Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/69/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Pavla Laczu a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: CONFIDENCE PARTNERS s.r.o., IČO: 36 557 510, Továrenská 1, Štúrovo, zastúpený advokátkou: JUDr. Ľubica Bičianová, Záhradnícka 16/II, 945 01 Komárno proti žalovanému: N: RV s.r.o. Vydrany, IČO: 36 233 323, Družstevná 1007, 930 16 Vydrany, zastúpený: HAVRILLA & Co. s.r.o., IČO: 36 364 606, Tallerova 10, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 45.087,44 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 15.06.2016, č. k. 11Cb/120/2012-305, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti vo výroku I. z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa predmetným žalobným návrhom domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 57.568,68 eur s príslušenstvom titulom plnenia zo Zmluvy o poskytovaní podnikateľského poradenstva - vypracovanie žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku a súvisiace poradenstvo zo dňa 20.04.2010 (ďalej len „Zmluva“).

2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zo dňa 15.06.2016, č. k. 11Cb/120/2012-305 výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 44.574,21 eur, 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 30.038,99 eur od 10.7.2010 do zaplatenia, 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 9.613,20 eur od 16.7.2010 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. rozhodol tak, že vo zvyšku, teda čo do rozdielu medzi 45.087,44 eur a 44.574,21 eur, čo je 513,23 eur žalobu zamietol. Výrokom III. uložil žalobcovi povinnosť doplatiť súdny poplatok za návrh v sume 295 eur s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, ako vyplýva z výroku IV. Súd prvej inštancie skonštatoval, že pohľadávka vo výške vyčíslenej sumou 57.568,68 eur predstavovala nedoplatok faktúry č. FV10095 splatnej dňa 04.05.2010, znejúcej na sumu 30.014,32 eur a to vo výške 17.403,26 eur, ďalej predstavovala nedoplatok faktúry č. FV10135 splatnej dňa 16.06.2010, znejúcej na sumu 40.038,99 eur a to vo výške 30.038,99 eur, ďalej predstavovala neuhradenú faktúru č. FV10192, splatnú dňa 15.07.2010, znejúcu na sumu 9.613,20 eur (súd prvej inštancie uviedol, že matematický súčet je iný a to 57.055,45). Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe predmetnej Zmluvy žalobca vypracoval žiadosť, podnikateľský projekt a poskytol žalovanému služby - podnikateľské, ekonomické, finančné poradenstvo a konzultačnú činnosť za dohodnutú cenu a za dohodnutých platobných podmienok bližšie upravených v článku 3 Zmluvy, kedy cena služieb vyfakturovaná faktúrami č. FV10095, FV10135, FV10192 tvorí sumu 79.666,51 eur. Zaplatených bolo 22.611,06 eur. Vo vyjadrení k odporu žalobca poukázal najmä na ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, kedy žalovaný čiastočne plnil, z faktúry č. FV10095 dňa 14.06.2010 uhradil 12.611,06 eur, z faktúry č. FV10135 dňa 09.07.2010 uhradil 10.000,- eur.

Súd prvej inštancie uznesením č.k. 11Cb/120/2012-89 zo dňa 30.09.2013 v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby podaním zo dňa 26.08.2013 konanie v časti o zaplatenie sumy 17.403,26 eur zastavil. Touto sumou dňa 05.08.2013 zaplatil žalovaný nedoplatok faktúry č. FV10095. Žalobca súčasne v tomto podaní vyčíslil za obdobie od 15.06.2010 do 05.08.2013 úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 17.403,26 eur, čo predstavuje čiastku 4.922,02 eur. Predmetom konania tak ostal nárok vo výške 40.165,42 eur s príslušenstvom (t.j. 57.568,68 mínus 17.403,36) plus kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 4.922,02 eur, spolu teda 45.087,44 eur. Avšak matematickým súčtom sumy 17.403,26 eur + 30.038,99 eur + 9.613,20 eur by mal uplatnený nárok predstavovať 57.055,45 eur, namiesto nesprávne uplatnených 57.568,68 eur. Rozdiel predstavuje sumu 513,23 eur. Keďže teda žalobca, i keď matematickou chybou, žaloval viac, ako mu patrí, čo do rozdielu, po čiastočnom späťvzatí žaloby, po ktorom nárok žalobcu pozostával z 30.038,99 eur + 9.613,20 eur = 39.652,19 eur + úrok z omeškania 4.922,02 eur, čo je spolu 44.574,21, namiesto nesprávne uplatnených 45.087,44 eur, neostalo súdu iné než žalobu čo do rozdielu 513,23 eur zamietnuť ako nedôvodnú (t.j. 45.087,44 - 44.574,21). Súd prvej inštancie zistil, že dňa 20.04.2010 žalobca so žalovaným uzatvorili podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka Zmluvu o poskytovaní podnikateľského poradenstva - vypracovanie žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku a súvisiace poradenstvo, predmetom ktorej bolo vypracovanie žiadosti podnikateľského projektu, poskytovanie služieb, podnikateľského, ekonomického a finančného poradenstva, konzultačná činnosť pre objednávateľa v oblasti investícií formou odborných konzultácií. Poradenstvo sa týkalo činnosti súvisiacej s vypracovaním a realizáciou projektu v rámci programov podpory rozvoja vidieka v období medzi 1.januárom 2007 a 31.decembrom 2013, a to v závislosti od konkrétneho investičného zamerania projektu objednávateľa v rámci výzvy č. 2010/PRV/17 Pôdohospodárskej platobnej agentúry. V článku 3 Zmluvy bola dohodnutá cena diela. Faktúrou č. FV10095 splatnou dňa 04.05.2010, faktúrou č. FV10135 splatnou dňa 16.06.2010 a faktúrou č. FV10092 splatnou dňa 15.07.2010 vyfakturoval žalobca žalovaného cenu za poskytnuté služby vo výške spolu 79.666,51 eur. Žalovaný doposiaľ žalobcovi neuhradil cenu vyfakturovanú faktúrou č. FV10135, a to 30.038,99 eur (dňa 09.07.2010 zaplatil 10.000,- eur) a faktúrou č. FV10192, a to v celosti, teda 9.613,20 eur. Keďže faktúru č. FV10095 na 30.014,32 eur žalovaný uhradil, nie je táto suma predmetom konania ani ako celok, ani čiastočne, pričom za obdobie od 15.06.2010 (faktúra bola splatná dňa 04.05.2010) do 05.08.2013 (dátum úhrady) si uplatňuje úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 17.403,26 eur, čo predstavuje čiastku 4.922,02 eur. Zo zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. TT01430 uzavretej dňa 08.07.2010 medzi Ministerstvom pôdohospodárstva SR, PPA a žalovaným, vyplýva poskytnutie nenávratného finančného príspevku vo výške 403.916,08 eur v súvislosti s realizáciou schváleného projektu v zmysle Programu rozvoja vidieka SR 2007-2013, názov projektu: Agroturistický areál so zameraním na jazdectvo vo Vydranoch. To znamená, že žalovaný bol úspešný, nenávratný finančný príspevok dňa 08.07.2010 získal, súčasne to znamená, že žalobcovi v zmysle Zmluvy najneskôr dňa 08.07.2010 vznikol nárok na zaplatenie ceny plnenia vo výške 8,33% z výšky schválenej dotácie. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Podľa článku 3 Zmluvy o poskytovaní podnikateľského poradenstva - vypracovanie žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku a súvisiace poradenstvo, cena za predmet zmluvy sa stanovuje po dohode zmluvných strán na 1.000,- eur pri podpise tejto zmluvy, ďalej na 8,33 % z výšky schválenej dotácie pri uverejnení zoznamu úspešných žiadateľov na internetovej stránke PPA www.apa.sk, ďalej na 1 % z výšky investície pri podpise zmluvy medzi objednávateľom a PPA, ďalej na 1 % z výšky investície pri obdržaní prvej žiadosti o platbu na účet objednávateľa a ďalej na 1 % z výšky investície pri obdržaní konečnej žiadosti o platbu na účet objednávateľa. Cena je bez DPH. Vykonaným dokazovaním v súlade s citovanou právnou úpravou súd dospel k záveru, že žaloba je, po jej zamietnutí v rozsahu matematickej chyby v súčte fakturovaných súm, v plnom rozsahu dôvodná. Je nesporné, že žalobca titulom atypickej zmluvy o poskytovaní podnikateľského poradenstva vykonal pre žalovaného činnosti súvisiace s vypracovaním podnikateľského poradenstva a realizáciou projektu v rámci programov podpory rozvoja vidieka. Žalovaný doposiaľ neuhradil žalobcovi časť ceny za poskytnuté činnosti, spolu vo výške 39.652,19 eur, vyplývajúcej z článku 3 uzatvorenej Zmluvy. Žalovaný namietal, že zo strany žalobcu nebolo preukázané splnenie podmienok vyžadovaných zmluvou na vznik oprávnenia vystaviť faktúry a následne požadovať od žalovaného ich úhradu. Ak Zmluvu o poskytovaní podnikateľského poradenstva - vypracovanie žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku a súvisiace poradenstvo, typovo zaradíme pod inominátne zmluvy v zmysle

