Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/102/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: A.., zast. Advokátskou kanceláriou Brőstl & Čentík s.r.o. Rázusova 1, Košice proti žalovanej: C.. N. D., N. Y. XX, R., zast. Mgr. Marekom Šmidom, Advokátska kancelária HAVLÁT & PARTNERS, Rudnayovo nám. 1, Bratislava o ochranu dobrej povesti právnickej osoby a poskytnutie primeraného zadosťučinenia, o odvolaní strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 12C/76/2015-134 zo dňa 26. 04. 2017 takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) v spore o ochranu dobrej povesti právnickej osoby a poskytnutie primeraného zadosťučinenia rozhodol tak, cit.: „Súd u r č u j e, že vyjadrenia žalovanej o žalobcovi uverejnené na internetových stránkach P..Q..X..D. Z. P..N..G. v článku s názvom „. D.: Ľ. D. V. J. Y. U. C. Z. F. X. B. B. a) „V októbri 2009 doplatilo vyše tristo jeho zamestnancov (pozn. X.) na spor so spoločnosťou X. ... X. sa vtedy rozhodol, že pre dlh X. prestane fabrike dodávať teplo ... Následkom toho sa v polovici októbra zastavila v X. výroba a vyše tristo ľudí skončilo na dlažbe. Bolo to pre mňa trpké poznanie, kam až môžu viesť spory podnikateľských skupín motivované iba ziskom a sebeckým záujmom. Všade sa šepkalo, že ide len o to, kúpiť X. čo najvýhodnejšie, teda v konkurze. Pre tieto machinácie sa však stovky konkrétnych ľudí ocitli v mimoriadne vážnej situácii“; b) „Výroba (pozn. U.) sa zastavila na jeseň 2012, fabrika totiž dlhovala peniaze na viacerých stranách. Otázka znie, či podobne ako v prípade X. nedlhovala aj U. X. za výrobu tepla. Tu sa však X. ako veriteľ nezapojil, aby podal zamestnankyniam pomocnú ruku“; c) „N. D. otvorene hovorí, že v mnohých prípadoch keď sa postavila proti sebeckým podnikateľským záujmom, pocítila z ich strán tlaky, aby to nerobila“. „Podávajú na mňa trestné oznámenia, žiadajú peniaze. X. odo mňa napríklad prostredníctvom súdu žiadal 200-tisíc eur za to, že som sa zastala ľudí, ktorí boli prepúšťaní z práce“; sú nepravdivé a predstavujú neoprávnený zásah do práva na ochranu dobrej povesti žalobcu. Žalovaná je p o v i n n á do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zabezpečiť na svoje náklady uverejnenie ospravedlnenia po dobu 6 mesiacov na internetových stránkach P..Q..X..D. Z. P..N..G. v tomto znení: „ Ospravedlnenie spoločnosti X., a.s. R. Na internetových stránkach P..Q..X.N..D. Z. P..N..G. som uverejnila článok s názvom „N. D.: Ľ. D. V. J. Y. U. C. Z. F. X. B. B..“, v rámci ktorého som uviedla nepravdivé tvrdenia a neoprávnenú kritiku na adresu spoločnosti X., a.s. R.. G. X., a.s. R. sa týmto ospravedlňujem za poškodenie jej dobrej povesti týmto neoprávneným zásahom. Ide o nasledovné vyjadrenia: a) „V októbri 2009 doplatilo vyše tristo jeho zamestnancov (pozn. X.) na spor so spoločnosťou X. ... X. sa vtedy rozhodol, že pre dlh X. prestane fabrike dodávať teplo ... Následkom toho sa v polovici októbra zastavila v X. výroba a vyše tristo ľudí skončilo na dlažbe. Bolo to pre mňa trpké poznanie, kam až môžu viesť spory podnikateľských skupín motivované iba ziskom a sebeckým záujmom. Všade sa šepkalo, že ide len o to, kúpiť X. čo najvýhodnejšie, teda v konkurze. Pre tieto machinácie sa však stovky konkrétnych ľudí ocitli v mimoriadne vážnej situácii“; b) „Výroba (pozn. U.) sa zastavila na jeseň 2012, fabrika totiž dlhovala peniaze na viacerých stranách. Otázka znie, či podobne ako v prípade X. nedlhovala aj U. X. za výrobu tepla. Tu sa však X. ako veriteľ nezapojil, aby podal zamestnankyniam pomocnú ruku“; c) „N. D. otvorene hovorí, že v mnohých prípadoch keď sa postavila proti sebeckým podnikateľským záujmom, pocítila z ich strán tlaky, aby to nerobila“. „Podávajú na mňa trestné oznámenia, žiadajú peniaze. X. odo mňa napríklad prostredníctvom súdu žiadal 200-tisíc eur za to, že som sa zastala ľudí, ktorí boli prepúšťaní z práce“ - podpis C.. N. D., a to tak, aby titulok ospravedlnenia bol napísaný rovnakou veľkosťou písma ako titulok článku a text ospravedlnenia bol napísaný rovnakou veľkosťou písma aké bolo použité v článku „N. D.: Ľ. D. J. Y. U. C. Z. F. X. B. B. Z. T. M. I..“ Žalovaná je p o v i n n á do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku uhradiť žalobcovi sumu 1 200 eur titulom nemajetkovej ujmy.

