Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_6Co-210-2017.pdf
PDF · 93.72 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/210/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: Secapital S. á.r.L., so sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle, L-1653, Luxemburg, Luxemburské veľkovojvodstvo, zast. Advokátska kancelária Gallo s.r.o., so sídlom Martin, Jilemnického 30, proti žalovanému: W. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., T. XXX/X, o zaplatenie sumy 2 543,75 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 28. 03. 2017 č. k. 18C/284/2016-72 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 729,10 eura s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 16. 05. 2010 do zaplatenia, ktorú povolil žalovanému splácať v splátkach po 50 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc prvou splátkou nasledujúcou po právoplatnosti rozhodnutia, pod stratou výhody splátok a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2. Svoje rozhodnutie založil na zistení, že dňa 08. 09. 2009 bola medzi právnym predchodcom žalobcu (Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie 12) a žalovaným uzatvorená Zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky číslo XXXXXXX, na základe ktorej bola žalovanému schválená výška pôžičky 2 000 eur, s dohodnutou splátkou 64,31 eura, pri počte splátok 60 a s konečnou splatnosťou 60 mesiacov. Ďalej boli dohodnuté - mesačná výška poistenia 1,81 eura, ročná úroková sadzba 32,13 %, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN) 37,13 %, priemerná hodnota RPMN 27,33 %. Právne vec oprel o ust. § 4 ods. 1 až 3, § 8aa ods. 1 zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch; § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods, 1, § 54 ods. 1, § 517 ods. 2, § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Konštatoval, že predmetná Zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky je zmluvou spotrebiteľskou a mal za preukázané, že žalobca na základe uzavretej zmluvy poskytol žalovanému peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru v celkovej výške 2 000 eur. Z formy a obsahu zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu rezultoval, že sa jedná o tzv. "formulárovú" zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalobca už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovaného, pričom žalovaný obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť. Vyšiel zo zistenia, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje pri konečnej splatnosti úveru konkrétny dátum a spôsob, akým je uvedená splatnosť úveru nepovažoval za definíciu konečnej splatnosti úveru, neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Keďže zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 4 odseku 2 zák. č 258/2001 o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, a preto dospel k záveru, že žalobca sa môže dôvodne domáhať len zaplatenia doposiaľ nesplatenej istiny. Uviedol, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 2.000 eur, pričom žalovaný
zaplatil sumu 192,93 eura. S poukazom na ust. § 5b prihliadol na premlčanie, keďže považoval splátky za obdobie od 02. 09. 2009 do 20. 09. 2010 vo výške 1.077,97 eura za premlčané (17 mesiacov krát 63,41 eura). Za situácie, že žalovanému bol poskytnutý úver 2.000 eur, od ktorej sumy odpočítal sumu zaplatenú žalovaným a splátky, ktoré považoval za premlčané, žalobcovi priznal sumu 729,10 eura a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanému vzhľadom k priznanej sume túto povolil splácať v splátkach po 50 eur mesačne i s poukazom na vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu, ktorý súhlasil so splácaním v splátkach avšak minimálne vo výške 110 eur. Zároveň žalobcovi priznal i úrok z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1 a 2 OZ a § 3 vlád. nar. č. 87/1995 Zb. a to od 16. 05. 2010, teda odo dňa kedy sa žalovaný dostal do omeškania, keď listom zo dňa 06. 05. 2010 bol vyzvaný k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania založil na ust. § 255 ods. 2 CSP a náhradu trov konania pomerne rozdelil. Argumentoval, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 2.543,75 eura, (100%) úspešný bol v časti zaplatenia sumy 729,10 eura (29 %), úspech žalovaného bol 71 %, teda čistý úspech žalovaného je 42 %. V konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania ale nepriznal, pretože mu žiadne trovy konania nevznikli opierajúc sa i o čl. 17 CSP.
3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca v časti zamietajúceho výroku a vo výroku o trovách konania dôvodiac, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol rozsudok v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Namietal správnosť výpočtu dlžnej sumy prvoinštančným súdom, vychádzajúc z jeho právnych záverov ohľadne premlčania. V tejto súvislosti zvýraznil, že prvá splátka bola splatná k 20. 10. 2009 a žalobu podal na súd dňa 28. 02. 2013. Premlčanými splátkami by tak bolo len 5 splátok splatných ku dňu 20. 10. 2009, 20. 11. 2009, 20. 12. 2009, 20. 01. 2010 a 20. 02. 2010, pričom žalovaný uhradil riadne prvé tri splátky, preto premlčanými splátkami zostali splátky splatné ku dňu 20. 01. 2010 a 20. 02. 2010. Uzavrel, že ak žalovanému bola poskytnutá pôžička 2.000 eur, odpočítaním vykonaných úhrad vo výške 192,93 eura a premlčaných 2 splátok vo výške 128,62 eura by tak v zmysle právneho názoru súdu prvej inštancie mu vznikol nárok na zaplatenie sumy 1.678,45 eura s príslušenstvom.
4. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.
5. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
6. V prejednávanej veci sa žalobca svojou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 2 543,75 eura istiny s príslušenstvom z titulu nesplatenej pôžičky. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 729,10 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 16. 05. 2010 do zaplatenia, ktorú sumu povolil žalovanému splácať v splátkach po 50 eur mesačne vždy do 15 dňa v mesiaci, počnúc prvou splátkou nasledujúcou po právoplatnosti rozhodnutia, pod stratou výhody splátok, v ktorej časti pre absenciu odvolania strán sporu rozsudok prvoinštančného súdu nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho konania takto zostala len zamietajúca časť rozsudku napadnutá odvolaním žalobcu a nadväzujúci výrok o náhrade trov konania.
7. Z hľadiska skutkového stavu bolo v súdenej veci vykonaným dokazovaním doposiaľ preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný dňa 08. 09. 2009 uzavreli Zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. XXXXXXX., na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 2. 000 eur, ktorú sa zaviazal zaplatiť v 60-tich mesačných splátkach po 64,31 eura, pri mesačnej výške poistenia v sume 1,81 eura, ročnej úrokovej sadzbe 32,13 %, RPMN 37,13 % a priemernej hodnote RPMN 27,33%. Žalobca pre neplnenie podmienok zmluvy žalovaným ho vyzval listom zo dňa 05. 06. 2010 k okamžitej úhrade všetkých splátok v celkovej výške 3.684,96 eura. Z prehľadu splátok žalovaného vyplýva, že z titulu pôžičky uhradil žalobcovi tri prvé splátky splatné v termínoch 20. 10. 2009, 20. 11. 2009 a 20. 12. 2009 v úhrnnej sume 192,93 eura.
8. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
9. Podľa § 52 ods.1 - 4 OZ v znení do 31. 12. 2009, t. j. v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. V danej veci strany sporu neučinili sporným, že predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú je potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva, a to zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, Smernicu rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 a Zákon o ochrane spotrebiteľa ako lex specialis a všeobecnú úpravu obsiahnutú v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Nepochybne je totiž štandardnou formulárovou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný bol spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, ktorý nemal možnosť jej predformulovaný obsah ovplyvniť. Rovnako tak nespochybnili ani záver súdu prvej inštancie, že zmluvou bol tak žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver. Žalobca za zásadnú otázku, majúcu vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia, považoval posúdenie vykonané prvoinštančným súdom vo vzťahu k premlčaniu jednotlivých splátok úveru.
11. Podľa § 100 ods. 1 OZ, sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
12. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
13. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (§ 103 OZ).
14. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
15. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
16. I keď vychádzajúc z platnej právnej úpravy dlžník je v zásade povinný plniť celý dlh jednorazovo, dohodou dlžníka a veriteľa alebo rozhodnutím súdu môže byť založené i plnenie dlhu v splátkach. Pri splnení v splátkach ide vlastne o dvojakú dobu splatnosti, keďže jednak je stanovená doba plnenia (splatnosti) jednotlivých splátok a súčasne je určená i splatnosť celej pohľadávky. Ak dlžník plnil v splátkach, nezaplatenie jednej alebo viacerých splátok v čase ich splatnosti nespôsobuje bez ďalšieho splatnosť celého dlhu. Každá zo splátok totiž predstavuje samostatný dlh, ktorý veriteľ môže samostatne uplatňovať na súde. Súčasťou podmienok splatnosti jednotlivých splátok môže byť i určenie, že pre nesplnenie niektorej splátky je veriteľ oprávnený žiadať celý zvyšok pohľadávky naraz (§ 565 OZ). Ide tu tak o podmienenú výhodu splácať dlh v splátkach, ktorá spočíva v tom, že dlžník dodrží splátky. Ak dlžník nedodrží dohodu o včasnom splnení dohodnutých splátok alebo súdne rozhodnutie o povolení splátok, stráca výhodu splátok za predpokladu, že veriteľ požiada o zaplatenie celej pohľadávky, resp. nezaplateného zvyšku pohľadávky naraz. Uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky je v právomoci veriteľa, ktorý toto právo môže, ale nemusí uplatniť. Stratu výhody splátok musí veriteľ dlžníkovi oznámiť, prípadne i uplatniť na súde podaním žaloby. Splatnosť celej pohľadávky tak nenastala priamo zo zákona, ale záleží na veriteľovi, či toto právo uplatní, teda či vyzve dlžníka na zaplatenie
celého zvyšku dlhu. Toto svoje právo požadovať zaplatenie celej pohľadávky z dôvodu straty výhody splátok je časovo obmedzené tak, že veriteľ ho môže použiť najneskôr do splatnosti najbližšej ďalšej splátky. Ust. § 565 OZ o strate výhody splátok je modifikované vo vzťahu k plneniu zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach od 01. 11. 2008, kedy nadobudol účinnosť zák. č. 379/2008 Z.z. tak, že veriteľ je v prípade nesplnenia niektorej splátky oprávnený požadovať od dlžníka zaplatenie celého zvyšku pohľadávky najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Pokiaľ ide o premlčanie splátok platí, že premlčacia doba tu začína plynúť osobitne vo vzťahu ku každej splátke odo dňa jej splatnosti a premlčacia doba ohľadne celej pohľadávky v prípade straty výhody splátok začína plynúť odo dňa splatnosti nezaplatenej splátky.
17. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
18. V intenciách citovaného zák. ustanovenia je súd povinný formulovať odôvodnenie svojho rozhodnutia spôsobom zodpovedajúcim základným pravidlám logického a jasného vyjadrenia a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia je doložiť správnosť rozhodnutia a zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri jeho vydávaní. V prípade, ak súd pri odôvodnení rozhodnutia takto nepostupuje, ide o nedostatok zakladajúci vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Rozhodnutie je nepreskúmateľné, ak jeho písomné vyhotovenie neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu (porovnaj stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR z 03. 12. 2015). Za nedostatok zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu je potrebné považovať absenciu dôvodov vysvetľujúcich právny záver súdu v otázke, od riešenia ktorej bolo rozhodnutie závislé. O takýto prípad ide i v preskúmavanej veci.
19. Vo svetle zhora popísanej zákonnej úpravy a odvolacím súdom načrtnutých hľadísk však súd prvej inštancie v prejednávanej veci nepostupoval. Svoje rozhodnutie v zamietajúcej časti odôvodnil konštatovaním, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje pri konečnej splatnosti úveru konkrétny dátum a konečnú splatnosť úveru tak nemožno definovať, neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. č 258/2001 Z. z. a preto poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, z ktorého dôvodu žalobcovi priznal len doposiaľ nesplatenú istinu. Ustálil, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 2.000 eur žalovaný z tohto titulu zaplatil sumu 192,93 eura, s poukazom na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadol na premlčanie a považoval splátky za obdobie od 02. 09. 2009 do 20. 09. 2010 vo výške 1077,97 eura za premlčané (17 mesiacov krát 63,41 eura). Po odpočítaní uvedených súm preto žalobcovi priznal sumu 729,10 eura a vo zvyšku žalobu zamietol. Takéto odôvodnenie je v však v tomto smere nepostačujúce, keď postráda náležitú právnu argumentáciu vo vzťahu k záveru o tvrdenom premlčaní splátok za obdobie od 02.09.2009 do 20.09.2010. Naviac je v zrejmom rozpore, že uvedené obdobie zahŕňa splátky za celkovo 17 mesiacov, keď i bez ustálenia dňa, ku ktorému mali byť splátky vykonané, je nepochybné, že tento záver nezodpovedá elementárnej logike veci. V nadväznosti na uvedené tak nemôže obstáť ani záver prvoinštančného súdu o premlčaní pohľadávky žalobcu v rozsahu 1.077,97 eura a následne poskytnutý výpočet dlhu žalovaného. Za danej situácie odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa požiadavku, aby bolo vnútorne konzistentné, presvedčivé a jeho obsah umožňoval uskutočniť odvolací prieskum. Súd prvej inštancie sa preto dostal mimo limitov práva na spravodlivý proces chránený nielen čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru a k naplneniu tohto práva tak mohlo dôjsť len kasačným rozhodnutím odvolacieho súdu v napadnutej časti. V ďalšom konaní súd prvej inštancie prioritne bude musieť ustáliť deň, kedy došlo k zosplatneniu dlhu žalovaného, t. j. k uplatneniu práva žalobcom v zmysle § 565 OZ, ako východisko pre bezpečný záver o počiatku plynutia premlčacej doby. Je tomu tak z dôvodu, že ako už bolo uvedené, premlčacia doba pre všetky splátky uplatnené po tom, čo sa pre nezaplatenie niektorej zo splátok stal zročným celý dlh, začala plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k zročnosti celého dlhu a pre splátky splatné pred zročnosťou celého dlhu plynie samostatná premlčacia doba odo dňa ich splatnosti. Až po
vyhodnotení dňa zosplatnenia dlhu a posúdení uvedených kritérií bude môcť následne prijať záver o tom, či došlo k čo i len čiastočnému premlčaniu pohľadávky uplatnenej žalobcom v konaní a v prípade negatívneho zistenia k posúdeniu jej dôvodnosti v zostávajúcom rozsahu.
20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP). Súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) postupujúc v zhora naznačenom smere opätovne rozhodne o zostávajúcom nároku žalobcu, pričom svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby spĺňalo zákonné požiadavky naň kladené a vyporiadajúc sa v ňom i so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v jeho odvolaní. Zároveň rozhodne i o náhrade trov konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP).
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné & uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).