/2016-165 rozhodol tak, že vo výroku I. súd žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o predaji časti podniku uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade zamietol pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a vo výroku II. tak, že žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
4. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že žalovaný v 1. rade ako predávajúci a žalovaný v 2. rade ako kupujúci uzatvorili dňa 12.10.2015 Zmluvu o predaji časti podniku. Predmet zmluvy bol špecifikovaný v článku III. zmluvy, špecifikácia prevádzanej časti podniku tvorí článok II. zmluvy, kúpna cena bola zadefinovaná v článku V. zmluvy. Žalobca nebol zmluvnou stranou predmetného právneho úkonu. Žalobca sa však dovoláva určenia neplatnosti tejto zmluvy z dôvodu, že podľa jeho tvrdenia je veriteľom žalovaného v 1. rade, pričom žalovaný v 1. rade v zrejmom úmysle zmariť uspokojenie pohľadávky žalobcu uzatvoril so žalovaným v 2. rade predmetnú zmluvu a previedol ňou na žalovaného v 2. rade všetky bonitné hmotné aktíva, pričom v majetku žalovaného v 1. rade zostali záväzky voči žalobcovi, nepokryté aktívami postačujúci na ich uspokojenie. Na súde prvej inštancie sa vedie pod sp.zn. 11Cb/78/2013 konanie, v ktorom žalobca žaluje žalovaného v 1. rade o zaplatenie sumy 110.850,12 eur s príslušenstvom titulom nezaplatenej časti ceny za zhotovenie diela podľa Zmluvy o dielo zo dňa 25.06.2010, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela „Objekt škola šmyku Výcvikové zariadenie pre vodičov Orechová Potôň“. Žalovaný v 1. rade sa v uvedenom konaní domáha toho, že táto pohľadávka žalobcu zanikla vzájomným zápočtom, pri ktorom žalovaný v 1. rade vykonal úkon smerujúci k započítaniu jeho pohľadávky, ktorú získal od tretej osoby postúpením pohľadávky. Tento zápočet ale žalobca označil za účelový zápočet fiktívnej pohľadávky z dôvodu neexistencie pohľadávky žalovaného v 1. rade spôsobilej na započítanie. Vo veci sp.zn. 11Cb/78/2013 ku dňu podania tejto žaloby, ani ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo právoplatne rozhodnuté. Okrem toho žalobca tvrdí, že žalovaný v 1. rade dlhuje žalobcovi aj dlhodobé zádržné v sume 90.848,01 eur, ktoré sa podľa tvrdenia žalobcu stalo splatným dňa 20.08.2016. Žalobca má za to, že žalovaný v 1. rade v zrejmom úmysle zmariť uspokojenie pohľadávky žalobcu, o ktorej sa vedie spor pod sp. zn. 11Cb/78/2013, uzatvoril so žalovaným v 2. rade predmetnú zmluvu, pričom v dôsledku tohto ich protiprávneho postupu sa žalobca dostal do stavu právnej neistoty a bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v tom, že jeho pohľadávka vo výške viac ako 200.000 eur bez príslušenstva nebude uspokojená a ohrozený môže byť tiež výkon súdneho rozhodnutia.
5. Žalobca sa v prerokúvanej veci domáha určenia neplatnosti zmluvy o predaji časti podniku medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade uzavretej v roku 2015, keď podľa názoru súdu prvej inštancie zmysle ust. § 137 písm. c/ C.s.p. sa však určenia, či tu právo je alebo nie je, možno domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podľa judikatúry ide pri skúmaní naliehavého právneho záujmu o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu (pri nespochybňovaní žalobcom tvrdeného práva), či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porov. R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale vedie len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (pozri rozhodnutie NS SR v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami sporu a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Podľa názoru súdu v prerokúvanej veci žalobca týmto požiadavkám neučinil zadosť. Určovacia žaloba má preventívny charakter a bude spravidla opodstatnená najmä v prípadoch, keď k porušeniu práva ešte nedošlo. Naliehavý právny záujem bude daný spravidla vtedy, ak určovacia žaloba vytvorí pevný základ medzi účastníkmi (stranami sporu) a tak naplní svoj preventívny charakter a cieľ, t.j. zabráni ďalším prípadným sporom medzi účastníkmi (stranami sporu). Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu. V danom prípade je súd toho názoru, že ani prípadné vyhovenie žalobe a určenie neplatnosti predmetnej zmluvy nemôže mať preventívny účinok a nezabráni prípadným ďalším sporom, a ani nepovedie bez ďalšieho k ukončeniu už prebiehajúceho sporu, pričom ani vo vzťahu k zvyšnej časti žalobcom tvrdenej pohľadávky nemôže byť do budúcna vylúčené podanie žaloby na plnenie (aj keby existovalo rozhodnutie súdu o neplatnosti predmetnej zmluvy), t.j. rozhodnutie súdu o neplatnosti zmluvy o predaji časti podniku by nemalo takýto preventívny účinok. Podobne sa ani prípadným určením neplatnosti zmluvy o predaji časti podniku nijako nevyriešia sporné otázky týkajúce sa existencie/neexistencie pohľadávky/pohľadávok žalobcu voči žalovanému v 1. rade, keďže platnosť či neplatnosť zmluvy o predaji časti podniku na uvedené nemá vplyv. Podľa názoru súdu prvej inštancie učenie neplatnosti zmluvy o predaji časti podniku neodstraňuje neistotu v právnom postavení žalobcu, ani neprispieva k ochrane jeho ohrozeného práva, ani nevytvára žiaden pevný základ pre právny vzťah účastníkov - strany sporu, v dôsledku čoho súd dospel k záveru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na takomto určení. Naliehavý právny záujem nie je odôvodnený už tým, že sú tu možné okolnosti zakladajúce prípadnú neplatnosť predmetnej zmluvy o predaji časti podniku. Naliehavý právny záujem je osobitným predpokladom určovacej žaloby nezávislý od samotného merita veci, teda od otázky, či je určitý právny úkon skutočne neplatný. Nedostatok naliehavého právneho záujmu práve preto vedie k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa ňou súd zaoberal meritórne. Súd prvej inštancie nevykonal ďalšie žalobcom na pojednávaní navrhnuté dôkazy, ktorými žalobca žiadal, aby žalovaný v 1. rade preukázal svoju aktuálnu finančnú situáciu a pripravenosť uhradiť celú žalobcovu pohľadávku, resp. aby preukázal relevantný dôvod, ktorý mu tak bráni urobiť, keďže dospel k záveru, že žalobca nemá na požadovanom určení neplatnosti zmluvy o predaji časti podniku naliehavý právny záujem, a preto nebolo pre výsledok tohto konania podstatné tieto okolnosti zisťovať. Nebolo by totiž hospodárne vykonávať dokazovanie v meritórnej otázke platnosti či neplatnosti zmluvy o predaji časti podniku, či zaoberať sa aktuálnou finančnou situáciu žalovaného v 1. rade a jeho schopnosťou žalobcom tvrdené pohľadávky aktuálne uhradiť (čo je podľa názoru súdu skôr otázka pre iné súdne konanie), ak je zrejmé, že takéto dokazovanie nebude súdom nijako reflektované pri vydaní rozhodnutia, ktorým sa žaloba zamieta pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Dôkazy navrhnuté žalobcom pritom naliehavý právny záujem nijako nepreukazovali, hoci ho v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno žalobcu, a preto by ani ich vykonanie týchto dôkazov neviedlo k úspechu žalobcu.
Súd prvej inštancie na záver konštatoval, že zamietnutie žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu nevytvára prekážku veci rozsúdenej pre otázku platnosti, resp. neplatnosti predmetnej zmluvy (porov. judikát R 15/2005 a uznesenie NS SR 7 Cdo 26/2010), no neznamená ani potvrdenie jej platnosti.
6. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. keď dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade majú právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pretože žalovaní boli v tomto spore úspešní na 100% a neúspešní na 0%, t.j. čistý úspech žalovaných predstavuje 100%.