Žalovaná je p o v i n n á do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku odstrániť z internetových stránok P..Q..X..D. Z. P..N..G. Č. Č. „.N. D.: Ľ. D. V. J. Y. U. C. Z. F. X. B. B..“, ktorý obsahuje nasledovné vyjadrenia: a) „V októbri 2009 doplatilo vyše tristo jeho zamestnancov (pozn. X.) na spor so spoločnosťou X. ... X. sa vtedy rozhodol, že pre dlh X. prestane fabrike dodávať teplo ... Následkom toho sa v polovici októbra zastavila v X. výroba a vyše tristo ľudí skončilo na dlažbe. Bolo to pre mňa trpké poznanie, kam až môžu viesť spory podnikateľských skupín motivované iba ziskom a sebeckým záujmom. Všade sa šepkalo, že ide len o to, kúpiť X. čo najvýhodnejšie, teda v konkurze. Pre tieto machinácie sa však stovky konkrétnych ľudí ocitli v mimoriadne vážnej situácii“; b) „D. (C.. U.) G. F. T. N. XXXX, Q. U. S. C. T. D. G.. B. F., Č. C. Z. D. C.C. X. T. Z. U. X. F. D. U.. U. G. D. X. Z. D. T., Z. C. F. C. M.“; c) „. D. B. R., Ž. D. I. C. Y. G. C. C. G. C. F., C. F. V. G. U., Z. U. T.“.. „. T. I. U. B., Ž. C.. X. B. I. T. C. G. Ž. XXX-U. J. F. U., Ž. G. G. F. Ľ., Y. H. C. F. C.X.“;

Žalobca má právo uverejniť tento rozsudok do 30 dní po nadobudnutí jeho právoplatnosti na náklady žalovanej na internetových stránkach P..Q..X..D. Z. P..N..G. v rozsahu označenia súdu, ktorý vydal rozsudok, predmetu sporu, účastníkov konania, výrokovej časti rozsudku a dátumu vydania rozhodnutia a to uverejnením písaného textu v uvedenom rozsahu.

V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu ž a m i e t a.

P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 20%.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 19b ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka a o nároku na náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 s poukazom na úspešnosť strán v spore.

3. Svoje rozhodnutie (ohľadom zásahu do dobrej povesti právnickej osoby, ku ktorému malo dôjsť konaním žalovanej v priebehu predvolebnej kampane na post C. R. uverejnením textov na jej facebookovej stránke) odôvodnil, cit. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že žalobca preukázal výroky žalobkyne smerujúc voči nemu v bodoch „a“, „b“, „c“. Výroky žalovanej v týchto bodoch sú adresne smerujúce proti žalobcovi. Z ostatných dvoch výrokov nevyplýva, že by boli adresované priamo žalobcovi. V prvom rade sa súd vysporiadal s námietkou pasívnej legitimácie žalovanej. Námietka neobstojí, pretože predmetný článok zverejnila žalovaná ako uchádzačka o post C. v súvislosti s voľbami a nie pri plnení funkcie C.y; text napísala ako fyzická osoba v rámci predvolebnej kampane a z toho dôvodu považuje námietku žalovanej ako neopodstatnenú. Súd skonštatoval, že výroky pod bodom „a“, „b“, „c“ sa týkajú žalobcu. K výroku „a“ súd sa stotožňuje s vyjadrením žalobcu, že tvrdenia žalovanej boli čiastočne nepravdivé; žalovaná neuniesla dôkazné bremeno o tom, že v roku 2009 vyše 300 zamestnancov X. doplatilo len na spor s X.. Výrok „Doplatil“ je nejasný a spochybniteľný, nebol v ňom priamo napadnutý žalobca ako vinní, išlo len o poukázanie na spor medzi dvoma firmami. V konaní bolo svedeckými výpoveďami spoľahlivo preukázané zastavenie výroby neschopnosťou X. vyplácať svoje splatné záväzky, čo potvrdili obaja v konaní vypočutí svedkovia (V.. Q. X. Z. V.. C. Y.). Z toho titulu došlo aj k odstávke energií a následnému zastaveniu výroby. V konaní nebola preukázaná presná výška dlhu (suma 10 miliónov eur spoločnosti X. voči žalobcovi) a žalovaná v konaní nepreukázala, ani sa nesnažila preukázať ostatné príčiny zastavenia výroby. Súd mal za preukázané, že zastavenie dodávky energií žalobcom mohlo byť jednou z príčin zastavenia výroby spoločnosti X., zároveň zobral na vedomie, že celá situácia bola oveľa zložitejšia. S. toho bolo aj samotné reštrukturalizačné konanie spoločnosti X. a preto slová žalovanej „...X. sa vtedy rozhodol, že pre dlh X. prestane fabrike dodávať teplo...“, „Následkom toho sa v polovici októbra zastavila v X. výroba a vyše tristo ľudí skončilo na dlažbe,“ súd považoval za neoprávnené skutkové tvrdenia, ktoré mohli mať za následok poškodenie dobrého mena žalobcu, lebo vyjadrenie prezentovalo, že zastavenie dodávky energií žalobcom bolo jedinou príčinou zastavenia výroby v X., pričom v konaní bolo spoľahlivo preukázané, že zastavenie dodávky energií uvedenej obchodnej spoločnosti bola len jedna z príčin zastavenia výroby. Žalobca spoľahlivo preukázal, že príčin bolo viacero, teda nielen zastavenie dodávok energií ale najmä dlhy obchodnej spoločnosti viacerým zmluvným partnerom, následná reštrukturalizácia, ponuka predaja za jedno euro a snaha o reštrukturalizáciu. K výroku „b“ kde je otázka žalovanej „Či podobne ako v prípade X. nedlhovala aj U. X. za výrobu tepla?“ „Tu sa však X. ako veriteľ nezapojil, aby podal zamestnankyniam pomocnú roku“, súd má za to, že samotná otázka v spojitosti s X. nemohla mať poškodzujúci vplyv na dobré meno žalobcu; išlo len o bežnú otázku týkajúcu sa obchodných vzťahov a vyslovenie pochybnosti o tom, či nebolo zastavenie dodávky energií tejto firme príčinou jej krachu. Právo na vyslovenie takejto otázky žalobkyni nemožno upierať ale napísať skutkové tvrdenie, že sa žalobca do podania pomocnej ruky zamestnankyniam cudzej firmy (U.) nezapojil bez overenia skutočností, je neoprávneným skutkovým tvrdením. Žalovaná na podporu tohto tvrdenia nepredložila žiadny overiteľný dôkaz. K výroku „c“, kde sa uvádza: Podávajú na mňa trestné oznámenia a žiadajú peniaze“, žalovaná v konaní opodstatnenosť tohto výroku nepreukázala a súd tento výrok žalovanej vyhodnotil ako neoprávnené skutkové tvrdenie. Tvrdenie žalovanej „X. odo mňa napríklad prostredníctvom súdu žiadal 200-tisíc eur za to, že som sa zastala ľudí, ktorí boli prepúšťaní z práce“, súd vyhodnotil ako čiastočne opodstatnené skutkové tvrdenie lebo na tomto súde je vedený iný súdny spor medzi účastníkmi konania, ktorý sa vedie pod sp. zn. 5C/183/2010 a skutočne žalovaná suma v tomto konaní bola vo výške 200 000 eur. Uznesením 5C/183/2010 zo dňa 8.2.2012 bolo konanie do sumy 195 000 eur zastavené a táto skutočnosť bola v čase predvolebnej kampane žalovanej známa. Ak však žalovaná uviedla, že žalobca od nej túto sumu požaduje z dôvodu, že sa zastala ľudí, ktorí boli prepúšťaní z práce; z vyššie uvedeného konania vyplýva, že celý spor vznikol vlastne z dôvodu, ktorý sa týkal zamestnancov X., pričom obom stranám sporu je nepochybne známe, že sa to týkalo najmä poskytnutia finančných prostriedkov z úradu práce a teda v tejto časti taktiež považuje súd tvrdenia žalovanej za nepravdivé. Vo výrokoch označených bodmi „d“ a „e“ je text všeobecný, v ktorom nie je žalobca adresne uvedený a preto súd je toho názoru, že týmito výrokmi nemohlo dôjsť k poškodeniu dobrého mena žalobcu, pretože meno žalobcu v týchto výrokoch spomínané nebolo. Súd teda žalobu týkajúcu sa bodov „d“ a „e“ v celom rozsahu zamietol. Súd preto považuje výroky žalovanej uvedené v bodoch „a“, „b“, „c“ za nepravdivé a v tejto časti súd žalobe žalobcu vyhovel. Takisto keďže považuje tieto výroky za nepravdivé, vyhovel žalobe žalobcu týkajúcej sa uverejnenia ospravedlnenia smerované k žalobcovi tak ako to požadoval vo svojej žalobe ale týkajúce sa výrokov „a“, „b“, „c“ s výnimkou podpisu kde by mala byť podpísaná iba C.. N. D. z dôvodu, že všetky tieto výroky boli prednesené v súvislosti s predvolebnou kampaňou kde sa uchádzala žalovaná o post C. a neboli uverejnené pri plnení funkcií C. a z toho dôvodu nemôže byť podpísaná ako C. pod ospravedlnenie za výroky prednesené v rámci predvolebnej kampane na post C., kde sa o tento uchádzala ako fyzická osoba. Rovnako súd vyhovel žalobe v časti týkajúcej sa odstránenia článku z internetovej stránky, avšak iba v časti týkajúcej sa bodov „a“, „b“ a „c“. Rovnako súd vyhovel žalobe žalobcu v časti uverejniť rozsudok po nadobudnutí jeho právoplatnosti na náklady žalovaného na internetových stránkach. Zároveň žalobca požadoval aj nemajetkovú ujmu vo výške 2 000 eur. Keďže súd priznal čiastočne žalobcovi morálne zadosťučinenie týkajúce sa troch výrokov, je namieste aj priznanie nemajetkovej ujmy. Keďže žiadaná nemajetková ujma sa týka všetkých piatich výrokov, súd túto nemajetkovú ujmu znížil na sumu 1 200 eur, čo pokrýva tri výroky (2000 eur : 5 výrokov = 400 eur, za tri výroky 3x 400 = 1 200 eur) a v prevyšujúcej časti žalobu týkajúcu sa nemajetkovej ujmy zamietol. Žalobca požadoval aj úrok z omeškania a to odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynie lehota troch dní na plnenie sumy 2000 eur na základe právoplatného rozsudku až do zaplatenia. V časti úroku z omeškania súd žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že žalobca požaduje úrok z omeškania od vzniku udalosti, ktorá v čase vyhlásenia rozsudku ešte nenastala. Nie je možné v čase vyhlásenia rozhodnutia uviesť, že sa žalovaná s platením dostane do omeškania a priznať úrok z neexistujúcej udalosti. V časti týkajúcej sa uverejnenia rozsudku, požadoval žalobca, aby súd zaviazal žalovanú uhradiť mu preddavok vo výške 100 eur na uverejnenie rozsudku. Súd vyhovel žalobe v časti uverejnenia rozsudku na náklady žalovanej, ale povinnosť zložiť zálohu 100 eur zo strany žalovanej na uverejnenie tohto rozsudku žalovanej neuložil z dôvodu, že na strane žalobcu nebola nijakým spôsobom preukázaná výška tejto zálohy. Preto v tejto časti súd žalobu zamietol.

4. Proti citovanému rozsudku bolo podané odvolanie žalobcu, ktorým napadol výrok o povinnosti žalovanej uhradiť žalobcovi sumu 1 200 Eur titulom nemajetkovej ujmy s tým, že považuje výpočet výšky peňažnej satisfakcie za nesprávny, nakoľko nemá oporu v právnej úprave a nezohľadňuje hľadiská, na ktoré sa prihliada pri určovaní výšky primeraného zadosťučinenia. Základnou požiadavkou pre určenie výšky primeraného zadosťučinenia je požiadavka primeranosti, ktorá sa musí skúmať vo vzťahu k jednotlivým aspektom protiprávneho konania, pričom predmetné články žalovanej je treba hodnotiť ako jeden celok. Neoprávneným zásahom je taký zásah, ktorý obsahuje čo i len jednu nepravdivú informáciu alebo neoprávnenú kritiku. Z tohto dôvodu nemôže súd priznávať výšku nemajetkovej ujmy jednoduchým matematickým prepočtom podľa uplatnenej sumy a podľa počtu úspešných výrokov. Oprávnenosť zásahu sa musí posudzovať ako celok a z tohto kritériá je nutné vychádzať pri určovaní výšky primeraného zadosťučinenia. Napadnutý rozsudok má preto prvky arbitrárnosti, nakoľko súd nezaložil svoju interpretáciu na racionálnej argumentácií. Zároveň namietal zamietnutie žaloby v časti o zaplatenie úroku z omeškania a taktiež namietal výrok o náhrade trov konania s tým, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil úspech žalobcu, nakoľko zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu a v takomto prípade nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť uplatneného nároku. Bolo preukázané, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté a úspech vo veci sa teda odvíja od právneho základu a nie od výšky priznaného nároku spojeného vo výroku o náhrade nemajetkovej ujmy. Z uvedeného dôvodu mal za to, že mu patrí náhrada trov konania v rozsahu 100 %. Odvolaním napadol časť rozsudku, ktorou súd prvej inštancie zamietol žalobu v rozsahu bodov pod písmenami d - e z dôvodu, že tieto čiastkové výroky nemožno vnímať izolovane, lebo je zrejmé, že sa týkajú celého kontextu článku, v ktorom sa spoločnosť X.. niekoľkokrát spomína na jednej strane textu. Z prečítania článku pre priemerného čitateľa vystáva dojem, že tieto skutočnosti sa týkajú aj žalobcu, čo pôsobí na neho očierňujúco a difamačne.

