Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/20/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: P. D., nar.: XX.XX.XXXX, bytom W., do XX.XX.XXXX za účasti: Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42 343 828, právne zastúpeného: JUDr. Monika Marjanovič - advokátka, so sídlom Košice, Urbánkova 1562/6, o zaplatenie 4.441,36 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 6C/200/2014 -186 zo dňa 31.07.2017, jednomyseľne takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku o trovách konania.

II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

III. Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bardejov (ďalej „súd prvej inštancie“) v napadnutom rozsudku vyslovil, cit.: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 87,51 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne od 11.08.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta. III. Súd žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. IV. Súd Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V. Súd štátu priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“.

2. V odôvodnení uviedol, že právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a. s. a žalovaný dňa XX.XX.XXXX uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluvu“), ktorej predmetom bolo poskytnutie bezúčelového spotrebného úveru vo výške 4.979,09 Eur. Za trvania zmluvného vzťahu žalovaný zaplatil žalobcovi (právnemu predchodcovi) celkom sumu 4.792,- Eur. Slovenská sporiteľňa, a. s. výzvou z 17.01.2012 vyzvala žalovanému na zaplatenie pohľadávky, ktorá vznikla v dôsledku omeškania, a to do 10 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalovaný nezaplatil. Vzhľadom na vyššie uvedené, Slovenská sporiteľňa, a. s. v súlade s 7.6.1 VOP listom z 20.05.2013 oznámila žalovanému, že ku dňu 17.05.2013 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, ktorý mu bol poskytnutý, čím sa pohľadávka stala splatnou v celom rozsahu. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavovala sumu 4.606,06 Eur. Súd prvej inštancie ustálil, že pohľadávka žalobcovi bola postúpená platne a tiež

konštatoval, že sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, a preto podrobil prieskumu zmluvu o úvere z hľadiska jej obsahových náležitostí. Ustálil, že výška RPMN v zmluve síce uvedená bola, ale je potrebné na ňu nazerať ako na neuvedenú, keďže nebola určená presne, ale len približne za súčasného splnenia podmienok, ktoré nastanú až v budúcnosti (pravidelné splácanie úveru). Navyše súd prepočtom RPMN zistil, že pri parametroch zmluvy, mala byť RPMN správne uvedená ako 13,98%. Z uvedeného dôvodu posúdil zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov. Žalobcovi vyhovel len čiastočne, priznal mu rozdiel medzi poskytnutým úverom a sumou, ktorú žalovaný doposiaľ uhradil, t. j. 87,51 eur. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Nárok na náhradu trov konania priznal aj Združeniu - pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ aj štátu.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým súd žalobu v časti zamietol a vo výroku o trovách konania. Namietal posúdenie poskytnutého úveru ako bezúročného a bez poplatkov, nakoľko má za to, že výška RPMN bola uvedená správne. Rovnako má za to, že predmetná zmluva obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti, a preto nie je dôvod, pre ktorý by žalobcovi mala byť priznaná žalobou uplatnená pohľadávka v celom rozsahu. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15. Žalobca namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd priznal nárok na náhradu trov konania združenia ako aj nárok na náhradu trov konania štátu. Navrhol rozsudok v jeho napadnutej časti zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, eventuálne ho zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil si trovy konania.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrilo Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“. Nesúhlasilo s tvrdeniami žalobcu o správnosti výšky RPMN. Má za to, že výška RPMN v predmetnej zmluve bola uvedená nesprávne, čo má za následok, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov. Nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že by Združenie nemalo nárok na náhradu trov konania. Navrhlo rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny. Uplatnilo si trovy odvolacieho konania.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 , preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 7. Vzhľadom na suspenzívny účinok odvolania, odvolací súd preskúmal rozhodnutie len v jeho zamietavej časti a súvisiaci výrok o trovách konania. Nakoľko žalovaný odvolanie nepodal, odvolací súd nemohol preskúmať správnosť výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobe v časti vyhovel.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

9. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) a žalovaným bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 4.979,09 Eur. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.07.2016. Predmetná zmluva je v zmysle § 52 a nasl. a v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch s účinnosťou v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvou spotrebiteľskou.