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca a žiadal, aby od volací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že žalobca preukázal, že naliehavý právny záujme v danom prípade je daný tým, že bez určenia neplatnosti napadnutej zmluvy by práva žalobcu na úhradu existujúcej a vymáhateľnej pohľadávky boli vážne ohrozené a bez určovacieho výroku by sa žalobca dostal do neistého postavenia, nakoľko konanie žalovaných smeruje k zmareniu jeho uspokojenia účelovým prevodom majetku mimo dosahu žalobcu. Naliehavým právnym záujmom žalobcu je zabrániť účelovému prevodu majetku žalovaného v 1. rade na tretiu osobu a tým zachovať stav, že žalobca bude ďalej mať charakter majetku na splnenie vlastných záväzkov. Určovacia žaloba je v tomto smere dôvodným a účinným prostriedkom. Pasivita žalobcu by viedla k faktickému akceptovaniu napadnutej zmluvy, čo by evidentne bolo v rozpore so záujmami žalobcu. Žalobca žiadal súd, aby vec posudzoval v širších súvislostiach, ktoré preukazujú dlhodobé, systematické úsilie žalovaného v 1. rade smerujúce k tomu, aby sa žalovaný zbavil jestvujúcich záväzkov, resp. aby žalobcovi zmaril a znemožnil plne uspokojenie jeho nárokov. Žalovaný v roku 2013 uskutočnil účelové odkúpenie časti fiktívnej pohľadávky od tretej osoby s cieľom túto uplatňovať účelovo na započítanie voči nárokom žalobcu. všetky úkony týkajúce sa postúpenej pohľadávky od tretej osoby, jej uplatnenie, postúpenie aj jednostranný zápočet sú absolútne neplatné právne úkony. Žalovaný sa dovoláva započítania postúpenej časti pohľadávky voči nárokom žalobcu, hoci pri odbornej starostlivosti a nepochybne vyspelej právnej úrovni jeho právnych zástupcov musel z dostupných dokladov dospieť k nevyhnutnému záveru, že v danom prípade vôbec nevznikol nárok na zmluvnú pokutu, ktorej časti sa dovoláva pri postúpení a započítaní. Tvrdenie žalovaného o vzájomnom započítaní postúpenej časti zmluvnej pokuty za údajné omeškanie s dokončením a odovzdaním subjektov stavby je vyvrátené Záverečným preberacím protokolom, ktorý potvrdil dokončenie celej stavby v súlade so zmluvou dňom 30.09.2009, užívania schopnosť prevzatých subjektov a následne aj protokolmi a odstránení zistených vád a nedostatkov. Skutočnosť, že sa žalobca musí úhrady pohľadávky domáhať v súdnom konaní je vyvolaná účelovým postupom žalovaného. Pohľadávka žalobcu nesporne trvá a nemohla zaniknúť. Žalovaný pokračoval v systematickom procese smerujúcom k ukráteniu žalobcu tým, že sa uzavretím napadnutej zmluvy usiloval zbaviť sa bonitného majetku, pričom zámer ukrátiť žalobcu (prípade aj iných veriteľov) je tu evidentný. Podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie záver o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu vyvodil iba vo všeobecnej rovine, dovolávajúc sa judikatúry bez jej aplikovania na špecifiká a konkrétne podmienky prípadu. Skutočnosť, ktorých sa žalobca dovolával súd vôbec nevyhodnotil. Napriek tomu, že súd prvej inštancie vôbec neskúmal vhodnosť využitia iných vhodných procesných nástrojov na riešenie veci, súd prvej inštancie vyvodil záver o nevhodnosti žalobcom zvoleného postupu. S poukazom na obranu a argumentácie žalovaných, že žalovaný v 1. rade aj po spornom predaji časti podniku disponuje dostatkom prostriedkov na vyrovnanie záväzkov voči žalobcovi, žalobca považoval za relevantné vykonať dokazovanie k preukázaniu tvrdenia žalovaných t.j. preukázať aktuálnu finančnú situáciu žalovaného v 1. rade, pričom negatívny výsledok dokazovania by mohol priamo potvrdiť naliehavý právny záujem žalobcu na určovacej žalobe. Odmietnutím vykonania požadovaného dôkazu súd zmaril možnosť potvrdiť existenciu naliehavého právneho záujmu v konkrétnych podmienkach prípadu. Napadnutý rozsudok je založený na nesprávnom právnom posúdení veci a absentujú v ňom konkrétne dôvody odôvodňujúce zamietnutý výrok. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom znemožnil žalobcovi uskutočniť jeho procesné práva v takom rozsahu, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Bolo dôvodné konštatovať preukázanie naliehavého právneho záujmu a prejednať žalobu vo veci samej. Odvolateľ žiadal napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu a súdu prvej inštancie vrátiť na ďalšie konanie na rozhodnutie vo veci samej, pričom v odôvodnení rozhodnutia žalobca žiada uviesť, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
8. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že odôvodnenie naliehavého právneho záujmu žalobcu v konaní pre súdom prvej inštancie, ako aj v premetom odvolaní nemohlo a nemôže obstáť, je výlučne účelové a zavádzajúce. Nemožno za žiadnych okolnosť súhlasiť s argumentom žalobcu, že bez určenia neplatnosti zmluvy by bolo ohrozené jeho právo, resp. bez tohto určenia by sa jeho právne postavenie stalo neistým. S prihliadnutím na primárne preventívny charakter určovacej žaloby bude takáto žaloba opodstatnená najmä v prípadoch, keď k porušeniu práva ešte nedošlo. Naliehavý právny záujme bude daný spravidla vtedy, ak určovacia žaloba vytvorí pevný základ medzi účastníkmi a tak naplní svoj preventívny charakter a cieľ - zabráni ďalším prípadným sporom medzi účastníkmi. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4Cdo/111/2008, zo dňa 30.06.2009: „Tieto funkcie určovacej žaloby (odvrátenie budúcich sporov) korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu; ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na takomto určení“. V predmetnom prípade však určenie neplatnosti zmluvy, ktorého sa žalobca podaním určovacej žaloby dovoláva, nemôže mať preventívny účinok tak, ako je uvedené vyššie (či vo vzťahu k žalobe na plnenie alebo vo vzťahu k prípadným ďalším sporom medzi účastníkmi), a to z nasledovných dôvodov, ktoré boli preukázané v konaní pred súdom prvej inštancie. Jedna žaloba na plnenie už bola skôr podaná (konanie Okresnom súde Dunajská Streda pod sp.zn. 11Cb/78/(2013), vo zvyšnej časti pohľadávky tvrdenej žalobcom nemôže byť do budúcna vylúčené podanie žaloby na plnenie, t.j. rozhodnutie o (ne)platnosti zmluvy by nemalo ani takýto prevenčný charakter. Podľa názoru žalovaných absencia rozhodnutia o určení (ne)platnosti zmluvy nemá a nebude mať žiadny vplyv na tvrdené právo žalobcu, ani na (ne)istotu ohľadne jeho právne postavenia. Obdobne ani súdne rozhodnutie o takomto určení by nemalo žiadne preventívne účinky a nijako by neprispelo k istote ohľadne jeho právneho postavenia, resp. k prevencii ohľadne ohrozenia ním tvrdeného práva. Takéto rozhodnutie nezabráni potenciálnym ďalším sporom medzi stranami sporu, ani nevytvorí pevný právny základ medzi nimi, t.j. nenaplní svoj preventívny charakter a cieľ. Ďalšie tvrdenia žalobcu vyjadrené v bodoch na druhej a tretej strane odvolania považujú žalovaní za účelové a irelevantné z hľadiska posudzovania (ne)platnosti zmluvy, nakoľko posudzovanie uvedených tvrdení je predmetom iného v súčasnosti prebiehajúceho súdneho konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp.zn. 11Cb/78/2013. V otázke podania určovacej žaloby ako procesne najvhodnejšieho nástroja pre uplatnenie práv na strane žalobcu s prihliadnutím na konkrétne okolnosti predmetného konania súhlasia žalovaní s právnym názorom súdu prvej inštancie vyjadreným v bode 12. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Konštatovanie žalobcu, že konajúci súd vôbec neskúmal vhodnosť využitia iných prípustných procesných nástrojov na riešenie vecí, považujú žalovaní za účelové a bezpredmetné, nakoľko výber najvhodnejšieho procesného nástroja pre úspešné uplatnenie práv a nárokov je na ťarchu práve tej strany sporu, ktorá sa konkrétnych práv a nárokov domáha. Z toho dôvodu nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že konajúci súd sa mal v rámci rozhodovania venovať aj otázke vhodnosti využitia iné procesného nástroja. Povinnosťou súdu nie je skúmať vhodnosť uplatnenia iných procesných nástrojov a zároveň poskytnúť strane sporu rady o najvýhodnejšom procesnom nástroji pre úspešné uplatnenie práva v okolnostiach konkrétneho prípadu. Súd je povinný skúmať iba vhodnosť konkrétneho procesného nástroja, ktorý strana sporu využila pre uplatnenie svojho práva v konkrétnom konaní. Žalovaní považujú výrok napadnutého rozsudku za vecne správny a riadne odôvodnený, a preto navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu žalovaných.
9. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných uviedol, že žalovaní spochybňujú dôvodnosť podaného odvolania argumentáciou vedenou vo všeobecnej rovine, bez konkrétnej reakcie na skutočnosti uvádzané v odvolaní a v účelovom označení dôvodov odvolania za účelové a zavádzajúce. V danom prípade sa žalobca bráni proti protiprávnemu prevodu majetku žalovaného v 1. rade, ktorým sa završuje úsilie žalovaného v 1. rade zbaviť sa záväzkov voči žalobcovi resp. neskôr zmariť ich usporiadanie. Je právnou povinnosťou žalobcu brániť svoje záujmy a majetok a určovacia žaloba je vhodným dôvodným a účinným prostriedkom obrany. Žalobca podal žalobu ako prostriedok ochrany vlastných právam chránených záujmov, ktoré žalovaní hrubo ohrozujú evidentným a zámerným protiprávnym prevodom majetku s cieľom zmariť uspokojenie nárokov žalobcu. Žalobca preto považuje podané odvolanie za dôvodné a trvá na odvolacom návrhu.
10. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odolanie žalobcu nie je dôvodné.
12. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanému sporu, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery vo veci samej a aj pokiaľ išlo o zamietnutie návrhov žalobcu na doplnenie dokazovania dostatočne zrozumiteľne vysvetlil a odôvodnil. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí, teda aj žalobca znáša povinnosť tvrdenia a tým pádom aj dôkaznú povinnosť. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného bremena je sankcionované stratou sporu. Vo všeobecnosti preto platí, že dôkaznú povinnosť a s ňou súvisiace dôkazné bremeno má v spore každý, kto dostojí svojej procesnej povinnosti tvrdiť.
14. V prípade podaného odvolania dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia lehoty na podanie odvolania je súd viazaný, čo znamená, že prítomnosť iných odvolací dôvodov, než ktoré odvolateľ uviedol, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude zisťovať a ak aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nemôže na ne prihliadať.
15. Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o predaji časti podniku uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami v zmysle § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žaloba v prejednávanej veci bola na súd doručená dňa 11.3.2016, teda za účinnosti predchádzajúceho procesnoprávneho predpisu a to zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.), ktorý výslovne nevylučoval prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti. V súdnej praxi sa žaloby na určenie právnej skutočnosti, vrátane žaloby o neplatnosť právneho úkonu pripúšťali, ak žalobca preukázal na určení tejto právnej skutočnosti naliehavý právny záujem. S účinnosťou od 01.07.2016 platí nový procesnoprávny predpis a to Civilný sporový poriadok, ktorý vychádza zo zásady, že súd má určiť aktuálny právny stav. Určenie existencie právnej skutočnosti, napríklad, že právny úkon je neplatný, odporuje vo svojej podstate tejto zásade. Z tohto dôvodu Civilný sporový poriadok pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti (a teda i žalobu o neplatnosť právneho úkonu) výlučne za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu. Z hľadiska ústavnoprávneho princípu právnej istoty, však podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 30.4.2008, nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 12/05 zo dňa 28.11.2007). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (napr. nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 24.6.2009, nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 10/04 zo dňa 6.2.2008). Odvolací súd preto zdôrazňuje, že vzhľadom na znenie ust. § 470 ods. 2 C.s.p. a na ústavnoprávnu zásadu ochranu legitímnych očakávaní strán je potrebné v danej veci posudzovať otázku naliehavého právneho záujmu podľa právnej úpravy účinnej v čase podania žaloby. Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. je základným procesným predpokladom každej tzv. určovacej žaloby, bez jeho existencie vylúčené zaoberať sa takouto žalobou vecne tak, ako to napokon konštatoval súd prvej inštancie. Súd v každom štádiu konania musí mať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení preukázanú. Určovacie žaloby majú tak podľa právnej teórie ako aj záverov rozhodovacej praxe súdov aj diktatúry opodstatnenie tam, kde ešte je len stav ohrozenia práva a nie už jeho porušenia. Určovací návrh podľa § 80 písm. c) O.s.p. má charakter preventívnej ochrany práv, keď musí existovať stav právnej neistoty žalobcu, ktorý má práve určovací návrh (žaloba) odstrániť. Naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení, v danom prípade určení neplatnosti predmetnej zmluvy, musí