5. Aj žalovaná podala odvolanie proti rozsudku v zákonnej lehote s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b) s dôrazom na porušenie práva na spravodlivý proces a na nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Dôvodom podaného odvolania je skutočnosť, že súd prvej inštancie neodôvodnil zodpovedajúcim spôsobom svoj rozsudok, z odôvodnenia rozsudku nie je možné identifikovať relevantné skutkové zistenia, ku ktorým súd na základe vykonaných dôkazov dospel. Rozhodnutie súdu je arbitrárne a vnútorne rozporné, nakoľko súd vo svojej výrokovej časti určuje, že výroky žalovanej uvedené pod písm. a), b) a c) sú nepravdivé a predstavujú neoprávnený zásah do dobrej povesti žalobcu, pričom zároveň konštatuje, že časť výroku je len hodnotiacim úsudkom. K výroku uvedenom pod písm. c) žalovaná uviedla, že sám žalobca potvrdzuje, že medzi stranami sporu sa viedlo konanie o zaplatenie primeraného zadosťučinenia vo výške 200 000 Eur, čím nie je zrejmé, v čom žalobca vidí nepravdivosť a porušenie a zásah do svojej dobrej povesti, pokiaľ takáto situácia je neodškriepiteľná. V konaní nebolo preukázané, akým spôsobom žalovaná svojimi výrokmi zasiahla do dobrej povesti žalobcu, nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi výrokmi žalovanej a vzniku ujmy na jeho dobrej povesti. Poukázala na ústavné právo na slobodu prejavu, ktoré je možno obmedziť len za cenu výnimiek, ktoré v takomto prípade však neboli zistené. Z rozhodnutí súdnych autorít vyplýva, že v rámci slobody prejavu možno sa dopustiť určitého zjednodušenia, či nepresnosti, v prípade, že informácie zodpovedajú reálnym skutočnostiam. Zo strany žalovanej toto dodržané bolo. Z týchto dôvodov žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že námietka nepreskúmateľnosti nie je dôvodná, nakoľko nedošlo k nesprávnemu procesnému postupu súdu, ktorý by znemožňoval strane sporu uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Taktiež súd nemusí dať vo svojom rozsudku argument na všetky námietky vznesené stranami sporu, postačuje dať odpoveď na rozhodujúce argumenty pre rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ sa týka zásahu do dobrej povesti právnickej osoby, takýmto zásahmi sú aj skresľujúce a zavádzajúce tvrdenia, ktoré sú čiastočne pravdivé a čiastočne nepravdivé, avšak ako celok vyznievajú nepravdivo. Poukázal na skutočnosť, že vznik zodpovednosti za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby, nie je nutné preukazovať, stačí objektívna spôsobilosť privodiť ujmu na dobrej povesti, čo žalobca riadne zdôvodnil. Táto konštrukcia tzv. potenciálnej ujmy je založená v premise, že vznik skutočnej ujmy by bolo v drvivej väčšine prípadov objektívne nemožné preukázať, vzhľadom i na nemateriálny a abstraktný charakter práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby. Poukázal na rozhodovaciu činnosť súdov v danej oblasti, ako aj na skutočnosť, že sloboda prejavu má tiež svoje hranice a neprimerané hodnotiace úsudky, resp. úsudky, ktorým chýba akýkoľvek skutkový základ, nemôžu byť chránené týmto ústavným právom. Sloboda prejavu neznamená slobodu prejavu šíriť nepravdivé informácie, a preto považoval odvolanie žalovanej za nedôvodné.

7. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolania strán sporu nie sú dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

11. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý argument vznesený v spore a toto odôvodnenie spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

12. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 .

13. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku zreteľne vyplývajú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno preto považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov vo veci neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Aj Ústavný súd SR vo svojej stabilizovanej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že samotná skutočnosť, že strana sporu sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia všeobecného súdu a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným (I. ÚS 188/06). Odvolacou námietkou bolo, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné. Je potrebné uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného SR totiž vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006); právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (vid. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS46/05, II. ÚS 76/07).20. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí, a preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Súd jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobe žalobcu, ktorým sa domáhal nároku zo zásahu do dobrej povesti sčasti vyhovel. Náležite sa vyporiadal so súdnou judikatúrou týkajúcou sa preskúmavanej veci a rozhodnutie odôvodnil presvedčivo a zrozumiteľne.

14. V rámci tzv. satisfakčnej žaloby za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby sa možno domáhať satisfakcie morálnej (najčastejšie vo forme ospravedlnenia) a satisfakcie majetkovej (v peniazoch). Tieto nároky sa navzájom nevylučujú a môžu byť uplatnené súčasne. Výslovným kritériom, ktoré zákon ustanovuje pre poskytnutie zadosťučinenia (nerozlišujúc jeho formu), je primeranosť tejto satisfakcie. Z pojmu primeranosť možno vyvodiť, že súdu je daná možnosť postupovať individuálne, hodnotiť a posudzovať okolnosti konkrétneho zásahu, prípadne určiť ďalšie kritériá na posúdenie každého prípadu. Súd má teda možnosť voľnej úvahy pre rozhodnutie, či za primerané bude považovať len morálne alebo len finančné zadosťučinenie alebo obe tieto formy (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 7/2010 z 10. augusta 2011).

15. V konaní vo veciach ochrany mena a dobrej povesti žalobný petit tvorí v nároku na určenie, že určitým konaním došlo k neoprávnenému zásahu do práv žalobcu, a v nároku na poskytnutie nemajetkovej ujmy za takýto neoprávnený zásah jeden celok. Preto časť žalobného petitu, ktorá sa týkala nároku na priznanie nemajetkovej ujmy, bola vecne previazaná s tou časťou žalobného petitu, ktorý sa týkal vyslovenia neoprávneného zásahu do práv žalobcu na ochranu mena a dobrej povesti za presne špecifikované konania žalovanej. Z viazanosti súdu žalobným petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, ako sa domáhajú. Zásada viazanosti súdu petitom bude vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než akého sa účastníci domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než akým bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu.

16. K odvolacím námietkam žalovanej, ktoré sa týkajú jej tvrdení uverejnených na internete pod bodmi a), b) a c), odvolací súd uvádza, že tieto nie sú dôvodné. Žalovaná v podstate namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, pričom z bodov 17, 18 a 19 jasne a výstižne vyplývajú dôvody, ako aj postupy, ktorými sa súd prvej inštancie riadil pri posudzovaní žaloby v tejto časti. Súd prvej inštancie precízne odôvodnil na základe dôkazov, ktoré vykonal, že rozhodnutie žalobcu nedodávať teplo, nebolo dôvodom pre prepustenie zamestnancov spoločnosti X., ako to vyplýva z bodu a) článku zverejneného žalovanou a k tomuto záveru dospel súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov, čo jednoznačne a nezameniteľne tiež popísal vo svojom odôvodnení. Rovnako k dôvodom uvedeným pod písm. b) súd prvej inštancie v bode 18 svojho rozhodnutia popísal myšlienkové postupy, ktorými sa riadil pri posudzovaní tohto článku a s týmto sa odvolací súd plne stotožňuje. Taktiež odôvodnenie súdu pri vyhovení žaloby v časti c) je presvedčivé a podstatou tohto odseku článku žalovanej nie je samotná skutočnosť, či uplatnená suma v inom súdnom konaní predstavovala sumu 200 000 Eur alebo nižšiu sumu, či došlo tam v priebehu konania ku späťvzatiu alebo nie, táto informácia je v podstate zvýraznená zo strany žalovanej na pozadí prípadu, kedy žalovaná sa stavia do pozície ochrancu zamestnancov proti zamestnávateľom, pričom z rozsudku Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 17C/13/2017 z 13. 02. 2018 vyplýva, že žalobca bol úspešný v konaní voči žalovanej v súvislosti s dosiahnutím ospravedlnenia z dôvodu zásahu do dobrého mena právnickej osoby z obdobných dôvodov, ktoré sú predmetom aj tohto konania. Aj s poukazom na závery tohto rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd zdôrazňuje správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti posúdenia tohto bodu.

17. Správne súd prvej inštancie postupoval tiež v posúdení žaloby v bodoch d) a e), kedy zo štruktúry textu zverejneného žalovanou nemožno dospieť k záveru, že tento sa týka žalobcu. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu, že „priemernému čitateľovi sa podsúva dojem, že sa to týka žalobcu“. Tento záver nepochybne z tohto článku nevyplýva. Zo samotnej štruktúry textu, ktorá je členená, je zrejmé, že sa jedná o všeobecné vyhlásenie žalovanej, nie konkrétny prejav vo vzťahu k žalobcovi, a preto nepochybne zverejnením textu pod písm. b) a e) nemohlo dôjsť k zásahu do dobrej povesti žalobcu tak, ako to správne ustálil súd prvej inštancie.

18. Rovnako považoval odvolací súd za dôvodné potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie aj vo vzťahu k výške priznanej nemajetkovej ujmy. Pokiaľ samotný žalobca žiadal o priznanie nemajetkovej ujmy v rozsahu 2 000 Eur z dôvodov ním tvrdených, podľa ktorých všetkých päť článkov textu zverejnených žalovanou spôsobilo zásah do jeho dobrého mena, potom v prípade, že tri z piatich tvrdení sa týkali žalobcu, je nepochybne dôvodné premietnuť tento záver aj do priznanej sumy nemajetkovej ujmy. Je v súlade s pravidlami logiky dospieť k záveru, že pokiaľ sa zverejní o právnickej či fyzickej osobe viacero údajov, ktoré zasiahli do jej práv, aj výška primeranej nemajetkovej ujmy je logicky vyššia. V prípade, že len niektoré z tvrdení boli nepravdivými a týkali sa dobrej povesti právnickej osoby, musí mať takéto rozhodnutie súdu odraz aj vo výške priznanej nemajetkovej ujmy tak, ako to správne a konkrétne popísal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou námietkou, že k takejto výške nemožno dospieť len samotným aritmetickým prepočtom, nakoľko každý z výrokov je spôsobilý sám osebe spôsobiť zásah do dobrej povesti a je dôvodom pre priznanie nemajetkovej ujmy, no v danom prípade odvolací súd má za to, že priznaná suma 1 200 Eur zodpovedá kritériám pre priznávanie nemajetkovej ujmy už bez ohľadu na postup, akým k tomuto dospel súd prvej inštancie. Toto rozhodnutie vo veci je správne a je dôvodné ho preto potvrdiť. Súd má za to, že priznaná výška nemajetkovej ujmy v rozsahu 1 200 Eur je dostatočnou na pokrytie zásahu do nemajetkovej sféry žalobcu a zároveň táto suma je primeraná vzhľadom aj na príjmové pomery žalovanej vzhľadom na jej deklarované postavenie C. a tak ako to konštatoval aj odvolací súd v konaní vedenom pod sp. zn. 17Co/13/2017. Táto suma by mala pôsobiť aj dostatočne odradzujúco do budúcna pre žalovanú, aby sa v budúcnosti nedopúšťala podobných konaní, ktoré by mohli poškodiť dobré meno právnickej osoby.

19. Z uvedeného je zrejmé, že za správny možno považovať postup súdu prvej inštancie, ktorý po vykonanom dokazovaní mal za preukázanú dôvodnosť žaloby len sčasti a tieto závery našli odraz aj v rozhodnutí o priznaní nemajetkovej ujmy. Samotný žalobca špecifikoval svoju predstavu o výške nemajetkovej ujmy za články, ktoré boli podľa jeho názoru zásahom do jeho dobrej povesti, pričom nie všetky ním tvrdené skutočnosti boli preukázané.

20. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania práva.

