Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40Pc-5-2017.pdf
PDF · 127.22 KB
Case nature
Area
Subarea
40Pc/5/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Michalom Kubišom v právnej veci žalobcu: X. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. 2, XXX XX U., zastúpený Advokátska kancelária E - S attorneys-at-law, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 51, 821 08 Bratislava, IČO: 50 821 440, proti žalovanej: F. X., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. 2, XXX XX U., zastúpená Mgr. Alicou Mendlovou, advokátkou so sídlom Riečna 2, 811 02 Bratislava, IČO: 42 137 624, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
I. Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že z vecí, ktoré mali strany sporu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa do výlučného vlastníctva žalovanej prikazujú:
1. nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese U. IV, obec BA-m.č. D., k.ú. D., zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor ako:
- byt č. XXX, na XX. poschodí vo vchode R. X v U., nachádzajúci sa v bytovom dome R. X v U., súp. č. XXXX, postavený na pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX o výmere 640 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX o výmere 640 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, vo veľkosti 5425/598798,
- spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX, postavený na pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX o výmere 640 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, vo veľkosti 5425/598798.
2. Hnuteľné veci tvoriace zariadenie vyššie uvedeného bytu v zostatkovej hodnote 0 eur, a to: a) Obývacia spálňa:
- interiérové dvere + zárubňa,
- rohová sedacia súprava,
- konferenčný stolík,
- komoda pod TV (na mieru),
- nová manželská posteľ s 2 matracmi,
- šatníková zrkadlová skriňa b) Detská izba:
- interiérové dvere + zárubňa,
- vstavaná skriňa na mieru,
- poschodové postele, 2 matrace, 2 rošty (na mieru),
- rohové písacie stolíky (na mieru),
- 2 police na písacie stolíky,
- 2 kancelárske stoličky,
- koberec
c) Kuchyňa:
- jedálenský stôl (na mieru),
- 4 stoličky,
- chladnička zn. Electrolux, rok nadobudnutia 2009
- mikrovlnná rúra zn. Whirlpool, rok nadobudnutia 1997
- podlaha PVC
d) kúpeľňa
- interiérové dvere + zárubňa,
- automatická práčka zn. Bosch, rok nadobudnutia 2010
- zrkadlová skriňa s osvetlením e) WC:
- interiérové dvere + zárubňa,
- polička
3. Dva detské horské bicykle, rok nadobudnutia 2011.
II. Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že z vecí, ktoré mali strany sporu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje:
1. Osobné motorové vozidlo Y. G., rok výroby 2003, farba strieborná metalíza svetlá, EVČ: U VIN:T v zostatkovej hodnote 1 000 eur.
2. Kamera zn. Sony, rok nadobudnutia 2002 v zostatkovej hodnote 0 eur.
III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielov sumu 44.256,25 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.03.2017 domáhal, aby súd vyporiadal jeho bezpodielové spoluvlastníctvo so žalovanou. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že so žalovanou uzatvoril manželstvo dňa 12.07.1997, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/318/2013-190 zo dňa 19.01.2016. Počas manželstva nadobudol so žalovanou zo spoločných prostriedkov do bezpodielového spoluvlastníctva nasledovný majetok: I. nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese U. IV, obec BA-m.č. D., k.ú. D., zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor ako:
- byt č. XXX, na XX. poschodí vo vchode R. X v U., nachádzajúci sa v bytovom dome R. X v U., súp. č. XXXX, postavený na pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX o výmere 640 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX o výmere 640 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, vo veľkosti 5425/598798,
- spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX, postavený na pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX o výmere 640 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, vo veľkosti 5425/598798 (ďalej len „byt“).
II. Hnuteľné veci tvoriace zariadenie vyššie uvedeného bytu, a to: a) Obývacia spálňa:
- interiérové dvere + zárubňa,
- rohová sedacia súprava,
- konferenčný stolík,
- komoda pod TV (na mieru),
- nová manželská posteľ s 2 matracmi,
- šatníková zrkadlová skriňa b) Detská izba:
- interiérové dvere + zárubňa,
- vstavaná skriňa na mieru,
- poschodové postele, 2 matrace, 2 rošty (na mieru),
- rohové písacie stolíky (na mieru),
- 2 police na písacie stolíky,
- 2 kancelárske stoličky,
- luster
- koberec
- TV
- Stolový počítač + tlačiareň c) Kuchyňa:
- jedálenský stôl (na mieru),
- 4 stoličky,
- chladnička zn. Electrolux, rok nadobudnutia 2009
- mikrovlnná rúra zn. Whirlpool, rok nadobudnutia 1997
- podlaha PVC
d) kúpeľňa
- interiérové dvere + zárubňa,
- automatická práčka zn. Bosch, rok nadobudnutia 2010
- zrkadlová skriňa s osvetlením e) WC:
- interiérové dvere + zárubňa,
- polička
f) dva bicykle
g) kamera
III. Osobné motorové vozidlo Y. G., rok výroby XXXX, farba strieborná metalíza svetlá, EVČ: U
Navrhol, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej prikáže byt a hnuteľné veci tvoriace vybavenie bytu a do jeho výlučného vlastníctva prikáže osobné motorové vozidlo s tým, že žalovaná bude povinná zaplatiť mu z titulu vyporiadania sumu 48 000 eur. 2. Žalovaná poukázala na to, že prerábky bytu boli financované z prostriedkov, ktoré nadobudli pôžičkou na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 23.01.2001, ktorú si bola nútená zobrať od svojho brata vo výške 250 000 Sk/8 298,48 eura. Kúpa bytu bola financovaná sčasti z jej výlučných prostriedkov, ktoré dostala darom vo výške 350 000 Sk/11 617,87 eura od svojej matky v roku 2000. Poukázala tiež na to, že v minulosti sa snažila so žalobcom dohodnúť na vyporiadaní, pričom mu navrhla, že byt predajú a z financií zabezpečia jednoizbový byt pre ňu a ich spoločného maloletého syna a zvyšok si ponechá žalobca. Ďalej uviedla, že počas celého manželstva financovala celú domácnosť sama, nakoľko žalobca jej neprispieval žiadnymi financiami. Pravidelne bola nútená požičiavať si peniaze od svojej rodiny alebo kolegov a priateľov, nakoľko žalobca na domácnosť vôbec neprispieval. Okrem iného sa žalobca na domácnosti nepodieľal ani žiadnymi prácami alebo starostlivosťou o ich spoločné deti. Všetku starostlivosť vykonávala výlučne ona. Žalobca sa k nej správal agresívne, niekoľkokrát ju fyzicky napadol, a to aj za prítomnosti maloletého syna a v tejto súvislosti podala aj trestné oznámenie na žalobcu, nakoľko jej spôsobil zranenia hlavy a krčnej chrbtice s dobou liečenia 8 dní. Pri fyzických útokoch na jej osobu niekoľkokrát zničil a poškodil aj zariadenie bytu. Preto navrhla, aby súd pri vyporiadaní vychádzal z disparity podielov. Uviedla, že finančné prostriedky, ktoré mal žalobca na svojom účte, účelovo pred rozvodom vybral a jej zrušil prístup k účtu, pričom sa jednalo o sumu cca 10.000 eur. Taktiež vybral finančné prostriedky zo stavebného sporenia v spoločnosti Wustenrot, č. zmluvy 28781435. Z uvedeného dôvodu nesúhlasila s navrhovaným vyporiadaním vo výške 48 000 eur, žiadala započítať dar, ktorý investovala do ich spoločného majetku s tým, že masu BSM tvorí aj pasívum v podobe pôžičky od jej brata. Súhlasila s vyporiadním BSM tak, že byt aj so zariadením pripadne jej, žalobcovi pripadne osobné motorové vozidlo, ona prevezme dlh v podobe pôžičky od jej brata a titulom vzájomného vyporiadania vyplatí žalobcovi sumu 10 000 eur.
3. Žalobca mal za to, že pôžička od brata žalovanej vo výške 250.000 Sk/8.298,48 eura a dar od matky žalovanej vo výške 350.000 Sk/11.617,87 eura sú fiktívne právne úkony. Uviedol, že v čase kúpy spoločného bytu (október 2000) mal nadštandardné príjmy zo svojho pracovného pomeru v Nemecku. Prerábky spoločného bytu sa financovali z predaja motorového vozidla, ktoré bolo v jeho výlučnom vlastníctve (80.000 Sk/2.655,51 eura) a z príjmov zo Zmlúv o stavebnom sporení, a to 129.256,40 Sk/4.290,53 eura zo Zmluvy č. 0948002 8 01, uzatvorenej dňa 20.05.1996 (t.j. pred uzatvorením manželstva so žalovanou) medzi žalobcom a Prvou stavebnou sporiteľnou a súčasne 149.200 Sk/4.952,53 eur zo Zmluvy č. 0948001 4 03, uzatvorenej dňa 20.05.1996 medzi jeho matkou