spočívať v tom, že by sa ním vyriešili všetky sporné právne otázky medzi stranami a vytvoril by sa pevný právny základ pre budúce právne vzťahy. Naopak, nápravy stavu vzniknutého porušením práva sa možno domáhať pomocou žaloby na plnenie. Za nedovolenú, pri možnosti žaloby na plnenie, možno považovať určovaciu žalobu tam, kde by neslúžila potrebám praktického života, ale len zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Odvolací súd vychádzajúc z uvedeného sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti predmetnej zmluvy, a že určenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu by neodstránilo stav právnej neistoty, nevytvorilo by pevný právny základ pre vzťah sporových strán, keď žalobca sa už v inom konaní domáha zaplatenia peňažnej pohľadávky voči žalovanému v 1. rade, ktoré konanie začalo skôr ako predmetný spor a nie je právoplatne skončené a bolo by iba predpokladom prípadne ešte ďalšej žaloby žalobcu voči žalovanému v 1. rade na prípadné ďalšie konanie plnenie. Odvolací súd uvádza, že i keď súd prvej inštancie aplikoval na daný spor nesprávny procesný predpis a to ust. § 137 písm. c) C.s.p., dospel k správnemu právnemu záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p. účinného v čase podania žaloby, z ktorého dôvodu správne žalobu zamietol. Odvolací súd záverom uvádza, že neexistencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vylučuje možnosť skúmania hmotnoprávnych dôvodov určenia neplatnosti právneho úkonu, ako sa domáhal žalobca.
16. Odvolací súd posúdil ako neopodstatnenú námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie vôbec neskúmal vhodnosť využitia iných vhodných procesných nástrojov na riešenie veci, nakoľko ako správne uviedol žalovaný, súd nemá poučovaciu povinnosť o najvhodnejšom procesnom nástroji pre úspešné uplatnenie práva vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, čím by bola porušená zásada rovnosti zbraní. Rovnosť zbraní je inherentným prvkom spravodlivého procesu. Právo na spravodlivý proces zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru zahrňuje právo, aby každá strana občianskeho súdneho konania mala primeranú možnosť brániť svoju záležitosť pred súdom za podmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú v pomere k druhej strane (Ankerl c. Švajčiarsko z 23. 10. 1996).
17. Pokiaľ ide o námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie zamietol vykonať dokazovanie za účelom preukázania aktuálnej finančnej situácie žalovaného v 1. rade, keď podľa odvolateľa negatívny výsledok dokazovania by mohol priamo potvrdiť naliehavý právny záujem žalobcu na určovacej žalobe, odvolací súd uvádza, že súd v zmysle ust. § 120 O.s.p. účinného do 30.6.2016 a aj podľa § 185 C.s.p. účinného od 1.7.2016, nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov a v danom prípade ani dôkazov, ktoré aj podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na dôvody, pre ktoré súd dospel k záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, by neovplyvnili rozhodnutie vo veci samej, nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi konania odňatie možnosti konať pred súdom. (porovnaj aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 37/1993 a pod R 125/1999). Odňatie možnosti konať pred súdom s následkom prípustnosti dovolania nezakladá bez ďalšieho ani prípadná skutočnosť, že by bolo možné mať výhrady voči dôvodom, pre ktoré súd navrhnuté dôkazy nevykonal. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. apríla 2012, sp. zn. 6 Cdo 51/2012). 18. Pokiaľ ide o námietky odvolateľa, týkajúce sa započítacieho prejavu žalovaného, tieto budú predmetom posúdenia v inom spore o zaplatenie, keď vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie nemajú vplyv na posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.
19. Odvolateľ navyše ani neuviedol v odvolaní žiadne nové argumenty, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal, a preto odvolací súd odvolanie nepovažoval za dôvodné.
20. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).
21. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že odvolateľ žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej.
22. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
23. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 378 ods. 1 C.s.p, § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade, ktorí boli úspešní v konaní, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v plnom rozsahu. Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne im náhradu trov konania nepriznať ( § 257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).
24. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).