Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-370-2017.pdf
PDF · 73.08 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/370/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a členov senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Moniky Géciovej PhD. v spore žalobcu: V. A., N.. XX.X.XXXX, A. M. B., N. B. XXX, zastúpeného: JUDr. Juraj Kus, advokát, so sídlom v Michalovciach, Námestie osloboditeľov 10, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom financií Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 5, v spore o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 24C/63/2009-334 zo dňa 13. septembra 2017 takto
rozhodol:
M e n í uznesenie v časti výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanému nahradiť štátu trovy v rozsahu 50 % tak, že n e p r i z n á v a štátu proti žalovanému nárok na náhradu trov.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol, že priznáva štátu náhradu trov, ktoré platil s tým, že žalobca je povinný štátu nahradiť trovy v rozsahu 50 % a žalovaný je povinný štátu nahradiť trovy v rozsahu 50 %.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou zo dňa 17.2.2003 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 807.660,- Sk so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 2.6.2001 až do zaplatenia, titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu štátu - Colného úradu Košice, ktorý mu zničil 12820 krabičiek cigariet, zaistených jeho rozhodnutím CR.17/2001 OCPSaP zo dňa 2.6.2001. Vo veci samej súd rozhodol rozsudkom č.k. 24C/63/2009-224 zo dňa 29.9.2014, ktorým žalobu zamietol, žalovanému náhradu trov konania nepriznal a vo vzťahu k trovám štátu vyslovil, že o ich náhrade rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Citovaný rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co/147/2015-312 zo dňa 30.3.2016. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.7.2016.
3. Pretože v novej úprave Civilného sporového poriadku účinnej od 1.7.2016 absentuje osobitné ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov, ktoré platil štát, prvoinštančný súd pri rozhodovaní vychádzal z článku 4 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Predmetnú otázku najbližšie čo do obsahu a účelu upravuje ust. § 255 CSP. Štát má právo na náhradu trov, ktoré platil, v závislosti od výsledkov konania a teda, v závislosti od pomeru úspechu a neúspechu sporových strán. Pretože v spore mal úspech v celom rozsahu žalovaný, keďže súd žalobcu zamietol, podľa zásady úspechu v konaní patrilo právo na náhradu trov konania žalovanému proti žalobcovi. Prvoinštančný súd však v rozsudku č.k. 24C/63/2009-224 zo dňa 29.9.2014 z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O.s.p. žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Vzhľadom na skutočnosti, ktoré mali vplyv na rozhodnutie o náhrade trov konania nepovažoval prvoinštančný súd za spravodlivé, aby náhradu trov štátu uložil výlučne neúspešnému žalobcovi. Navyše nariadenie tohto
dôkazu bolo v záujme oboch sporových strán pre vyriešenie spornej otázky existencie škody. Preto považoval za spravodlivé, aby sa obe v podobe stravy podieľali na náhrade trov štátu v rovnakom rozsahu, t.j. každý po 50 %.
4. Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol uznesenie prvoinštančného súdu zmeniť tak, že žalobca je povinný nahradiť trov konania štátu v rozsahu 100 %. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodil, že ustanovenie § 257 CSP nemožno vykladať tak, že dáva možnosť súdu hradiť trovy štátu úspešnému účastníkovi konania (strane sporu).
5. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1,2 CSP t.j. v časti výroku, ktorým prvoinštančný súd uložil žalovanému nahradiť štátu trovy v rozsahu 50 % a dospel k záveru, že je potrebné uznesenie v napadnutej časti výroku zmeniť.
7. O náhrade trov konania štátu rozhodol prvoinštančný súd analogicky podľa výsledku konania podľa ust. § 255 ods. 1 CSP aplikujúc aj ust. § 257 CSP, avšak nesprávne právne uzavrel, že môže čiastočne zaviazať na úhradu trov štátu aj úspešnú stranu sporu t.j. žalovaného. Tiež prvoinštančný súd si neujasnil, že zaviazal čiastočne k náhrade trov štátu samotný štát (Slovenskú republiku, zastúpenú Ministerstvom financií SR).
8. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 388 CSP uznesenie v časti výroku, ktorým prvoinštančný súd uložil žalovanému nahradiť štátu trovy v rozsahu 50 % zmenil tak, že nepriznal štátu proti žalovanému nárok na náhradu trov.
9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. (§ 393 ods. 2 posl. veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
ref.: Dr. Feťková
kanc.: opíš a daj na opravu ref. potom rozmnož, 2x zb.spis, zb.spis vylúč ostatné OS prepísala: 30.7.2018 A.Tomanová