a Prvou stavebnou sporiteľnou. Sumy z predmetných zmlúv mu boli vyplatené v roku 2000, resp. 1999, t.j. pred kúpou bytu. Kúpa bytu tiež bola čiastočne financovaná z prostriedkov požičaných od p. J. O. (100.000 Sk/3.319,39 eura), ktoré jej približne po roku vrátil. Z uvedeného vyplýva, že strany mali pred kúpou bytu k dispozícii približné 458.456,40 Sk/15.217,96 eur, pričom kúpna cena za byt predstavovala sumu 243.610 Sk/8.086,37 eura. Neboli teda odkázaní na finančnú výpomoc svojich príbuzných. Poprel tvrdenia žalovanej o financovaní domácnosti a starostlivosti o spoločné deti. Poukázal na to, že od začiatku manželstva dával všetky peniaze manželke, aby s nimi hospodárila, nakoľko on dennodenne a dlho pracoval a žalovaná malá prehľad o všetkých potrebných úhradách. Po tom, čo v roku 2007 začali chodiť upomienky ohľadom neuhradených platieb spojených s bytom, spravil trvalé príkazy zo svojho účtu. Žalovaná pritom malá svoj vlastný účet pre svoje potreby. Nákupy, ako oblečenie pre deti a potraviny, platil on v hotovosti aj z účtu. Tiež platil za spoločné dovolenky s deťmi. Čo sa týka výchovy spoločných detí, trávil s nimi každú voľnú chvíľu, o domácnosť sa staral spolu s manželkou, pričom on mal na starosti najmä finančné zabezpečenie a žalovaná každodennú starostlivosť. Poukázal na to, že žalovaná zrušila všetky životné poistky, vrátane spoločného syna J. a sumu vo výške 2 500 eur si ponechala a použila na neznáme účely. Poprel akékoľvek agresívne správanie voči žalovanej. Mal za to, že nie sú dané podmienky na to, aby sa pri vyporiadaní nedodržala zásada parity podielov, keďže sa o rodinu riadne staral, finančne zabezpečoval chod domácnosti a podieľal sa na výchove spoločných detí.
4. Na pojednávaní konanom dňa 16.01.2018 žalobca navrhol zohľadniť ako svoj vnos sumu 15.217,96 eura, ktorú vynaložil zo svojho a ktorá predstavuje príjem z dvoch zmlúv o stavebnom sporení, ďalej príjem z predaja motorového vozidla, finančnú pôžičku p. O. a životnú poistku syna J. v sume 2 500 eur. Čo sa týka lustra, televízora, PC a tlačiarne, netrval na ich vyporiadaní, s čím súhlasila aj žalovaná.
5. Na pojednávaní konanom dňa 15.03.2018 žalovaná uviedla, že čo sa týka poistky na syna J., rovnaká poistka bola uzatvorená na syna R., a preto ak žalobca žiada zohľadniť túto sumu, tak rovnako aj ona žiada, aby bola suma z poistky na syna R. zahrnutá do vyporiadania. Poukázala na to, že žalobca pred rozvodom manželstva dňa 28.10.2013 účelovo vybral z účtu sumu 10.000 eur. Túto sumu žiadala zohľadniť tak, aby jej bola priznaná 1 z tejto sumy, teda 5 000 eur.
6. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:
6.1. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/318/2013-190 zo dňa 13.05.2015 právoplatným dňa 26.06.2015 bolo manželstvo žalobcu a žalovanej uzavreté dňa 12.07.1997 rozvedené. Počas manželstva žalobca a žalovaná nadobudli byt a hnuteľné veci špecifikované vo výroku tohto rozsudku. Uvedené nebolo medzi stranami sporné, navyše to vyplýva aj z priložených listinných dôkazov, a to z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/318/2013-190 zo dňa 13.05.2015 (č.l. 6 spisu), výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. D., obec BA- m.č. D., okres U. IV (č.l. 5 spisu) a zhodných tvrdení strán sporu. Darovacou zmluvou zo dňa 09.09.1999 (č.l. 26-30 spisu) matka žalovanej F. Y. darovala žalovanej sumu 350 000 Sk. Zmluvou o pôžičke zo dňa 23.01.2001 (č.l. 29-30 spisu) brat žalovanej R. O. požičal žalovanej sumu 250 000 Sk, ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť do 31.12.2010. Čestným prehlásením zo dňa 14.03.2018 (č.l. 113-114 spisu) matka žalovanej F. Y. čestne prehlásila, že žalovanej darovala sumu 350 000 Sk v roku 1999, nakoľko žalovaná potrebovala peniaze na kúpu bytu, pričom svedkom darovania bol brat žalovanej R. O. a žalobca. Tiež čestne prehlásila, že bola svedkom požičania peňazí, ktoré si žalovaná v roku 2001 požičala od svojho brata R. O. v sume 250 000 Sk. Z kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 16.10.2000 (č.l. 