Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/36/2018

Potvrdené rozhodnutím 26Co/150/2018
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobkyne: P. X., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu F. Q. R., X. XXXX/XX, zast. advokátom: JUDr. Dalibor Pavelka, adresa sídla Hlohovec, Pribinova 45, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., IČO: 35 792 752, adresa sídla Bratislava, Pribinova č. 25, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, adresa sídla Bratislava, Kubániho 16, o 835,74 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 28. júna 2018 č.k. 11Csp/36/2018-87 takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobkyne: P. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.., zastúpená: JUDr. Dalibor Pavelka, advokát, Pribinova 46, Hlohovec, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zaplatenie sumy 835,74 eura, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 835,74 eura, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 28.02.2018, doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.03.2018, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 835,74 eura, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že žalovaný prostredníctvom úverového poradcu spísal so žalobkyňou dňa XX.XX.XXXX Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu / zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ktorá bola následne podpísaná žalobkyňou dňa XX.XX.XXXX. Z bodu 6 žiadosti, kde mali byť uvedené údaje o schválenom úvere, vyplýva, že sa nemá vypĺňať, teda v čase spísania žiadosti táto časť nebola vyplnená. O tom svedčí jednak tá skutočnosť, že žiadosť bola so žalobkyňou vypísaná na počítači, avšak údaje o schválenom úvere boli vypísané až dodatočne perom, pričom zo strany 4 žiadosti vyplýva, že sa tak uskutočnilo až nasledujúceho dňa 26.02.2015, kedy bola žiadosť žalovaným podpísaná. O niekoľko dní bolo žalobkyni doručené Oznámenie žalovaného o schválení úveru - zmluva o revolvingovom úvere XXXXXXXXXX. Predmetné oznámenie však nie je podpísané zo strany žalobkyne. Z uvedeného podľa žalobkyne vyplýva, že žalovaný so žalobkyňou neuzavrel písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere tak, ako to má na mysli ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko písomná forma bola uvedená len na žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu, pričom schválenie úveru s uvedením výšky úveru a všetkých náležitostí týkajúcich sa splátok, úrokov, ročnej percentuálnej miery nákladov, boli do žiadosti dopísané žalovaným až dodatočne a následne uvedené v oznámení veriteľa, ktoré žalobkyňa nepodpísala. Takýto spôsob uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy je potrebne označiť za nekalú obchodnú praktiku, nakoľko žalobkyňa v čase podpisu zmluvy (spísania žiadosti o úver) nevedela, v akej výške a s akými podmienkami jej bude úver schválený, pretože vypisovala len žiadosť o poskytnutie úveru a schválenie úveru jej malo byť oznámené žalovaným až dodatočne, kedy nemala možnosť ovplyvniť výšku úveru ani podmienky, za ktorých je úver poskytnutý. Žalobkyňa ďalej uviedla, že predmetná úverová zmluva neobsahuje ani viaceré zákonné náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. v znení

