Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/63/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: SLOVENSKÉ LOTÉRIE a.s. so sídlom L. Svobodu 2689/80, Poprad, IČO: 35 742 691, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému A.. A. Z., D. XX, R. X. Y., IČO: XX XXX XXX, zastúpenému JUDr. Milanom Križalkovičom, advokátom, Hviezdoslavova 11, Spišská Nová Ves, o zaplatenie 3.008,49 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 10Cb/85/2015-93 zo dňa 21.3.2017 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie. II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.008,49 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 1.4.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 2.4.2015 domáhal od žalovaného úhrady sumy 3.008,49 eur s príslušenstvom, čo odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel Mandátnu zmluvu dňa 12.7.2010, predmetom ktorej bolo zabezpečovanie činnosti špecifikovaných najmä v čl. 2 bode 2.1 zmluvy súvisiacich s prevádzkovaním videoterminálov podľa zák.č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a príslušných technických zariadení obsluhovaných priamo stávkujúcimi. Uviedol tiež, že žalovaný sa zaviazal počas trvania zmluvy poskytovať pre žalobcu uvedené činnosti a žalobca sa zaviazal za riadne vykonané činnosti žalovanému zaplatiť odmenu vo výške a v termíne stanovenom v zmluve, že Dodatkom č. 3 k zmluve zo dňa 1.6.2012 bolo upravené znenie čl. 3 pôvodnej zmluvy týkajúce sa odmeny a platobných podmienok v závislosti od typu terminálu. V súvislosti s uzavretím zmluvy, umiestnil žalobca v prevádzke žalovaného zariadenia videoterminálov podľa Odovzdávacieho a preberacieho protokolu. S poukazom na čl. 3 bod 3.1 zmluvy uviedol žalobca, že výška odmeny bola stanovená na 45% z čistej tržby, pričom čistá tržba je daná hrubou tržbou po odpočítaní všetkých odvodových povinností a poukazujúc na čl. 3 bod 3.4 zmluvy sa žalovaný zároveň zaviazal podieľať na mínusovej hrubej tržbe spôsobom uvedeným v tomto bode a zároveň sa žalobca so žalovaným dohodol, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi vysporiadanú pohľadávku vyplývajúcu z mínusovej hrubej tržby do 30 dní odo dňa ukončenia hazardnej hry v prevádzke. V tejto súvislosti poukázal žalobca na to, že podľa čl. 4 bodu 4.14 zmluvy vykonal zúčtovanie tržieb videoterminálu za obdobie 12/2012, v ktorom evidoval odmenu (plusovú tržbu) žalovaného vo výške 300,62 eur a za obdobie 1/2013, v ktorom evidoval mínusovú tržbu žalovaného vo výške 309,11 eur.

Uviedol tiež, že dňa 22.11.2012 uzavrel so žalovaným zmluvu o pôžičke peňazí, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému bezúročne sumu 3.000,00 eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky do 31.3.2013. Keďže žalovaný nevrátil žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky, žalobca zaúčtoval na dlžnú sumu 3.000,00 eur odmenu (plusovú tržbu) žalovaného vo výške 300,62 eur aj mínusovú tržbu žalovaného vo výške 309,11 eur (3.000,00 eur - 300,62 eur + 309,11 eur) a po vykonanom zaúčtovaní evidoval žalobca zostatok na úhradu vo výške 3.008,49 eur, ktorú žalovaný ani napriek výzve žalobcu do 31.3.2013 neuhradil, a preto dlžná suma predstavuje 3.008,49 eur.

3. Konštatoval súd prvej inštancie, že po vydaní platobného rozkazu sp.zn. 10Cb/85/2015-35 zo dňa 14.5.2015 podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením, v ktorom potvrdil podpísanie mandátnej zmluvy, vrátane dodatku. Zároveň uviedol, že videoterminály boli umiestnené na čerpacej stanici Milhosti okres Košice-vidiek, že prevádzkovateľom bola spoločnosť ILS s.r.o., že na uvedenej prevádzke pracovala aj pracovníčka Z. P., ktorá bez jeho vedomia odovzdala kľúče od hracích automatov p. Y., ktorý bol potencionálnym kupcom prevádzky a ten aj zadržal tržbu z hracích automatov. Uviedol tiež, že p. N. mu odovzdal čestné prehlásenie od p. Y. a z toho vyvodil, že je zrejmé, že tento mu umožnil ponechať si sumu 8.130,00 eur, a to bez jeho vedomosti, preto za vzniknutú škodu je zodpovedný p. N.. Následne žiadal započítať dlžnú sumu so zadržanými províziami, a preto žiadal žalobu zamietnuť.

4. Súd vykonaným dokazovaním (oboznámením mandátnej zmluvy, vrátane Dodatku č. 3, Preberacieho protokolu o prevzatí kľúčov, zmluvy o pôžičke peňazí, likvidačného listu, vyúčtovania, rozpisu položiek, návrhu na započítanie pohľadávok, čestného prehlásenia a výsluchu svedka, strán konania) zistil, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 12.7.2010 Mandátnu zmluvu, ktorou sa žalovaný (mandatár) zaviazal, že bude pre žalobcu (mandanta) zabezpečovať v jeho mene a na jeho účet činnosť umožňujúcu záujemcom z radov verejnosti (hráčom) zúčastniť sa na videohre, vykonávať činnosť smerujúcu k zabezpečovaniu obsluhy a ochrany umiestnených videoterminálov, za čo sa žalobca zaviazal zaplatiť žalovanému odmenu podľa čl. 3 bodu 3.1 zmluvy, ktorej výška bola stanovená na 45% z čistej tržby, pričom čistá tržba je daná hrubou tržbou po odpočítaní všetkých odvodových povinností. Konštatoval súd prvej inštancie, že v zmysle čl. 3 bod 3.4 zmluvy sa mandatár zaviazal podieľať na mínusovej hrubej tržbe spôsobom uvedeným v tomto bode a žalobca sa zároveň so žalovaným dohodol, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi vysporiadanú pohľadávku vyplývajúcu z mínusovej hrubej tržby do 30 dní odo dňa ukončenia hazardnej hry v prevádzke, že v zmysle čl. 4 bod 4.1 písm.c/ zmluvy, mandatár preberá v plnom rozsahu zodpovednosť za manipuláciu s finančnými prostriedkami v príslušnej prevádzke, že v zmysle čl. 4 bod 4.5 zmluvy, sa mandatár zaviazal zabezpečiť činnosti vyplývajúce z tejto zmluvy osobne alebo prostredníctvom ním poučených osôb a v prípade, ak mandatár zabezpečí služby vyplývajúce z tejto zmluvy prostredníctvom tretích osôb, zodpovedá tak, ako keby služby zabezpečil osobne a že v zmysle čl. 4 bod 4.14 zmluvy, sa mandant zaviazal zabezpečiť kompletné zúčtovanie za príslušné obdobie (minimálne jedenkrát mesačne). Rovnako súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca a žalovaný dňa 1.6.2012 uzavreli Dodatok č. 3 k zmluve, ktorým bolo upravené znenie čl. 3 pôvodnej zmluvy týkajúce sa odmeny a platobných podmienok v závislosti od typu terminálu videohier a že podľa preberacieho protokolu o prevzatí kľúčov, dňa 19.8.2009 za preberajúceho (žalovaného) prevzal kľúče p. E. J..

5. Súd prvej inštancie citujúc vyššie uvedené články zmluvy, ako aj ust. § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka uzavrel, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca so žalovaným uzavrel platnú mandátnu zmluvu, že žalobca v zmysle citovaných ustanovení zmluvy vykonal zúčtovanie tržieb videoterminálu za obdobie 12/2012, v ktorom evidoval odmenu (plusovú tržbu) žalovaného vo výške 300,62 eur, za obdobie 1/2013, v ktorom evidoval mínusovú tržbu žalovaného vo výške 309,11 eur, a teda rozdiel 8,49 eur bol žalovaný povinný uhradiť.

6. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním rovnako zistil, že dňa 22.11.2012 uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu o pôžičke peňazí, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému bezúročne sumu 3.000,00 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť v lehote do 31.3.2013.

7. Súd prvej inštancie citujúc ust. § 657 Občianskeho zákonníka uviedol, že podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je dohoda o prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), druhovom určení veci, povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu, určení času vrátenia s tým, že čas vrátenia nemusí byť pritom určený konkrétnym dňom, ale stačí, ak je dohodnutý tak, že čas vrátenia možno určiť.

8. S poukazom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný nevrátil žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky, preto žalobca zaúčtoval na dlžnú sumu 3.000,00 eur odmenu (plusovú tržbu) žalovaného vo výške 300,62 eur aj mínusovú tržbu žalovaného vo výške 309,11 eur a po takto vykonanom zaúčtovaní evidoval žalobca zostatok na úhradu vo výške 3.008,49 eur.

9. Súd prvej inštancie, vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, mal za preukázané, že dlžná suma nebola sporná. Žalovaný žiadal uvedenú sumu započítať so sumou 8.130,00 eur, ide o zadržané provízie žalobcom. Súd vykonaným dokazovaním, a to z predloženého rozpisu položiek (čl. 52) a aj výsluchom svedka p. N. zistil, že k uzávierke 28.9.2012 žalovaný neodviedol tržbu vo výške 8.130,00 eur, že žalobca za mesiace 9 až 12/2012 zúčtoval podiel na zisku s neodvedenou tržbou, čiže táto bola v decembri 2012 uhradená. Žalovaný si túto sumu u žalobcu neuplatnil a ani nenamietal jej započítanie s odvedenou tržbou a návrh na započítanie si uplatnil až pri vymáhaní dlžnej sumy.

10. Súd prvej inštancie citujúc ust. § 359 Obchodného zákonníka uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že p. Y. ktorý bol potencionálnym kupcom čerpacej stanice, kde boli videoterminály a ktorej konateľom je aj žalovaný, neodovzdal tržbu pracovníkovi žalobcu p. N. vo výške 8.130,00 eur, že podľa predloženého čestného prehlásenia, ktoré si p. N. od neho vyžiadal, túto tržbu si ponechal z dôvodu, že má nevysporiadané záväzky so žalovaným. Zdôraznil súd prvej inštancie, že toto čestné prehlásenie p. Y. nie je možné považovať za súhlas žalobcu na neodvedenie tržby, ide len o doklad o neodvedení tržby. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný poukazujúc na skutočnosť, že p. Y. dôveroval, umožnil mu nakladať s finančnými prostriedkami, pritom uvedená osoba nebola zamestnancom žalovaného. Súd prvej inštancie s poukazom na čl. 4 bod 4.1 písm.c/ zmluvy, v zmysle ktorého žalovaný preberá v plnom rozsahu zodpovednosť za manipuláciu s finančnými prostriedkami v príslušnej prevádzke, a preto nesie zodpovednosť za neodvedené finančné prostriedky, keďže umožnil tretej osobe s nimi nakladať, vyvodil, že zmluvný vzťah tu vznikol medzi žalovaným a p. Y. a nie žalobcom, a preto súd nemohol túto pohľadávku započítať. S poukazom na vyššie uvedené súd zaviazal žalovaného dlžnú sumu uhradiť v plnej výške.

11. Rozhodnutie o priznaní úroku z omeškania, ktoré žiadal žalobca priznať od 1.4.2013, keďže na základe žiadosti o uhradenie pohľadávky vyzval žalovaného uhradiť dlžnú sumu v lehote do 31.3.2013, odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 369 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., v zmysle ktorého sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov, pričom takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. Zdôraznil súd prvej inštancie, že nárok na úroky z omeškania vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie, ide o objektívnu zodpovednosť. Ak sú splnené zákonné predpoklady, omeškanie dlžníka, povinnosť platiť úroky z omeškania, nastane priamo zo zákona, a to bez ohľadu na zavinenie. Zmluvné strany si úrok z omeškania nemusia dohodnúť v zmluve, nárok na úrok z omeškania vznikne aj v takom prípade priamo zo zákona a trvá až do doby riadneho splnenia záväzku. Úrok z omeškania má zabezpečovaciu funkciu t.j. pôsobí v smere včasného plnenia peňažného záväzku a z časti aj kompenzačnú funkciu, a to v tom rozsahu, v akom kompenzuje ujmu, ktorá vznikla veriteľovi v dôsledku toho, že nedostal peňažné plnenie včas. Nárok veriteľa na úroky z omeškania vzniká od okamihu omeškania s platením peňažného záväzku, pričom rozhodujúca je úroková sadzba platná k prvému dňu omeškania. Konštatoval súd prvej inštancie, že v zmysle citovaných ustanovení priznal žalobcovi aj úroky z omeškania, ktoré nepresahujú zákonom stanovenú výšku.

12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku a úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alternatívne aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnil dôvodmi uvedenými v ust. § 365 ods. 1 písm.f/ a h/ t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že sa súd pri svojom rozhodovaní nevysporiadal s argumentáciou žalovaného a iba jednostranne vyhodnotil dôkazy v prospech žalobcu, čo je v rozpore so základnými princípmi uvedenými v čl. 15 ods. 1 CSP, keď dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy, ale v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Uviedol, že napadnutým rozsudkom bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 3.008,49 eur s príslušenstvom, pričom súd toto rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že dlžná suma, ktorá bola predmetom sporu nebola sporná, pričom započítanie zo strany žalovaného nie je podľa súdu možné. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva a je to uvedené aj v rozsudku, že žalobca na vymáhanú dlžnú sumu 3.008,49 eur zaúčtoval dlžnú sumu 3.000,00 eur, odmenu (plusovú tržbu) žalovaného vo výške 300,62 eur aj mínusovú tržbu žalovaného vo výške 309,11 eur, pričom súd takéto započítanie na jednej strane, teda na strane žalobcu akceptoval, ale započítanie zo strany žalovaného neakceptoval a odôvodnil to len tým, že proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku. Uviedol tiež, že z vykonaného dokazovania vyplýva skutočnosť, že žalovaný tento stav nijakým spôsobom nezavinil, ale bol to práve pracovník žalobcu p. N. ktorý umožnil neodvedenie tržby ním poverenou osobou p. Y., že je pravdou, že v zmysle čl. 4 bod 4.1 písm.c/ mandátnej zmluvy, prevzal v plnom rozsahu zodpovednosť za manipuláciu s finančnými prostriedkami v príslušnej prevádzke a že nesie zodpovednosť za neodvedené finančné prostriedky, avšak žalovaný neumožnil tretej osobe s nimi nakladať, ale bol to práve pracovník žalobcu, ktorý vystupoval v jeho mene, ktorý umožnil p. Y. neodviesť tržbu, pretože výslovne súhlasil s tým, aby p. Y. bez jeho vedomia a súhlasu tržbu neodviedol. Z tohto dôvodu mal za to, že súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a nesprávne uviedol, že nemohol jeho pohľadávku voči pohľadávke žalobcu započítať.

14. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného, ktoré mu bolo doručené 25.4.2017 písomne nevyjadril.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

16. S odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:

17. Žalovaný odôvodnil podané odvolanie dôvodmi podľa ust. § 365 ods. 1 písm.f/ a h/ t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm.f/ t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkovým zistením, ktoré nemá

oporu vo vykonanom dokazovaní je výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktoré nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo alebo vtedy, ak neprihliadne na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi alebo vyšli za konania najavo alebo vtedy ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo vyskytne logický rozpor.

19. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorých zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdi vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

20. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadísk žalovaným uplatnených odvolacích dôvodov sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie i právnym posúdením prejednávanej veci ako aj s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu v súlade s ust. § 387 ods. 2 poukazuje. Odvolanie žalovaného nemožno považovať za opodstatnené, pretože súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre úplne zistenie skutkového stavu, vykonanie iných dôkazov sporové strany nenavrhli, vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa svojej úvahy v súlade s ust. § 191 CSP, na zistený skutkový stav aplikoval aj relevantné právne predpisy a správne tak posúdil žalobcom uplatnený nárok.

21. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že súd nemusí dať vo svojom rozhodnutí odpoveď na všetky sporné otázky, musí však zodpovedať všetky otázky podstatné pre rozhodnutie vo veci. Napadnutý rozsudok spĺňa túto požiadavku, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia jasne, stručne a zrozumiteľne vysvetlil, z ktorých vykonaných dôkazov vychádzal a ako vykonané dôkazy hodnotil, ktoré skutočnosti považoval za nesporné a aké úvahy ho viedli k rozhodnutiu vo veci.

22. Skutočnosti a námietky, ktoré žalovaný uviedol v odvolaní, vrátane odvolacích dôvodov, ktorými je odvolací súd viazaný, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, pričom odvolací súd nezistil ani žiadnu vadu, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navyše žalovaný v odvolaní len popisuje dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie a opakuje svoje tvrdenia, ktoré už uviedol v priebehu konania, pričom súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadal so všetkými pre správne rozhodnutie dôležitými skutočnosťami a námietkami účastníkov. Len na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalovaného, odvolací súd uvádza nasledovné:

23. V konaní nebolo sporné, že strany sporu uzavreli dňa 12.7.2010 mandátnu zmluvu vrátane jej dodatkov, predmetom ktorej bolo zabezpečovanie činností súvisiacich s prevádzkovaním videoterminálov a že žalovaný sa zaviazal počas trvania zmluvy poskytovať pre žalobcu uvedené činnosti a žalobca sa zaviazal za riadne vykonané činnosti žalovanému zaplatiť odmenu vo výške a v termíne, ktoré boli stanovené v zmluve. Rovnako nebolo sporné, že dňa 22.11.2012 poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 3.000,00 eur.

24. Z obsahu spisu, z výpovede svedka Ivana N., ktorého výpoveď žalovaný nerozporoval a v konečnom dôsledku aj z výpovede žalovaného nepochybne vyplýva, že v prevádzke žalovaného nebola odvedená

tržba za obdobie 28.8.2012 - 28.9.2012 spolu vo výške 8.130,00 eur, z dôvodu ktorého zaúčtoval žalobca v zmysle zmluvy chýbajúcu neodvedenú tržbu s odmenou žalovaného za mesiace september až november 2012 a s časťou odmeny za december 2012, čo žalovaný nerozporoval a týmto započítaním podielov (odmien) žalovaného bola teda vyrovnaná škoda z neodovzdanej tržby vo výške 8.130,00 eur, čo potvrdil sám žalovaný, keď uviedol, že túto sumu zaplatil vo forme krátených provízií. Časť odmeny od žalovaného za mesiac december 2012 vo výške 300,62 eur bola započítaná na sumu poskytnutej pôžičky a keďže v mesiaci január 2013 zaznamenal žalobca mínusový podiel žalovaného, pretože v prevádzke žalovaného bola dosiahnutá mínusová tržba, tento mínusový podiel za január dosiahol výšku 309,11 eur, a preto dlh zo strany žalovaného vyplývajúci čiastočne z mandátnej zmluvy a vo zvyšku zo zmluvy o pôžičke predstavoval sumu 3.008,49 eur, ktorá je predmetom konania a o ktorej súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom

25. K opakovanej námietke odvolateľa, že tento stav (neodvedenie tržby) nijakým spôsobom nezavinil, ale bol to práve pracovník žalobcu p. N., ktorý umožnil neodvedenie tržby ním poverenou osobou p. Y., považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že žalovaný ako mandatár prevzal podpisom zmluvy zodpovednosť za škody, ako aj zodpovednosť za zverené finančné prostriedky žalobcu, pričom v priebehu konania nepreukázal žiadnym spôsobom, že by sa tejto zodpovednosti zbavil, alebo že by jeho zodpovednosť prešla na iný subjekt. Pokiaľ na výkon činností vyplývajúcich zo zmluvy využil činnosť tretích osôb, čo nepochybne vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania, a to z výpovede svedka A. N., ktorého výpoveď žalovaný nerozporoval, avšak aj zo samotnej výpovede žalovaného, táto skutočnosť (využitie činnosti tretích osôb žalovaným) neznižuje mieru jeho zodpovednosti, pretože za činnosť tretích osôb pri výkone činnosti v zmysle zmluvy zodpovedá tak, ako keby konal sám.

26. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie, že čestné prehlásenie p. Y. nie je možné považovať za súhlas žalobcu na neodvedenie tržby, toto čestné prehlásenie preukazuje len doklad o neodvedení tržby a o jej nedôvodnom zadržaní p. Y..

27. K tvrdeniu žalovaného, že súd akceptoval, že žalobca na vymáhanú dlžnú sumu 3.008,49 eur zaúčtoval dlžnú sumu 3.000,00 eur, odmenu (plusovú tržbu) žalovaného vo výške 300,62 eur aj mínusovú tržbu žalovaného vo výške 309,11 eur, ale započítanie z jeho strany neakceptoval, odvolací súd len dodáva, že škoda z neodvedenej tržby vo výške 8.130,00 eur bola v zmysle zmluvy a dohody strán sporu započítaním podielov (odmien) žalovaného vyrovnaná žalovaným ešte v roku 2012, čo potvrdil sám žalovaný. Pokiaľ p. Y. nedôvodne zadržané finančné prostriedky (tržbu žalovaného) žalovanému nevydal, nemôže si žalovaný svoju pohľadávku voči p. Y. započítavať s pohľadávkou žalobcu, a preto súd prvej inštancie správne uzavrel, ak túto pohľadávku vo vzťahu k pohľadávke žalobcu nezapočítal.

28. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 potvrdil ako vecne správny, vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol v súlade s platnou právnou úpravou, teda podľa pomeru úspechu strany sporu.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný a žalobcovi preukázateľné trovy tohto odvolacieho konania nevznikli.

30. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).