54-56 spisu) súd zistil, že žalobca a žalovaná ako kupujúci kúpili byt špecifikovaný vo výroku tohto rozsudku za kúpnu cenu 243 610 Sk, pričom kúpna cena bola vyplatená pri podpise zmluvy. Z výplatných pások žalobcu (č.l. 50-52 spisu) súd zistil, že čistá mzda žalobcu za január 2000 predstavovala sumu 1 228,08 DM/627,91 eura, za február 2000 sumu 2 652,59 DM/1 356,25 eura, za marec 2000 sumu 3 065,54 DM/1 567,39 eura, za apríl 2000 sumu 2 078,92 DM/1062,93 eura. Z potvrdenia o zrušení zmluvy o stavebnom sporení zo dňa 06.10.2000 a z potvrdenia vyplatenia finančných prostriedkov zo zrušenej zmluvy zo dňa 15.12.2000 (č.l. 58-59 spisu) súd zistil, že Prvá stavebná sporiteľňa oznámila žalobcovi, že na základe jeho žiadosti mu bola zrušená zmluva o stavebnom sporení č. 0948002 8 01 a bola mu vyplatená suma spolu 129 256,40 Sk. Z listu Prvej stavebnej sporiteľni zo dňa 06.10.1999 a 19.11.1999 (č.l 62-63 spisu) súd zistil, že Prvá stavebná sporiteľňa oznámila matke žalobcu H. Kováčovej, že jej poukazuje prostriedky z medziúveru spolu vo výške 149 200 Sk, pričom ako prijímateľ platby bol uvedený žalobca. Z trvalých príkazov zo dňa 14.02.2007 (č.l. 64, 89, 90 spisu) súd zistil, že žalobca si zriadil trvalé príkazy na úhradu platieb pre UPC Broadband Slovak a na úhradu platieb za služby spojené s užívaním bytu. Z výpisov z účtu žalobcu (č.l
65-71, 91, 121 spisu) súd zistil, že žalobca v období rokov 2007-2011 uhrádzal zo svojho účtu viaceré platby týkajúce sa domácnosti strán sporu (ako napr. Kika Nábytok Slovensko, s.r.o., BAUMAX s.r.o., fond oprav, UPC, bytové služby, elektrina, potraviny, obuv, životné poistky strán sporu a spoločných detí, dovolenky Auto Camp Šibeník, Camping Marinella Pesaro, Thermalpark Dunajská Streda, Vadas, Štúrovo, atď.).
6.2. Výsluchom R. O., brata žalovanej súd zistil, že koncom roka 2000 ho kontaktovala žalovaná, že by si potrebovala požičať nejaké peniaze, na čo jej v januári 2001 požičal sumu 250 000 Sk. Žalobca aj žalovaná pracovali v tom čase v Rakúsku, slušne tam zarábali, preto nevidel dôvod obávať sa, že by sa mu tie peniaze nevrátili. Peniaze však doteraz neboli vrátené. Čo sa týka účelu požičania peňazí, žalovaná hovorila, že by si chceli kúpiť byt, resp. raz hovorila o dome. Čo sa týka financovania domácnosti uviedol, že mal dojem, že žalobca bol ten, kto držal kasu a žalovaná bola tá, čo sa starala o domácnosť a financovala domácnosť. Uviedol tiež, že podľa jeho názoru sa vo väčšej miere starala o deti žalovaná, čo ale neznamená, že by sa žalobca o deti nestaral. Nepotvrdil, že by sa žalobca správal ku žalovanej hrubo. Vzťah detí k žalobcovi bol normálny, čo sa týka základných potrieb nič im nechýbalo.
6.3. Výsluchom svedkyne P. Y. súd zistil, že bola suseda strán sporu v čase, keď žila na R. ulici v U.. Uviedla, že sa z času na čas starala o deti žalovanej, keďže ona si chodila privyrábať. So žalovanou sa stretávala skoro každý deň, žalobcu videla len raz za čas. Žalovaná si z času na čas, asi tak raz za 2 mesiace pýtala od nej peniaze, či by jej mohla požičať, išlo o sumy okolo 100 Sk, ktoré tak do mesiaca aj vrátila. Žalovaná jej hovorila, že z jej platu jej to nevychádza, väčšinou si požičiavala ku koncu výplaty, resp. týždeň pred výplatou, hovorila že jej žalobca nedáva peniaze. Uviedla, že dvakrát si žalovaná požičala na oblečenie pre deti a stravu, vtedy s ňou išla do obchodu a videla, že kupuje potraviny. Bolo to približne v roku 2004. Uviedla tiež, že nemala pocit, že by deťom žalobcu a žalovanej niečo chýbalo, nechodili otrhané ani nehladovali, lebo žalovaná sa starala o to, aby im nič nechýbalo. Svedkyňa poukázala na to, že v roku 2008 sa odsťahovala.
6.4. Výsluchom svedka H. Y., manžela svedkyne P. Y. súd zistil, že o deti a domácnosť sa starala žalovaná. Uviedol, že žalovaná si veľakrát prišla požičať peniaze, išlo o sumy okolo 200 Sk, 300 Sk, možno 500 Sk, ktoré potom aj vrátila, ale dosť ťažko. Peniaze si požičiavala asi na stravu alebo domácnosť, on sa na to nepýtal. Uviedol tiež, že žalovaná sa sťažovala, že žalobca je stále v práci, že žalobca zarába veľa peňazí, pričom ona nemá dosť peňazí.
