Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Co-56-2018.pdf
PDF · 89.48 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/56/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu H., s.r.o., so sídlom v T., H. XX, O.: XX XXX XXX, proti žalovanej E. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, H., o zaplatenie 780,72 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. novembra 2017, č.k. 11C/123/2016-53 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti a výrokovej časti o náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 400 eur, zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 400 eur od 25.05.2005 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozhodol, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 60,03 eur, na účet JUDr. T. P., advokátky so sídlom J. XXX/X, E., do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu vydania platobného rozkazu, ktorým by mu súd prisúdi istinu 780,72 eur, zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 780,72 eur od 25.05.2015 do zaplatenia a žiadal priznať i trovy konania. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že Zmluvu o úvere č. XXXXXXX uzatvorila spoločnosť H. a.s. ako veriteľ a E. Z., ako dlžníčka. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie úveru žalovanej vo výške 12.000 Sk a záväzok dlžníka vrátiť túto sumu o zvýšený poplatok vo výške 11.520 Sk, teda celkom mala zaplatiť 23.520 Sk. Uvedenú sumu mala dlžníčka zaplatiť v mesačných splátkach po 1.960 Sk v počte 12 mesačných splátok od 20.04.2005 na účet veriteľa. Zmluva bola uzavretá dňa 24.03.2005 a podpísaná oboma zmluvnými stranami. Súčasťou tejto zmluvy sú aj VP poskytnutia úveru, ktoré nie sú opatrené podpismi strán sporu a sú nedokončené. Okresný súd Prievidza vydal dňa 28.02.2008 trestný rozkaz č. k. 2T/42/2008, ktorým uznal E. Z. vinnou, že dňa 24.03.2005 presne v nezistenom čase v Prievidzi po dohode s obvineným J. T. uzatvorili s poškodenou spoločnosťou H. s.r.o. Bratislava Zmluvu o úvere č. XXXXXX na sumu 12.000 Sk, ktorá suma jej bola toho istého dňa aj vyplatená napriek tomu, že nemala dostatok finančných prostriedkov na splácanie úveru. K žiadosti o úver predložila potvrdenie o príjme od zamestnávateľa Ing. E. W., W., kde nikdy nepracovala a toto potvrdenie jej zabezpečil obvinený J. T.. Tomuto vyplatila po dohode sumu 6.000 Sk z poskytnutého úveru a splátky úveru neuhrádzali, čím spôsobili obidvaja škodu spoločnosti H. s.r.o. vo výške 21.320 Sk. Konaním vylákala od iného úver tým, že uviedla ho do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a tak spôsobila inému škodu, nie nepatrnú, čím spáchala trestný čin úverového podvodu a okresný súd ju odsúdil podľa § 250a ods.1 Trestného zákona na 5 mesiacov odňatia slobody, výkon ktorého bol odložený podmienečne na skúšobnú dobu 15 mesiacov. Tento trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 14.3.2008. Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa § 1 ods.1, § 2, § 3 ods.1, 2, § 4 ods.1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších zmien a doplnkov, platný v čase uzavretia zmluvy; § 420 ods.1, 2 Občianskeho zákona. Súd prvej inštancie skúmal, v akom
rozsahu zodpovedá žalovaná za škodu spôsobenú poškodenej spoločnosti H. s.r.o., a to z hľadiska § 420 ods.1 a 2 Občianskeho zákona, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti, iba, že by preukázal, že škodu nezavinil. Úmyselné protiprávne konanie a vznik škody týmto konaním sú preukázaným trestným rozsudkom, lebo podľa § 135 ods.1 OSP je súd v občiansko- právnom konaní viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Súd ale nie je viazaný trestným rozhodnutím, pokiaľ ide o výšku škody, túto otázku musí riešiť sám. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 780,72 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 780,72 eur od 25.05.2005 do zaplatenia na tom základe, že žalovaná uzatvorila so žalobcom Zmluvu o úvere dňa 24.03.2005, ktorú opatrila svojím podpisom, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej sumu 12.000 Sk, vrátane nákladov spojených s týmto úverom, pričom v žalobe uvádza, že jej požičal po prepočte Sk/Eur 398,33 eur, ktorú sumu sa žalovaná zaviazala žalobcovi vrátiť spolu s príslušným poplatkom, teda zaviazala sa zaplatiť úver + príslušný poplatok v 12 mesačných splátkach po 65,06 eur od 20.04.2005 s tým, že žalobca poukázal aj na Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, kde sa zmluvné strany dohodli aj na dohodnutom úroku. Žalovaná dlh neuhrádzala v splátkach dohodnutých v úverovej zmluve. Poukázal na trestný rozkaz Okresného súdu Prievidza zo dňa 28.02.2008, č. k. 2T 42/2008, ktorým súd žalovanú uznal vinnou zo spáchania prečinu úverového podvodu, pričom v žalobe zdôraznil, že sa žalovaná dopustila úverového podvodu, pretože už pri podpise zmluvy vedela, že úver nesplatí, čo vyplýva z údajov uvedených v žiadosti o úver v časti mesačné príjmy a výdavky. Aj napriek tomu zmluvu uzatvorila a žalobcu dostala do omylu. Z listinných dôkazov nebolo sporné, že žalovaná bola právoplatným trestným rozkazom uznaná Okresným súdom Prievidza vinnou, lebo konaním vylákala od iného, od spoločnosti H., s.r.o. úver, dostala do omylu túto spoločnosť v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, teda spáchala úverový podvod, za čo bola uznaná vinnou a odsúdená. Zo zmluvy o úvere mal súd za preukázané, že túto zmluvu uzatvorila žalovaná so žalobcom, podľa ktorej jej žalobca poskytol ako veriteľ úver vo výške 12.000 Sk, ktorý sa zaviazala vrátiť spolu s poplatkom 11.520 Sk, teda sa zaviazala vrátiť 23.520 Sk. Túto zmluvu opatrila svojím podpisom. Splátky tak, ako sa zaviazala nesplácala, preto sa stal dlh splatným v celom rozsahu. Z jej výpovede zo spisu Okresného súdu Prievidza č. k. 2T 42/2008 vyplynulo, že žalovaná požiadala o úver, hoci nebola zamestnaná, predložila potvrdenie od zamestnávateľa, kde nepracovala. Ďalšia osoba J. T. jej prisľúbil, že jej pomôže vybaviť úver, ak mu dá polovicu peňazí z úveru, t. j. z poskytnutých 12.000 Sk sumu 6.000 Sk. Úver nemala z čoho splácať, pretože nemala finančné prostriedky. Ďalej z obsahu tohto spisu mal súd za preukázané, že žalovaná požiadala o úver žiadosťou zo dňa 24.03.2005, k čomu pripojila i potvrdenie o výške príjmu od Ing. E. W., bytom W., že jej príjem je 13.800 Sk. Z jeho výpovede je zrejmé, že žalovaná u neho nepracovala. Zmluvu o úvere neobsahuje všetky podstatné náležitosti upravené v zákone č. 258/2001 Z. z. - o spotrebiteľských úveroch v čase uzavretia zmluvy, t. j. ku dňu 24.03.2005. V Zmluve nie je uvedená RPMN tak ako to vyžaduje § 4 ods. 2 písm. g/ uvedeného zákona, preto sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie vyhovel žalobe len sčasti, rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi len skutočne poskytnutý úver 12.000 Sk (400 eur). Súd vychádzal z právoplatného trestného rozhodnutia, ktoré je pre súd záväzné s poukazom na § 135 ods.1 OSP a o výške škody rozhodol v súlade s § 420 ods.1 Občianskeho zákona, nakoľko žalovaná splnila všetky predpoklady, vrátane zavinenia. Výška škody predstavuje poskytnutý úver žalobcom vo výške 12.000 Sk, t. j. 400 eur, ktorý doposiaľ žalovaná neuhradila. Žalovaná sa dopustila podvodu, teda porušila právnu povinnosť, čím došlo ku vzniku škody, ktorá predstavuje poskytnutú výšku úveru vo výške 400 eur. Príčinnú súvislosť súd videl v tom, že ak by sa žalovaná takéhoto konania nedopustila, nevznikla by škoda na strane žalobcu. Zavinenie bolo preukázané v trestnom konaní. Pokiaľ žiadal žalobca viac, súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, lebo považoval úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 400 eur od 25.05.2005 do zaplatenia podľa nar. vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonáva ustanovenie § 517 ods.1,2 Občianskeho zákona, v danom prípade ide o dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska. Žalobca bol v konaní úspešný len sčasti, preto mu súd priznal trovy konania podľa § 142 ods.2 OSP podľa výsledku úspechu. Vo veci boli vykonané 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava a podanie žaloby) po 51,45 eur + 2 x režijný paušál po 8,58 eur, trovy spolu činia 120,06 eur a polovica z toho predstavuje 60,03 eur.
2. Proti tomuto rozsudku v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. K námietkam súdu o absencii podstatných náležitostí v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/187/2017-88 zo dňa 04.10.2017, kde súd uviedol, že „skutočnosti rozhodné pre ustálenie charakteru záväzkovo právneho vzťahu zo zmluvy o úvere v prejednávanom prípade nie sú právne
významné, pretože v danom prípade súd koná o nároku žalobcu na „náhradu škody“ (to treba zdôrazniť) a nie o nároku zo samotnej zmluvy o úvere ako takej, kedy by bolo právne významné skúmanie, či zmluvu o úvere uzavrel dlžník v postavení spotrebiteľa, na ktorého sa vzťahuje zo zákona režim spotrebiteľského práva a osobitná právna ochrana, vrátane § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., alebo zmluvu uzavrel v postavení podnikateľského subjektu.“ Žalobca ďalej poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/108/2017-63 zo dňa 12.09.2017, z ktorého vyplýva, že civilný súd je v konaní o náhradu škody viazaný výrokom právoplatného odsudzujúceho rozsudku, pričom výrok odsudzujúceho rozsudku obsahuje právnu časť a aj skutkovú časť. Civilný súd je tak viazaný záverom trestného súdu o vzniku škody a vzhľadom na skutočnosť, že vznik škody je súčasťou skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu, je civilný súd povinný vykonať dokazovanie len o výške škody spôsobenej trestným činom a nie o vzniku a existencii škody. Podľa žalobcu sa mal súd v rozsudku zaoberať výškou náhrady škody (skutočnou škodou a ušlým ziskom) a nie náležitosťami uzavretej zmluvy o úvere. Na záver žalobca poukázal aj na rozsudok Okresného súdu Galanta, sp. zn. 17C/277/2016-36 zo dňa 13.04.2017, kde súd v obdobnom prípade, ako je tento uviedol: „že aj keby záväzkový vzťah posudzoval ako spotrebiteľský, mu nemôže súd poskytnúť ochranu spotrebiteľa, nakoľko by došlo k zneužitiu práva v prospech žalovaného a k neprimeranej ochrane žalovaného. Výkon práva nie je protiprávne správanie subjektov.“ K rovnakému záveru dospel aj Okresný súd Pezinok rozsudkom sp. zn. 9C/128/2016-53 zo dňa 25.01.2017, keď priznal žalobcovi nárok na zaplatenie celej žalovanej sumy spolu so zákonným úrokom z omeškania, pričom Okresný súd Pezinok posúdil uzatvorenú zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhuje, aby odvolací súd podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP v platnom znení rozsudok Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 11C/123/2016-53 zo dňa 14.11.2017, zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žalobca žiada úhradu trov konania, ktorý mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 379, § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu vo výrokovej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania podľa § 389 ods. písm. c) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. V predmetnej veci žalobca so žalovanou uzatvorili dňa 24.03.2005 Zmluvu o úvere. Trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza č. k. 2T/42/2008 - 91 zo dňa 28.02.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.03.2008 a vykonateľnosť dňa 14.03.2008 (ďalej len „predmetný trestný rozkaz“) bola žalovaná uznaná vinnou s trestného činu úverového podvodu formou spolupáchateľstva, pričom súd uviedol, že konaním žalovanej a spolupáchateľa bola spôsobená škoda žalobcovi vo výške 21.320 Sk (707,69 eur). O náhrade škody nebolo rozhodnuté v adhéznom konaní a súd odkázal poškodeného s nárokom na náhradu škody na občiansko-právne konanie. Žalobca sa v civilnom konaní podanou žalobou domáha zaplatenia sumy 780,72 eur s príslušenstvom.