10. Dňa 27.06.2013 bola podpísaná Zmluva o postúpení pohľadávok medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. a EOS KSI Slovensko, s.r.o. (žalobca v tomto konaní).

11. Odvolací súd v prvom rade posúdil správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý uzavrel, že pohľadávka žalobcovi bola platne postúpená, a preto nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu nebol nezistený. S týmto záverom sa však odvolací súd nemôže stotožniť a považuje ho za vecne nesprávny.

12. Zo spisu vyplýva, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania vznikol z bankového úveru, regulovaného špeciálnou právnou úpravou Zákona o bankách (ďalej len „ZoB“).

13. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 ZoB podlieha bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať bankovú činnosť.

14. Z ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB je možné vyvodiť, že spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky môže byť len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatné. Teda banka má oprávnenie postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Teda pohľadávka zodpovedajúca takémuto peňažnému záväzku je nesplácaný určitú dobu dlh.

15. Z uvedeného vyplýva, že by bolo v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by k neúnosnému právnemu stavu, ak by banky postupovali „živý úver“ na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad NBS. V takomto prípade by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Uvedené by bolo v rozpore s požiadavkou náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade so smernicou o nekalých obchodných praktikách.

16. Podľa § 92 odsek 8 ZoB, (pôvodne išlo o § 92 ods. 7 ZoB), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

17. Banka má nepochybne právo postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu. Pre takýto postup banky je nevyhnutné, aby pristúpila v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru, čo je jej výlučným oprávnením, ktoré môže banka realizovať pred postúpením pohľadávky. Žalobca však takéto oprávnenie podľa názoru odvolacieho súdu nemá.

18. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpeniu pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky, a to kumulatívne.

19. Na základe vyššie uvedeného má odvolací súd za to, že v danej veci nemožno dospieť k inému právnemu záveru než k tomu, že pohľadávka nebola na žalobcu platne postúpená.

20. Špecifické pôsobenie bánk, na ktoré dohliada centrálna banka, opodstatňuje záver, že s bankovým úverom, ktorý nie je splatný, nemôže nakladať nebankový subjekt. Nesplatný úver od banky je produktom banky, na ktorý dopadá dohľad centrálnej banky s prísne stanovenými pravidlami pre bankový

sektor. Nebankový subjekt nie je oprávnený používať (akokoľvek) bankové oprávnenia a ani používať bankové úvery. Termín používať prirodzene zahŕňa aj zosplatnenie úveru alebo určité zavŕšenie vzťahu vyplývajúceho zo zmluvných podmienok banky.

21. Postúpenie pohľadávky je pomerne bežným právnym úkonom. Pokiaľ sa však cesia týka bankovej pohľadávky z bankového produktu, osobitný predpis dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie. Postúpiť tak možno bankovú pohľadávku v tej časti, ktorá je po splatnosti, iba po výzve na splnenie pričom výzva musí byť písomná a musí byť zo strany banky a omeškanie trvá viac ako 90 dní.

22. Čo sa týka podmienky písomnej výzvy pre jej splnenie bolo nevyhnutné, aby sa písomná výzva dostala do dispozičnej sféry dlžníka, teda žalovaného. Nestačilo teda len písomnú výzvu vyhotoviť, ale ju aj odoslať a doručiť dlžníkovi. V súvislosti s písomnou výzvou je potrebné dodať, že vo vzťahu k tejto listine nebolo preukázané, že by bola žalovanému aj reálne doručená.

23. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že táto podmienka pre platné postúpenie bankovej pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách splnená nebola.

24. Súd prvej inštancie však celkom nepochopiteľne a v rozpore s aplikačnou praxou súdov ustálil nasledovné: „Právny predchodca žalobcu výzvou z 17.01.2012 vyzval žalovaného na zaplatenie splátok úveru, s ktorými je v omeškaní. Síce nepreukázal, že túto výzvu žalovanému i doručoval, ale súd nemal pochybnosti o tom, že keď výzvu vyhotovil, tak ju aj odoslal, i keď priamy dôkaz chýba.“.