6.5. Výsluchom svedka R. X., maloletého syna strán sporu súd zistil, že žalobca sa o neho počas manželstva so žalovanou staral, chodili na dovolenky, vždy keď mal žalobca čas, tak boli spolu. Uviedol, že si presne nepamätá, či mu žalobca kupoval veci, oblečenie a pod., ale myslí, že peniaze dával mame a tá to kupovala. Počas ich manželstva mal všetko čo potreboval. Uviedol tiež, že nemal pocit, že by im chýbali peniaze. Čo sa týka starostlivosti o domácnosť ako pranie, žehlenie, varenie, uviedol, že to robila mama. Keď mal otec voľno, väčšinou to bolo tak 3 krát do týždňa, tak chodili k babke na bicykli alebo podobne.
6.6. Výsluchom svedkyne J. R., rodinnej známej súd zistil, že žalobcu pozná asi 25-27 rokov, počas manželstva spoznala aj žalovanú. Trávila s nimi ako aj s ich deťmi veľa času. Uviedla, že žalobca sa staral o deti, mali všetko čo potrebovali, kúpil im bicykle, tablety, PC, žalobca mal dve roboty a trávil s nimi toľko času, koľko mohol. Bola v úzkom kontakte aj so žalovanou, ktorá pracovala spolu s ňou, chodili jedným autom do Rakúska, takže s ňou trávila veľa času. Žalovaná vtedy zarábala asi okolo 400 eur. Poukázala na to, že žalobca jej hovoril, že žalovanej musí na domácnosť, t.j. na stravu stačiť to, čo si zarobí, lebo ostatné platil on, ako je byt, na deti, platil poistky, aby boli zabezpečené do budúcnosti. Uviedla, že určite neboli v takej situácii, že by si museli požičiavať peniaze, peňazí mali dosť. Ich finančnú situáciu v čase, keď si kupovali spoločný byt poznala, mali dve stavebné sporenia, jedno bolo na žalobcovu mamu, druhé bolo na žalobcu a ešte mali medziúver. Chýbalo im 100 000 Sk na kúpu bytu a vtedy prišli obidvaja za ňou či by im tých 100 000 Sk požičala, aby si nemuseli brať úver. Keďže ich dobre poznala tak im požičala. Potom ich v krátkej dobe asi do pol alebo trištvrte roka vrátili. Uviedla, že na kúpu bytu im nepožičali peniaze rodinný príslušníci, lebo to by určite vedela.
7. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
7.1. Podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občianky zákonník (ďalej len „O.z.“)
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.3) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20160701>
7.2. Podľa § 148 O.z. zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
7.3. Podľa § 149 ods. 1 O.z. ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
7.4. Podľa § 149 ods. 3 O.z. ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
7.5. Podľa § 150 O.z. pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. 8. Súd mal v konaní za preukázané, že žalobca a žalovaná uzatvorili manželstvo dňa 12.07.1997, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/318/2013-190 zo dňa 13.05.2015 právoplatným dňa 26.06.2015. Počas manželstva žalobca a žalovaná nadobudli byt a hnuteľné veci špecifikované vo výroku tohto rozsudku. Pokiaľ ide o hodnotu bytu, žalobca a žalovaná sa zhodli na jeho hodnote 89 512,50 eura, rovnako sa zhodli na tom, že hodnota hnuteľných vecí tvoriacich vybavenie bytu, hodnota dvoch detských horských bicyklov a kamery je nulová, a že hodnota osobného motorového vozidla Y. G. je 1 000 eur. Súd preto vychádzal pri vyporiadaní z uvedených hodnôt. Žalovaná žiadala zohľadniť pri vyporiadaní pôžičku od jej brata R. O. vo výške 250 000 Sk/8 298,48 eura na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 23.01.2001, ktorú si zobrala na financovanie rekonštrukcie bytu. Ďalej žiadala zohľadniť finančné prostriedky získané darom od jej matky F. Y. vo výške 350 000 Sk/11 617,87 eura na základe darovacej zmluvy zo dňa 09.09.1999, ktoré použila na kúpu bytu. K finančným prostriedkom získaným pôžičkou od brata uviedla, že sa jedná o pasívum bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré navrhla vyporiadať tak, že ona prevezme tento dlh. Čo sa týka finančných prostriedkov darovaných matkou žalovanej uviedla, že ide o jej investíciu do spoločného majetku. K tomu súd uvádza, že finančné prostriedky získané pôžičkou od brata žalovanej nepredstavujú spoločný dlh žalobcu a žalovanej, keďže zmluvu o pôžičke uzatvorila v postavení dlžníka iba žalovaná. Jedná sa teda o jej výlučný dlh, ktorý nemôže súd vyporiadať tak, že ho prikáže niektorému z bývalých manželov. Môže ho však zohľadniť tak, že finančné prostriedky takto získané žalovanou by súd považoval za jej vnos, t.j. za jej výlučné prostriedky vložené do spoločného majetku (na financovanie rekonštrukcie bytu). Súd však z vykonaného dokazovania nemal dostatočne (bez rozumných pochybností) za preukázané, že predmetné finančné prostriedky boli žalovanou použité na financovanie rekonštrukcie bytu. Uvedený účel použitia finančných prostriedkov nepotvrdil vo svojej výpovedi ani samotný brat žalovanej, ktorý uviedol, že žalovaná pri požičiavaní týchto peňazí hovorila o kúpe bytu, resp. domu. Navyše ani dátum uzatvorenia uvedenej zmluvy o pôžičke (23.01.2001) nezodpovedá tomuto účelu (rekonštrukcia bytu), keďže byt nadobudli žalobca a žalovaná do bezpodielového spoluvlastníctva až takmer o rok neskôr (dňa 21.12.2001 podľa LV na č.l. 53 spisu). To isté možno pritom povedať aj o použití finančných prostriedkov darovaných matkou žalovanej na účel kúpy bytu. Ani v tomto prípade žalovaná nepreukázala dostatočne, že tieto finančné prostriedky použila na tento účel. Matka žalovanej síce v čestnom prehlásení zo dňa 14.03.2018 uviedla, že žalovanej darovala sumu 350 000 Sk v roku 1999, nakoľko žalovaná potrebovala peniaze na kúpu bytu, avšak táto skutočnosť sama o sebe nepreukazuje, žalovaná skutočne tieto finančné prostriedky aj použila na tento účel. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že kúpna zmluva na byt bola uzatvorená viac ako rok po darovaní predmetných finančných prostriedkov matkou žalovanej, pričom žalobca preukázal, že v čase kúpy bytu strany sporu disponovali dostatočným množstvom finančných prostriedkov získaných jednak zo zrušenej zmluvy o stavebnom sporení č. 0948002 8 01 (žalobcovi bola vyplatená suma spolu 129 256,40 Sk/4 290,53 eura) a zo zmluvy o stavebnom sporení matky žalobcu (žalobcovi ako prijímateľovi platby bola vyplatená suma vo výške 149 200 Sk/4 952,53
eura), ako aj pôžičkou od J. R. (100 000 Sk/3 319,39 eura), čo potvrdila aj samotná svedkyňa vo svojej svedeckej výpovedi, pričom žalobkyňa to ani nespochybňovala. Navyše z výplatných pások žalobcu vyplýva, že žalobca mal v tom období nadštandardný príjem. Keďže kúpna cena bytu, za ktorú žalobca a žalovaná kúpili byt bola 243 610 Sk, je zrejmé, že žalobca a žalovaná disponovali v tom čase dostatkom finančných prostriedkov nie len na kúpu bytu, ale aj na jeho rekonštrukciu. Súd tiež poukazuje na to, že matka žalovanej v čestnom prehlásení zo dňa 14.03.2018 uviedla aj to, že svedkom darovania peňazí bol brat žalovanej R. O., avšak brat žalovanej vo svojej svedeckej výpovedi darovanie peňazí na účel kúpy bytu nepotvrdil. Naopak, tvrdil, že na kúpu bytu požičal žalovanej peniaze on.