21. Za nedôvodnú považoval odvolací súd odvolaciu námietku ohľadom nepriznania úroku z omeškania, nakoľko právo na zaplatenie tejto sumy vzniká až právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, preto sa žalovaná nedostala do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

22. Odvolací súd k odvolacej námietke nepreukázania príčinnej súvislosti medzi zverejneným textom a dobrým menom právnickej osoby rovnako poukazuje na judikatúru súdov SR, ako aj na dôvody uvedené v rozhodnutí vedenom pod sp. zn. 17Co/13/2017, a to v bode 23 sporu medzi rovnakými stranami, v zmysle ktorého je zrejmé, že pre priznanie takejto zodpovednosti a následnej náhrady je postačujúce, ak zásah je objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť dobrú povesť právnickej osoby, čo takéto texty nepochybne spôsobiť môžu. Zo samotného textu v bode a) nepochybne vyplýva záver, že v októbri 2009 zamestnanci spoločnosti X. boli prepustení len z dôvodu správania sa žalobcu. Výsledky vykonaného dokazovania nepochybne vyvrátili túto skutočnosť, a preto takýto údaj nemožno považovať za naplnenie práva žalovanej na slobodu prejavu, nakoľko týmto článkom nie je chránené šírenie nepravdivých informácií, pričom nešlo ani o zjednodušené alebo skresľujúce informácie. Záver tohto článku (textu) bol jednoznačne nepravdivou skutočnosťou, a preto nemožno chrániť takéto prejavy žalovanej ani v zmysle článku o slobode prejavu.

23. Právnym predpokladom poskytnutia ochrany v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka je neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a skutočnosť, že takýto zásah je objektívne spôsobilý ujmu na dobrej povesti vyvolať. Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie zasahujúce práva právnickej osoby chránené v zmysle § 19b ods. 2 a 3 OZ. Môže ním byť aj kritika, ak táto presiahla rámec oprávnenej kritiky. Občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby je založená na objektívnom princípe, teda nevyžaduje sa popri neoprávnenosti zásahu aj zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu. Ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného zásahu sa zbaví (na ňom je povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť, bremeno tvrdenia, či dôkazné bremeno) občianskoprávnej sankcie, len ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé (tzv. dôkaz pravdy). (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. 9. 2009, sp. zn. 4 Cdo 212/2007)

24. Odvolací súd uvádza, že hodnotiaci úsudok a tvrdenie skutočnosti sa zásadným spôsobom líšia, lebo kým existencia skutočnosti môže byť preukázaná, pravdivosť hodnotiacich úsudkov nie je dokázateľná, keďže tie nepopisujú skutočnosť, ale naopak ju (viac alebo menej) voľne interpretujú, čo ale neznamená, že sú v rámci konania o ochranu dobrej povesti celkom nenapadnuteľné.

25. Podľa názoru odvolacieho súdu všetky označené časti textu, ktoré považoval súd prvej inštancie za nepravdivé tieto nepochybne presiahli aj rámec oprávnenej kritiky, ktorá postačuje pre zásah do dobrého mena právnickej osoby. Preto nie je nutné presne špecifikovať , či ide o tvrdenú skutočnosť alebo hodnotiaci úsudok. Jeho záver o tom, že v danom prípade uloženie občianskoprávnej sankcie žalovanej vo forme žalobcom navrhovanej povinnosti nie je v rozpore s jej právom na slobodu prejavu, ktorá je limitovaná, tak aby uverejnené informácie neboli nepravdivými resp. v ktorých bol zvýraznený zanedbateľný fakt ako hlavná podstata problému, čo celkovo činí celú informáciu nepravdivou.

26. Odvolací súd považoval za dôvodné potvrdiť aj rozhodnutie o výroku náhrade trov konania. Pri rozhodovaní o trovách konania je nutné vychádzať z pomeru úspechu vo veci. V danom prípade sa však nejedná o rozhodnutie, ktoré by záležalo len na úvahe súdu. Súd vydal svoje rozhodnutie na základe vykonaného dokazovania, z ktorého je nepochybne preukázané, že nárok žalobcu bol odôvodnený v bodoch a), b) a c) textu; nedôvodný v bodoch d) a e). Toto rozhodnutie je rozhodnutím o úspechu vo veci, teda pomer úspechu a neúspechu súd prvej inštancie správne vyčíslil. Preto bolo dôvodné potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a s poukazom na uvedené ustanovenia odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu, nakoľko boli v odvolacom konaní neúspešní.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .