Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Co/172/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti žalovanej: Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. 4, XXX XX D. o zaplatenie sumy 1.820 eur s prísl, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 07.07.2017, č. k. 6Csp/128/2016 - 33 v spojení s opravným uznesením zo dňa 24.08.2017, č.k. 6Csp/128/2016 - 61 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením.

II. Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) žalobu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie citoval ustanovenia § 261 ods. 3, § 497, § 499, § 502 ods. 1, Obchodného zákonníka, ustanovenia § 3 ods. 3 a § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ustanovenie § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ustanovenia § 1 ods. 1 a 2, § 2, § 3 ods. 1,2 a 5, § 4 ods. 1 až 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ustanovenia § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 8 Občianskeho zákonníka, § 54 ods. 1 a 2, § 565, § 566, § 100 ods. 1, § 101, § 106 ods. 1 a 2, § 415, § 420 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1, § 41, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len a ustanovenia čl. 3 ods. 1 až 3, čl. 5, čl. 6 ods.1, § 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

3. V danej právnej veci mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bol založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o úvere zo dňa XX.XX.XXXX č. XXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi sumu 1.400 eur. Súd prvej inštancie vyhodnotil uzavretú zmluvu o úvere s poukazom na povahu účastníkov zmluvy a spôsobu uzavretia zmluvy, keď žalobca ako veriteľ je podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevne stanovených obchodných podmienkach určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana - dlžník - zákazník (žalovaný) nemal možnosť obsah zmluvy ovplyvniť, ako spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v § 52-54 OZ. Súd prvej inštancie nespochybnil aplikáciu Obchodného zákonníka na vznik zmluvy o úvere, avšak pre celkové posúdenie právneho vzťahu majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až 54 OZ. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie podrobil vzniknutý

záväzkovo právny vzťah medzi stranami sporu súdnej kontrole z hľadiska prijateľností dojednaní v kontexte spotrebiteľského práva a použil ust. Občianskeho zákonníka na posúdenie otázok týkajúcich sa splnenia či existencie dlhu, resp. premlčania. Dospel k záveru, že nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní je premlčaný a to v 2 - ročnej subjektívnej premlčacej dobe počítanej najneskôr odo dňa právoplatnosti trestného rozkazu, keďže týmto dňom najneskôr mal žalobca vedomosť, že škoda vznikla a kto škodu spôsobil a teda kto za ňu zodpovedá. Keďže žaloba bola podaná na súde dňa až dňa 18.11.2016, bola podaná po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby nemohol žalobcovi uplatnený nárok priznať, aj keby si ho uplatnil v rámci plynutia objektívnej premlčacej doby. S ohľadom na uvedené súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a neprihliadal na tvrdenia žalobcu udávané v jeho písomných podaniach a nezaoberal sa ďalej jednotlivými zmluvnými dojednaniami a príp. ich neprijateľnosťou.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 Civilného sporového poriadku v zmysle ktorého náhrada trov konania by prináležala len úspešnému žalovanému, ten však si tento nárok na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p. neuplatnil.