9. Žalovaná žiadala ďalej zohľadniť sumu 10 000 eur, ktorú mal žalobca vybrať zo svojho účtu pred rozvodom. K tomu súd uvádza, že konkrétny návrh ohľadne tejto sumy, t.j. ako ju má súd v rámci vyporiadania zohľadniť (aby jej bola z tejto sumy priznaná jedna polovica), žalovaná urobila až na pojednávaní konanom dňa 15.03.2018. Neurobila tak ani vo vyjadrení k žalobe, ani vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (duplike), ani na pojednávaní konanom dňa 21.11.2017, a ani na pojednávaní konanom dňa 16.01.2018. To isté platí o dvoch bicykloch (nad rámec tých dvoch, ktoré urobil predmetom vyporiadania žalobca), ktoré žalovaná spomenula až na pojednávaní konanom dňa 22.05.2018. Čo sa týka tvrdení žalovanej o finančných prostriedkoch zo stavebného sporenia v spoločnosti Wüstenrot, č. zmluvy 28781435, tieto navyše žalovaná žiadnym spôsobom nešpecifikovala a nenavrhla k tejto skutočnosti vykonať ani žiadne dôkazy. Žalovaná pritom ešte aj vo vyjadrení doručenom súdu dňa 23.04.2018 (č.l. 175 spisu) a na poslednom pojednávaní konanom dňa 28.06.2018 žiadala v rámci vyporiadania zohľadniť iba pôžičku od svojho brata a dar od svojej matky. Rovnako žalobca žiadal v rámci vyporiadania zohľadniť ako svoj vnos sumu 15 217,96 eura, ktorá mala predstavovať príjem z dvoch zmlúv o stavebnom sporení, ďalej príjem z predaja motorového vozidla, finančnú pôžičku p. O. a životnú poistku syna J. v sume 2 500 eur. Urobil tak na pojednávaní konanom dňa 16.01.2018 potom, ako sa súd pokúsil o zmierne vyriešenie sporu medzi stranami, pričom vyslovene uviedol, že ak súd otvorí pojednávanie, bude požadovať, aby bol zohľadnený aj tento vnos. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že takýto spôsob vedenia sporu stranami, keď uvádzajú jednotlivé prostriedky procesného úroku a procesnej obrany v priebehu konania v závislosti od toho, ako sa konanie vyvíja, je neprípustný, čo má svoj odraz v Civilnom sporovom poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ktorý v § 153 upravujúcom sudcovskú koncentráciu konania ukladá stranám povinnosť uplatniť prostriedky procesného úroku a procesnej obrany včas s tým, že umožňuje súdu neprihliadnuť na tieto prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas. Tak tomu bolo aj v posudzovanej veci, keď strany sporu, napriek tomu, že boli zo strany súdu poučené o tejto povinnosti (uznesením č.k. 40Pc/5/2017-33 zo dňa 26.05.2017, č.k. 40Pc/5/2017-74 zo dňa 18.08.2017), neuplatnili tieto prostriedky (skutkové tvrdenia a dôkazy k nim) včas (neuplatnili ich v žalobe, vo vyjadrení k žalobe, v replike ani v duplike), hoci boli obe zastúpené právnymi zástupcami. Preto súd v súlade s § 153 ods. 2 C.s.p. na tieto prostriedky procesného úroku a procesnej obrany neprihliadol. Nad rámec uvedeného súd poukazuje na to, že prostriedky zo zrušených životných poistiek spoločných detí strán sporu sú vlastníctvom detí a nie ich rodičov, preto nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
10. Žalovaná tiež navrhovala, aby súd pri vyporiadaní vychádzal z disparity podielov (z nerovnakých podielov) strán na spoločnom majetku, a to vzhľadom na jej výlučnú starostlivosť o domácnosť a deti a násilné správanie žalobcu voči nej. K tomu súd uvádza, že pri určení nerovnakých podielov na spoločnom majetku možno zohľadniť iba také konanie jedného z bývalých manželov, ktoré možno podľa všeobecného pohľadu považovať za negatívne ovplyvňujúce vzájomné spolužitie manželov, a ktoré sa zásadnejším spôsobom premietlo do hospodárenia so spoločným majetkom alebo do starostlivosti o rodinu. Odklon od rovnosti podielov nebude daný akýmkoľvek negatívnym konaním, ale iba takým, ktoré sa významnejšie premieta do majetkovej sféry rodiny alebo do starostlivosti o rodinu (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo 3637/2010 zo dňa 05.03.2012). V posudzovanej veci však takéto konanie zo strany žalobcu preukázané nebolo. Nevyplynulo to ani z výsluchov navrhnutých svedkov ani z listinných dôkazov. Čo sa týka starostlivosti o domácnosť a rodinu, spoločný syn strán sporu R. X. vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca sa o neho počas manželstva so žalovanou staral, chodili na dovolenky, vždy keď mal žalobca čas, tak boli spolu. Čo sa týka starostlivosti o domácnosť ako pranie, žehlenie, varenie uviedol, že to robila žalovaná. Nepamätal si presne, či mu žalobca kupoval veci, oblečenie a pod, ale mal pocit, že peniaze dával žalovanej a tá to kupovala. Počas ich manželstva mal všetko čo potreboval, nemal pocit, že by im chýbali peniaze. Svedkyňa J. R. rovnako potvrdila, že žalobca sa staral o deti. Uviedla, že mali všetko čo potrebovali, žalobca kúpil deťom bicykle, tablety, PC, pričom žalobca mal dve roboty a trávil s nimi toľko času, koľko mohol. Uviedla tiež, že žalobca jej hovoril,
že žalovanej musí na domácnosť, t.j. na stravu stačiť to, čo si zarobí, lebo ostatné platil on, ako je byt a na deti. Uvedené je pritom v súlade aj s listinnými dôkazmi, konkrétne s trvalými príkazmi a výpismi z účtov predloženými v konaní žalobcom, z ktorých vyplýva, že žalobca hradil viaceré platby týkajúce sa domácnosti (ako napr. platby za služby spojené s užívaním bytu, platby pre UPC Broadband Slovak, Kika Nábytok Slovensko, s.r.o., BAUMAX s.r.o., elektrina, potraviny, obuv, životné poistky strán sporu a spoločných detí, dovolenky Auto Camp Šibeník, Camping Marinella Pesaro, Thermalpark Dunajská Streda, Vadas, Štúrovo, atď.). Ani brat žalovanej R. O. vo svojej výpovedi nepotvrdil, že by sa žalovaný o domácnosť a deti nestaral. Uviedol síce, že podľa jeho názoru sa vo väčšej miere starala o deti žalovaná, to však bolo odôvodnené práve väčšou pracovnou vyťaženosťou žalobcu. Je pritom prirodzené, že manžel, ktorý je pracovne vyťažený, má menej času na osobnú starostlivosť o domácnosť, čo je však vykompenzované práve tým, že domácnosť zabezpečuje vo väčšej miere po finančnej stránke a osobnú starostlivosť o domácnosť tak preberá druhý manžel, ktorý je pracovne vyťažený menej, prípadne vôbec. Pokiaľ svedkovia P. Y. a H. Y. uviedli, že žalovaná si z času na čas od nich požičala peniaze (išlo o sumy od 100 Sk do 500 Sk), tak súd uvádza, že okrem dvoch prípadov (nákup stravy) nepotvrdili, na čo konkrétne si žalovaná od nich peniaze požičala. Pokiaľ ide o násilné správanie žalobcu voči žalovanej, toto nepotvrdil vo svojej výpovedi žiadny z vypočutých svedkov, pričom listinné dôkazy predložené žalovanou (lekárske správy, doklad o pracovnej neschopnosti, potvrdenie o podaní trestného oznámenia
- č.l. 21-22 spisu) samy o sebe násilné správanie žalobcu nepreukazujú. K výsluchom svedkov súd súhrne uvádza, že najlepšiu vedomosť o pomeroch v rodine, starostlivosti o domácnosť a rodinu mal napriek svojej maloletosti spoločný syn strán sporu R. X. ako člen rodiny, keďže všetci ostatní svedkovia mali túto vedomosť iba nepriamu a sprostredkovanú.
11. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že nakoľko v konaní nebolo preukázané namietané negatívne správanie žalobcu (ktoré by sa zásadnejším spôsobom negatívne premietlo do starostlivosti o domácnosť a rodinu, ako ani násilné správanie žalobcu voči žalovanej), neboli splnené podmienky pre určenie nerovnakých podielov strán sporu na vyporiadavanom majetku, a preto súd vychádzal z toho, že podiely oboch strán sú rovnaké. Keďže v konaní nebolo sporné, že v byte, ktorý je predmetom vyporiadania, býva žalovaná spolu s maloletým synom R. X. (viď zápisnica o pojednávaní zo dňa 16.01.2018), súd prikázal predmetný byt spolu s hnuteľnými vecami tvoriacimi vybavenie bytu spolu s dvoma detskými horskými bicyklami do vlastníctva žalovanej a osobné motorové vozidlo Seat G. spolu s kamerou Sony do vlastníctva žalobcu. Takýto spôsob rozdelenia spoločného majetku navrhoval žalobca už v žalobe (okrem kamery, ktorú navrhoval prikázať do vlastníctva žalovanej, v podaniach doručených súdu dňa 19.12.2017 a 21.03.2018 však už navrhoval prikázať kameru do svojho vlastníctva) a žalovaná nemala proti takémuto spôsobu rozdelenia spoločného majetku námietky. Keďže medzi stranami nebola sporná ani hodnota vyporiadavaného majetku, súd po tom, čo do vlastníctva žalovanej prikázal byt v hodnote 89 512,50 eura, hnuteľné veci tvoriace vybavenie bytu a dva detské horské bicykle v hodnote 0 eur a do vlastníctva žalobcu osobné motorové vozidlo Y. G. v hodnote 1 000 eur a kameru Sony v hodnote 0 eur, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielov sumu 44 256,25 eura. Celková hodnota vyporiadavaného majetku bola 90 512,50, z čoho polovica predstavuje 45 256,25 eura. Nakoľko žalovaná nadobudla majetok v hodnote o 44 256,25 eura vyššej ako predstavovala polovica vyporiadavaného majetku, súd jej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie tohto rozdielu sumu 44 256,25 eura.
12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalobca mal v konaní v celom rozsahu úspech, keď súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán takým spôsobom, ako navrhoval. Pokiaľ žalovaná navrhovala, aby súd priznal náhradu trov konania jej s poukazom na to, že ešte pred podaním žaloby mala záujem sa dohodnúť, čo preukazuje jej sms zasielaná žalobcovi (č.l. 20 spisu), tak súd uvádza, že spôsob vyporiadania obsiahnutý v predmetnej sms bol diametrálne odlišný od toho, ako ho navrhoval žalobca, a ako ho napokon akceptoval aj súd vo svojom rozhodnutí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).