Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Cob-30-2018.pdf
PDF · 129.45 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cob/30/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu Mgr. Erika Németha a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: FARBALSTAV s.r.o., so sídlom 417, 951 03 Čeľadice, IČO: 46 799 885, zastúpený: Mgr. Marián Bafrnec, advokát, so sídlom Levická 598, 952 01 Vráble, IČO: 51 157 225, proti žalovanému: VELSA INVESTMENT s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 663/24, 968 01 Nová Baňa, IČO: 50 627 546, zastúpený: JÁNSKÝ & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Štúrova 13, 949 01 Nitra, IČO: 47 249 650, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 28Cb/6/2018 - 59 zo dňa 8. februára 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 28Cb/6/2018 - 59 zo dňa 8. februára 2018 p o t v r d z u j e .
Odvolací súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením o zabezpečovacom opatrení súd prvej inštancie I. výrokom zriadil záložné právo na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území G. Y., obec Y., okres Nitra, zapísanej Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, na LV č. XXXX ako parcela registra "M." parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: vinice, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalovaného v podiele 1/1 v pomere k celku v prospech žalobcu na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vo výške 20.075,-- eur s príslušenstvom zo Zmluvy o dielo zo dňa 22.05.2017, ktorá sa stala splatná 15.10.2017 a II. výrokom priznal žalobcovi náhradu trov konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v rozsahu 100 %.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami § 343 ods. 1 až 3, § 344, § 324 ods. 1 a 3 a § 326 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „CSP“).
3. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení uviedol, že z mailovej komunikácie žalovaného zo dňa 20.11.2017 mal súd za preukázané, že žalovaný nakladá so svojim majetkom takým spôsobom, že môže byť v budúcnosti ohrozená prípadná exekúcia voči žalovanému, nakoľko v ňom uviedol, že pristúpil k predaju pozemku. Žalobcom tvrdenú skutočnosť nepoprel. Bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, t. j. bez zriadenia záložného práva, by žalovaný prevodom vlastníckeho práva úplne zabránil v tom, aby sa žalobca v prípadnom exekučnom konaní domáhal uspokojenia svojej pohľadávky. Dôvodnosť a trvanie nároku na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia videl žalobca v tom, že z konania žalovaného je zrejmé, že sa zbavuje majetku. Ak by súd nezriadil záložné právo k nehnuteľnosti žalovaného, mohlo by sa stať, že prípadné rozhodnutie vo veci samej nebude možné vykonať v exekučnom konaní. Žalobca preukázal pohľadávku voči žalovanému Zmluvou o zhotovení diela zo dňa 22.05.2017, faktúrou č. 20170014 zo dňa 31.05.2017 na sumu 20.075,-- eur, mailovou komunikáciou zo dňa 07.11.2017, 19.11.2017, 20.11.2017, 21.11.2017, z ktorých súd zistil, že žalovaný má vedomosť o povinnosti zaplatiť
žalobcovi odmenu vo výške 20.075,-- eur. Z uvedenej komunikácie bol preukázaný zámer žalovaného predať pozemok v jeho vlastníctve s tým, že vykonal kroky na jeho predaj. Z LV č. XXXX ku dňu 08.02.2018 mal súd za preukázané, že vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Nitra, obec: Y., kat. ú. G.V., parc. č. XXXX/X, vinice vo výmere XXX m2, bol k uvedenému dňu žalovaný v celosti. Z uvedeného mal súd za preukázané konanie žalovaného smerujúce k zníženiu hodnoty svojho majetku, ktorý by bolo možné postihnúť výkonom rozhodnutia. Žalobca preukázal odôvodnenosť obavy v tom, že exekúcia na majetok žalovaného v prípade právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, by mohla byť ohrozená. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní dospel k záveru, že žalobca preukázal existenciu peňažnej pohľadávky voči žalovanému a zároveň obavu, že exekúcia bude ohrozená, z ktorých dôvodov návrhu na zriadenie záložného práva zabezpečovacím opatrením vyhovel v celom rozsahu.
4. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
5. Žalovaný podané odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi ustanovenými v § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Žalovaný namietol, že nebola a nie je daná existencia pohľadávky žalobcu, ktorá by mu vznikla, resp. že by bola splatná, a teda oprávnene uplatniteľná na súde. Rovnako súd prvej inštancie nemal ani akokoľvek overené splnenie ďalšieho predpokladu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to, že by bola daná dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená. Vo vzťahu k existencii pohľadávky žalobcu žalovaný namietol, že žiaden odovzdávací protokol žalobca so žalovaným nespísal ani nepodpísal. Súd prvej inštancie rozhodujúcu skutočnosť, teda riadne a včasné vykonanie diela jeho zhotovením a protokolárnym odovzdaním, od ktorej sa odvíjajúce právne nároky žalobcu nijako nepreveril ani nepreskúmal. Skutočnosť, že dielo nebolo žalovanému odovzdané potvrdzuje mailová správa právneho zástupcu žalobcu zo dňa 26.02.2018, v ktorej uvádza, že žalobca je ešte len pripravený dielo odovzdať v tam uvedených termínoch. Pohľadávka žalobcu z hľadiska jej existencie, minimálne však z hľadiska jej splatnosti je sporná. Odmena bola dojednaná v zmluve za vykonanie diela. Vykonanie diela jeho zhotovením a odovzdaním vyplýva zo zákonnej úpravy ako aj samotnej zmluvy o dielo, podľa ktorej sa dielo považuje za zhotovené jeho odovzdaním a podpísaním protokolu o odovzdaní a prevzatí diela. Pre vznik nároku na odplatu za dielo nie je rozhodujúca skutočnosť (a ustanovenie zmluvy o dielo o tom), kedy bude súdom právoplatne schválený právny úkon - kúpna zmluva špecifikovaná v preambule, pretože toto ustanovenie predpokladalo včasné vykonanie diela, teda do 31.05.2017. Žalobca je podľa zmluvy až do odovzdania diela jeho vlastníkom, preto keďže toto nebolo žalovanému odovzdané, žalovaný sa nestal jeho vlastníkom a žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na dohodnutú odmenu, ktorým odôvodňuje podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z porušenia povinnosti žalobcu riadne a včas dokončiť dielo jeho protokolárnym odovzdaním žalovanému, nemôže vzniknúť žalobcovi akékoľvek právo, a to ani právo na úhradu ceny za dielo. Ani žalobcom odovzdaná dokumentácia nebola úplná a vykazovala viaceré vady a nedostatky, ktorých nápravy sa žalovaný domáhal, avšak bezvýsledne. Ak dielo nebolo riadne a včas vykonané jeho odovzdaním, nemohol žalovaný ani zistiť prípadné vady diela a uplatniť z nich príslušné nároky, okrem iných aj napríklad nárok na zľavu z ceny diela, čo vyvoláva ďalšiu pochybnosť o výške žalobcom deklarovanej pohľadávky, ktorej exekučný výkon má byť ohrozený. Žalovaný odmieta tvrdenie žalobcu, že tento nevedel o zámere žalovaného vybudovať 3 rodinné domy, keďže o uvedenom bol informovaný realitnou maklérkou Bc. P. H., ktorú navrhuje žalovaný vypočuť. Absentuje aj ďalší predpoklad vyhovenia návrhu žalobcu, a to osvedčenie obavy z ohrozenia neskoršieho výkonu exekúcie. Ponuka na predaj pozemku z internetu bola stiahnutá nie z dôvodu, že žalovaný našiel kupujúceho, ale z dôvodu že žalovaný medzičasom prepracoval svoj projekt a po doriešení problémov s pripojením do distribučných sietí zvážil rentabilitu projektu, stiahol predaj pozemku z ponuky a pristúpil k realizácii stavieb, čo preukazuje časťou vyhotovenej projektovej dokumentácie v januári 2018. Súd prvej inštancie nepreskúmal, či v čase rozhodnutia na predmetných pozemkoch viazne plomba o prebiehajúcom vkladovom konaní ani nepreskúmal, či ide skutočne o jediný majetok žalovaného. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že je vlastníkom aj ďalších nehnuteľností v katastrálnom území E. o výmere cca X,X ha v nadobúdacej cene 130.000,-- eur, čo preukazuje pripojeným výpisom z listu vlastníctva. Žalovaný má rozpracované aj ďalšie projekty v celkovej hodnote prvotnej investície do pozemkov v sume ďalších cca 190.000,-- eur. Žalovaný prisľúbil úhradu ceny za dielo, avšak až po jeho riadnom dokončení a aj odovzdaní. Z uvedených dôvodov v danej veci neboli splnené procesné podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca naviac svoju pohľadávku doposiaľ súdne neuplatnil a tento úkon ani neavizoval a súčasne súd prvej inštancie mu túto povinnosť ani neuložil, a preto jeho postupom dochádza k časovo neobmedzenému súdnemu zaťaženiu majetku žalobcu, pričom zabezpečovacie opatrenie nie je inštitútom trvalej úpravy pomerov
medzi stranami. Ak žalobca k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepriložil doklad o protokolárnom odovzdaní diela, hoci sa naň odvoláva, mal byť jeho návrh odmietnutý. Žalovaný uviedol, že je ochotný so žalobcom za dohodnutých podmienok uzatvoriť dohodu o postupnom plnení. Z dôvodov uvedených v odvolaní žalovaného sa žalovaný domáha, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh žalobcu odmieta, eventuálne aby návrh žalobcu zamietol a súčasne, aby žalovanému priznal náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania v plnom rozsahu 100 %.
6. K odvolaniu žalovaného sa písomným podaním vyjadril žalobca.
7. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že s odvolaním žalovaného nesúhlasí. S poukazom na ustanovenie § 548 Obchodného zákonníka v prejednávanej veci je rozhodujúca pre učenie času zaplatenia dohodnutej odmeny za vykonanie diela dohoda zmluvných strán v čl. II. ods. 2 zmluvy. Žalovaný ako objednávateľ bol preto povinný uhradiť cenu diela v čase dohodnutom v zmluve o dielo (t. j. v lehote, ktorá začína plynúť okamihom právoplatnosti meritórneho rozhodnutia Okresného súdu Nitra, ktorým súd schváli kúpnu cenu špecifikovanú v preambule), a to bez ohľadu na to, či bolo jeho dielo vykonané jeho odovzdaním a spísaním preberacieho protokolu. Splatnosť odmeny sa takto dojednávala s ohľadom na to, že dielo už bolo v čase podpisu zmluvy skoro dokončené a v skutočnosti bolo dokončené k 31.05.2017. Žalovaný po 31.05.2017 neavizoval, že žalobca je v omeškaní s vykonaním diela. Samotný žalovaný je v omeškaní so splnením povinnosti prevziať riadne vykonané dielo. Dielo bolo už v čase splatnosti odmeny za vykonanie diela zo strany žalobcu vykonané v celom rozsahu. V čase uzavretia zmluvy bolo potrebné už len dokončiť prístupovú cestu, ktorá sa ešte dosypávala a valcovala. Vinou zlej komunikácie medzi právnym zástupcom žalobcu a žalobcom došlo v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia k nesprávnej interpretácii ohľadom podpisu preberacieho protokolu k dielu. Nič to však nemení na veci, že zaplatenie odmeny za vykonanie diela nebolo viazané na protokolárne odovzdanie diela, ale na právoplatnosť rozsudku Okresného súdu Nitra a tiež preto, že s prevzatím diela je v omeškaní žalovaný. Podľa predloženej e-mailovej komunikácie medzi konateľmi oboch spoločností bolo podpísanie preberacieho protokolu k dielu a prevzatie dokladov k dielu dohodnuté už na 07.11.2017. Žalobcom navrhnutý termín však konateľovi žalovaného nevyhovoval, a vyhovoval mu skôr termín 10.11.2017. Stretnutie konateľov sa napokon uskutočnilo až v 46. týždni roku 2017. V deň stretnutia konateľov žalobcu a žalovaného bola odovzdaná žalovanému dokumentácia k dielu v mieste jeho odovzdania. V tento deň mal byť podpísaný aj protokol o odovzdaní diela. K podpisu protokolu o odovzdaní však nedošlo, nakoľko si ho prítomný konateľ žalovaného len prevzal aj s dokumentáciou k dielu a nakoľko sa ponáhľal, odišiel s tým, že podpis preberacieho protokolu má čas. Svedkom toho bol aj zamestnanec žalobcu E. O., ktorého čestné vyhlásenie o uvedenom pripojil žalobca k svojmu vyjadreniu. Keďže konateľ žalobcu protokol prevzal avšak nepodpísal ho bez akéhokoľvek relevantného dôvodu, je podľa žalobcu v omeškaní s prevzatím diela žalovaný. V e-mailovej komunikácii v priebehu mesiaca december 2017 a január 2018 medzi konateľmi spoločnosti žalovaný vždy uisťoval žalobcu, že mu odmena bude uhradená, pričom zakaždým uvádzal iný dôvod, pre ktorý nebolo možné doposiaľ uhradiť žalobcovi odmenu. Žalobca nebol podľa zmluvy povinný a ani mu nikdy neprisľúbil, že zabezpečí písomnosti týkajúce sa zriadenia vecného bremena (v súvislosti s umiestnením elektromeru a plynomeru na pozemkoch parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX), či pripojovacej zmluvy na realizované prípojky zo ZSE či SPP. Žalobca ako zhotoviteľ inžinierskych sietí nemôže zaťažovať nehnuteľnosti vlastníka. Zriadenie vecného bremena nie je vecou zhotoviteľa diela, ktorý nemá žiaden vlastnícky vzťah k nehnuteľnosti, na ktorej sú zriadené inžinierske siete. Inzerciu nehnuteľnosti žalovaný stiahol až po tom, ako došlo ku komunikácii medzi konateľmi spoločností, v ktorej sa žalobca čoraz naliehavejšie domáhal uhradenia odmeny za vykonanie diela a hrozil súdny spor. Dôvodom stiahnutia inzercie mohlo byť aj to, že sa žalovanému nedarilo nehnuteľnosti predať. E-mailová komunikácia predložená žalovaným len opätovne preukazuje, že žalobca má snahu odovzdať opätovne dielo v žalobcom navrhnutých termínoch. Žalovaný do dňa spísania a podania tohto vyjadrenia na e-maily žalobcu neodpovedal a nenavrhol ani žiadny iný termín. Žalobca mohol vybudovať elektrickú prípojku len s takou kapacitou, ako umožňovala zmluva bývalého vlastníka pozemku parc. č. XXXX/X s prevádzkovateľom Západoslovenská distribučná, a.s., o pripojení odberného elektrického zariadenia. Zmluva o pripojení elektrického zariadenia žiadateľa do distribučnej siete hovorí o maximálnej rezervovanej kapacite 25 (A) a žalobca podľa toho aj elektrickú prípojku vybudoval. Zarážajúco vyznieva tvrdenie žalovaného, že malo ísť o vybudovanie troch sád prípojok pre tri domy, lebo išlo o tri pozemky, a to najmä so zreteľom na to, že dva z pozemkov mali tvoriť a aj tvoria spevnenú cestu, ktorá slúži ako prístupová cesta k pozemku parc. č. XXXX/X. O to zarážajúcejšie je toto tvrdenie s ohľadom na pripomienky žalovaného k zmluve, ktoré žalobcovi zaslala pani Bc. P. H. a v ktorých sa uvádza, že parcely XXXX/XX a XXXX/XX nebudú
stavebné pozemky v zmysle výstavby domu na nich, ale sú vlastne „tpovou“ cestou. Žalovaný pritom nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci opak.
8. Žalobca ďalej uviedol, že v e-mailovej komunikácii zo dňa 20.11.2017 so žalovaným sa vyjadril aj k údajnej nedostatočnej kapacite vybudovaných sietí. Žalobca na tomto svojom vyjadrení trvá. Žalovaný žalobcovi nepredložil žiadne vyjadrenie znalca alebo aspoň odborníka z oblasti stavebníctva, prípadne distribútora energií, o ktoré by svoje tvrdenia vedel oprieť a tiež ich nepredložil ani do tohto konania. Následne potom už v ďalšej e-mailovej komunikácii medzi konateľmi zo dňa 11.01.2018 nebol problém so sieťami, ale už bola problémom žalobcom vystavená faktúra z 31.05.2017, ktorú začal žalovaný „reklamovať“ až približne 8 až 9 mesiacov po jej vystavení a obdržaní, pričom sa vôbec neodvolával na to, že by dielo nebolo zhotovené, že by malo vady, nevrátil faktúru ako neopodstatnenú a ani neodstúpil od zmluvy pre nevykonanie diela v čase dohodnutom v zmluve. Zmluvu na vybudovanie inžinierskych sietí k pozemku parc. č. XXXX/XX uzavrel s vtedajšou vlastníčkou Ing. Y. F., ktorá mu tiež hradila cenu za vykonanie diela. Súčasným vlastníkom uvádzaného pozemku je H. M., ktorý rovnako nemá žiadne problémy s vykonanými inžinierskymi sieťami. Podľa žalobcu bola a aj naďalej je daná odôvodnenosť zabezpečovacieho opatrenia nariadeného napadnutým uznesením. Sám žalovaný do konania nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorým by podporil svoje tvrdenia. Zo strany žalovaného ide o špekulatívne konanie v súvislosti s úhradou odmeny za zhotovenie diela. Žalovaný namiesto toho, aby žalobcovi uhradil odmenu za vykonanie diela, začal sa účelovo vyhovárať na nedostatky diela, nedostatky dokumentácie, nedostatky kapacity inžinierskych sietí, ktoré nepreukázal. Nehnuteľnosti (na ktorých bolo údajne vadné dielo vykonané a ku ktorých užívaniu dielo slúži) ponúkal na internete, pričom konateľ žalovaného výslovne uviedol, že žalobca dostane odmenu za vykonanie diela až keď žalovaný sám predá pozemok spolu so sieťami. Žalobca má za to, že projektová dokumentácia predložená do konania žalovaným bola vyhotovená a predložená účelovo pre toto konanie, nakoľko ku dňu spísania tohto vyjadrenia na pozemku, ku ktorému boli vybudované inžinierske siete nezačali žiadne práce, hoci to žalovaný vo svojom odvolaní proklamuje. Ak by žalovaný využil možnosť urýchleného konania o návrhu na vklad podľa katastrálneho zákona, je len veľmi malá pravdepodobnosť, že by príslušný súd rozhodol o nariadení zabezpečovacieho opatrenia v lehote 14 dní od doručenia návrhu na jeho nariadenie. Vzhľadom na uvedené je zjavné, že žalovaný je nedôveryhodný a od začiatku nemal záujem uhradiť žalobcovi odmenu za vykonanie diela a nereagoval ani na žalobcov opätovný návrh o protokolárne odovzdanie diela v e-maily zo dňa 16.02.2018. Jedinou možnosťou ochrany práv žalobcu v čase podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a aj naďalej zostáva domáhať sa súdnej ochrany prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Úmyselné konanie žalovaného by nemalo požívať súdnu ochranu. Skutočnosť, že súdom nebola určená lehota na podanie žaloby nič nemení na veci, že žalobca by sa domohol vymoženia svojho práva na odmenu len ak by podal žalobu na súd a v tomto spore by bol úspešný. Žalobca žalovanému pri poslednej mailovej komunikácii navrhol tri nové termíny na protokolárne odovzdanie diela, a tak bola daná možnosť žalovanému, aby sa celá vec ukončila zmierlivo pred podaním žaloby. Žalovaný sa k daným termínom doposiaľ nevyjadril. Všetko preto nasvedčuje tomu, že žalovaný nemá reálny záujem uzavrieť celú záležitosť zmierlivo a ani nechce, aby mu dielo bolo odovzdané a chce pokračovať vo svojom konaní do doby, kým nenájde kupujúceho pre svoj údajne nový projekt realizovaný na nehnuteľnosti. I toto potvrdzuje opodstatnenosť zriadeného zabezpečovacieho opatrenia. Ak má žalovaný skutočný záujem na uhradení odmeny, nemôže mu zriadené záložné právo prekážať, nakoľko toto uhradením pohľadávky zaniká. Ak by žalovaný hodlal uhradiť odmenu za vykonanie diela, nemal by dôvod podať odvolanie proti napadnutému uzneseniu. Vzhľadom na uvedené považuje žalobca odvolanie žalovaného za nedôvodné, a preto navrhuje, aby napadnuté uznesenie odvolací súd potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov prvoinštančného i druhoinštančného konania v plnom rozsahu (pozn. - žalobca vo vyjadrení uviedol, že trovy konania žiada priznať žalovanému, čo odvolací súd vzhľadom na vyjadrenie žalobcu ako celku považoval za zrejmú nesprávnosť pri písomnom vyhotovovaní vyjadrenia žalobcu).
9. K vyjadreniu žalobcu sa odvolacou replikou vyjadril žalovaný.
10. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na svojom odvolaní ako aj na odvolacom návrhu. Nad rámec toho uviedol, že žalobca ani v predloženom vyjadrení neuvádza žiadne také skutočnosti, ktoré by vyvracali dôvody odvolania. Argumentácia žalobcu ohľadom splatnosti ceny za dielo neobstojí, pretože s ohľadom na obsah, účel a podstatu ostatných zmluvných dojednaní zmluvy o dielo nevyplýva, že by úmyslom žalovaného bolo hradiť cenu za dielo predtým, ako bude dielo riadne a včas zhotovené, t. j. aj odovzdané žalovanému. Základnou povinnosťou žalobcu bolo vykonať dielo riadne a včas, čo sa nestalo, pričom
až po vykonaní diela malo prísť k zaplateniu dohodnutej odplaty. Zmluvné strany v čase podpisu zmluvy vychádzali z toho, že v čase právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Nitra, ktorým súd schváli kúpnu zmluvu, ktorou žalovaný nadobudol predmetné pozemky, bude už dielo dokončené, teda aj riadne odovzdané žalovanému. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 266 Obchodného zákonníka. S poukazom na okolnosti veci, znenie zmluvy a napokon skutočnosti uvádzané oboma zmluvnými stranami, úmyslom zmluvných strán bolo, aby k splatnosti prišlo až po riadnom dokončení diela žalobcom. Takýto význam by prejavu vôle prikladala vzhľadom na uvedené aj iná osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Na základe uvedeného žalovaný odmieta, že by odplata za dielo mala byť splatná aj pred jeho dokončením a odovzdaním žalovanému. Žalovaný odmieta aj ostatné nepodložené závery a tvrdenia žalobcu. Tvrdenie žalobcu o nepredajnosti pozemku je naviac ďalším dôvodom na to, aby odvolací súd zabezpečovacie opatrenie zrušil. S ohľadom na ustanovenie § 329 CSP žalovaný nepovažuje väčšinu skutkových okolností, ktoré žalobca vo vyjadrení uviedol, za relevantné a podstatné pre vec.
11. K odvolacej replike žalovaného sa odvolacou duplikou vyjadril žalobca
12. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že v čase podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a vydania napadnutého uznesenia, ako aj v súčasnosti naďalej existujú dôvody, pre ktoré je nevyhnutné i naďalej ponechať zabezpečovacie opatrenie. Doterajšie špekulatívne konanie žalovaného, ktoré prekračuje hranice poctivého obchodného styku, vyvoláva dôvodné podozrenie, že sa bude snažiť aj o zhatenie prípadnej exekúcie. Žalobcom vystavená faktúra a hlavne e-mailová komunikácia a snaha žalovaného predať nehnuteľnosti svedčia o tom, že dielo bolo hotové ešte dávno pred splatnosťou odmeny, resp. ceny diela dohodnutou v Zmluve o dielo. K podpísaniu preberacieho protokolu k dielu nedošlo ihneď po jeho zhotovení len preto, že uvedené nehnuteľnosti neboli zapísané na liste vlastníctva v prospech žalovaného. Žalovaný vyhotovenie a doručenie faktúry, vystavenej žalobcom dňa 31.05.2017 v nadväznosti na zhotovenie, resp. dokončenie diela nikdy nespochybňoval a len žiadal od žalobcu po viac ako ôsmich mesiacoch od jej vystavenia a doručenia, aby ju žalobca prepracoval na faktúru z roku 2018, nakoľko v čase zhotovenia diela ešte pozemok nepatril vlastnícky žalovanému. Skutočnosť, že žalovaný považoval inžinierske siete za riadne zhotovené preukazuje aj to, že žalovaný nehnuteľnosti aj s inžinierskymi sieťami inzeroval na internete za cenu 65,-- eur/m2. Uvedené žalovaný nespochybnil. Potrebe ponechať zabezpečovacie opatrenie svedčí aj snaha žalovaného čo najviac oddialiť podpísanie preberacieho protokolu k dielu. V záväzkovom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným sa v skutočnosti všetko od začiatku prispôsobovalo žalovanému. Aby sa vyšlo v ústrety žalovanému, neriešilo sa medzi stranami sporu, či má byť cena diela uhradená pred dokončením alebo po jeho dokončení, podstatné bolo to, aby bola cena diela uhradená po tom, ako bude mať žalovaný istotu, že nehnuteľnosti v katastrálnom území G. Y. nadobudne žalovaný, t. j. po schválení kúpnej zmluvy súdom. Tomu sa prispôsobovala aj splatnosť ceny za dielo. Žalovaný ako developerská spoločnosť sa snažil v čase, keď žalobca podával návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nehnuteľnosti spolu s inžinierskymi sieťami predať a po ich stiahnutí z internetu podľa svojich vyjadrení v odvolaní naďalej vyvíja ďalšiu činnosť, aby nehnuteľnosti mohol čo najrýchlejšie predať. Žalobca už podal vo veci samej žalobu na Okresný súd Žiar nad Hronom, ktorej kópie prvej a poslednej strany a doručenky pripojil k odvolacej duplike. Skutočné obchodné praktiky žalovaného odhalil jeden z jeho konateľov, a to MUDr. Martin Varga, ktorý v mailovej komunikácii uviedol, že žalobcovi uhradí cenu diela až potom, keď sa nehnuteľnosti predajú (teda ani po odovzdaní diela ani po odstránení údajných vád). Konanie žalovaného je v rozpore s poctivým obchodným stykom, a preto mu nemožno vôbec dôverovať. Doterajšie konanie žalovaného by preto nemalo požívať právnu ochranu v podobe zrušenia zabezpečovacieho opatrenia, na ktorého nariadenie boli a aj naďalej sú dané zákonné predpoklady. Vzhľadom na uvedené žalobca opätovne navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil, a aby mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
13. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného a po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, napadnuté uznesenie je vecne správne, a preto je potrebné potvrdiť ho.
14. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca písomným podaním zo dňa 19.01.2018, doručeným súdu prvej inštancie dňa 19.01.2018, podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa
domáhal zriadenia záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, opísanej v žalobnom návrhu, za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky vo výške 20.075,-- eur s príslušenstvom z dôvodu neuhradenej odmeny za zhotovené dielo podľa Zmluvy o dielo, uzavretej medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom dňa 22.05.2017, ktorá sa stala splatnou dňa 15.10.2017. O návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením.
15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
16. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
17. Podľa § 387 ods. 3 veta druhá CSP odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
18. Podľa § 343 ods. 1 až 3 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (ods. 1). Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra (ods. 2). Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím (ods. 3).
19. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
20. Odvolací súd v odvolacom konaní dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav (pričom vzhľadom na osobitný charakter konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia skutkový stav súd prvej inštancie nezisťuje vykonávaním plnohodnotného dokazovania, ale len osvedčovaním pre rozhodnutie podstatných skutočností), a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj odôvodnil v dostatočnom rozsahu na to, aby jeho právne závery boli preskúmateľné v odvolacom konaní, a preto sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a v súlade s § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto svojho rozhodnutia o odvolaní primárne obmedzuje na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
21. CSP v ustanovení obsiahnutom v § 387 ods. 3 veta druhá CSP ďalej vyžaduje, aby aj v prípade skráteného odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu (spočívajúceho v skonštatovaní správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP) sa tento vysporiadal s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Na účely výkladu ustanovenia § 387 ods. 3 CSP je však za podstatný potrebné považovať len taký argument, ktorý je relevantný, teda má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy, že v prípade jeho preukázania (samostatne alebo v spojitosti s ostatnými okolnosťami) môže priniesť rozhodnutie priaznivejšie pre odvolateľa.
22. Odvolací súd jednak na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia podľa § 387 ods. 2 CSP a jednak za účelom vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami žalovaného uvedenými v odvolaní uvádza, že zabezpečovacie opatrenie je novým inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní vo veci samej si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva, teda až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči dlžníkovi a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená.
23. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr
judikovaná (teda v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia postačuje hodnoverné osvedčenie existencie a trvania nároku, pričom o hodnoverné osvedčenie pôjde vtedy, ak podľa súdu je miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia; podmienkou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, na rozdiel od rozhodnutia vo veci samej, ktorým sa vyhovuje žalobe, nie je dokázanie existencie a trvania pohľadávky), s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP.
24. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Navrhovateľom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči dlžníkovi.
25. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči dlžníkovi ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie dlžníka, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje majetkové pomery. Odvolací súd na tomto mieste osobitne poukazuje na to, že tu konštatovaný právny záver vychádza z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obo 144/97, ktoré bolo prijaté ako judikát na zverejnenie v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998.
26. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností pre vyhovenie návrhu na zriadenie záložného práva zabezpečovacím opatrením by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré hodnoverne osvedčia existenciu a trvanie peňažnej pohľadávky ako aj hrozbu zmarenia exekúcie.
27. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia musí súd taktiež vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany - dlžníka je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie.
28. Ústavný súd Slovenskej republiky už v náleze č. k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015 judikoval, že v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia príslušný súd v zásade nevykonáva dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností - skutočností, ktoré vyplývajú z tvrdení účastníkov konania v iných podaniach, prípadne zo skutočností, ktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré účastníci predložili v príslušnom štádiu konania o veci samej. Samotný Ústavný súd Slovenskej republiky následne vo svojom náleze č. k. III. ÚS 175/2017-44 z 4. júla 2017 konštatoval, že závery Ústavného súdu Slovenskej republiky, ku ktorým tento dospel v náleze č. k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015 sú relevantné aj v súčasnosti, keď rekodifikáciou civilného procesného práva došlo k definitívnemu zániku inštitútu predbežného opatrenia a s účinnosťou od 1. júla 2016 Civilný sporový poriadok zaviedol inštitút neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia. 29. Odvolací súd ďalej osobitne zdôrazňuje, že skúmanie práva alebo nároku (avšak len v rozsahu ich osvedčenia), ktorý vyplýva z konkrétneho právneho vzťahu medzi sporovými stranami je síce imanentnou súčasťou konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, avšak riešenie sporných otázok o základe alebo dôvode hmotnoprávneho nároku (ktorej ochrany sa žalobca v tomto konaní domáha svojím návrhom na zriadenie záložného práva) ako predbežných otázok pri skúmaní predpokladov v rámci procesnej ochrany poskytovanej zabezpečovacím opatrením nezodpovedá účelu tejto ochrany a ako také môžu byť len predmetom súdneho konania vo veci samej na základe žaloby. Existencia sporu medzi žalobcom a žalovaným o základe či dôvode, príp. aj rozsahu hmotnoprávneho nároku nevylučuje bez ďalšieho nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
keďže účelom tohto procesného zabezpečovacieho inštitútu je zabezpečiť, aby neprišlo k prípadnému zmareniu vynútiteľnosti rozhodnutia za predpokladu, že takéto rozhodnutie bude v konaní vo veci samej, začatom žalobou, vydané. Z uvedeného potom vyplýva aj to, že podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú splnené už hodnoverným osvedčením existencie a trvanie nároku navrhovateľa - žalobcu a obava z hrozby zmarenia exekúcie. Ak by samotná existencia sporu týkajúca sa základu či dôvodu hmotnoprávneho nároku vylučovala bez ďalšieho nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, muselo by byť aj v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vykonané plnohodnotné dokazovanie a právna úprava civilného sporového konania by ako jednu z podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia jednoznačne stanovila existenciu a trvanie peňažnej pohľadávky navrhovateľa (neuspokojila by sa len s osvedčením ich existencie).
30. Z podaní žalobcu ako aj žalovaného urobených v tomto konaní je zrejmé, že medzi sporovými stranami v prejednávanej veci existuje aj spor o existencii, resp. minimálne o trvaní peňažnej pohľadávky navrhovateľa - odmeny za vykonané dielo. Definitívne vyriešenie tohto sporu, so zreteľom na už vyššie uvedené, bude však predmetom súdneho konania vo veci samej, ktoré žalobou žalobcu o zaplatenie 20.075,-- eur s príslušenstvom zo dňa 16.04.2018 začalo na Okresnom súde Žiar nad Hronom jej doručením dňa 18.04.2018 (na tomto mieste odvolací súd súčasne vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného o tom, že napadnutým uznesením nebola žalobcovi uložená povinnosť podať žalobu vo veci samej uvádza, že táto povinnosť súdu prvej inštancie z ustanovenia § 344 v spojení s § 336 CSP nevyplýva, keďže podľa uvedených ustanovení je súd prvej inštancie len oprávnený uložiť v prípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia pred začatím konania súčasne aj povinnosť podať žalobu vo veci samej v ním stanovenej lehote). Uvedené zistenie o preukázaní sporu o existencii, resp. minimálne o trvaní peňažnej pohľadávky žalobcu medzi žalobcom a žalovaným, vychádzajúc z vyššie uvedených právnych záverov (najmä v bode 29. odôvodnenia tohto rozhodnutia), bez ďalšieho nebráni odvolaciemu súdu dospieť k rovnakému záveru, k akému dospel aj súd prvej inštancie, o tom, že z listinných dôkazov priložených žalobcom k jeho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, má hodnoverne osvedčenú existenciu ako aj trvanie nároku, ktorého zabezpečenia sa svojím návrhom žalobca domáha.
31. Bez toho, aby odvolací súd akokoľvek prezumoval vyriešenie preukázaného sporu medzi žalobcom a žalovaným (keď pre vyriešenie sporu vo veci samej, v závislosti od priebehu konania vo veci samej môže, no rovnako aj nemusí byť, relevantná aplikácia aj iných zákonných ustanovení, ako napr. § 266 Obchodného zákonníka, na ktorej zakladá žalovaný svoju procesnú obranu aj v tomto konaní, avšak posúdenie naplnenia hypotézy ustanovenia § 266 pre jej aplikáciu vo veci samej môže a bude vzhľadom na charakter konania plnohodnotne posudzovať až súd konajúci na základe žaloby vo veci samej), zo žalobcom predloženej zmluvy o zhotovení diela, uzavretej medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom dňa 22.05.2017, konkrétne čl. II. ods. 2. (v ktorej je dojednaný čas plnenia odmeny za dielo tak, že odmena bude uhradená objednávateľom do 3 dní od právoplatnosti meritórneho rozhodnutia Okresného súdu Nitra, ktorým súd schváli Kúpnu zmluvu špecifikovanú v preambule, pokiaľ vo faktúre zhotoviteľa doručenej objednávateľovi nebude uvedená dlhšia lehota splatnosti), mal za hodnoverne osvedčenú dohodu zmluvných strán o čase splatnosti odmeny za dielo. Podľa tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaný nerozporoval (a ani nepredložil dôkaz svedčiaci o opaku), nadobudol rozsudok, na ktorý odkazuje čl. II. ods. 2 zmluvy o zhotovení diela právoplatnosť dňa 11.10.2017 a súčasne nebolo žiadnou sporovou stranou tvrdené a ani osvedčené, že by vo faktúre zhotoviteľa doručenej objednávateľovi bola uvedená dlhšia lehota splatnosti. Z uvedených dôvodov s poukazom na čl. II. ods. 2 zmluvy o dielo dospel aj odvolací súd k záveru o tom, že bola hodnoverne osvedčená skutočnosť, že odmena za vykonané dielo sa stala splatnou práve dňa 14.10.2017, teda, že neuhradením odmeny sa dňa 15.10.2017 dostal žalovaný do omeškania so splnením svojej povinnosti. Odvolací súd k uvedenému ako aj podstatným tvrdeniam žalovaného uvedeným v odvolaní ďalej uvádza, že Obchodný zákonník upravuje povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za vykonané dielo v § 548, ktoré je dispozitívne, a preto uprednostňuje zmluvne dohodnutý čas platenia. Zmluvné strany teda môžu čas splnenia v zmluve dohodnúť aj tak, že odmena bude splatná ešte pred vykonaním diela (vo význame vykonania diela bez vád). Žalobca návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a listinnými dôkazmi k nemu priloženými osvedčil, že práve takáto dohoda bola medzi sporovými stranami uzavretá, a že preto (za uvedených okolností bez právnej relevancie existencie vád na splatnosť odmeny, ktorých existenciu žalovaný naviac ani v odvolaní hodnoverne neosvedčil) peňažná pohľadávka žalobcu (titulom nároku na odmenu za vykonané dielo vo výške 20.075,-- eur) existuje a od 15.10.2017 aj trvá.
32. Žalobca ďalej hodnoverne osvedčil aj existenciu zámeru žalovaného smerujúcu k znižovaniu hodnoty svojho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť, resp. konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje majetkové pomery, a to jednak mailovou komunikáciou, v ktorej konateľ žalovaného výslovne uviedol, že sa rozhodol predať pozemok, na ktorom žalobca vyhotovoval na základe zmluvy o dielo inžinierske siete a jednak aj listinou, na ktorej sa nachádza print screen obrazovky uloženej internetovej stránky spoločnosti DirectReal, na ktorom je v ponuke na predaj uvedený predmetný pozemok. Tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný už nemá v úmysle disponovať s daným pozemkom a že z tohto dôvodu bol stiahnutý tento inzerát z internetovej stránky realitnej kancelárie, keďže pristúpil k realizácii stavieb, neboli hodnoverne osvedčené, keď naopak, žalobca po tomto vyjadrení žalovaného priložil k svojmu vyjadreniu fotografie uvedeného pozemku, z ktorého pristúpenie k realizácii stavieb nevyplýva.
33. Na základe uvedeného mal odvolací súd, rovnako ako aj súd prvej inštancie hodnoverne osvedčenú existenciu všetkých zákonných predpokladov na zriadenie záložného práva uznesením o zabezpečovacom opatrení.
34. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z uvedených dôvodov podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
35. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (t. j. 100 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a ktoré vydá súdny úradník.
36. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.