účinnom do 31.03.2015, a to podľa § 9 ods. 2 písm. f), písm. k). V zmluvných dojednaniach, ktoré majú byť súčasťou uzatvorenej žiadosti/zmluvy, je v článku 5 uvedené, že za poskytnutie úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi úroky, ktoré budú dlžníkovi oznámené podľa článku 2 ods. 2.2 a sú splatné v mesačných splátkach spolu s istinou úveru podľa splátkového kalendára uvedeného v bode 6 žiadosti/zmluvy a oznámeného dlžníkovi v oznámení podľa článku 2 ods. 2.2.. Z uvedeného vyplýva, že v čase podpisovania žiadosti/zmluvy zo strany žalobkyne údaj o ročnej úrokovej sadzbe úveru v žiadosti nebol uvedený, ale malo sa tak stať až oznámením o schválení úveru. Žalobkyňa teda v čase podpísania tejto žiadosti/zmluvy nebola oboznámená so skutočnou výškou ročnej úrokovej sadzby poskytnutého úveru, ale stalo sa to až následne. Neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov je tak potrebne označiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa taktiež poukazuje na skutočnosť, že žalovaný jej mal schváliť výšku úveru v sume 1.500,- eur, avšak reálne jej bola vyplatená len suma 1.350,- eur, nakoľko zo sumy schváleného úveru bola žalovaným odpočítaná suma 150,- eur ako poplatok za poskytnutie úveru. Poplatok za poskytnutie úveru tak nebol rozpočítaný na jednotlivé splátky úveru, ale o túto sumu bol jednorazovo krátený schválený úver ešte pred jeho poskytnutím, čím došlo k zjavnému obchádzaniu zákona a zneužívaniu postavenia žalovaného na úkor spotrebiteľa, keďže klamaním spotrebiteľa bola pod zámienkou schválenia úveru vo výške 1.500,- eur poskytnutá len suma 1.350,- eur, pričom všetky poplatky a úroky mali byť vypočítané zo sumy schváleného úveru vo výške 1.500,- eur, i keď túto sumu žalobkyňa reálne nikdy nevidela. Ustanovenie o poplatku za poskytnutie úveru vo výške 150,- eur je tak ďalšou neprijateľnou zmluvnou podmienkou, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Vzhľadom k tomu, že zmluva o úvere nebola riadne uzavretá v písomnej forme, niekoľkonásobne porušuje ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, považuje sa poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Vychádzajúc z bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a zo skutočnosti, že žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1.350,- eur, bola žalobkyňa povinná vrátiť mu len túto sumu. Žalobkyňa však uhradila žalovanému v období od 31.03.2015 do 04.07.2017 splátky v celkovej výške 2.185,74 eur, pričom úver splatila dňa 31.10.2016. Rozdiel zodpovedajúci sume 835,74 eura zaplatenej žalovanému po splatení úveru tak predstavuje bezdôvodné obohatenie získané bez právneho titulu, ktoré je žalovaný povinný žalobkyni vydať.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v tom zmysle, že v súvislosti s uzavretím predmetnej zmluvy poukazuje na to, že táto zmluva bola uzavretá na základe návrhu na uzavretie v podobe žiadosti žalobkyne (ako dlžníka) zo dňa XX.XX.XXXX vyjadreného v bode 5 a prijatia návrhu dlžníka veriteľom vyjadreného v bode 6 zo dňa XX.XX.XXXX a zároveň v akceptačnom liste, ktorým je oznámenie o schválení úveru. Medzi návrhom na uzavretie zmluvy v podobe žiadosti o poskytnutie úveru a prijatím návrhu veriteľom v podobe bodu 6 nie je, pokiaľ ide o údaje dohodnuté medzi zmluvnými stranami, žiaden podstatný rozdiel, v zmysle ktorého by bolo možné toto prijatie návrhu podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka považovať nový návrh, s ktorým by žalobkyňa ako navrhovateľ zmluvy nevyslovila súhlas. V súvislosti s dojednávaním, resp. uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ZoSÚ je potrebné podotknúť, že nie všetky údaje predstavujúce náležitosti takejto zmluvy sú objektívne dohodnuteľné a zákonná úprava to logicky ani nepredpokladá, a to napr. údaj o kontrolnom orgáne, priemernej hodnote RPMN, výške RPMN. Ani údaj o konečnej splatnosti úveru, či tzv. rozpise splátky nie sú dohodnuteľné, lebo ich hodnota je výsledkom (a v určitom zmysle aj dôsledkom) toho, čo si strany medzi sebou dohodnúť môžu. Žalovaný poukazuje na to, že pre vznik úverovej zmluvy sú vždy rozhodujúce ustanovenia upravujúce vznik tejto zmluvy ako takej, teda ustanovenie podľa ktorého je potrebná dohoda strán o výške úveru, úroku a splatnosti záväzku dlžníka. Tým je dovŕšený vznik úverovej zmluvy. Náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy v podobe, ako vyplývajú z § 9 ods. 2 ZoSÚ, sa s uvedenými predpokladmi pre vznik úverovej spotrebiteľskej zmluvy čiastočne kryjú a čiastočne predstavujú také náležitosti, ktorých (ne)uvádzanie v takejto zmluve má iné právne následky ako to tvrdí žaloba. Vzhľadom k uvedenému žalovaný tvrdí, že záver žalobkyne o neuzavretí písomnej zmluvy je založený na nesprávnych predpokladoch, pretože strany sa dohodli na všetkých skutočnostiach, ktoré pre vznik úverovej zmluvy sú podstatné. Vzhľadom na to, že strany zmluvy sa v čase podania žiadosti (vyplnenia Žiadosti/Zmluvy v bode 5.) dohodli na podstatných obsahových náležitostiach poskytnutého úveru, ktoré je možné dohodnúť (medzi ktorými je aj ročná úroková sadzba úveru), pričom tieto obsahové náležitosti zo strany žalobkyne nijako zmenené neboli (pozn. výška úrokovej sadzby úveru je v bode 5., v bode 6. ako aj v oznámení o schválení identická), je irelevantné tvrdenie o tom, že žalobkyňa sa so schválnou výškou ročnej úrokovej sadzby oboznámila až nasledovne. Žalovaný popiera tvrdenie žalobkyne, že predmetná zmluva neobsahuje náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z.z., a to údaj o konečnej splatnosti úveru. Zmluva o úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa nielen v listine označenej ako

žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ale aj zmluvnými dojednaniami. Obsah zmluvy tvoria zmluvné dojednania, ktoré sú v zmysle článku 14 neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ako aj prílohy tvoriace súčasť zmluvy o RÚ (článok 7., ods. 7.1 písm. g) zmluvných dojednaní). Z ustanovenia článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva, že deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, čím je podľa žalovaného splnená požiadavka vyplývajúca z uvedeného zákonného ustanovenia. Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdeniami žalobkyne o tom, že tento údaj musí byť v zmluve obsiahnutý výslovne, nakoľko uvedený záver vylučujú hneď viaceré okolnosti. Požiadavka na uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru nie je požiadavkou na presnú dátumovú špecifikáciu. V takom prípade by zákonodarca logicky použil spojenie „dátum“. Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu obsahuje určenie „termínu konečnej splatnosti“ viacerými spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacov a počtu mesačných splátok, a spôsobom vyplývajúcim z článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti. K náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. žalovaný uviedol, že zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. sa vyžaduje uvádzať prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Z uvedeného zreteľne vyplýva, že len ak ide o úver s rôznymi úrokovými sadzbami, len vtedy sa uvádza prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom. O takýto typ úveru a prípad v zmluvnom vzťahu medzi sporovými stranami nejde. V súvislostiach s výkladom § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. je prvým ustanovením, ktoré treba zohľadniť, § 9 ods. 5. Podľa jeho znenia spotrebiteľ má právo požadovať tzv. amortizačnú tabuľku obsahujúcu rozpis splátok, a členenie splátky. Ak by zmluva mala obsahovať rozpísanie splátky, potom žalovaný nevidí žiadny zmysel práva spotrebiteľa požadovať amortizačnú tabuľku podľa § 9 ods. 5 zákona. Veď dané údaje by už mal priamo v zmluve. To len potvrdzuje skutočnosť o tom, že záver založený na jazykovom výklade popiera význam § 9 ods. 5. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňa tvrdí, že žalovaný jej mal schváliť výšku úveru v sume 1.500,- eur, avšak reálne jej bola vyplatená len suma 1.350,- eur, nakoľko zo sumy schváleného úveru bola žalovaným odpočítaná suma 150,- eur ako poplatok za poskytnutie úveru. Ustanovenie o tomto poplatku má pritom predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalovaný trvá na tom, že žalobkyni bol z predmetnej zmluvy poskytnutý úver v dohodnutej výške 1.500,- eur. Poskytnutie úveru pritom predstavuje z právneho hľadiska splnenie záväzku veriteľa poskytnúť úver. Žiadna právna úprava neurčuje, že pojem „poskytnutie úveru“ je rovnocenný či dokonca synonymom „vyplatenia úverových peňažných prostriedkov“. Tak tomu bolo aj v tomto prípade. Žalovaný ďalej uviedol, že poskytnutím úveru sa v zmysle právnej úpravy a tiež ustálenej obchodnej praxe (vrátane bankovej i nebankovej) rozumie nielen vyplatenie prostriedkov úveru (v hotovosti, na účet a podobne), ale každá zákonom uznaná forma splnenia záväzku - teda aj započítanie. Žalovaný poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. Obdo V 47/2001 (ZSP 8/2004). To, že bola na účet poukázaná nižšia suma, ako je uvedené v zmluve, nie je spôsobené tým, že by bol poskytnutý nižší úver, ako bol dohodnutý, ale skutočnosťou, že zmluvné strany sa dohodli na započítaní poplatku za poskytnutie úveru v určenej výške - táto okolnosť vyplýva z bodu 10 Zmluvných dojednaní, ako aj zo samotnej zmluvy o revolvingovom úvere (body 5 a 6). Ako základnú skutočnosť ohľadne „poplatku za poskytnutie úveru“ žalovaný uvádza, že otázka poplatku, jeho prípustnosti a prijateľnosti bola osobitne posúdená Národnou bankou Slovenska vo veci vedenej pod číslom OFS - 12322/2015. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

4. V replike žalobkyňa uviedla, že poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 2Co/51/2017 zo dňa 20.12.2017. Ak by však súd dospel k záveru, že zmluva o úvere uzavretá bola, žalobkyňa poukazuje na druhy názorový prúd vyjadrený napr. v rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 9Co/359/2017 zo dňa 18.01.2018. Žalobkyňa uviedla, že bez ohľadu na to, ktorú argumentačnú cestu súd zvolí, bude to vo vzťahu k nároku žalobkyne bez právneho významu, nakoľko v zmysle oboch právnych kvalifikácií bude mať žalobkyňa nárok na vrátenie sumy, ktorú zaplatila žalovanému nad rámec reálne poskytnutej sumy 1.350,- eur. Pokiaľ ide o absenciu údaju o konečnej splatnosti úveru v úverovej zmluve, právna konštrukcia, ktorá vychádza z niekoľkonásobných odkazov na rôzne prílohy a listiny vyhotovené žalovaným, by mohla byť akceptovateľná v obchodnoprávnych záväzkových vzťahoch, avšak vo sfére spotrebiteľských zmlúv je takýto postup neprijateľný. Zo samotného označenia a povahy oznámenia

o schválení úveru pritom vyplýva, že sa jedná o jednostranné oznámenie vyhotovené žalovaným až dodatočne, ktoré tak nemôže sanovať absenciu uvedenia údaja o konečnej splatnosti úveru v samotnej zmluve. Vo vzťahu k náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 odsek 2 písm. k) ZoSÚ žalobkyňa uviedla, že i v prípade, že bol zistený konflikt smernice a vnútroštátneho zákona, smernici nemožno priznať priamy ani nepriamy účinok v konaniach medzi jednotlivcami, keďže táto je priamo záväzná len pre štát. Čo sa týka poplatku za poskytnutie úveru vo výške 150,- eur, k tomuto žalobkyňa uviedla, že vzhľadom na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov a zároveň platí, že dohoda o výške poplatku za poskytnutie úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nie je možné prisvedčiť argumentácii žalovaného, že nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov by mal mať nárok aj na zaplatenie tejto sumy.

5. V duplike žalovaný poukazoval na to, že údaj o výške RPMN úveru sa dohodnúť objektívne nedá. Zákon č. 129/2010 Z.z. a ani iný právny predpis neurčujú, že údaj o RPMN bude dohodnutý. Ak má byť údaj o RPMN určený tak, že je vypočítaný na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, potom to znamená, že pri jeho určení sa vychádza z údajov jestvujúcich v danom čase. Ak by žalovaný neurčil údaj RPMN schváleného úveru či revolvingu postupom podľa zákona č. 129/2010 Z.z., ale by uviedol hodnotu zhodnú s „predpokladanou RPMN“ uvedenou v bode 5 každej zmluvy, potom by porušil zákon č. 129/2010 Z.z.. Porušenie by vyplývalo práve z toho, že by uviedol rovnakú RPMN, ako údajne „navrhol“ žalobca v predmetnom zmluvnom vzťahu, pretože v takom prípade by takto určená RPMN nebola vypočítanou podľa zákona č. 129/2010 Z.z.. Žalovaný ďalej uviedol, že Súdny dvor EÚ jednoznačne deklaroval, že ak sa má presadzovať vôľa európskeho normotvorcu, ktorá mala byť zabezpečená transpozíciou smernice, pre vnútroštátneho sudcu to v danom prípade znamená povinnosť eurokonformného výkladu, t. j. výkladu v súlade s cieľom, zmyslom a účelom transponovaných smerníc. Žalovaný poukazoval na to, že nesprávna implementácia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES do Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 11.06.2010 a konanie pred Súdnym dvorom Európskej únie vo veci C-42/15 boli relevantným dôvodom pre iniciovanie novelizácie zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorá bola Národnou radou Slovenskej republiky schválená dňa 12.10.2017. Žalovaný ďalej poukazoval na uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 3Cdo 146/2017 zo dňa 22.02.2018. Podľa žalovaného nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Žalovaný ďalej poukazoval na to, že exaktné uvádzanie termínu konečnej splatnosti je aj s prihliadnutím na charakter uzatvoreného zmluvného vzťahu (ktorý predpokladá možnosť poskytnutia revolvingu) iracionálne, preto je potrebné v tejto sfére vychádzať predovšetkým z doby trvania zmluvy, ktorá je totožná s dátumom poslednej splátky úveru, resp. revolvingu. Závery rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 potvrdzuje aj novela zákona č. 129/2010 Z.z., ktorá bola Národnou radou SR schválená dňa 12.10.2017 (zákon č. 279/2017 Z.z.), predmetom ktorej bola aj uvedená náležitosť, a ktorá stanovila pre § 9 ods. 2 písm. d), že slová „a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“ sa zo zákonného znenia vypúšťajú. Dôvodom prijatia tejto úpravy bolo práve zosúladenie znenia dotknutých ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. so smernicou 2008/48/ES. Z toho je zrejmé, že požiadavka na uvádzanie „termínu konečnej splatnosti“ je požiadavkou nad rámec smernice. Žalovaný ďalej uviedol, že Oznámenie veriteľa o schválení úveru predstavuje dokument, ktorý ma informatívnu povahu a ktorý je iba potvrdením už dojednaných náležitostí medzi zmluvnými stranami, ktoré sú obsahom samotnej zmluvy. Cieľom predmetnej listiny je predovšetkým informovanosť spotrebiteľa titulom zhrnutia už dohodnutých zmluvných údajov - teda aj termínu konečnej splatnosti, ktorý bol v zmluve vymedzený dostatočným a pre spotrebiteľa zrozumiteľným spôsobom.

6. Žalobkyňa ako dôkazy predložila Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu / Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluvné dojednania Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa XX.XX.XXXX, vkladové lístky/potvrdenie o zrealizovaní transakcie 03/2015-07/2017, Žiadosť o posúdenie platnosti zmluvy č. XXXXXXXXXX, Stanovisko Veriteľa k úveru č. XXXXXXXXXX.

7. Žalovaný ako dôkazy predložil stanovisko NBS zo dňa 29.01.2016, unesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 5Co/839/2015 zo dňa 29.06.2016.

8. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

9. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

10. Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi predloženými stranami, keď pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, pričom z vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav:

11. Žalobkyňa ako dlžník dňa 25.02.2015 podpísala Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu č. XXXXXXXXXX, pričom vyplnila údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v časti 5. žiadosti. Žalovaný ako veriteľ podpísal uvedenú listinu dňa XX.XX.XXXX, pričom vyplnil údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v časti 6. žiadosti. Žalovaný žalobkyni poskytol sumu 1.350,- eur, pričom žalobkyňa na zmluvu zaplatila celkom sumu 2.185,74 eura.

12. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

13. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

14. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

17. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

18. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

19. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

20. Podľa 52 ods. 1 a 2 (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (2)

21. Podľa 52 ods. 2 (v znení účinnom od 01.04.2015), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

22. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný

23. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (1) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. (2)

25. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa dňa 25.02.2015 podpísala žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu č. XXXXXXXXXX., pričom žalovaný listinu podpísal dňa XX.XX.XXXX. Nebolo sporné ani to, že žalobkyni bola poskytnutá zo strany žalovaného suma 1.350,- eur a žalobkyňa na zmluvu zaplatila celkom sumu 2.185,74 eura. Sporným zostalo, či došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere, a ak áno, či je úver bezúročný a bez poplatkov.

26. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník dňa XX.XX.XXXX pod č. XXXXXXXXXX uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu. Na základe uvedenej zmluvy sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni úver vo výške 1.500,- eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v 42-och mesačných splátkach (vrátane úrokov) vo výške 47,17 eura, resp. vo výške 81,87 eura (spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb). Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že kvôli vadám kontraktačného procesu nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy, s touto nemožno súhlasiť. Súd mal za to, že k uzatvoreniu zmluvy medzi žalovaným a žalobkyňou prišlo, nakoľko došlo k zhode v prejavoch vôle účastníkov zmluvy pokiaľ ide o výšku poskytnutého úveru (1.500,- eur), ako aj pokiaľ ide o výšku ročnej úrokovej sadzby úveru (17,68%), čo sú podstatné náležitosti zmluvy o úvere. Ak aj nedošlo k akceptácii návrhu žalobkyne (urobený prostredníctvom žiadosti zo dňa 25.02.2015) týkajúceho sa iných náležitostí zmluvy, táto skutočnosť má iné právne následky, ale nie absenciu uzavretia zmluvy o úvere.

27. Súd však dospel k záveru, že uvedený úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, a to z nasledovných dôvodov.

28. Na základe predmetnej zmluvy sa žalovaný ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalobkyni úver vo výške 1.500,- eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v 42-och mesačných splátkach (vrátane úrokov) vo výške 47,17 eura, resp. vo výške 81,87 eura. Ročná percentuálna miera nákladov úveru bola uvedená

jednak v časti 5., a to ako predpokladaná RPMN za úver vo výške 25,73 % a v časti 6. ako RPMN za úver vo výške 25,49 %. Rovnako, ročná percentuálna miera nákladov revolvingu bola uvedená jednak v časti 5., a to ako predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu vo výške 25,73 % a v časti 6. ako predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu vo výške 25,49 %. Priemerná RPMN za úver predstavovala 34,42 %. Žalobkyni bola titulom úveru vyplatená zo strany žalovaného suma 1.350,- eur (z dôvodu započítania sumy poskytnutého úveru vo výške 1.500,- eur so sumou poplatku za poskytnutie úveru vo výške 150,- eur), pričom žalobkyňa podľa nepopretého skutkového tvrdenia na úver zaplatila celkom sumu 2.185,74 eura.

29. Právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č. 129/2010 Z.z., zákona č. 250/2007 Z.z.), keďže žalovaný pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalobkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, pretože jej bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania, a síce za účelom zariadenia domácnosti (časť 5. zmluvy). V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. OZ, prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je , a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a zákona o ochrane spotrebiteľa. Prednostné použitie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské vzťahy (v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 veta posledná sa pritom nevzťahuje len na vzťahy založené po jeho účinnosti. Uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť dňom 01.04.2015, pričom právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenie, preto sa od jeho účinnosti vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Súd pritom poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 MCdo 14/2014 zo dňa 21.04.2015, v ktorom dovolací súd uviedol, že ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

30. Nakoľko zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená iba počtom splátok, čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Dátum splatnosti poslednej splátky úveru (1.9.2018) sa uvádza len v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, pričom nebolo preukázané, že by táto listina bola žalobkyni predložená pri podpise zmluvy z jej strany a zároveň že by žalobkyňa uvedené prijala písomnou formou, a preto nemožno považovať náležitosť (termín konečnej splatnosti) za uvedenú v písomnej zmluve spotrebiteľskom úvere. Za uvedenie požadovanej náležitosti o termíne konečnej splatnosti úveru nie je možné považovať ani ustanovenie článku 4. odsek 4.5 Zmluvných dojednaní, v ktorom sa uvádza, že deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru, nakoľko ani tu sa neuvádza konkrétny termín konečnej splatnosti a zároveň ani nejde o text predmetnej zmluvy. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), a síce výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška mesačnej splátky 47,17 eura, resp. 81,87 eura, bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku

prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka. Uvedené pritom nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keby z iných ustanovení zmluvy vyplývala výška úrokov a poplatkov. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy. Súd sa nestotožnil s výkladom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) v spojení s ustanovením § 9 ods. 5 ZoSÚ zo strany žalovaného, nakoľko znenie ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ (v znení účinnom do 30.04.2018) je jednoznačné, a to aj s poukazom na ustálenú rozhodovaciu činnosť tunajšieho odvolacieho súdu. Pokiaľ ide o výšku RPMN, zmluva neobsahuje ani základnú obsahovú náležitosť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), a to ročnú percentuálnu mieru nákladov, nakoľko táto je v časti 5. uvedená iba ako predpokladaná. Presná výška RPMN je uvedená až v časti 6. - údaje o schválenom revolvingovom úvere, uvedené schválenie však žalobkyňa neprijala písomnou formou, z uvedeného dôvodu považoval súd údaj o RPMN za v zmluve neuvedený. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, že údaj o výške RPMN úveru sa dohodnúť objektívne nedá, súd poukazuje na to, že v prejednávanej veci potom zo zmluvy vôbec nie je zrejmé, ktorý z viacerých údajov o RPMN má byť tým správnym údajom. Súd má za to, že v zmluve je potrebné uviesť jeden údaj o RPMN a zároveň v čase, kedy zmluvu podpisuje dlžník, nakoľko ide o údaj, ktorý má slúžiť práve spotrebiteľovi na zváženie, či zmluvu s dodávateľom vôbec uzavrie. Súd dodáva, že cieľom ustanovenia § 11 v spojení s § 9 ZoSÚ je ochrana spotrebiteľa tak, aby dodávateľ bol povinný spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy, priamo v nej, poskytnúť všetky relevantné údaje, na základe ktorých sa spotrebiteľ rozhoduje, či zmluvu o úvere uzavrie alebo nie, keďže uvedené údaje predstavujú informácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré spotrebiteľ môže zvážiť. V zmluve tiež chýba náležitosť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), a to adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Požadovaný údaj sa uvádza iba v bode 12 ods. 12.1 Zmluvných dojednaní. Súd však poukazuje na to, že keďže ide o náležitosť zmluvy vyžadovanú zákonom, uvedený údaj musí byť uvedený zreteľne a výslovne v rámci ustanovení zmluvy.

31. Podporne súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/409/2015-72 zo dňa 11.05.2016, v ktorého odôvodnení súd druhej inštancie uviedol, že „považuje za správny názor súdu prvého stupňa, že z citovaného ustanovenia vyplýva, že nestačí uvedenie celkovej výšky splátky, ale toto musí obsahovať rozčlenenie jednotlivých čiastok - istiny, úrokov a iných poplatkov. Táto informácia je významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, respektíve aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej navrhovateľom za poskytnutý úver. Nakoľko z predložených listinných dokladov vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere presnú výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov neobsahovala, je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, teda len v hodnote poskytnutej sumy.“ Obdobne uviedol Krajský súd v Trnave v rozsudku č.k. 10Co/375/2016-119 zo dňa 13.09.2017, kde uviedol, že „odvolací súd preto zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi dňa 23.02.2011 neobsahuje základnú obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a preto sa poskytnutý úver v zmysle § 11 písm. b) tohto zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na to, že pre záver o tom, že poskytnutý úver sa v zmysle § 11 písm. b) tohto zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov, stačí nesplnenie čo i len jednej zákonom stanovenej podmienky v ust. § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona, nebolo ďalej potrebné skúmať a vyhodnocovať, či v zmluve absentuje aj ďalšia obligatórna náležitosť, odvolací súd sa preto z dôvodu hospodárnosti a účelnosti konania nezaoberal otázkou, či v zmluve absentuje aj náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. i), ako konštatoval súd prvej inštancie.“

32. K rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 pod zn. C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, súd uvádza, že predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere súd nevytýkal len absenciu výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ale aj neuvedenie údajov o termíne konečnej splatnosti, o výške RPMN a o adrese veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti, ktoré sú ako náležitosti zmluvy o úvere upravené nielen v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ale aj v smernici 2008/48, pričom článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať

v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Neuvedenie údajov o termíne konečnej splatnosti a o RPMN môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, preto aj v zmysle výkladu článku 23 smernice 2008/48, sa táto zmluva považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez úrokov a poplatkov. Zároveň je súd toho názoru, že zákon o spotrebiteľských úverov ku dňu uzavretia zmluvy jednoznačne určoval náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom v prípade absencie čo i len jednej z náležitostí je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

33. V súvislosti s vyššie uvedeným odkazuje súd tiež na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/262/2016-49 zo dňa 31.10.2017, v ktorom odvolací súdu uviedol, že „v danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica. V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. 29. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok. ... 32. Odvolací súd je preto názoru, že napriek poukazu žalovaného na Smernicu, zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 9 ods. 2 zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý aplikoval okresný súd, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.“ Súd ešte dodáva, že pre posúdenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je (pre absenciu prechodných ustanovení k zmene úpravy) potrebné aplikovať ustanovenia zákona účinné v čase uzatvorenia zmluvy. Ďalej súd odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/294/2017-85 zo dňa 23.04.2018, v ktorom odvolací súd vyjadril názor, s ktorým sa tunajší súd stotožňuje, že „na to, aby bolo možné vykladať zákon v súlade so Smernicou je potrebné ZoSÚ novelizovať zosúladiť s textom Smernice, inak by bola porušená zásada právnej istoty (výkladom contra legem). Následkom citovaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ je nová legislatívna zmena od 1.5.2018 (vykonaná novelou zák. č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení zákon o bankách), kde sa uvádza, že vzhľadom na toto rozhodnutie sa upravuje náležitosť zmluvy tak, že sa nahrádza rozčlenenie pojmom frekvencia. Je teda evidentné, že zákonodarca pristúpil k legislatívnej zmene a súd nemôže vykladať sporné ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch rovnako v prípade dvoch rôznych znení zákona len z dôvodu, aby vyhovel požiadavke žalobcu. Požadovaný výklad sporného ustanovenia bude možný pri posudzovaní zmlúv uzavretých po účinnosti spomenutej novely (aby neodporoval princípu zákazu retroaktivity).“

34. Ako už súd uviedol, v prejednávanom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalovaným žalobkyni považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nemal nárok na zaplatenie úroku z úveru, poplatku za poskytnutie úveru, ani žiadnych iných poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru. Z nepopretého skutkového tvrdenia žalobkyne, ktoré sa považuje za nesporné (§ 151 ods. 1 , v spojení s vkladovými lístkami a potvrdeniami o zrealizovaní transakcie (č.l. 12-28) vyplýva, že žalobkyňa uhradila žalovanému na zmluvu celkom sumu 2.185,74 eura, z čoho vyplýva suma bezdôvodného obohatenia žalovaného vo výške 835,74 eura (2.185,74 eura - 1.350,00 eur). Uvedená suma predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného, nakoľko o túto sumu mu žalobkyňa plnila bez právneho dôvodu, keďže pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nebola povinná plniť žalovanému viac ako sumu vyčerpaného úveru. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, že otázka poplatku za poskytnutie úveru, jeho prípustnosti a prijateľnosti bola osobitne posúdená Národnou bankou Slovenska vo veci vedenej pod číslom OFS - 12322/2015, je irelevantná, nakoľko úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

35. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd žalobu za dôvodnú v celom rozsahu, preto jej vo výroku I. rozsudku vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni istinu 835,74 eura, a to v primeranej lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 CSP.

36. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

39. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)

40. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalobkyne voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. Neboli pritom tvrdené a súd ani sám nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 , pre ktoré by žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému nemal priznať. O výške náhrady trov konania žalobkyne bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).