§ 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, potom sa zánik záväzku jeho splnením a právo povinnej osoby, žalobcu, na zaplatenie ceny za toto plnenie, spravujú všeobecnými ustanoveniami § 324 až 343 o spôsobe plnenia, mieste a čase plnenia. Teda povinnosťou žalovaného nie je zaplatenie faktúr, ale zaplatenie dohodnutej ceny plnenia po vzniku nároku žalobcu na jej zaplatenie. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že účastníci konania uzatvorili Zmluvu o poskytovaní podnikateľského poradenstva - vypracovanie žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku a súvisiace poradenstvo, v rámci ktorej žalobca vykonal pre žalovaného podnikateľské poradenstvo, vypracoval žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, poskytol s ňou súvisiace poradenstvo, teda vykonal činnosti, ktorých cenu si uplatnil predloženými faktúrami v sume spolu 79.666,51 eur, z ktorých ostalo neuhradených 39.652,19 eur. Fakturácia plnenia bola účastníkmi v Zmluve dohodnutá ako forma úhrady peňažného záväzku, nie ako podmienka vzniku práva na jeho úhradu. Faktúra je výhradne účtovnou kategóriou. Žalovaný namietal tiež, že nebola splnená dohodnutá zmluvná podmienka uverejnenia zoznamu úspešných žiadateľov na internetovej stránke PPA, preto žalobcovi nepatrí odmena vo výške 8,33 % z výšky schválenej dotácie. Je nesporné a žiadnym z účastníkov nespochybnené, že zoznam úspešných žiadateľov PPA prestala zverejňovať na internetovej stránke, o ktorej skutočnosti nemohli mať účastníci Zmluvy v čase jej uzatvorenia dňa 20.04.2010 žiadnu vedomosť, nakoľko o tom PPA prípadne príslušné ministerstvo nevydali žiadne rozhodnutie či opatrenie, čo však nemá za následok, že by žalovaný v zozname, v prehľade, v tabuľke, alebo ako nazvať evidenciu PPA o úspešných žiadateľoch nefiguroval, alebo výstižnejšie povedané, že by neuspel ako uchádzač o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, o čom v konečnom svedčí aj Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. TT01430 zo dňa 08.07.2010. Výkladom zmluvného dojednania o dohode zmluvných strán o cene za predmet zmluvy podľa článku 3 písm. b) „vo výške 8,33 % z výšky schválenej dotácie pri uverejnení zoznamu úspešných žiadateľov na internetovej stránke PPA S.“ dospel súd k záveru, že na túto časť ceny predmetu plnenia Zmluvy má žalobca právo, pričom formulácia vetného spojenia „pri uverejnení zoznamu úspešných žiadateľov na internetovej stránke PPA S. má význam len pri otázke splatnosti tejto ceny. Ak teda zoznam úspešných žiadateľov na internetovej stránke PPA nebol zverejnený vôbec, mohla byť cena splatná dňom, kedy bola uzatvorená Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. TT01430 zo dňa 08.07.2010, teda dňom 08.07.2010, ktorý jednoznačne možno považovať za deň, kedy bol žalovaný úspešný v získaní nenávratného finančného príspevku. Žalobca vystavil faktúru č. FV10135 na 40.038,99 eur dňa 09.06.2010 so splatnosťou dňa 16.06.2010. Žalovaný dňa 09.07.2010 zaplatil sumu 10.000 eur. Z tejto faktúry činí nedoplatok 30.038,99 eur, pričom žalobca žiada priznať úrok z omeškania s jej zaplatením počnúc od 10.07.2010 do zaplatenia, teda nežiada navyše nič, čo by mu nepatrilo, keďže sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením čiastky 30.038,99 eur dňom 09.07.2010. Možno síce konštatovať, že faktúra bola vystavená predčasne, avšak vychádzajúc zo správania žalovaného, ktorý dňa 09.07.2010 uhradil 10.000,- eur, možno usúdiť, že o tomto svojom záväzku, rozumej záväzku zaplatiť žalobcovi 8,33 % z 403.916,08 eur schválenej dotácie - viď text faktúry, vedomosť mal. Za aplikácie ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 133 O.s.p. žalovaný dôkaz opaku nepreukázal. V závere článku 3 Zmluvy si účastníci dohodli fakturáciu dohodnutej ceny, teda bolo povinnosťou žalobcu časť ceny za poskytnuté činnosti vo výške 8,33 % z výšky schválenej dotácie vyfakturovať, najskôr pri uverejnení zoznamu úspešných žiadateľov na internetovej stránky PPA, čím mal byť čas plnenia určený tak, ako to má na mysli ust. § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka. Z ustanovenia § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Avšak všeobecne platí, že splatnosť ceny nastáva až po skončení plnenia, iné dohodnuté nebolo, nakoľko vtedy by išlo o preddavok na doteraz neposkytnuté plnenie. V tomto prípade v tejto časti plnenia bola úspešne uzatvorená zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. TT01430 dňa 08.07.2010, týmto dňom vzniklo právo žalobcu na zaplatenie sumy 40.038,99 eur, faktúra už bola vystavená, žalovaný o jej vedomosti mal vedomosť, nakoľko z nej dňa 09.07.2010 uhradil 10.000 eur, teda od 09.07.2010 je žalovaný v omeškaní, a to so zaplatením dodnes neuhradenej čiastky 30.038,99 eur. Predčasná fakturácia dňom 09.06.2010 totiž ani nezakladá nový záväzok a ani nenahrádza určitý záväzok obsiahnutý v Zmluve, ktorým je uhradiť odmenu vo výške 8,33 % z výšky schválenej dotácie. Predčasná fakturácia nemá vplyv na povinnosť žalovaného zaplatiť percentuálne vyjadrenú cenu plnenia (8,33% z výšky schválenej dotácie, teda zo sumy 403.916,08 eur, čo je 40.038,99 eur), v tomto prípade poníženú o 10.000 eur v dôsledku čiastočnej platby žalovaným vykonanej dňa 09.07.2010, ktorého tvrdený omyl v platbe sa v konaní nepreukázal a naopak sa preukázala vedomosť žalovaného o fakturácii. Hospodársky účel sledovaný žalovaným pri uzatváraní Zmluvy, v zmluve

vyjadrený a žalovanému známy, čo je ku dňu 08.07.2010 získanie nenávratného finančného príspevku v súvislosti s realizáciou schváleného projektu v zmysle Programu rozvoja vidieka SR 2007-2013, názov projektu: Agroturistický areál so zameraním na jazdectvo vo Vydranoch, tým bol naplnený a žalovaný toto čiastočné plnenie záväzku žalobcom dňa 08.07.2010 aj prijal (§ 329 ). Nie je prioritný spôsob plnenia záväzku, vrátane jeho časovej etapizácie, ale predovšetkým splnenie zmluvy ako takej. Zmluva splnená bola, bez ohľadu na svojvoľné úradnícke počínanie PPA o nezverejňovaní zoznamu úspešných žiadateľov o dotáciu.Súd prvej inštancie dospel k záveru, že na žalovanú sumu ako výsledok zmluvného konsenzu medzi žalobcom ako osobou povinnou na plnenie a žalovaným ako osobou oprávnenou na prijatie plnenia, kedy si žalobca zmluvné povinnosti splnil, avšak žalovaný si ich splnil len čiastočne, má žalobca opodstatnený nárok, preto rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku (čo do úroku z omeškania poukazujúc na ust. § 365, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka).

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie a to len proti výroku I. podal žalovaný odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh žalobcu zamietne alternatívne napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že pohľadávka žalobcu pozostávala z nasledovných faktúr:

- Fa č. FV10095 zo dňa 27.04.2010, vystavená na sumu vo výške 30.014,32 eur, splatná dňa 04.05.2010 (nedoplatok vo výške 17.403,26 eur), (ďalej len „FV10095“)

- Fa č. FV10135 zo dňa 09.06.2010, vystavená na sumu vo výške 40.038,99 eur, splatná dňa 16.06.2010 (nedoplatok vo výške 30.038,99eur) (ďalej len „FV10135“)

- Fa č. FV10192 zo dňa 08.07.2010, vystavená na sumu vo výške 9.613,20 eur, splatná dňa 15.07.2010 (nedoplatok v celkovej výške 9.613,20 eur) (ďalej len „FV10192“) Súd nesprávne procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, ž došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.. Na pojednávaní vytýčenom súdom prvej inštancie na deň 30.05.2016 o 09:00 hod. s pokračovaním dňa 01.06.2016 o 09:00 hod. žalovaný požiadal súd prvej inštancie, aby mu poskytol ešte premeranú lehotu na podanie písomného vyjadrenia k priebehu uvedeného pojednávania a na podanie písomného záverečného návrhu, nakoľko boli na tomto pojednávaní oboznámené ďalšie listinné dôkazy zo strany žalobcu. Súd prvej inštancie však vyhlásil dokazovanie za skončené a poskytnutie lehoty na predloženie záverečného návrhu žalovaného zamietol. Svoje rozhodnutie žiadnym spôsobom neodôvodnil. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/158/2010 zo dňa 30.11.2011 uviedol, že procesným oprávnením účastníka konania je aj záverečná reč, v ktorej sa môže účastník konania vyjadriť ku skutkovej ako aj právnej stránke veci vo forme zhrnutia svojich návrhov a názorov na vykonané dokazovanie. Na prednesenie záverečnej reči je oprávnený nielen účastník osobne, ale aj jeho zvolený právny zástupca. V uvedenom uznesení NS SR zo dňa 30.11.2011 sa ďalej uvádza, že „záverečným zhrnutím a vyjadrením nie je len ten procesný úkon účastníka (jeho zástupcu), ktorý je takto označený aj formálne. Je ním i bez tohto formálneho označenia aj iný, na záver pojednávania robený procesný úkon účastníka (jeho zástupcu), ktorým zhrňuje svoje návrhy, vyjadruje sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci“. Odvolateľ má za to, že odopretím práva na záverečnú reč, o ktorú právny zástupca žalovaného žiadal súd prvej inštancie, bolo súdom prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vzhľadom na množstvo vykonaných dôkazov na poslednom pojednávaní žalovaný žiadal súd prvej inštancie o poskytnutie primeranej lehoty na podanie vyjadrenia, ktorý však súd prvej inštancie zamietol bez odôvodnenia svojho rozhodnutia. Týmto bol žalovaný ukrátený na svojich procesných právach. Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Listinné dôkazy predložené žalobcom v kartónovej krabici vzhľadom a ich hmotnosť rozlíšené vo farebných fascikloch na červené, žlté a modré boli oboznámené žalovaným čítaním počas pojednávania nariadeného na deň 30.05.2016 o 09:00 hod. Medzi týmito listinnými dôkazmi s nachádzala aj e-mailová komunikácia žalobu v prevažnej miere v maďarskom jazyku. Súd akceptoval predložené listinné dôkazy a pristúpil k ich vykonaniu. K úradnému prekladu, resp. tlmočeniu týchto listinných dôkazov však nedošlo v rámci čítania listinných dôkazov. Inú vadu konania (erro in procedendo) charakterizuje literatúra ako aj ustálená judikatúra ako porušenie ustanovenia zákona, ktoré upravujme konanie od začiatku až do právoplatného skončenia. O inú vadu konania ide aj v prípade, že súd opomenie povinnosť zabezpečiť preklad listinných dôkazov predložených účastníkom konania v inom ako štátnom jazyku, pričom výnimku predstavuje český jazyk. Citujeme uznesenie Najvyššieho súdu SR so sp.zn. 7Cdo/16/2013 zo dňa 25.11.2013.

Konajúca sudkyňa oboznamovala spisový materiál veľkého množstva priamo na pojednávaní čítaním a to v cudzom jazyku v maďarskom, pričom sama neovládala tento jazyk. Čítanie listinných dôkazov bolo zmätočné a nezrozumiteľné, na základe čoho sa nakoniec upustilo od samotného čítania. Predpokladáme, že pokiaľ by bol zabezpečený ich preklad do úradného jazyka by bolo možné ich plynule a zrozumiteľne oboznámiť so žalovaným priamo na pojednávaní za pomoci a súčinnosti tlmočníka, ktorý bol mimochodom prítomný na spomínanom čítaní. Konajúci súd prvej inštancie mal tak zabezpečiť preklad všetkých predložených listinných dôkazov, ktoré boli v inom ako slovenskom jazyku. Absenciou prekladu došlo k vade, na základe ktorého nemohol konajúci súd prvej inštancie preskúmať a zistiť skutočnosti potrebné pre rozhodnutie. Odvolateľ sa domnieva, že zo strany súdu prvej inštancie v danom prípade vôbec nedošlo ku skúmaniu žalobcom predložených listinných dôkazov vzhľadom na ich veľké množstvo a na jazyk, v ktorom boli napísané. Súd prvej inštancie vykonal listinné dôkazy v inom ako štátnom (úradnom) jazyku, pričom takéto konanie odporuje zákonu. Konajúci súd prvej inštancie mal povinnosť zabezpečiť preklad listín do štátneho (úradného) jazyka a následne ich tlmočiť účastníkom, ktorú tomuto jazyku nerozumejú, resp. ju neovládajú na dobrej úrovni. Nakoľko sama konajúca sudkyňa neovláda jazyk, v ktorom boli listinné dôkazy predložené zo strany žalobcu, nemohla ich ani preskúmať a hodnotiť. V tejto súvislosti nemohla vyniesť ani dostatočne odôvodnený a preskúmateľný rozsudok vo veci samej. Aj keď súd prvej inštancie nariadil pojednávanie za účelom čítania listinných dôkazov, ktoré boli zo strany žalobcu predložené vo veľkom množstve, tieto žiadnym spôsobom nepreukázali, že žalobca poskytol služby, na ktoré sa v zmluve o poskytovaní podnikateľského poradenstva - vypracovanie žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku a súvisiace poradenstvo zo dňa 20.04.2010 (ďalej len Zmluva) zaviazal. Predložené listinné dôkazy sa totižto týkali predchádzajúcich projektov, ktoré boli zrealizované za súčinnosti žalobcu v prospech žalovaného. Išlo najmä o e-mailovú komunikáciu, v ktorej sa žalobca vyjadroval k predchádzajúcim projektom. Na základe vykonania týchto listinných dôkazov nemohol súd prvej inštancie dospieť k záveru, že si žalobca splnil povinnosti, ktoré mu zo zmluvy vyplývajú. Pritom nejde o skutočnosť, či súd fakticky vykonal navrhované dôkazy, ale o to, že na základe tých dôkazov, ktoré vykonal dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu. Odvolateľ je toho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a následne súd prvej inštancie opomenul skúmať tieto skutočnosti. Nezaoberal sa vôbec otázkou splnenia podmienok, na ktoré sa žalobca v zmluve zaviazal a ani otázkou ich preukázania zo strany žalobcu. Súd prvej inštancie ani nepristúpil k hodnoteniu dôkazov predložených žalobcom v cudzom jazyku, keď takýmto konaním súd prvej inštancie ani nemohol mať za preukázané splnenie žalobcových povinností v súlade so zmluvou. V napadnutom rozsudku absentuje relevantné odôvodnenie a právny názor súdu prvej inštancie v súvislosti s preukázaním splnenia podmienok zo strany žalobcu dohodnutých v zmluve a s jeho nárokom na splnenie zo strany žalovaného. V predmetnej veci neboli ani žalobcom dostatočne podložené tvrdenia, podľa ktorých splnil podmienky na nárokovanie si úhrady odmeny od žalovaného podľa zmluvy. Napadnutým rozsudkom boli žalobcovi priznané úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 17.403,26 eur za obdobie od 15.06.2010 do 05.08.2013 vo výške 4.922,02 eur z titulu omeškania s úhradou FV10095 (ďalej len úroky). Zo strany súdu prvej inštancie nebolo však priznanie predmetných úrokov žiadnym spôsobom odôvodnené. V napadnutom rozsudku absentuje akýkoľvek právny názor súdu prvej inštancie, ktorým by priznaný nárok žalobcu na úroky odôvodnil. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi úroky bez toho, aby skúmal skutočný nárok žalobcu na úroky. V samotnom napadnutom rozsudku uvádza, že „fakturácia plnenia bola účastníkmi v zmluve dohodnutá ako forma úhrady peňažného záväzku, nie ako podmienka vzniku práva na jeho úhradu. Faktúra je výhradne účtovou kategóriou“. Vo svojom rozhodnutí sa opieral len o vyčíslenie úrokov žalobcom a nepreukázal ich skutočný vznik, resp. titul vzniku nároku na úroky žalobcovi. To znamená, že vznik nároku na úhradu sa viaže k momentu splnenia podmienky dohodnutej v zmluve. Následne môže byť akceptované zo strany žalobu vystavenie faktúry na úhradu. Splatnosť faktúry sa odvíja od momentu vystavenia faktúry, ktorý je závislý od momentu plnenia zo zmluvy. S touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie nevysporiadal, pretože neskúmal, či k plneniu v skutočnosti došlo a či bola predmetná faktúra vystavená v súlade s týmto plnením, a preto nemohol súd prvej inštancie ani zákonne priznať úroky za obdobie, ktoré nemal za preukázané. Medzi žalobcom a žalovaným bola dojednaná podmienka vzniku nároku na peňažné plnenie od žalovaného obdržaním prvej žiadosti o platbu na účet žalovaného ako objednávateľa. Splnenie tejto podmienky nebolo nielenže preukázané v konaní, ale nebolo ani súdom prvej inštancie skúmané a v neposlednom rade ani odôvodnené v napadnutom rozsudku. I keď súd prvej inštancie dokazovanie vykonal, ale nedospel ku správnym skutkovým zisteniam a na ne ani neodkázal vo svojom rozhodnutí.

Žalobca nepredložil také listinné dôkazy, ktoré by preukázali, že uplatnené úroky z omeškania si mohol žalobca požiadať ku dňu 15.06.2010. To znamená, že žalobca nepreukázal, že mal v súlade so zmluvou splatný nárok na odmenu dňa 15.06.2010. Žalobca mal povinnosť preukázať v konaní splnenie podmienok uvedených v zmluve z jeho strany na to, aby mu vznikol akýkoľvek nárok na úroky z omeškania. Ak by tak bol žalobca spravil, mal by preukázať deň vzniknutého nároku tak, aby to korešpondovalo s dňom, ku ktorému si úroky z omeškania vyčíslil. Nakoľko sa nepreukázal nárok žalobcu na úroky, nie je možné tieto ani priznať v napadnutom rozsudku. Súd prvej inštancie vôbec neskúmal a neodôvodnil moment vzniku nároku na úroky žalobcu, pričom tieto mohli vzniknúť jedine po splnení podmienok vyplývajúcich zo zmluvy. Ani žalobcom neboli predložené také listinné dôkazy, ktoré by odôvodňovali vznik nároku na úroky z omeškania ku dňu 15.06.2010 a tak nepreukázal ani splnenie podmienky dohodnutej v zmluve.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s tvrdením žalovaného, že na pojednávaní dňa 30.05.2016 boli oboznámené ďalšie listinné dôkazy zo strany žalobcu nezodpovedá skutočnosti. Všetky dôkazy, ktoré tvorili súčasť spisového materiálu (šanónov) boli zaslané aj právnemu zástupcovi žalovaného ešte dňa 11.2.2015 uložením na webovom úložisku Úschovňa.sk. Žalobca listom zo dňa 11.9.201 5 aj súdu oznamoval, že už v prílohe listu zo dňa 19.2.2015, zasielal súdu potvrdenie právneho zástupcu žalovaného o tom, že rovnopisy príloh pripojených k vyjadreniu žalobcu zo dňa 15.9.2014 obdržal ešte dňa 11.2.2015, ktoré mu boli zaslané uložením na webovom úložisku Úschovňa.sk. Samotné vyjadrenie žalobcu zo dňa 15.9.2014 bolo aj priamo žalovanému zasielané poštou dňa 19.9.2014. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný mal možnosť aj dostatok času oboznámiť sa so všetkými listinnými dokladmi založenými do spisu žalobcom. Taktiež nezodpovedá skutočnosti, že žalovaný požiadal na pojednávaní konanom dňa 03.5.2016 o poskytnutie primeranej lehoty na podanie písomného vyjadrenia k priebehu uvedeného pojednávania a na podanie písomného záverečného návrhu, nakoľko boli na tomto pojednávaní oboznámené ďalšie listinné dôkazy zo strany žalobcu. Žalovaný požiadal súd, „aby mu dovolil ešte písomne sa vyjadriť k priebehu dnešného pojednávania, ktoré by doložil v súdom vytýčenej lehote" (str. l0 zápisnice z pojednávania z 3 0.05.2016). Žalovaný žiadal len lehotu na písomné vyjadrenie sa k priebehu pojednávania. Súd prvej inštancie následne dal účastníkom (stranám) poučenie podľa §120 ods. 4 O.s.p. a keďže ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania (okrem návrhu žalovaného na poskytnutie lehoty na vyjadrenie sa k priebehu pojednávania) neboli, súd vyhlásil dokazovanie za skončené a vyššie uvedený návrh žalovaného zamietol. Žalobca je toho názoru, že súd prvej inštancie v tomto prípade rozhodol v súlade s ustanovením §119 ods. l O.s.p., keď pojednávanie neodročil len za účelom písomného vyjadrenia sa žalovaného k priebehu pojednávania, keď ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania neboli. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o tomto návrhu bolo vo výlučnej kompetencii súdu a v súlade s ust. §120 ods. 1 O.s.p.. Žalovaný súdu prvej inštancie ďalej vytýka, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 C.s.p.. V tejto súvislosti poukázal na to, že nedošlo k úradnému prekladu resp. tlmočeniu listinných dôkazov v rámci čítania listinných dôkazov. Žalobca zastáva názor, že súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 30.05.2016 v súlade s vtedy platným ust. §123 O.s.p. dal možnosť účastníkom (stranám) vyjadriť sa ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. Vyplýva to zo zápisnice na pojednávaní zo dňa 30.5.2016 str. 3, kde žalovaný výslovne súhlasil, aby súd oboznamoval listinné dôkazy bez ich tlmočenia. Ďalej zo strany 4 citovanej zápisnice vyplýva, že konateľka žalovaného oboznamovaniu dôkazov porozumela, keď sa vyjadrila, že doteraz oboznamovaná emailová komunikácia sa veci netýka, avšak predošlých projektov. Konateľka žalobcu v tejto súvislosti na vysvetlenie, prečo žalobca predložil aj dokumentáciu, ktorá sa netýkala predmetného sporu na pojednávaní dňa 30.5.2016 str. 4 zápisnice poukázala na skutočnosť, že predloženie kompletnej dokumentácie aj ohľadne predchádzajúcej spolupráce so žalovaným požadoval práve žalovaný, a preto došlo k jej predloženiu. Zo str. 9 citovanej zápisnice z pojednávania zo dňa 30.5.2016 ďalej vyplýva, že sudkyňa po pristúpení k oboznamovaniu listinných dôkazov z červeného šanónu zistila, že celá komunikácia je vedená v cudzom jazyku, a preto bude potrebné, aby každý email preložil tlmočník za prítomnosti účastníkov z jazyka maďarského do jazyka slovenského. Konateľka žalobcu namietla neefektívnosť takéhoto procesného postupu z dôvodu, že právnemu zástupcovi žalovaného bol obsah týchto fasciklov elektronicky zaslaný ( zo spisu vyplýva, že

už dňa 11.2.2015), teda mohol sa s nimi oboznámiť a požiadala právneho zástupcu žalovaného, aby sa k tomu vyjadril. Na základe uvedeného predstúpil právny zástupca žalovaného a uviedol, že po porade s klientom netrvajú na čítaní týchto dôkazov. Žalovaný napokon vytýka súdu prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.. K názoru žalovaného, že žalobca nepreukázal splnenie podmienky na vznik oprávnenia požadovať od žalovaného úhradu odmeny, žalobca uviedol, že v priebehu konania predložil množstvo dôkazov, ktorými preukázal, že všetky povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o poskytovaní podnikateľského poradenstva - vypracovanie žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku a súvisiace poradenstvo zo dňa 20.04.2010, si splnil a preto mal aj nárok na dohodnutú odmenu, resp. nedoplatok na odmene, ktorý si v tomto spore uplatňoval. Navyše skutočnosti uvádzané žalovaným sú v rozpore s čiastočným plnením na Fa č. FV10095 zo dňa 27.04.2010 vystavenú na sumu 30.014,32 eur, splatnú dňa 04.05.2010, z ktorej dňa 14.06.2010 žalovaný uhradil sumu 12.611, 06 eur (čiže nedoplatok predstavuje 17.403, 26eur), Fa č. FV10135 zo dňa 09.06.2010 vystavenú na sumu 40.038, 99 eur, splatnú dňa 16.06.2010, z ktorej dňa 09.07.2010 žalovaný uhradil sumu 10.000 eur (čiže nedoplatok predstavuje 30.038,99 eur. Čiastočným plnením na uvedené faktúry žalovaný v zmysle §407 ods. 3 Obchodného zákonníka uznal dlh aj vo zvyšku. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Pokiaľ sa týka Fa č. FV10192 zo dňa 08.07.2010 vystavenú na sumu 9.613,20 eur, splatnú dňa 15.07.2010, žalovaný na uvedenú faktúru neuhradil žiadnu finančnú čiastku, avšak na pojednávaní dňa 30.05.2016 str. 8, žalovaná respektíve právna zástupkyňa žalovaného v súvislosti s uvedenou faktúrou uviedla: "žalovaný faktúru na sumu 9.61 3,20 eur uznáva v plnom rozsahu“. Napokon aj z reakcie žalovaného na predžalobnú upomienku zo dňa 13.10.201l vyplýva, že žalovaný odmenu a faktúry žalobcu nespochybňoval, nereklamoval, len poukázal na zložitosť finančnej situácie a v podstate dal prísľub, že faktúry uhradí vtedy, keď podá l. žiadosť o platbu a ak PPA vyplatí 50 %. Keďže žalovaný bol v omeškaní s úhradou odmeny na ktorú sa zmluvne zaviazal, žalobca si právom nárokoval aj príslušné úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške, za obdobie po splatnosti vyššie vystavených faktúr. Z uvedených dôvodov žalobca považuje napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie za správny, na ktorý súd prvej inštancie správne aplikoval a interpretoval právne normy, správne zistil skutkový stav, a preto navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne v napadnutom výroku potvrdil.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods.1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolania žalovaného je čiastočne dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozhodnutie súdu prvej inštancie s použitím § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušiť, vrátiť mu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. V zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., jedným z odvolacích dôvodov je aj porušenie práva na spravodlivý proces sporovej strany nesprávnym procesným postupom súdu, ktorým bolo znemožnené uskutočňovanie jej patriacich procesných práv. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo byť vypočutý, navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia a na preskúmanie rozhodnutia a pod. Porušenie, ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu však pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu

znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Upretie resp. odňatie práva sporovej strany predniesť pred skončením dokazovania záverečnú reč, predstavuje zásadný zásah do jej základného práva na súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR, práva na spravodlivé súdne konanie, podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru a do princípu rovnosti strán v zmysle článku 6 ods. 1 C.s.p.. Pokiaľ k takémuto excesnému postupu súdu dôjde v rozpore so zákonom, zakladá táto vada odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 363 ods. 1 písm. b) C.s.p.. Na podporu svojej argumentácie odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššiemu súdu SR pod sp. zn. 2Cdo4/1998 v zmysle záverov ktorého účastníkovi konania, ktorému bolo odopreté právo na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránky veci, bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) O.s.p. (toho času § 365 ods. 1 písm. b) a § 420 písm. f) C.s.p.). Odňatím možnosti konať pred súdom sa spravidla rozumie taký nesprávny alebo nezákonný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok, účinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, priznával za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Z ustanovenia § 118 ods. 4 O.s.p. vyplýva jednak povinnosť súdu vyzvať účastníkov na zhrnutie ich návrhov a vyjadrenie sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci, jednak tomu zodpovedajúce procesné oprávnenie účastníka na záverečnú reč. V nej môžu účastníci konania zhrnúť svoje návrhy a procesné postoje, vyjadriť svoj názor na vykonané dokazovanie z hľadiska jeho úplnosti, zákonnosti a hodnotenia jednotlivých dôkazov a vyjadriť sa tak k skutkovej, ako aj k právnej stránke veci. Vyjadrenie k vykonanému dokazovaniu je jedným z podkladov, na základe ktorých súd pri rozhodovaní vo veci samej hodnotí dôkazy, pričom môže mať zásadný vplyv na ďalší procesný postup súdu, ako aj na samotné konečné rozhodnutie súdu, napr. na prípadné zváženie ešte následného doplnenia dokazovania. Podstatný obsah tohto zhrnutia a vyjadrenia treba uviesť do zápisnice z pojednávania. Je už len vecou vôle a záujmu účastníka konania, či vytvorenú možnosť záverečného vyjadrenia sa a zhrnutia svojho postoja v konaní využije alebo nie (ide o právo, nie povinnosť účastníka konania), avšak súdu vyplýva z ustanovenia § 118 ods. 4 O.s.p. povinnosť účastníkom konania umožniť využiť toto procesné právo. Z hľadiska relevancie odvolacích námietok a dôvodov odvolania je zásadnou skutočnosťou, majúcou vplyv na posúdenie správnosti odvolaním napadnutého rozsudku (a to bez ohľadu na ďalšie konkrétne námietky odvolateľa), predovšetkým namietané porušenie práva žalovaného na spravodlivý súdny proces - odňatie možnosti konať pred súdom a to nedôsledným postupom súdu, ktorý pred skončením pojednávania nevyzval účastníkov, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci a dokonca uznesením zamietol poskytnutie lehoty na predloženie záverečného návrhu, ako to vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 30.5.2016.

8. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie garantované článkom 46 ods. 1 Ústavy a článkom 36 ods. 1, listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov na obranu proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie 157 ods. 2 O.s.p. účinné do 30.6.2016 a s účinnosťou od 1.7.2016 ust. § 220 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany posúdil. Jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré v skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasnil skutkový a právny základ bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV ÚS 115/03). Iba takéto rozhodnutie je preskúmateľné a účastníkom umožňuje poznať postup súdu. Podrobným preskúmaním odôvodnenia súdu prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie tieto požiadavky nespĺňa, a preto je odvolanie aj z tohto dôvodu opodstatnené. V napadnutom rozhodnutí absentuje odôvodnenie v súvislosti s preukázaním splnenia podmienok zo strany žalobcu dohodnutých v predmetnej zmluve vo vzťahu k odmene, zaplatenia ktorej sa domáha predmetnou žalobou, keď súd sa ani nevysporiadal s námietkami žalovaného v súvislosti so

splatnosťou ceny za poskytnuté služby v zmysle zmluvy. Súd prvej neodôvodnil, na základe ktorých konkrétnych dôkazov dospel k záveru, že žalobca splnil všetky podmienky vyplývajúce mu z predmetnej zmluvy, odôvodňujúce nárok na odmenu voči žalovanému v zmysle predmetnej zmluvy. Súd sa taktiež nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu o uznaní dlhu čiastočným plnením na uvedené faktúry s poukazom na ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ani so žalobcom namietaným uznaním dlhu žalovaným na pojednávaní dňa 30.5.2016, na ktoré poukázal žalobca aj vo vyjadrení k odvolaniu. Absencia náležitého odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie rezonuje aj v prípade opomenutia vyporiadania sa s nárokom žalobcu na úroky z omeškania, keď súd prvej inštancie len poukázal na ust. § 365, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a vôbec sa nevysporiadal so splatnosťou úrokov z omeškania a potom aj rozhodnutie, ktorým priznal žalobcovi vyčíslené úroky z omeškania v sume 4.922,02 eur je nepreskúmateľné, nakoľko súd priznal úroky z omeškania vo výške 9% zo sumy 17.403,26 eur vyčíslené za obdobie od 15.6.2010 do 5.8.2013, bez akéhokoľvek odôvodnenia splatnosti takto priznaných úrokov z omeškania. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vzhľadom na uvedené arbitrárne, neposkytujúce odpoveď na otázky majúce pre vec podstatný význam, nemožno ho považovať za zodpovedajúce požiadavke plnej realizácie základného práva účastníka na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivý proces okrem iného vyplýva povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán sporu s výhradou, že majú resp. nemajú význam pre rozhodnutie vo veci samej. Tým, že uvedené princípy neboli rešpektované súdom prvej inštancie, došlo k porušeniu základného práva odvolateľa na spravodlivý proces, v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru, resp. článku 46 ods. 1 Ústavy v spojení s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p. a tým aj k naplneniu odvolacieho dôvodu uvedeného v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p..

9. Pokiaľ ide o námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie mal zabezpečiť preklad všetkých predložených listinných dôkazov, ktoré boli vyhotovené v inom, než slovenskom jazyku, odvolací súd uvádza, že táto námietka by bola opodstatnená v zmysle ust. § 18 O.s.p. účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, len v prípade, pokiaľ by odvolateľ špecifikoval, z ktorých konkrétnych listinných dôkazov, ktoré boli žalobcom predložené ako dôkaz na preukázanie jeho tvrdení v cudzom jazyku, súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní vo veci.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené je záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti nároku žalobcu voči žalovanému predčasný, nakoľko nevyplýva z vykonaného dokazovania a jeho rozhodnutie je prekvapivé.

11. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu je judikatúrou Najvyššieho súdu považovaná za tzv. inú vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (R 111/1998). Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie musí spľňať náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. (s účinnosťou od 1.7.2016 ust. § 220 C.s.p.). Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na skutkové zistenia vyplývajúce z výsledkov vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť zároveň prostriedkom kontroly v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. Ak rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. (s účinnosťou od 1.7.2016 ust. § 220 C.s.p.), je nepreskúmateľný. Porovnaním odôvodnenia preskúmaného rozhodnutia súdu prvej inštancie s uvedenými kritériami, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil, keďže nedostatočným odôvodnením rozhodnutia podľa uvedených kritérií došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v dôsledku čoho bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom.

12. Neprichádzalo do úvahy, aby odvolací súd v celom rozsahu nahradzoval úlohu súdu prvej inštancie, nakoľko súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom, znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, preto odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť, ako napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti zrušiť podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p.. Odvolací súd v zmysle ust. § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude znovu o žalobnom návrhu rozhodnúť, postupovať v súlade s ust. § 181 ods. 2 a § 182 C.s.p., vysporiadať sa so všetkými námietkami vznesenými žalovaným a žalobcom pred súdom prvej inštancie aj v odvolacom konaní, v prípade potreby doplniť dokazovanie, pričom musí postupovať spôsobom uvedeným v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle ust. § 391 ods. 3 C.s.p. s tým, že v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

14. Neušlo pozornosti odvolaciemu súdu, že súd prvej inštancie v hlavičke napadnutého rozsudku nesprávne označil žalovaného, ktorého správne obchodné meno podľa výpisu z obchodného registra je : N. RV s.r.o. Vydrany, a preto bude povinnosťou súdu prvej inštancie tento nedostatok odstrániť vydaním opravného rozhodnutia.

15. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

16. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( Čl.I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).