Obsah odvolania

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Vo vzťahu k právnej povahe zmluvy uviedol, že zmluva o úvere má povahu absolútnej zmluvy a vzťahujú sa na ňu ustanovenia Obchodného zákonníka. Z uvedeného dôvodu nie je možné právne vzťahy z tejto zmluvy podriadiť režimu spotrebiteľských zmlúv. Zdôraznil, že v prípade postavenia žalobcu je treba akcentovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s žalovanou vstupoval. Ako poskytovateľ úveru dodržal úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi, či všeobecnej zásady dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal skutočnosťami, že žalovaná v zmluve výslovne prehlásila a svoje vyhlásenie potvrdila osobitne svojím podpisom, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania. Zároveň vyhlásila, že sa oboznámila a súhlasí s obsahom zmluvy a že nemá k nej žiadne výhrady. Vzhľadom na uvedené je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný a súd prvej inštancie nedostatočným skutkovým zistením majúcim za následok zaujatie predčasného právneho záveru (bez dostatočného odôvodnenia), odňal žalobcovi možnosť pred ním konať. Vo vzťahu k náležitostiam zmluvy konštatoval, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy a z uvedeného dôvodu nie je možné hovoriť o absencii náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Mal za to, že trestnom konaní ako aj v civilnom konaní dostatočne preukázal, že v prípade absencie konania žalovanej (ak by neuviedol žalobcu do omylu v otázke splnenia úverových podmienok) nedošlo by k uzavretiu zmluvy, ani k poskytnutiu úveru a ani k vzniku škody v majetkovej sfére žalobcu. Peňažné prostriedky, ktoré žalobca poskytol žalovanej titulom zmluvy by žalobca (poškodený) vzhľadom na okolnosti a svoje pomery mohol poskytnúť inému subjektu (klientovi), ktorý by svoje záväzky plnil riadne a včas, t. j. žalobca mohol odôvodnene dosiahnuť zisk. Pokiaľ ide o premlčanie žalobcovho nároku uviedol, že na plynutie premlčacej doby nevyhnutné aplikovať ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Niet pochýb o tom, že konanie žalovanej malo charakter úmyslu, čo bolo potvrdené aj Trestným rozkazom, ktorým uznal žalovanú vinnou zo spáchania úmyselného trestného činu úverového podvodu podľa ust. § 222 ods. 1 Trestného zákona. Okresný súd Bardejov trestným rozkazom odkázal žalobcu s nárokom na náhradu škody na civilné konanie. Do úvahy prichádza aplikácia ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prípade, ak bolo právo na náhradu škody priznané právoplatným rozhodnutím súdu, prípadne v prípade, ak povinný uzná svoju povinnosť nahradiť škodu. V týchto prípadoch sa neuplatnia kombinované premlčacie doby, ale desaťročná premlčacia doba so začiatkom plynutia ustanoveným v ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka Uviedol, že v predmetnom konaní sa nedomáhal zaplatenia dlžnej sumy, ale náhrady škody pričom plynutie premlčacej doby je upravené odlišne (najmä začiatok plynutia premlčacej doby). Na záver zdôraznil, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil pokiaľ prihliadal na premlčanie ex offo v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Poukázal na to, že nárok na náhradu škody žalobcu v danom prípade už nie je založený zmluvou (aj keď zmluvu súd posúdil ako spotrebiteľskú), ale protiprávnym konaním škodcu (žalovanej), t. j. naplnením predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predmetom sporového konania medzi žalobcom a žalovanou je nárok na náhradu škody a nie plnenie zo zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne vydať rozsudok, ktorým by uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.820 eur s príslušenstvom.

Hodnotenie odvolacieho súdu

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len ,,C.s.p.“) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

7. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie, pokiaľ rozhodoval o premlčaní žalobcovho nároku, postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, keď svoje rozhodnutie založil na konkrétnych, výsledkami vykonaného dokazovania preukázaných skutočnostiach a tvrdeniach a jeho vyriešenie nastolenej otázky, kedy sa žalobca dozvedel, kto za škodu zodpovedá a o rozsahu škody, nie je založené na chybnom právnom posúdení. V danom prípade si žalobca uplatnil voči žalovanej nárok na náhradu škody vyplývajúci zo zodpovednosti žalovanej za škodu podľa citovaného ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to vo výške skutočnej škody v sume 1.820 eur zodpovedajúcej istine žalovanej poskytnutých peňažných prostriedkov 1.400 eur vrátane poplatku 420 eur na základe uzavretej zmluvy o úvere č. 8056066.

8. Ako prvé sa odvolací súd zaoberal odvolacou námietkou žalobcu o tom, že vzťah medzi žalobcom a žalovanou nemožno posudzovať ako spotrebiteľský a že na predmetný zmluvný vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka.

9. V danom prípade žalobcom uplatnený nárok má svoj základ v zmluve o úvere uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 15.04.2009. V zmluve o úvere okrem údajov potrebných na identifikáciu žalovanej (meno a priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu), iné údaje umožňujúce identifikovať žalovanú ako subjekt konajúci v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo živnostenského registra, iné oprávnenie ako živnostenský list) vôbec uvedené nie sú.

10. Odvolací súd má za to, že zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu dňa 15.04.2009 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), keďže ide o formulárovú zmluvu, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd nijako nepopiera argumenty, že zmluva bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka predmetná vec sa však týka záväzkovo - právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide teda o typický občianskoprávny vzťah. Z obsahu spisu možno vyvodiť záver, že v prípade namietanej zmluvy ide o formulárovú zmluvu, ktorej obsah žalobca ovplyvniť nemohol. Za typovú zmluvu, ktorá sa používa vo viacerých prípadoch (štandardná, formulárová) treba považovať nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení.

11. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybností dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom prípade byť len všeobecný nič nehovoriaci údaj o poskytnutí úveru na výkon, zamestnania ako v danom prípade, alebo povolania resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania a zamestnania, resp. podnikateľská činnosť s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú povinnosť si žalobca nesplnil, čo má na posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi žalobcom a žalovanou rovnaký vplyv ako keby v zmluve účel jej uzatvorenia uvedený nebol. Na základe uvedeného odvolací súd, tak ako aj súd prvej inštancie nemá pochybnosť o postavení žalovanej ako fyzickej osoby, nepodnikateľky a teda

spotrebiteľa, a na uvedenom nič nemení ani možnosť označená v zmluve formulárového typu, že peňažné prostriedky prijaté z úveru žalovaná použije na výkon svojho zamestnania.

12. Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa bol doplnený ust.§ 5b Novelou zákona č. 102/2014 Z. z. Vyplýva z neho, že orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu prihliada aj na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúcich voči spotrebiteľovi, vrátane premlčania práva alebo na inú zákonnú prekážku alebo iný zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Zákonodarca upravil premlčanie v spotrebiteľských zmluvách v uvádzanom právnom predpise z dôvodu zvýšenia ochrany spotrebiteľa a jeho okamžitou aplikáciou.

13. Podľa článku XIV. zákona č. 102/2014 Z.z., predmetné ustanovenie vstúpilo do účinnosti od 1.5.2014. V § 29b zákona č. 102/2014 Z.z. boli prijaté ustanovenia k úpravám účinným od 1.5.2014, nie však k novoprijatému ust. § 5b cit. zákona. Toto zákonné ustanovenie je ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (tým aj súdu) sa ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez námietky premlčania vznesenej spotrebiteľom. Vzhľadom na procesný charakter tohto ustanovenia a chýbajúce prechodné ustanovenie, konajúci súd je povinný aplikovať toto zákonné ustanovenie a prihliadať na premlčanie aj bez námietky.

14. Právne bezvýznamný je poukaz žalobcu na ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ustanovenie § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

15. Ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka ustanovuje pri právach priznaných právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu desaťročnú premlčaciu dobu. Ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je možné aplikovať na danú vec, žalobcovi nebolo priznané právo na zaplatenie žalovanej sumy právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu (nebolo v uvedenom konaní jeho právo na zaplatenie žalovanej sumy zistené, ani určená lehota na plnenie, kedy sa má podľa rozhodnutia plniť). Vo veci 1T/31/10 žiadne právo na náhradu škody žalobcovi priznané nebolo. Táto strana sporu bola odkázaná zo svojim nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie, čo priamo vyplýva z rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 11.06.2010, č.k. 1T/31/10 - 38. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.06.2010.

16. Čo sa týka práva na náhradu škody toto podlieha premlčaniu. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna ( § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a objektívna (§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávisle. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného týkajúcu sa jeho vedomosti o škode a vedomosti o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte. Ak subjektívna premlčacia doba začne plynúť aj skončí v priebehu plynutia objektívnej premlčacej doby, v takom prípade sa právo premlčí uplynutím subjektívnej premlčacej doby.

17. Žalobca ako poškodený sa dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá najneskôr dňa 11.06.2010, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Bardejov zo dňa 11.06.2010 č.k. 1T/31/10-38. Žalobu na náhradu škody zo dňa 08.11.2016 podal na súde prvej inštancie dňa 18.11.2016, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby vyplývajúcej z ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

18. Vzhľadom na skutočnosť, že právo žalobcu je premlčané, s poukazom na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa mu toto právo nebolo možné priznať.

19. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal na skutočnosť, že zmluva o úvere zo dňa 15.04.2009 obsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa jednotlivými ustanoveniami predmetnej zmluvy o úvere nezaoberal a z hľadiska hospodárnosti konania prihliadal na premlčanie konania.

20. Odvolací súd napokon vzhľadom na dôvod odvolania, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil rozhodnutie poukazuje na to, že súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa prvoinštančný súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné.

21. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 C.s.p. ods. 1 a 2 rozsudok v spojení s opravným uznesením ako vecne správny potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešnej žalovanej v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli a žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).