6. Z trestného rozkazu Okresného súdu Prievidza č. k. 2T/42/2008 zo dňa 28.02.2008 - 91 odvolací súd zistil, žalovaná napriek tomu, že nemala dostatok finančných prostriedkov na splácanie úveru, k žiadosti o úver predložila potvrdenie o príjme od zamestnávateľa Ing. E. W., W., kde nikdy nepracovala, pričom tým uviedli žalobcu do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a tak mu spôsobili škodu nie nepatrnú.
7. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
8. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
9. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
10. Právny úkon je v § 34 Občianskeho zákonníka definovaný ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. K následkom predpokladaným týmto ustanovením môže dôjsť len vtedy, ak právny úkon je urobený vážne. S nedostatkom vážnosti právneho úkonu Občiansky zákonník v ust. § 37 ods. 1 spája sankciu neplatnosti. Ide o neplatnosť absolútnu, ktorá nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému. Z takéhoto úkonu právne následky nenastanú, a to ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle (konvalidáciou). Súd musí na túto absolútnu neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti.
11. Odvolací súd v predmetnej veci dospel k záveru, že vôľa žalovanej potrebná pre platné uzavretie zmluvy o úvere č. XXXXXXX nebola daná. V priebehu trestného konania bolo zistené, že žalovaná po predchádzajúcej dohode so spolupáchateľom J. T. oslovila žalobcu s požiadavkou uzatvorenia zmluvy o úvere. Mala záujem si požičať 12000,-Sk (398,32 Eur), a to napriek tomu, že nemala dostatok finančných prostriedkov na splácanie úveru, pričom k žiadosti predložila potvrdenie o príjme od zamestnávateľa Ing. E. W., W., kde však, ako bolo v trestnom konaní zistené, nikdy nepracovala, keďže potvrdenie jej zabezpečil spolupáchateľ. Z uvedeného je zrejmé, že nebola daná jej vôľa vážne uzavrieť zmluvu o úvere. Žalovaná nemala v úmysle získané peňažné prostriedky zo zmluvy o úvere vrátiť. Do predmetného právneho vzťahu vstupovala s tým, že chce získať peňažné prostriedky, ktoré následne nebude musieť vrátiť. Jej úmysel bol dostatočne preukázaný v trestnom konaní.
12. Zmluvu, pri ktorej uzavretí jeden z účastníkov zmluvy úmyselne predstieral určitú vôľu so zámerom, aby dosiahol splnenie podmienok pre jej uzavretie zo strany veriteľa a vylákal tak od neho peňažné prostriedky je potrebné posúdiť ako zmluvu neplatnú podľa uvedeného ustanovenia § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka pre nedostatok vôle. Pokiaľ teda žalovaná so žalobcom uzavrela úverovú zmluvu, bolo potrebné konštatovať absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu. V zmysle § 457 Občianskeho zákonníka je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Je tiež zrejmé, že poskytnutým plnením z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká na tej strane, ktorá toto plnenie prijala, bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka a aj nárok na náhradu škody, ak takýmto úkonom vznikla aj škoda.
13. Odvolací súd vzhľadom na skutočnosť, že nebolo možné posúdiť predmetnú úverovú zmluvu ako platnú a priznať z nej plnenie žalobcovi tak, ako bolo priznané súdom prvej inštancie, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa §391 ods. 1 vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
14. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a jeho úlohou bude vzhľadom na uvedené závery odvolacieho súdu z ohľadom na neplatnosť predmetnej zmluvy o úvere zo dňa 24.03.2005 podľa § 37 Občianskeho zákonníka pre nedostatok vážnosti k uzavretiu zmluvy na strane žalovanej, preskúmať žalobcom uplatnený nárok z titulu náhrady škody a vo veci opätovne rozhodnúť.
15. O náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí o veci.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).