25. V kontexte uvedeného je potrebné si uvedomiť, že zmysle zásad platného civilného procesného kódexu je to práve žalobca, ktorý nesie dôkaznú povinnosť, ktorej cieľom je unesenie dôkazného bremena na skutočnosti, ktoré tvrdí. V danom prípade je však zrejmé, že žalobca si dôkaznú povinnosť nesplnil.

26. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná.

27. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia § 132 je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa.

28. V ustanovení § 185 je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.

29. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých a vykonaných dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

30. Z obsahu spisu je zrejmé, že právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru poskytnutého žalovanému dňa 17.05.2013. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, v ktorom právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného, aby do 10 dní od prevzatia tohto oznámenia splatil celú výšku pohľadávky, bolo žalovanému doručované, no tento si ju v odbernej lehote neprevzal. K

postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a. s. na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o. došlo dňa 27.06.2013.

31. So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je tak zrejmé, že právny predchodca žalobcu nesplnil zákonom vyžadované podmienky pre postúpenie pohľadávky v zmysle Zákona o bankách, v dôsledku čoho je potrebné postúpenie predmetnej pohľadávky posúdiť ako neplatné. Nakoľko pohľadávka právneho predchodcu žalobcu nebola na žalobcu platne postúpená, žalobca nie je v konaní, v ktorom si uplatňuje pohľadávku z neplatného postúpenia, aktívne vecne legitimovaný.

32. Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že žiadnym spôsobom nespochybňuje právo banky postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak pre takéto postúpenie je nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie by mala banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky.

33. V zmysle uvedeného žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom daného konania, keď bez platného postúpenia záväzku niet na strane žalobcu dostatok aktívnej legitimácie uplatňovať bankovú pohľadávku.

34. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že v oblasti ochrany spotrebiteľa je potrebné mať na zreteli zásadu poctivosti, a to vo forme tzv. princípu dôvery v oblasti ochrany spotrebiteľa.

35. Ústavný súd Českej republiky v nálezoch II.ÚS 3/06 zo 06.11.2007 a I.ÚS 3512/11 z 11.11.2013 uviedol, že uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb v sociálnom styku je základným predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu kategóriu sociálneho života. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného v tom, že text spotrebiteľskej zmluvy, osobitne vtedy, keď sa jedná o formulárovú zmluvu, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný.

36. Čo sa týka námietky žalobcu, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a v úplnosti neodôvodnil, je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B).

37. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti postupom podľa § 387 ods. 1 potvrdil, prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky sp.zn. II.ÚS 78/05).

38. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý odvolací súd, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania, postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, potvrdil.

39. Vo vzťahu k trovám Združenia, odvolací súd poukazuje na ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Z obsahu spisu vyplýva, že Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ vstúpilo ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, za účinnosti ktorého mu patril nárok na náhradu trov konania.

40. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo/181/2015: „Na procesných právach a povinnostiach subjektu vystupujúceho v konaní (spore) ako vedľajší účastník nič nezmenila zmena právnej úpravy spočívajúca v zrušení Občianskeho súdneho poriadku a v nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku od 1. júla 2016. Aj oznámenie určitého subjektu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na žalujúcej alebo žalovanej strane, je totiž procesným

úkonom, ktorého účinky - vznik vedľajšieho účastníctva - zostávajú v zmysle § 470 ods. 2 veta prvá zachované.“.

41. Vo vzťahu k trovám štátu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď priznal nárok na náhrad trov konania štátu v zmysle ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. a položky 20a bod 1 Sadzobníka. Nakoľko sa odvolací súd plne stotožňuje s dôvodmi, ktoré uviedol vo vzťahu k trovám štátu už súd prvej inštancie, nepovažuje za účelné ich duplicitne uvádzať a v celom rozsahu sa odkazuje na jeho odôvodnenie.

42. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný bol úspešný, no v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 v spojení s § 396 ods. 1 o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

43. Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ v tomto spore vystupovalo na strane žalovaného, teda procesne úspešnej strany, ktoré v odvolacom konaní aktívne chránilo práva žalovanej strany, a preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

44. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .