Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoZm/1/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: Advocate s.r.o., Pribinova 25 ,811 09 Bratislava, proti žalovanému: G. V., O.. XX.XX.XXXX, V. E. XXXX/XX, XXX XX P., o vydanie zmenkového platobného rozkazu na 764,87 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. XXCbZm/XX/XXXX-XX z 8.11.2017, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie .

Sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. výrokom zamietol žalobu a II. výrokom rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou zo dňa 30.11.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia zmenkovej sumy 764,87 Eur s prísl. Návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 12.10.2011 uzavretej podľa § 269 ods. 2 a nasl. Obchodného zákonníka poskytol žalovanej úver vo výške 350,- Eur za dohodnutých podmienok, pričom záväzkový vzťah z tejto úverovej zmluvy žalovaná zabezpečila vlastnou zmenkou vystavenou dňa 12.10.2011. V bode 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, uzavreli zmluvné strany dohodu o vyplnení zmenky. Nakoľko žalovaný dlh riadne nesplácal, žalobca v zmysle dohody vyplnil zmenku, predložil ju žalovanej na zaplatenie dňa 03.04.2013, žalovaná však zmenkový nárok žalobcu neuhradila. Žalobca tiež uviedol, že dňa 08.07.2013 podal návrh aj na začatie rozhodcovského konania v tejto veci, ktoré bolo v zmysle § 73 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní prerušené. Žalobca poukázal na úpravu § 28 ods. 11 Zák. č. 335/2014 Z.z. v zmysle ktorého účinky už podaného návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania zostávajú zachované, ak žalobca podá žalobu na súd do troch mesiacov od výmazu stáleho rozhodcovského súdu zo zoznamu stálych rozhodcovských súdov.

3. Žalovaná sa k návrhu nevyjadrila.

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom na pojednávaní v neprítomnosti sporových strán. Skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním posúdil súd podľa § 471 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), podľa § 52 ods. 1 a 2, podľa § 53 ods. 1, 2, 4 a 5, ako aj podľa § 39 Zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), ďalej podľa § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. a) a § 25 ods. 5 Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, podľa §

4 ods. 6 Zák. č. 258/2001 Z.z. v znení do 31. 12. 2010, ako aj podľa čl. I § 75, § 76 ods. 1 a 2, § 33 ods. 1, § 34 ods. 1, § 43 ods. 1, § 48 ods. 1, § 70 ods. 1 a podľa § 17 ods. 1 a 2 Zák. č. 191/1950 Zb. Zmenkový a šekový zákon (ZZŠ), a prihliadol aj na Stanovisko občiansko-právneho obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. 10. 2015 publikovaného v zbierke súdnych rozhodnutí SR pod č. 93/2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach nárokov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa.

5. S účinnosťou od 23. 12. 2015 bol prijatý zák. č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, medzi inými aj Zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ).

6. Zmluva o úvere zo dňa 12.10.2011, v súvislosti s ktorou bola ako zabezpečovací inštitút vystavená žalobcom predložená zmenka, je zmluvou spotrebiteľskou, a preto musí zodpovedať úprave Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase jej uzavretia. Predložená zmluva v rozpore so zákonom neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, údaj o RPMN, o priemernej RPMN a ani termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, v dôsledku čoho sa tento úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) Zák. č. 129/2010 Z.z. považuje za úver bezúročný a bez poplatkov. Prijatie zabezpečovacej zmenky veriteľom v súvislosti so spotrebiteľskými úvermi bolo s účinnosťou od 01. 01. 2011 zakázané, a do 31.12.2010 v zmysle § 4 ods. 6 Zák. č. 258/2001 Z.z. smel veriteľ od dlžníka prijať na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru zmenku len v prípade, že zmenková suma v čase vyplnenia je vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva, a to vo výške maximálne 30% istiny z poskytnutého spotrebiteľského úveru, s tým, že zmenku prijatú, resp. vyplnenú v rozpore s touto úpravou veriteľ prijať nesmie. Dohoda o vyplnení zmeniek v čl. 13 Všeobecných podmienok je teda neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. k) a § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pretože nešlo o podmienku individuálne dohodnutú a umožňuje vymáhať plnenie uplatňované v rozpore s úpravou § 4 ods. 6 Zák. č. 258/2001, ďalej jednoznačne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, keďže zabezpečuje nároky veriteľa v širšom než v zákonnom rozsahu, ďalej táto dohoda o vyplnení zmeniek je podľa súdu neplatná pre rozpor so zákonom a s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a v dôsledku neplatnej dohody o vyplnení zmenky je neplatná aj samotná zmenka. Nakoľko žalobca v konaní svoj nárok odvodzuje zo zmenky ako z cenného papiera, a dohoda o vyplnení zmenky a na jej základe aj vystavená zmenka je absolútne neplatná, súd návrh v celom rozsahu zamietol.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.

8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a navrhol aby odvolací súd rozsudok Okresného Prešov sp. zn. XXCbZm/XX/XXXX-XX zo dňa 8.11.2017 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že so žalovaným uzavrel zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 12.10.2011, na základe ktorej sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť úver vo výške 350,- Eur a žalovaný sa zaviazal poskytnutú peňažnú sumu vrátiť zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 346,- Eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku vo výške 696,- Eur a to v 12-tich pravidelných mesačných splátkach po 58,- Eur počnúc dňom 20.11.2011. Keďže dlžník splátky podľa zmluvy nehradil dlh, tento sa stal splatným dňa 30.1.2013. Žalobca uplatnil svoje nároky pred príslušným súdom, ktorý žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že považuje uzatvorenú zmluvu za spotrebiteľskú a bezúročnú a bezpoplatkovú. Keďže zmluva bola uzavretá podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, majú obe zmluvy povahu absolútneho obchodu. Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je možná, nakoľko právne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným s prihliadnutím na charakter zmluvy nespadá pod spotrebiteľskú právnu úpravu zakotvenú v ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca uzavrel tohto istého dňa so žalovaným dodatok k zmluve, v ktorom mu dobrovoľne vyhlásil, že je veriteľom poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 350,- Eur, ktoré použije na kúpu pracovných pomôcok a pracovnej obuvi a uvedené prehlásenie potvrdil podpisom. Žalobca je toho názoru, že takémuto konaniu nie je možné poskytnúť právnu ochranu, pretože bol to žalovaný, ktorý priviedol žalobcu do omylu. Žalobcovi nevyplýva z platnej legislatívy povinnosť dodatočne skúmať na čo bol použitý poskytnutý úver. Žalobca uveril vyhláseniu žalovaného a nemohol mať vedomosť o úvahe žalovaného, ktorý v skutočnosti použil úver na iný účel. Žalovaný urobil predmetné vyhlásenie viacnásobne, a to pred uzavretím zmluvy o žiadosti o poskytnutie úveru

priamo v zmluve a vo vyššie spomenutom dodatku k zmluve. V jeho prípade je potrebné akcentovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalovaným vstupoval. Má za to, že sa dodatočne nemožno dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej forme (zmluva o úvere podľa obchodného zákonníka) sám svojím konaním žalovaný vyvolal a inicioval. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR z 13.4.2011 č. III ÚS 322/2010-37 podľa ktorého „ Ústavný súd zdôrazňuje, že záruky nezávislosti majú aj psychologickú povahu. Súd musí byť nielen fakticky nezávislý, ale musí sa tak javiť aj v očiach strán. Táto zásada sa vzťahu aj na orgány, ktoré vykonávajú aj niektoré právomoci všeobecného súdu. Ide o tzv. teóriu zdania, ktorá sa viaže na rozhodovanie o zaujatosti súdneho orgánu, ak keď neexistuje dôvod na subjektívnu zaujatosť.“ Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj rozhodnutí Ústavného súdu SR vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06). Súd prvej inštancie nedostatočným skutkovým zistením majúcim za následok zaujatie predčasného právneho záveru (bez dostatočného odôvodnenia) odňal žalobcovi možnosť pred ním konať. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za zmätočné vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný uviedol v zmluve, že má záujem použiť úver na účely výkonu povolania a v odôvodnení rozsudku sa s uvedenou skutočnosťou vôbec nezaoberal, čo má nepochybne za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, či došlo v konaní pred súdom prvej inštancie k takej vade konania, na ktorú odvolací súd podľa § 380 ods. 2 prihliada z úradnej povinnosti.

9. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 s tým, že termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že vydané rozhodnutie je vecne správne.

11. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmať z iných dôvod než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené, pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený. Odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradne tabuly súdu a na internetovej stránke súdov SR (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1,3 . Odvolací súd mal na zreteli i to, že v súlade s čl. 17 ods. 1 Nariadenia SR informovala komisiu o tom, že na základe procesného práva Slovenskej republiky bude možné v súlade s čl. 17 Nariadenia podať opravný prostriedok „odvolanie“ (§ 355 a nasl. na „krajské súdy“. V odvolacom konaní začatom podaným odvolaním podľa čl. 17 Nariadenia rozhoduje odvolací súd SR podľa procesného práva SR (čl. 19 Nariadenia).

12. Po takomto prieskume napadnutého rozhodnutia dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie súd spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie napadnutého rozsudku rozhodnutia súdu prvej inštancie vecne správne. Prvoinštančný súd pre účely rozhodnutia o podanom návrhu vykonal potrebné dôkazy z nich vyvodil správne skutkové závery a vec napokon aj správne právne posúdil. Dôvody napadnutého rozhodnutia dávajú odpoveď pre vecne skutkové otázky na právne posúdenie nárokov. Odvolací súd je toho názoru, že spĺňa v celom rozsahu náležitosti dané ustanovením § 220 a v podstate dáva odpoveď i na v odvolaní uplatnené odvolacie dôvody.

13. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne.

14. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožní s odôvodnením napadnutého rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnuté rozhodnutie ďalšie dôvody.

15. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje a na správne zdôvodnenie aj v celom rozsahu odkazuje.

16. V súvislosti s uplatnenými odvolacími námietkami odvolací súd uvádza, že predmetom odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej je nárok zo zmenky uplatnený žalobcom. Odvolacie námietky žalobcu však nesmerujú k rozhodnutiu o tomto jeho nároku, ale k posúdeniu nároku žalobcu zo zmluvy o poskytnutí úveru č. XXXXXXXXX z dňa 12.10.2011, ktorá nebola predmetom tohto sporu.

17. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zmenkovom nároku žalobcu založeného na poskytnutí ochrany spotrebiteľovi jasným zrozumiteľným a presvedčivým zdôvodnením vysvetlil svoj záver, na základe ktorého dospel k rozhodnutiu vo veci a odvolací súd na argumentáciu súdu prvej inštancie poukazuje a s ňou sa plne stotožňuje.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa § 387, ods. 1 CSP.

19. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a žalovanému preukázateľne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli, preto súd pri aplikácii ustanovenia čl. 16 Nariadenia i ustanovenia § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 nárok na náhradu trov odvolacieho konania sporovým stranám nepriznal.

20. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP, § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .